Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-329-2014.pdf
PDF · 82.38 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/329/2014
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, Poprad, Hraničná 667/13, IČO: 30 794 536, proti povinnému N. Y., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.X.XXXX, naposledy bytom W., u súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka, Exekútorský úrad so sídlom v Poprade, Námestie Sv. Egídia 95, pod sp. zn. EX 322/2014, o vymoženie 175,92 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
II. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi, Exekútorský úrad Poprad, Nám. sv. Egídia 95, trovy exekúcie vo výške 50,51 Eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia číslo: S. XXXX-XX/ Sv-W.-X zo dňa 10.3.2005 vydaného oprávneným, vydal dňa 11.4.2014 poverenie na výkon exekúcie pod číslom XXXX XXXXXX pre súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka, Exekútorský úrad Poprad, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 175,92 Eur a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor navrhol, aby tunajší súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") zastavil exekúciu z dôvodu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený. Oprávnený v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol prílohou podnetu súdneho exekútora, uviedol, že povinný dňa 26.3.2010, teda pred začatím exekučného konania, zomrel. Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 60,92 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom ich vyčíslenie bolo súčasťou podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúceho subjektu.
Súd mal z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1D/62/2010 preukázané, že povinný zomrel dňa XX.X.XXXX, t. j pred začatím exekučného konania, ktoré začalo dňom 17.3.2014. Po nebohom prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo uznesením č. k. 1D 62/2010-12 zo dňa 22.4.2010 zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie č. k. 1D 62/2010-12 nadobudlo právoplatnosť dňom 14.5.2010, čo do výroku o zastavení konania a dňom 1.6.2010, čo do výroku o trovách konania.
Berúc do úvahy vyššie uvedené a skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňom 17.3.2014, t. j doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného súdnemu exekútorovi, má súd po právnom posúdení veci za to, že sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Exekučné konanie nemožno viesť proti subjektu, ktorý neexistuje, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a na ňu nadväzujúcu spôsobilosť konať pred súdom (procesnú spôsobilosť). Keďže povinný zomrel dňa XX.X.XXXX, t. j. pred začatím exekučného konania, ktoré začalo dňa 17.3.2014, v danom prípade absenciu procesnej podmienky na strane účastníka exekučného konania nemožno odstrániť ani uplatnením procesného nástupníctva (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku). Procesné nástupníctvo v exekučnom konaní je pojmovo vylúčené v prípade ak k rozhodnej právnej skutočnosti došlo ešte pred začatím exekučného konania. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., v ktorom je vyjadrený princíp subsidiarity použitia Občianskeho súdneho poriadku v exekučnom konaní, súd je aj v exekučnom konaní povinný
kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V danom prípade jedna z procesných podmienok konania na strane účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené dôvodom neprípustnosti exekúcie, resp. dôvodom, pre ktorú ju nemožno vykonať, je v tomto prípade skutočnosť, že povinný zomrel pred začatím exekučného konania, napriek skutočnosti, že oprávnený uplatnil dispozičný princíp, ktorým je ovládané exekučné konanie a sám navrhol zastaviť exekúciu.
Vzhľadom na vyššie uvedené, podnet súdneho exekútora a zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči povinnému vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekučného konania súdneho exekútora, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania a uložil oprávnenému, aby tieto trovy konania uhradil súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Dôvodom zastavenia exekúcie v tomto konaní je skutočnosť, že oprávnený zavinil z procesného hľadiska zastavenie exekúcie, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie proti subjektu, ktorý bol v tom čas po smrti, čoho oprávnený si mal a mohol byť pri náležitej opatrnosti vedomý.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 60,92 Eur vrátane DPH vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli nevyhnutne vynaložené vo výške 50,51 Eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky predstavujúcej minimálnu hodnotu odmeny 33,19 Eur. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 8,20 Eur (1 x 1,70 Eur + 1 x 1,65 Eur + 1x 1,75 Eur + 2 x 1,55 Eur) za poštové služby a v sume 0,70 Eur - poplatku za elektronickú lustráciu v bankách. Trovy exekúcie nevyhnutne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 42,09 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 8,42 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 50,51 Eur vrátane DPH.
Vo vyúčtovaní trov exekúcie súdny exekútor žiadal priznať odmenu 33,19 Eur v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky zaokrúhlenú v zmysle § 26 vyhlášky na sumu 33,50 Eur. Súd v tomto prípade priznal minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, keďže podľa právneho názoru súdu v tomto prípade nie je možné aplikovať § 26 vyhlášky. Súd v tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že v exekučnom konaní nebola vymožená ani časť pohľadávky oprávneného voči povinnému, teda súdny exekútor má nárok len na vyhláškou v § 14 ods. 1 stanovenú odmenu v minimálnej výške, t. j. 33,19 Eur.
Podľa názoru súdu ustanovenie § 26 vyhlášky, teda zaokrúhľovanie odmeny súdneho exekútora, možno aplikovať na prípady, keď je možné určiť základ odmeny, tzn. prípady, v ktorých došlo k vymoženiu pohľadávky, prípadne časti pohľadávky, pri exekúcii na peňažné plnenie, resp. k uskutočneniu exekúcie na nepeňažné plnenie, z ktorého sa následne vypočíta odmena a takto vypočítaná odmena sa zaokrúhli na najbližších 50 eurocentov nahor.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v rámci hotových výdavkov náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 5,05 Eur (vrátenie poverenia 1,55 Eur, vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zmene účastníka exekučného konania 1,55 Eur a vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania 1,55 Eur, poštovné 2 x 0,20 Eur), keďže súdu je z jeho činnosti známe, že súdni exekútori zasielajú poverenia v skončených exekučných konaniach, rovnako žiadosti o vyznačenie právoplatnosti uznesenia vydaného v exekučnom konaní, teda účelnosť týchto hotových výdavkov je sporná. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 3,32 Eur ako telekomunikačné výdavky, keďže súd nemal preukázané (napr. dokladom o úhrade, príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky boli súdnym exekútorom účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd poznamenáva, že je vecou súdneho exekútora, aby do exekútorského spisu doložil také doklady, ktoré budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy, ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli pri jej výkone. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedené hotové výdavky časť odmeny.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti výroku I. a výroku II. o zastavení exekúcie j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa doručenia uznesenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, v troch vyhotoveniach.
Proti výrokom III. a IV. o trovách odvolanie n i e j e prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.