Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5CoP-43-2022.pdf
PDF · 76.81 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/43/2022
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. XXX, právne zastúpený Mgr. Tomášom Dragulom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 26/31, IČO: 51 339 692 a manželky C. A., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. XXX, právne zastúpená JUDr. Dušanom Divkom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, o rozvod manželstva, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. mája 2022, č.k. 11Pc/4/2022 - 16, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľa C. A. a manželky rozviedol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 1, 2, § 18, § 19 ods. 1, 2, 3, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, ust. § 52 zák.č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva. V ust. § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorého je existencia vážneho narušenia trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat manželov musí byť kvalifikovaný a teda nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká. Z dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci sú manželia, pričom z manželstva pochádzajú tri deti ktoré sú plnoleté. Manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené a nie je predpoklad na zlepšenie vzťahu medzi manželmi. Manžel má od roku 2018 mimomanželskú známosť, pričom minimálne pred dvomi rokmi odišiel zo spoločnej domácnosti. Účastníci dlhodobo intímne nestýkajú, pričom navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so spoločnou priateľkou v ich spoločnej domácnosti, ktorá skutočnosť relevantne preukazuje rozpad manželstva. Napriek tomu, že manželka s rozvodom nesúhlasí a manželstvo chce zachrániť, čo deklarovala počas celého konania, avšak ako vyplynulo z písomného vyjadrenia výpovede hlavným dôvodom je, aby nevznikol spor o vyporiadnie BSM, pretože dom, v ktorom je, je vo vlastníctve manžela. Manžel žiadal manželstvo rozviesť, nemal záujem o jeho obnovu a preto mal súd zato, že rozvrat manželstva je trvalý, pretože nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pokiaľ ide o argumentáciu manželky a jej právneho zástupcu, aby súd manželstvo nerozviedol z dôvodu budúceho sporu o vyporiadanie BSM, v konaní o rozvod manželstva súd skúma, či manželstvo prestáva spĺňať svoju funkciu a účel a nie či v dôsledku rozvodu vznikne medzi manželmi majetkový spor titulom vysporiadania BSM. Keďže manželstvo si neplní svoje základné funkcie, pričom manželia viac ako dva roky nežijú v spoločnej domácnosti ako rodina a z manželstva nepochádzajú žiadne maloleté deti, súd manželstvo rozviedol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie manželka, ktorá mala zato, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a preto žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a návrh na rozvod manželstva zamietol. Poukázala na ust. § 35 a § 36 CMP, kedy súd je povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci. Poukázala na tú skutočnosť, že posledné dva roky žije manžel striedavo v jej domácnosti ako aj u C. T. a preto žiadala, aby bola p. T. vypočutá, keďže neveru manželovi je ochotná odpustiť v záujme zachovania manželstva. Uviedla, že v konaní manžela vidí jeho ľahkomyseľný pomer k manželstvu. Poukázala na povinnosť manželov žiť spolu, čo zodpovedá mravnému a právnemu princípu monogamie. Povinnosť vzájomne si pomáhať znamená nielen po materiálnej stránke, ale ide o citovú morálnu osobnú pomoc pre dobro druhého manžela. Zákon ako dôvod na rozvod manželstva v ust. § 23 Zákona o rodine uvádza vážne narušený a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi, čo v ich manželstve neexistuje. Existuje len nevera manžela, ktorú mu odpúšťa, pretože trvalý rozvrat v ich manželstve nie je. Súd neskúmal intenzitu narušenia aj z hľadiska, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Preto mala zato, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil to, čo hovoril o majetkových pomeroch a investíciách, kedy paušálne uviedol, že vyporiadanie BSM nie je predmetom konania o rozvod, ale je s ním spojené ako následok. Keďže manžel porušil a právne povinnosti a ona mu tieto odpúšťa, je toho názoru, že súd nemal umožniť manželovi, aby pokračoval v tomto konaní. 3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Skutočnosti, ktoré uviedla manželka sú účelové, vytrhnuté z kontextu a nezohľadňujú zistený skutkový stav veci. Akékoľvek tvrdenia o tom, že by navrhovateľ ako manžel porušil manželskú vernosť popiera, pretože uviedol jednoznačne, že odporkyňou ako manželkou si nerozumel už 10 rokov predtým, ako nadviazal mimomanželskú známosť a nadviazaním tejto známosti bolo dôsledkom už rozvrátených vzťahov medzi nimi. Neobstojí ani tvrdenie manželky, žeby žil striedavo s ňou a C. T., pretože bolo jednoznačne zistené, že navrhovateľ nežije v spoločnej domácnosti s manželkou. Je teda zrejmé, že ich vzťah je dlhodobo nefunkčný a neexistujúci. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že riadne sa staral o svoje deti a nepodal návrh na rozvod len z dôvodu, aby deti riadne vychovali, hoci nezhody medzi nimi trvali už dlhšiu dobu. Pomáhal manželke materiálne tým, že prispieval na domácnosť, hoci v nej nebýval a dokonca ju nechal bývať v dome, ktorý nadobudol pred uzatvorením manželstva a ktorý patrí jemu spoločne s bratom. Čo sa týka vyporiadania BSM po rozvode manželstva je zrejmé, že toto bude potrebné po rozvode riešiť. Mal preto zato, že prvostupňový súd správne vyhodnotil, že v súčasnosti a zároveň aj dlhodobo sú vzťahy medzi účastníkmi konania ako manželmi trvalo a vážne narušené, a nie je tu možná obnova manželského spolužitia. 4. K podanému vyjadreniu sa vyjadrila manželka, ktorá zopakovala, že podľa jej názoru súd nezistil v potrebnom rozsahu skutkový stav veci. Manžel po vyhlásení rozsudku priniesol do domu v Považskej Bystrici krabice s jeho osobnými vecami, ktoré si predtým poodnášal. Vyslovila presvedčenie, že ich manželstvo si môže plniť svoje poslanie a nemusí byť rozvedené. Trvala preto na svojom odvolaní, že súd neskúmal narušenie spolužitia, nezaoberal sa príčinami, ktoré viedli k narušeniu vzťahov a žiadala návrh na rozvod manželstva zamietnuť. 5. K podanému vyjadreniu sa opätovne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že tvrdenia manželky o tom, žeby vzťahy neboli narušené sa nezakladajú na pravde a sú účelové. Samotná manželka vo veci samej uviedla, že navrhovateľ žije v pomere s inou osobou minimálne posledné dva roky, pričom na pojednávaní uviedla, že s ňou nežije a sama nič v súvislosti s vrátením navrhovateľa do spoločnej domácnosti nevykonala. Samotná manželka teda potvrdzuje skutočnosť, že vzťahy medzi nimi sú trvale narušené. Skutočnosť, či navrhovateľ do domu nachádzajúcom sa v Považskej Bystrici presúva niektoré so svojich vecí nesúvisí s tým, či je potrebné manželstvo rozviesť. Predmetný dom je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho brata, každý v podiele 1-ice, pričom tento dom tvoria dve samostatné bytové jednotky, z ktorých jednu užíva manželka a druhú brat navrhovateľa. Nie je preto nič nelogické, ak si navrhovateľ ako vlastník samostatnej bytovej jednotky do nej uloží niektoré zo svojich vecí. Otázka BSM absolútne nesúvisí s existenciou manželstva a prípadným budúcim vysporiadaním. Samotná manželka vo svojom vyjadrení potvrdzuje, že vzťahy sú narušené, keď podľa jej názoru súd neskúma výlučne príčiny, ktoré viedli k narušeniu vzťahu účastníkov konania. Pokiaľ ide o skutočnosť, že účastníci konania spolu vychovali tri deti, je táto skutočnosť zrejmá a nesporná, avšak z jeho pohľadu je potrebné dodať, že to boli práve ich tri deti, ktoré manželstvo konaním udržali do dňa podania návrhu na rozvod, nakoľko hoci boli vzťahy medzi nimi narušené už v minulosti mal navrhovateľ záujem tieto tri deti riadne vychovať. Žiadal preto, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený. 6. Krajský súd ako súd odvolací veci preskúmal s tým, že v prejednávanej veci nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku, bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP neboli splnené podmienky,
pretože nebolo potrebné ani doplniť, ani zopakovať dokazovanie a nevyžaduje to dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné, a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z týchto dôvodov: 7. Účel manželstva vyplýva z jeho základnej funkcie a to funkcie biologickej spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti ako aj na uspokojenie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí a funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorými manželia a ostatní členovia spoločnej domácnosti si všestranne pomáhajú ako aj funkcie hospodárskej spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny ako spotrebnej hospodárskej jednotky sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založený manželstvom podľa svojej schopnosti a možnosti. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že manželia alebo jednej vo vzájomnom správaní sa neriadia pravidlami ustanoveným v Zákone o rodine a toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat manželstva. Rovnako ako súd prvej inštancie, tak aj odvolací súd dospel k záveru, že obnova manželského spolužitia nie je možná. Navrhovateľ vylúčil akékoľvek možnosť obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo za týchto okolností je len formálnym zväzkom účastníkov konania a neplní si ani jednu z funkcií manželstva. Možnosť obnovenia manželského spolužitia by prichádzala do úvahy, ak by boli ochotní obidvaja manželia vyvinúť snahu o nápravu narušených vzťahov, čo však nie je daný prípad, keďže navrhovateľ odmietol zotrvať v manželskom zväzku s manželkou, necíti k nej žiadnu náklonnosť. 8. Manželstvo účastníkov je tak trvalo a vážne narušené, pričom obnovenie manželského spolužitia nie je možné očakávať. Boli preto splnené základné podmienky pre rozvod manželstva vyplývajúce z ust. § 23 Zákona o rodine. Za tohto stavu súd prvej inštancie správne postupoval pokiaľ manželstvo účastníkov rozviedol. 9. V prejednávanej veci teda navrhovateľ prejavil vôľu ukončiť manželstvo, odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti, pričom po dobu minimálne dvoch rokov žije s inou ženou. Neprejavil záujem o obnovenie spolužitia s manželkou, a preto za týchto okolností tu nie je reálny predpoklad na obnovenie spolužitia, preto bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý manželstvo účastníkov rozviedol. 10. Na tejto skutočnosti by nič nezmenil ani prípadný navrhovaný výsluch svedkyne, s ktorou navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti, nakoľko podstatné je v prejednávanej veci je vyjadrenie samotného navrhovateľa, ktorý poprel akúkoľvek funkčnosť manželstva, prípadne akúkoľvek možnosť obnovenia spolužitia medzi manželmi. Možno teda konštatovať, že rozvrat manželstva účastníkov je hlboký a trvalý, a preto bol v celom rozsahu správny postup súdu prvej inštancie, ktorý manželstvo rozviedol. 11. Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 12. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).