Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-146-2015.pdf
PDF · 100.92 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/146/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 48, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementica10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX H., o zaplatení 274,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 8C/68/2014-40 zo dňa 03.02.2015 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 169 eur s prísl. a súvisiacom výroku o trovách konania.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej zaplatiť sumu 103,97 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z uvedenej sumy od 26.04.2013 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prerušujúcej časti žalobu zamietol.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 274,30 Eur s príslušenstvom pozastavujúcej z neuhradených služieb 105,30 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 169 Eur ako aj sumy 1,33 Eur za upomienku.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ustanovenie § 5 ods. 1-4, § 43 ods. 1 a), ods.2, § 44 ods. 1-4 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronický komunikáciách, § 39, § 52, § 53 ods.1,2, 5, § 54 ods. 1,2, § 53 a) ods. 1 a, § 517 ods. 2 a § 544 ods.1,2 zákona č. 40/1264 Z.b. OZ ako aj § 3 ods.1 a § 10 c) nariadenia vlády 87/1995 Z.z skonštatoval že predmetný právny vzťah je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľsky, kde žalobca vystupuje v pozícií dodávateľa a žalovaná v pozícií spotrebiteľa. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 274,30 Eur s príslušenstvom, pozostávajúcej z nezaplatených telekomunikačných služieb poskytnutých žalobcom vo výške 105,30 Eur a časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 169,- Eur v zmysle s ust. čl. 2 bod 2.5 Dodatku a nárok na náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený spotrebiteľský záväzkový vzťah a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.11.2012 č. A6611279 a Dodatku k nej z toho istého dňa. Na ich základe žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorej bolo pridelené účastnícke telefónne číslo. Taktiež žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón Nokia Lumia 610 White za kúpnu cenu 1,- Euro. V bode 2.3 bola dohodnutá viazanosť zmluvou - dodatkom a to na 24 mesiacov. V zmysle Dodatku k zmluve čl. 2 bodu 2.5 bol užívateľ povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 169,- Eur, pričom táto zmluvná pokuta sa mala v prípade, že k porušeniu zmluvnej povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti postupne znižovať podľa pravidiel stanovených dodávateľom a zadefinovaných v uvedenom zmluvnom dojednaní v Dodatku k zmluve. Je zrejmé, že žalobca žalovanej telekomunikačné služby dodával a ich aj vyúčtovával faktúrami za obdobie 11/2012 až 01/2013, ktoré žalovaná v lehote ich splatnosti neuhradila.
Z nároku uplatneného žalobcom ako „nároku z neuhradených služieb“ prvostupňový súd považoval za nedôvodnú časť vyfakturovanú faktúrou č. 5193445850 ako náhradu za upomienku (neevidovanie úhrad faktúr po dátume splatnosti) vo výške 1,33 Eur. Žalobca totiž ani na písomnú výzvu súdu (doručenú žalobcovi dňa 17.12.2014) nepreukázal, z akého titulu (podľa akého ustanovenia Zmluvy alebo Dodatku) si tento nárok uplatňuje a nepreukázal ani doručenie tejto upomienky. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení vo vzťahu k tomuto nároku.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 103,97 Eur (uplatnených 105,30 eur mínus 1,33 Eur) predstavujúcu neuhradené služby, čo žalovaná nerozporovala. Keďže sa žalovaná so splnením svojho záväzku dostala do omeškania, keď neuhradila cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, vznikla jej povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 8,75 % ročne od 26.04.2013 do zaplatenia, pričom prvým dňom omeškania je v tomto prípade deň nasledujúci po dni určenom na zaplatenie dlžnej sumy v pokuse o pokonávku zo dňa 11.04.2013.
Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatňovanej v tomto konaní, tak prvostupňovému súdu súdu je známe, a nakoniec na to poukázal aj samotný žalobca v podanej žalobe, že žalobcom uplatňované zmluvné pokuty boli v minulosti viackrát vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky a nároky na ich zaplatenie boli súdmi zamietané.
Poukázal na judikatúry Okresného súdu Prešov, Krajského súdu v Prešove zo záverom, že v predmetnom konaní je zmluvná pokuta uplatňovaná na základe zmluvného dojednania, ktoré zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvnej povinnosti a taktiež poukázal na to, že zmluvná pokuta je najviac vo výške zľavy, ktorá bola poskytnutá účastníkovi (žalovanému) na mobilný telefón, čím podľa názoru žalobcu odstránil vady vytýkané súdmi v minulosti.
Podľa názoru súdu však žalobcom vykonaná zmena vo formulárových zmluvách v časti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute neodstránila súdmi vytýkané nedostatky, pre ktoré bolo zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute viackrát určené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj keď žalobca uviedol, že v novom znení zohľadnil časový aspekt porušenia zmluvnej povinnosti vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty, súd toto zohľadnenie považoval len za iluzórne. Žalobca v „novom“ formulárovom znení zmluvného dojednania o zmluvnej pokute (ktoré je posudzované v tomto konaní) stanovil, že výška zmluvnej pokuty sa bude znižovať zo sumy 169,- Eur v posledných 6 mesiacoch doby viazanosti tak, že výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateľovi číslo šesť, Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol
Tým žalobca de facto rozdelil dobu viazanosti (24 mesiacov) na 2 obdobia (žalobcom označené ako „časti doby viazanosti“) a to obdobie prvých 18 mesiacov, počas ktorých ostáva výška zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľov konštantná (169,- Eur) a dobu posledných 6 mesiacoch, počas ktorej sa výška zmluvnej pokuty znižuje podľa zadefinovaného vzorca
s premenou, ktorá závisí od momentu, kedy dôjde (v období posledných 6 mesiacoch viazanosti) k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany spotrebiteľa. Takúto zmenu vo formulárovej zmluve (v porovnaní so znením, ktoré bolo súdmi vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka) súd nehodnotil ako odstránenie nedostatku, ale len ako časové zúženie účinkov tej istej neprijateľnej zmluvnej podmienky
- z doby 24 mesiacov (celej viazanosti) na 18 mesiacov (3/4 doby viazanosti). Zmluvné dojednanie tak nerozlišuje medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ poruší zmluvné povinnosti hneď na začiatku zmluvného vzťahu (v prvom mesiaci), alebo tesne pred uplynutím 3/4 doby viazanosti (v osemnástom mesiaci). Súd tak s ohľadom na vyššie uvedený časový rozmer zmluvného dojednania o zmluvnej pokute (ktorý bol v minulosti súdmi opakovane vyhodnotený ako dôvod neprijateľnosti) nevidel rozdiel medzi "novým" znením zmluvného dojednania a jeho "starým" znením, ak by sa staré znenie (vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka) uplatnilo v zmluve s viazanosťou na 18 mesiacov.
Poukázal na to že aj v minulosti bolo plnenie z takejto zmluvnej podmienky súdne právoplatne nepriznané z dôvodu jej neprijateľnosti a to napr. rozsudkom Okresného súdu Rožňava 9C/242/2014 dňa 19.09.2014.
Súd prvého stupňa preto nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 169,- Eur s príslušenstvom, ako aj nároku na zaplatenie 1,33 Eur s príslušenstvom, t.j. žalobu v prevyšujúcej časti, zamietol. Vo výroku tohto rozsudku výslovne neurčil zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute uplatňovanej v tomto konaní za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve z dôvodu, že podľa názoru súdu ide o zmluvné dojednanie, ktoré už bolo v minulosti vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, avšak v tomto prípade ide len o jej modifikované znenie (zúženie časového rozsahu jej aplikácie z celej doby viazanosti 24 mesiacov na dobu 18 mesiacov).
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. so záverom že úspech a neúspech žalobcu bol takmer rovnaký, preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti uvedenému rozsudku a to čo do zamietnutia žaloby v rozsahu sumy 169 Eur s príslušenstvom a proti výroku trovách konania v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie bolo odôvodnene tým že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§205 ods. 2 d) O.s.p. Odvolateľ uviedol že názor súdu prvého stupňa tykajúci sa uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty považuje za nesprávny. Zmluvná pokuta ako tzv. zabezpečovací inštitút zmluvných vzťahoch je v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. V minulosti súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku ako nepriateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú a nezohľadňujúcu časť, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. V súčasnosti maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Žalovanej bola poskytnutá zľava z hodnoty mobilného telefónu za ceny 1 €, pritom bežná maloobchodná cena bola 170 €. Žalovaná mala možnosť kúpiť si mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek záväzkov alebo kúpiť si mobilný telefón za zníženú cenu 1 € teda so zľavou 169 € a po dobu viazanosti zotrvať v zmluvnom vzťahu. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných povinnosti po uzavretí dodatku, alebo pred uplynutím doby viazanosti ( v priebehu posledných 6 mesiacov po uplynutí doby viazanosti). Zohľadnenie tohto časového hľadiska má zachovať naplnenie funkcie zmluvnej pokuty, ktorou je zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti z porušením povinností. Žalovaná nebola žiadnym spôsobom povinná ani nútená uzatvoriť Dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu bolo kompenzované vernosťou žalovanej ako zákazníka. Dojednanie zmluvnej pokuty má plniť funkciu zabránenia špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka. Ak by pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej pokute rozlišovala časť porušenia zmluvných povinností od počiatku, teda, či došlo k porušeniu zmluvných povinností v prvom, druhom, treťom a každom ďalšom nasledujúcom mesiacu až po 24 mesiacov po uzavretí dodatku, dohoda o zmluvnej pokute by prestala plniť svoju zabezpečovaciu funkciu. Dohodnutá zmluvná pokuta takto dojednaná nemôže spôsobovať nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Žalovaná si mohla mobilný telefón kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností. Jej výška neprevyšuje výšku poskytnutej
zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. Vzhľadom na výhody, ktoré žalovaná získala, výška dohodnutej zmluvnej pokuty je primeraná, objektívne nespôsobila poškodiť žalovanú ako spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutie NS SR 2 Cdo/172/2017 s tým, že žalovaná svoje povinnosti zo zmluvy porušovala od počiatku, lebo za služby vôbec neplatila.
Navrhol preto zmeniť rozhodnutie v jeho napadnutom výroku tak, že súd žalovanú zaviaže na zaplatenie 169 € s 8,75% ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 26.04.2013 do zaplatenia a prizná žalobcovi náhradu trov konania vo výške 140,05 Eur pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur, súdneho poplatku za odvolanie vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 107,05 Eur ( za 3 úkony právnej pomoci + paušál + 20% DPH).
K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1263 Zb. Občianskeho súdneho poriadku znenie skorších predpisov (ďalej len O.s.p,) vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmava rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcej z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.1,2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 18.11.2015 a zistil že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolanie nebolo podané proti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 103,97 Eur s príslušenstvom, ani proti výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatení 1,33 Eur s príslušenstvom, preto rozsudok v uvedenej časti nadobudol v zmysle § 206 ods. 2 O.s.p. právoplatnosť.
Predmetom odvolacieho konania je zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 169 € s príslušenstvom, vyplávajúcej z Dodatku k Zmluve o pripojení, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenie OZ.
Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti o zmluvnú pokutu vo výške 169 € s príslušenstvom zamietnutá. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto iba na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím dôvodom uvádza, že súd prvého stupňa správne na uvedený právny vzťah aplikoval ustanovenia OZ týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a zmluvnej pokuty.
Bolo správne, že súd prvého stupňa vyhodnotil vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, a správne poskytol žalovanej ako spotrebiteľke príslušnú ochranu, v zmysle § 52 a násl. zákona č. 40/1964 OZ. Z ustanovenia §544 vyplýva že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvných povinností dohodnúť zmluvnú pokutu.
Je potrebné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť, lebo je sankciou postihujúcou toho, kto povinnosť porušil.
Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v § 544 a § 545 OZ je donútiť účastníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu plneniu záväzku. Zmluvná pokuta predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Zmluvná pokuta ma teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (plniť prevenčnú funkciu), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho ma zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu).
Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore z „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.
Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa ustavil, že aj keď zmena vo formulárových zmluvách, v časti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvnej povinnosti vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty, ide o zohľadnenie iba iluzórne. V novom formulárovom znení zmluvného dojednania o zmluvnej pokute ktorá zo sumy 169 € sa má znižovať v posledných 6 mesiacoch doby viazanosti znamená rozdelenie doby viazaností 24 mesiacov na 2 obdobia a to prvých 18 mesiacov, počas ktorých výška zmluvnej pokuty je konštantná a dobu posledných 6 mesiacov, kedy výška zmluvnej pokuty sa znižuje podľa zadefinovaného vzorca. Odvolací súd je toho názoru že takto formulovaná zmluvná pokuta opätovne nerozlišuje prípady, keď spotrebiteľ poruší zmluvné povinností až do uplynutia 3 doby viazanosti (18 mesiacov).
K uvedenému odvolací súd ešte uvádza, že formulácia zmluvnej pokuty obsiahnutá v Dodatku k zmluve o pripojení uzavretom medzi účastníkmi konania za čas posledných 6 mesiacov pred ukončením doby viazaností nie je vyjadrená jednoznačne a tiež nie je konkretizovana špecifikovane, za porušenie ktorej zmluvnej povinnosti je dohodnutá. Bolo preto správne vyhotoviť takúto zmluvnú podmienku za neplatnú. Nie je možné totiž akceptovať zmluvnú pokutu, ktorú by mal zaplatiť spotrebiteľ v prípade, ak napr. využije svoje právo a urobí úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred ukončením doby viazanosti.
Navyše je nutné skonštatovať, že žiadna zmluvná pokuta nebola dohodnutá pre prípad porušenia povinností žalobcom ako dodávateľom. Už uvedená skutočnosť spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa.
Rovnako je treba zdôrazniť že zmluvná pokuta mala byť dojednaná v štandardnej formulárovej zmluve. Žalobca v priebehu konania nepreukázal individuálnosť dohody medzi účastníkmi ohľadom podmienok zmluvnej pokuty teda dohody, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nebolo preukázané, aby žalovaná, ako spotrebiteľ mala možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok a to aj čo do dohody o zmluvnej pokute. Je viac než pochybné uveriť, že žalobca osobitne vyjednal so žalovanou všetky zložky zmluvy a to aj podmienok zmluvnej pokuty. Javí sa viac než pravdepodobným, že žalobca, ako dodávateľ už vopred predformuloval zmluvnú pokutu do Dodatku lebo ťažko mohol vopred predvídať, že žalovaná ako spotrebiteľ bude súhlasiť so zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvných povinností za podmienok uvedených v Dodatku. Teda v danom prípade nebolo preukázané, aby bola jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi účastníkmi konania. Osobitné vyjednanie zmluvnej podmienky totiž znamená, že spotrebiteľ si osobitne vymieňuje nejakú zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho osobitný význam, čo v prejedávanej veci žalobca nepreukázal.
Odvolací súd uvádza tiež, že aj slovné spojenie uvádzané v Dodatku k Zmluve o pripojení „ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku“ signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvná pokuta za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, je neakceptovateľná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
V súlade s platným právom je možné dojednať zmluvnú pokutu, ktorá musí obstať v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a to so zreteľom na povahu, obsah a všetky okolnosti daného právneho úkonu. Zakonnými náležitosťami dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu určenia. Aj keď výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nesmie byť tiež v rozpore s dobrými mravmi.
K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že iba rozlíšenie doby 18 a ďalších 6 mesiacov čo sa týka dohody o zmluvnej pokute nie je postačujúce na to, aby dohoda o zmluvnej pokute mohla byť vyhodnotená ako platne uzavretá tak, ako bolo už vyššie uvedené. Keďže ide o formulárovú zmluvu, bez individuálneho dojednania a bez platnej dohody o zmluvnej pokute, ktorá by mala postihovať iba žalovanú ako spotrebiteľa a nie aj žalobcu ako dodávateľa, nemôže byť ako taká vylúčená zo súdnej ochrany. Odvolací súd preto nepovažoval za relevantné odvolacie námietky žalobcu, že zmluvná pokuta je primeraná, objektívne nespôsobila poškodiť žalovanú ako spotrebiteľa.
Súdom prvého stupňa bolo priznané právo na zaplatenie poplatkov za služby, čo vyplýva z napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k neplatnej zmluvnej podmienke, tykajúcej sa zmluvnej pokuty, však nemôže byť žalobcovi poskytnutá ochrana tak, ako to požadoval.
Odvolací súd ešte dodáva že zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v Občianskom zákonníku iba v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. Odvolací súd opätovne poukazuje, že nerovnováha zmluvného vzťahu je zreteľná aj zo skutočnosti, že za porušenie zmluvných povinnosti je sankcionovaná len žalovaná ako spotrebiteľka. V žiadnom ustanovení Zmluvy alebo Dodatku k nej nie je zakotvená pre prípad porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu sankcia ktorú by mohol prípadne uplatniť voči nemu spotrebiteľ - žalovaná.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty správne vyhodnotil za nepriateľnú podmienky a správne v tejto časti žalobu zamietol.
Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výrokov zamietnutí žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 169 € s príslušenstvom, ako vecne správny v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania, v ktorom žalobca bol neúspešný, a žiadal priznať trovy odvolacieho konania, bolo vyslovené, že žalobcovi sa nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešná žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila, preto o nich ani nebolo rozhodované.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.