Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-17-2015.pdf
PDF · 112.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/17/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obžalovaného Z. D., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 26.11.2015, takto
rozhodol:
obžalovaný
Z. D. I. F. Č. O. , narodený XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., C. XX/X
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
dňa 19.09.2014, v čase asi okolo 23:00 hodiny, v objekte amfiteátru na Dunajskej ulici, bezdôvodne fyzicky napadol poškodenú A. H., trvale bytom F., T. XXX/X a to tak, že poškodenú udrel otvorenou rukou po tvári, v dôsledku čoho padla zo schodov, pričom následne k nej pristúpil a znova ju udrel otvorenou rukou po tvári, čím takto poškodenej spôsobil opuch, tržnú ranu v oblasti koreňa nosa a zlomeninu nosovej kosti, ako aj krvácanie z nosa, ktoré si vyžiadali dobu liečenia do sedem dní,
t e d a :
fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, napadol iného,
t ý m s p á c h a l :
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená fyzická osoba A. H., narodená XX.XX.XXXX v F., trvale bytom T. X, F. odkazuje s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 1Pv 638/14/4403, podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd) dňa 02.03.2015 tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému Z. D. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 08.09.2015, 06.10.2015 a 26.11.2015 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov E. L.P., C. T., S. D., svedkyne - poškodenej A. H., konfrontáciou medzi obžalovaným a poškodenou, ako i prečítaním znaleckého posudku a listinných dôkazov, ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Z. D. na hlavnom pojednávaní dňa 08.09.2015 vypovedal, že dňa 19.09.2014 svedkyňa C. T. oslavovala narodeniny na amfiteátri na Klokočine spoločne s S. D., A. H. I. E. L.. Asi o deviatej hodine večer, keď išiel obžalovaný náhodne okolo, ho zavolali medzi seba a on prišiel za nimi. Všetci tam pili vodku a on si dal jedno pivo. Predtým nič nepil. Hneď od začiatku sa poškodená A. H. do neho pustila, nadávala mu a povedala mu, že je skurvysyn. Obžalovaný priznal, že dal poškodenej jednu slabú facku na ľavé líce, aby sa spamätala, ale to nepomohlo, následne odišiel. Za facku sa jej ospravedlnil. Výslovne poprel, že niekto v uvedenom čase zaútočil na poškodenú alebo poškodená na niekoho iného. Obžalovaný poprel, že by poškodenú kopol. Poškodenú po požití popísal ako problémovú alkoholu. Podľa neho poškodená došla k zraneniam tak, že padla z lavičky, pretože vypila asi liter vodky a on jej ešte pomáhal vstať. Tiež uviedol, že s poškodenou mal intímny pomer a poškodená ho asi trištvrte roka prenasledovala, čo aj oznamoval polícii, ale trestné oznámenie na ňu nepodal. V čase skutku obžalovaný meral 176 cm a vážil 75 kg.
Svedok E. L. na hlavom pojednávaní dňa 08.09.2015 vypovedal, že v deň skutku bol pod takým vplyvom alkoholu, že si na nič nepamätal. Pamätal si len to, že už bola tma, keď spoločne s Z., C. I. A. oslavovali narodeniny C. T. na amfiteátri, kde spadol zo schodov a musel ísť na pohotovosť. Poškodenú popísal ako psychicky narušenú, divnú, nepríčetnú, keď je pod vplyvom alkoholu vykrikuje a provokuje. Svedok mal vedomosť o tom, že poškodená obťažovala obžalovaného a zároveň uviedol, že ona sama v ten deň chcela, aby zavolali obžalovaného.
Svedkyňa C. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.10.2015 vypovedala, že dňa 19.09.2014 oslavovala na amfiteátri na Klokočine svoje narodeniny spoločne s A. H., E. L.P., S. D. a s obžalovaným. Sedeli na lavičkách a popíjali alkohol. Po určitom čase sa ona spoločne s poškodenou rozhodli z amfiteátra odísť. Nakoľko si však ona zabudla na amfiteátri bundu, poprosila poškodenú, aby sa jej po ňu vrátila. Poškodená sa tak vrátila na amfiteáter a ona pomaly odchádzala preč. Chvíľu na to počula veľký krik, poškodená kričala nech Z. prestane. Obžalovaný, na poškodenú kričal a vulgárne jej nadával. Svedkyňa sa preto vrátila späť a snažila sa držať obžalovaného ďalej od poškodenej, aby jej neublížil. Poškodená potom odišla a stopla si mestskú políciu. Poškodená mala krvavú tvár a ako sa ona neskôr dozvedela, poškodená mala aj zlomený nos. Svedkyňa vypovedala, že poškodená bola v čase incidentu opitá, všetci vypili sa tri litre vodky. Svedkyňa nevedela uviesť, či poškodená mala s obžalovaným nejaký konflikt alebo problém. Svedkyňa zároveň uviedla, že keď z amfiteátra odchádzali, išiel s nimi aj E. L. a jediný kto mohol byť priamym svedkom incidentu bol S. D.. Pripustila, že poškodená jej rozprávala, že bola do obžalovaného zaľúbená, ale týmto rečiam veľmi neverila, pretože poškodená si často vymýšľala a klamala. Tiež uviedla, že poškodená, keď si vypila, správala sa provokatívne. Svedkyňa potvrdila tvrdenia obžalovaného, že ho poškodená prenasledovala.
Svedkyňa poškodená A. H. na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2015 vypovedala, že dňa 19.09.2014 večer spoločne s obžalovaným, s C. T., E. L. a nejakými ďalšími ľuďmi, popíjali alkohol v priestoroch amfiteátru na Klokočine. Po určitom čase sa ona spoločne s C. T. rozhodli, že odídu preč, ale keďže si C. T. zabudla na amfiteátri bundu, poškodená sa po ňu vrátila. Poškodená prišla na amfiteáter a povedala obžalovanému, aby jej podal bundu C. T.. Obžalovaný sa jej niečo spýtal, ale keďže ona nevedela, čo chcel, tak si opäť vypýtala tú bundu. Obžalovaný si vzápätí niečo zamrmlal a dal jej facku. Ona po facke spadla dole po schodoch a zostala ležať na zemi, obžalovaný jej pomohol vstať a kričal na ňu, ona sa následne postavila, v tom vstúpil medzi nich svedok E. L.Č., ktorý bol síce opitý, ale snažil sa ich držať
od seba. Cez svedka E. L.P. sa ona s obžalovaným hádala. Obžalovaný sa opäť na ňu zahnal, dostala od neho ďalšiu facku, v dôsledku ktorej sa jej asi zlomil nos. Následne dobehla svedkyňa C. T., ktorá sa jej zastala a povedala jej, aby utiekla preč. Poškodená utiekla a skryla sa v kríkoch. Cestou späť poškodená stretla hliadku Mestskej polície, ktorej uviedla, že ju napadol kamarát. Poškodená pripustila intímny pomer s obžalovaným, ktorý ju následne odmietol, hoci ona mu vyznala lásku. Od toho času sa s obžalovaným veľmi nebavila. Poškodená mala po skutku rozťatý a rozbitý nos. Poškodená poprela, že by mala v minulosti s obžalovaným nejaké vážnejšie problémy a priznala len slovné konflikty. Poškodená vypovedala, že svedkom prvej facky bola len partia chalanov, ktorých ona nepoznala a pri druhej facke bola C., S. I. E.. Poškodená priznala, že v čase skutku vypila veľa alkoholu. Poškodená tiež pripustila, že v minulosti obžalovaného vyhľadávala a že pod vplyvom alkoholu bývala agresívna, provokovala ľudí a hádala sa. Poškodená vypovedala, že obžalovaný jej dal len dve facky a nijak inak ju fyzicky nenapadol. Zároveň uviedla, že keby sa to celé nestalo na schodoch, ktoré si poškodená nevšimla, tak by asi ani nespadla. Liečba nosa trvala dva týždne, počas ktorých nebola práceneschopná, nakoľko v tom čase už nepracovala, nos ju bolel dva týždne, ale všetky bežné činnosti mohla vykonávať.
Po výpovedi svedkyne poškodenej A. H. súd postupom podľa § 271 Trestného poriadku, vykonal konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodenou. Pri konfrontácii obaja zotrvali na svojich tvrdeniach a rozpory v ich výpovediach sa nepodarilo odstrániť, obžalovaný poprel, že by vedel o druhej facke, ktorú mal dať poškodenej, ale v podstate tvrdenia poškodenej nijako nepoprel.
Svedok S. D. na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2015 vypovedal, že z predmetného večera si nič nepamätal, pretože bol vtedy pod vplyvom alkoholu a stalo sa to pred viac ako rokom. Svedok zároveň uviedol, že samotný incident a ani žiadny fyzický útok medzi poškodenou a obžalovaným nevidel.
Zo znaleckého posudku č. 8/2015 vypracovaného E.. D. E., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý bol na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2015 prečítaný postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, súd zistil, že poškodená dňa 19.09.2014 utrpela menšiu povrchovú tržnú ranu na nose a zlomeninu nosných kostí s posunom úlomkov. Znalec usúdil, že zranenia poškodenej mohli vzniknúť tak, že na oblasť tváre poškodenej, konkrétne na oblasť nosa, pôsobilo v smere spredu a mierne sprava tupé, eventuálne tupo-oblé, násilie stredne veľkou až väčšou intenzitou, čo malo za následok vznik menšej povrchovej tržnej rany na nose a zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov. Charakter, ako aj lokalizácia zranenia poškodenej nasvedčovali pre jeho vznik pôsobením aktívneho násilia. Tak tomu mohlo dôjsť pri fyzickom napadnutí poškodenej inou osobou do nosa poškodenej. Zranenie poškodenej bolo možné zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotiť ako úraz ľahký. Zranenie u poškodenej zanechalo menšiu jazvičku po zhojení menšej tržnej rany na nose, ktorá nebude mať vplyv na ďalšiu pracovnú činnosť poškodenej. V prípade poškodenej by bolo možné vystaviť práceneschopnosť, nie však dlhšie ako 7 dní. Poškodená nebola v dôsledku zranení vedená ako práceneschopná, nakoľko nebola v času úrazu zamestnaná. Poškodená v súvislosti so zranením bola obmedzená v obvyklom spôsobe živote, ktoré spočívali v obmedzení bolesťou, v telesnom šetrení a v prechodne mierne sťaženom dýchaní nosom, ktoré trvali do sedem dní. Predmetné zranenia poškodenej si v priemere vyžadovali liečbu v trvaní 7 až 10 dní. Znalec ohodnotil u poškodenej odškodnenie za bolesť na 50 bodov.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, záznam o podaní vysvetlenia, lekárske správy, fotky, náčrtok udalosti, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, odpis registra trestov, úradný záznam, lustráciu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, správu probačného a mediačného úradníka, správu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra, lustráciu STA, obžalobu Okresného súdu Nitra sp.zn. 21T/112/2015 a podstatný obsah spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/33/2010.
Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 20.09.2014 vyplývalo, že poškodená v oznámení uviedla, že sa zabávala na amfiteátri so svojimi priateľmi, kde popíjali alkohol, následne chcela poškodená s C. T. odísť, ale keďže si C. zabudla na amfiteátri bundu poškodená sa po ňu vrátila. Vtedy o 23.15 hod. obžalovaný bezdôvodne zaútočil na poškodenú tak, že jej dal facku, v dôsledku čoho poškodená spadla zo schodov. Následne ju viackrát udrel na zemi. Keď si poškodená chcela privolať rýchlu zdravotnú pomoc, obžalovaný jej rozbil telefón. Preto poškodená utekala na cestu, kde stretla hliadku mestskej polície, ktorá ju zobrala do nemocnice. Svedkom incidentu mala byť C. T. I. E. L..
Z lekárskych správ z vyšetrení poškodenej dňa 20.09.2014 súd zistil, že poškodená utrpela zlomeninu nosových kostičiek s dislokáciou, ktorá, podľa ošetrujúceho lekára, mohla vzniknúť tak, ako uvádzala poškodená, teda úderom do tváre po napadnutí kamarátom. Úraz poškodenej bol označený ako ľahký s predpokladanou dobou liečenia desať dní. Z vyšetrenia svedka E. L. vo Fakultnej nemocnici Nitra dňa 20.09.2014 vyplývalo, že svedok utrpel vyvrtnutie alebo natiahnutie členka potom, čo zle dostupil na schode.
Z oboznámených fotografií poškodenej A. H. súd zistil, že poškodená je útlej postavy a meria 152 cm. Z oboznámeného náčrtku udalosti vyplývalo, že obžalovaný mal na poškodenú zaútočiť na samom vrchu amfiteátru vo výške asi tri metre nad zemou v blízkosti schodov.
Zo správ o povesti na obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný Z. D. bol trikrát súdne riešený. V prípade odsúdenia Okresným súdom Nitra sp. zn. 21T/74/2008 sa na neho v súčasnosti hľadí akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/33/2010 zo dňa 03.09.2010 bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody na dva roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 04.10.2011 so skúšobnou dobou na tri roky. Obžalovaný bol tretíkrát súdne potrestaný trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/135/2013 zo dňa 13.11.2013 pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest povinnej práce v trvaní 250 hodín. Obžalovaný má evidovaných päť priestupkov. V štyroch prípadoch sa dopustil priestupku proti verejnému poriadku a raz priestupku proti majetku. Všetky priestupky obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Voči obžalovanému bolo v evidencii Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky evidovaných sedem trestných stíhaní. V troch prípadoch bolo trestné stíhanie obžalovaného zastavené.
Z úradného záznamu spísaného príslušníkom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, odboru poriadkovej polície, pohotovostnej motorizovanej jednotky Nitra dňa 20.09.2014 súd zistil, že príslušníci Mestskej polície Nitra dňa 19.09.2014 priviezli do Fakultnej nemocnice zranenú osobu ženského pohlavia, ktorá bola celá od krvi a pri hliadkovaní na Dunajskej ulici v Nitre im vbehla do cesty. Jednalo sa o poškodenú A. H., ktorá pri vyťažovaní uviedla, že oslavovala kamarátkine narodeniny, keď k nej pristúpil Z. D. a päsťou ju začal udierať do oblasti tváre a následne ako spadla na zem ju kopal do oblasti brucha a tváre. Obžalovaný jej mal vziať telefón a rozbiť ho. Následne príslušníci Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, odboru poriadkovej polície, pohotovostnej motorizovanej jednotky začali pátranie po obžalovanom na základe opisu poškodenej a po jeho spozorovaní ho vyťažovali a zistili, že sa jednalo o obžalovaného, ktorý im uviedol, že mal s poškodenou konflikt, ale k napadnutiu nedošlo.
Zo správy probačného a mediačného úradníka súd zistil, že obžalovaný trest povinnej práce uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/135/2013 zo dňa 13.11.2013 vo výmere 250 hodín vykonal celý dňa 13.11.2014.
Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 26.10.2015 súd zistil, že obžalovaný za obdobie od januára 2014 do septembra 2014, alebo do začiatku roka 2015 nepodal na Obvodné oddelenie Policajného zboru Nitra na poškodenú A. H. žiadne oznámenie o priestupku, či trestné oznámenie.
Z obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 2Pv 484/15/4403 podanej na Okresný súd Nitra dňa 13.11.2015 súd zistil, že na Okresnom súde Nitra sa vedie konanie pod sp. zn. 21T/112/2015 proti obžalovanému Z. D., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal, podľa obžaloby, dopustiť v čase od 23.00 hod dňa 04.08.2015 do 05.00 hod. dňa 05.08.2015, preto, že ukradol dva bicykle v Nitre na Klokočine, na starom amfiteátri a spôsobil škodu vo výške 270,-eur.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/33/2010 súd zistil, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/33/2010 zo dňa 03.09.2010, právoplatným dňa 03.09.2010 uznaný vinným pre prečin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného poriadku a bol mu uložený trest odňatia slobody na dva roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný podmienečne prepustený uznesením
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3Tos/175/2011 zo dňa 04.10.2011 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.
Súd vyhodnotil vyššie uvedené dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je popísané v skutkovej vete tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 361 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Pokiaľ išlo o dôkaznú situáciu bolo potrebné uviesť, že obžalovaný spáchanie žalovaného trestného činu v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom poprel, hoci proti trestnému rozkazu, ktorým mu bol uložený trest povinnej práce, odpor nepodal.. K veci uviedol, že poškodenej dal len jednu facku, za ktorú sa jej už aj ospravedlnil, ale nepripustil, že by jej dal dve facky alebo, že by poškodená po facke od neho spadla zo schodov alebo že by jej mohol spôsobiť zranenia, ktoré boli uvedené v znaleckom posudku. Obžalovaný však pripustil, že nikto iný okrem neho, na poškodenú nezaútočil. Vylúčil, že zranenia utrpela poškodená jeho konaním, tvrdil, že tieto poškodená musela utrpieť pri pádoch, nakoľko poškodená, v dôsledku opitosti, padala na zem. K trestnej činnosti obžalovaného sa vyjadrili svojimi výpoveďami svedkyňa poškodená a svedkyňa C. T., ostatní vo veci vypočutí svedkovia, sa na onen incident nepamätali, čo dôvodili nadmerným požitím alkoholických nápojov. Z výpovedí svedkyne poškodenej súd jednoznačne zistil, že to bol práve obžalovaný, kto túto svedkyňu dvakrát na verejnosti inzultoval tak, že ju udrel do tváre fackou, pričom po prvej facke svedkyňa poškodená spadla, na čo ju obžalovaný zo zeme zdvihol a dal jej facku druhú, pričom jej spôsobil zlomeninu nosa (dôkazy: znalecký posudok, lekárske správy). V tomto smere súd upravil aj skutkovú vetu obžaloby. Svedkyňa T. tiež nepriamo potvrdila, že obžalovaný sa dopustil výtržnosti, tým, že uviedla, že obžalovaný poškodenej vulgárne nadával a kričal na ňu na verejnosti, pred ňou, A. H., E. L. I. S. D., hoc poprela žeby samotný fyzický útok obžalovaného na poškodenú videla, ale po slovnej potýčke medzi obžalovaným a poškodenou už videla poškodenú s krvou na tvári. Obžalovaný pripustil, že v jeho prítomnosti nikto iný okrem neho poškodenú nenapadol, a vzhľadom na to, že znalecké dokazovanie preukázalo, že zranenia u poškodenej vznikli pôsobením aktívneho násilia, bolo zrejmé, že tieto zranenia poškodenej vznikli len v dôsledku útoku obžalovaného na poškodenú, nie pádom (pasívne násilie) ako sa bránil obžalovaný.
Tieto skutočnosti vyplývali aj z ostatných listinných dôkazov (dôkazy: úradný záznam, ktorý potvrdzoval, že príslušníci Mestskej polície Nitra dňa 19.09.2014 priviezli zranenú zakrvavenú osobu ženského pohlavia, ktorá im pri hliadkovaní na Dunajskej ulici v Nitre vbehla do cesty do Fakultnej nemocnice, išlo o poškodenú A. H., ktorá pri vyťažovaní uviedla, že pri oslave kamarátkiných narodenín ju napadol obžalovaný ako aj úradný záznam o podaní vysvetlenia A. H.).
Trestný čin výtržníctva, pre ktorý sú obžalovaný stíhaný sa dopustí ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného. K tomu, aby bol spáchaný trestný čin výtržníctva v uvedenej podobe, musí mať napadnutie iného skutočnú povahu výtržnosti, t.j. musí ísť o konanie narušujúce závažným spôsobom verejný poriadok a pokoj; nie každé napadnutie na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom je nevyhnutne výtržníctvom. Naviac ako vyplýva z druhového (resp. skupinového) objektu trestných činov, predmetom ochrany sú medziľudské vzťahy a zásady slušného správania na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom primárne iné práva a slobody. Z tejto povahy chráneného záujmu bolo potrebné vyvodiť, ak má byť určité chovanie považované za výtržnosť, že sa musí výraznejším spôsobom dotýkať verejného poriadku ako hodnoty, ktorá presahuje individuálne záujmy jednotlivcov. Pritom všetky uvedené podmienky, za ktorých splnenia možno považovať napadnutie iného za výtržnosť podľa § 364 Trestného zákona, sú súčasne tými znakmi, ktoré ho charakterizujú ako trestný čin výtržníctva podľa uvedeného ustanovenia a jednak ho odlišujú od niektorých priestupkov obdobnej povahy. V tom je uvedená zásada subsidiarity trestnej represie (§ 10 odsek 2 Trestného zákona).
Spôsob takého konania v sebe zahŕňa verbálne, ako aj fyzické útoky. Kým verbálne útoky by sa mali za trestný čin výtržníctva považovať iba v mimoriadne krajných prípadoch, fyzické útoky je potrebné posudzovať prísnejšie. Pri fyzických napadnutiach treba pri posúdení materiálneho znaku podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona posudzovať intenzitu útoku, priebeh útoku, okolnosti, za akých došlo k útoku,
zhodnotiť morálnu ujmu (bezdôvodnosť útoku, či je poškodený zbitý alebo zahanbený fyzickým útokom v prítomnosti osôb) a následky, osobu útočníka ako aj osobu napadnutú (R 4/1976).
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný nespochybniteľne fyzicky zaútočil na telesne slabšiu osobu ženského pohlavia (samotný obžalovaný priznal útok voči poškodenej - jednu facku), s ohľadom na výšku poškodenej (152 cm), keď výška obžalovaného je 176 cm, teda obžalovaný neadekvátne použil fyzickú silu voči inej osobe, navyše žene, a tým prejavil agresívne chovanie na mieste verejnosti prístupnom (na amfiteátri), pred viac ako troma osobami (kamarátmi), teda išlo o zneváženie poškodenej pred okruhom známych obžalovaného ako aj poškodenej, pričom musel vedieť, že takýmto konaním môže porušiť záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia, ale aj porušiť zdravie a dôstojnosť ľudí . V konaní, v ktorom bol obžalovaný stíhaný „len“ za výtržnosť spôsobenú formou fyzického napadnutia poškodenej na verejnosti nebolo pritom rozhodné, čo fyzickému ataku obžalovaného predchádzalo ani to, koľkokrát obžalovaný napadol poškodenú a akým spôsobom a aké následky jej spôsobil, pretože v danom prípade obžalovaný poškodenej nespôsobil ublíženie na zdraví, teda nespáchal trestný čin ublíženia na zdraví, pri ktorom sa tieto okolnosti musia preukazovať. V danom prípade, podľa znaleckého dokazovania, si zranenia u poškodenej nevyžiadali sťaženie obvyklého spôsobu života na čas dlhší ako sedem dní, tak ako sa to vyžaduje pri trestnom čine ublíženia na zdraví. Súd v danom prípade výtržnosť obžalovaného posúdil ako trestný čin, nemohol ho posúdiť ako ojedinelý skutok, ktorý by bol nezávažný aj s poukazom na to, že obžalovaný tento skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, v tejto skúšobnej dobe sa dopustil navyše aj štyroch ďalších priestupkov proti verejnému poriadku, a preto, podľa názoru súdu, konkrétny stupeň závažnosti v danom prípade bol vyšší než nepatrný.
Súd preto konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona ako úmysel priamy, keď obžalovaný chcel svojím konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom, berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok vykonal a skutočnosť, že nebolo pochybností o jeho v plnom rozsahu zachovaných rozpoznávacích schopností v čase skutku.
Dôkazy z prípravného konania, ako i z hlavného pojednávania jednoznačne preukázali, že skutok spáchal obžalovaný.
Súd všetky uvedené dôkazy vyhodnotil ako svedčiace v neprospech obžalovaného s tým, že tieto obžalovaného usvedčili zo spáchaného žalovaného trestného činu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.
Osoba obžalovaného vykazuje znaky kriminálneho narušenia, a to z dôvodu, že tento bol pre násilnú trestnú činnosť už v minulosti dvakrát súdne trestaný (zločiny lúpeže), raz sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, z druhého výkonu trestu bol podmienečne prepustený. Súd podľa § 7 odsek 1 Trestného poriadku samostatne vyriešil predbežnú otázku, ktorá sa v tomto konaní vyskytla. Súd, vyhodnotil, že v konaní vedenom proti obžalovanému na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T/135/2013 pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 250 hodín, sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený, pretože, podľa správy probačného a mediačného úradníka, obžalovaný celý trest povinnej práce vykonal.
Obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia spáchal štyri priestupky proti verejnému poriadku a jeden proti majetku a v auguste 2015 mal dokonca spáchať prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona (konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 21T/112/2015).
Súd u obžalovaného tak nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ako aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, pretože v dvoch prípadoch odsúdenia sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený, na odsúdenie obžalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 5T/33/2010, za ktorý bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na dva roky, z výkonu ktorého bol prepustený dňa 04.10.2011 a bola mu určená skúšobná doba na tri roky, súd neprihliadal, pretože túto skutočnosť zohľadnil uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Súd pri ukladaní trestu tak vychádzal zo základnej trestnej sadzby danej v ustanovení § 364 odsek 1 Trestného zákona až na tri roky.
V prvom rade treba uviesť, že obžalovaný ako 25- ročný má v odpise registra trestov celkovo tri záznamy svedčiace o tom, že obžalovaný má sklony k páchaniu násilnej ako aj majetkovej trestnej činnosti. V tejto veci prejednávaného prečinu sa pritom obžalovaný dopustil po podmienečnom prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody vo veci zločinu lúpeže, a rovnako sa v tejto dobe dopustil aj piatich priestupkov a prečinu poškodzovania cudzej veci.
Z uvedeného vyplynulo, že u obžalovaného sa už v mladom veku prejavujú známky začínajúcej recidívy je recidivistom, pričom všetky vyššie uvedené skutočnosti svedčia o výraznom sklone obžalovaného páchať majetkovú a násilnú trestnú činnosť a zároveň dovoľujú prijať spoľahlivý záver o jeho hlbšom morálnom narušení a sťažených možnostiach nápravy, keď ani výkon trestu odňatia slobody dokonca ani uloženie alternatívneho trest - trestu povinnej práce, ktorý mu bol uložený za trestný čin, ktorý tiež spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vo veci zločinu lúpeže, neviedli u obžalovaného k trvalejšiemu polepšeniu.
Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že iba opätovná izolácia obžalovaného spojená s ďalším psychologickým a pedagogickým pôsobením, ktorému bude obžalovaný vystavený, zabezpečí účel trestu spočívajúci v ochrane spoločnosti jednak tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň mu vytvorí podmienky na jeho výchovu v tom, aby v budúcnosti viedol riadny život.
Na výkon takto uloženého trestu zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona z dôvodu, že náprava obžalovaného bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a to so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa napriek tomu, že obžalovaný by mal byť zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.
Súd poškodenú odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, pretože hoci si poškodená škodu uplatnila včas, teda do skončenia vyšetrovania, ale tento nárok si neuplatnila riadne, teda neuviedla z akých dôvodov a v akej výške si tento nárok uplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavom pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo v neprospech obžalovaného V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.