Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_9C-319-2014.pdf
PDF · 82.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/319/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: F. B., bytom Z. XXX, XXX XX W., právne zastúpenej JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Q. O., bytom V. XX, XXX XX V., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania F. B., rod. Z., nar. X.X.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XXX/XX W. a Q. O., rod. O., nar. X.X.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XXX/XX W., k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území W., obec W., okres V. a zapísaných na LV č. XXX ako:
a)
· parcela č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, · parcela č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, · parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, · parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady,
a
b) stavba: rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. XXX/X,
zrušuje nariadením jeho predaja a rozdelením výťažku medzi účastníkov konania a to každému v rozsahu jednej polovice (1/2).
II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom došlým súdu dňa 12.12.2014 sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:
Podľa LV č. XXX, k.ú. W. je každý z účastníkov konania podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 1 v pomere k celku nasledujúcich nehnuteľností:
a) Pozemky
· p.č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, · p.č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 · p.č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
· p.č. XXX/X, druh pozemku - záhrada o výmere XXX m2,
b) Stavba
· rodinný dom, súp. č. XXX, na parcele č. XXX/X.
Účastníci konania zhodne vyhlásili, že predmety podielového spoluvlastníctva reálne deliteľné podľa podielov nie sú a zároveň ich žiadny z nich nechce prikázať do svojho výlučného vlastníctva.
Zistený skutkový stav veci súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa § 141 ods.2 OZ každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu. Podľa § 142 ods.1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 142 ods.2 z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Podľa § 142 ods.3 pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium" vyplývajúcej z ustanovenia § 153 ods. 2 OSP, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie.
Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu.
V prejednávanej veci nebolo možné reálne rozdelenie vecí a ani prikázanie vecí do výlučného vlastníctva niektorého z účastníkov konania - podielových spoluvlastníkov.
Súd teda pristúpil k tretiemu spôsobu vyporiadania a to nariadeniu predaja a rozdeleniu výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Len na margo tohto spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva poukazuje súd na rozhodnutie NS ČR (pri totožnej právnej úprave ako je v SR) 21 Cdo/2145/2009 - „ Podílové spoluvlastnictví k nemovitosti, zrušené a vypořádané rozhodnutím soudu, nezaniká vždy dnem, v němž soudní rozhodnutí nabylo právní moci. Dnem právní moci rozhodnutí soudu o zrušení a vypořádání zaniká spoluvlastnictví jen tehdy, bylo-li provedeno vypořádání přikázáním věci za náhradu. Došlo- li však k vypořádání rozdělením nemovitosti <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6bonzsw233wnf2g643u&conversationId=617177> nebo prodejem nemovitosti a rozdělením podle výtěžku, spoluvlastnictví zaniká až skutečným rozdělením nebo prodejem. Vzhledem k tomu, že podílové spoluvlastnictví, které bylo rozhodnutím soudu zrušeno a vypořádáno prodejem věci a rozdělením výtěžku, zaniká teprve dnem, v němž dojde k prodeji věci, mohou spoluvlastníci i po právní moci tohoto rozhodnutí (až do zániku podílového spoluvlastnictví) nakládat se svými spoluvlastnickými podíly, aniž by přitom byli omezeni ve své smluvní volnosti <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boonwwy5lwnzuv65tpnrxg643u&conversationId=617177> jenom proto, že bylo soudem pravomocně rozhodnuto o zrušení a vypořádání jejich podílového spoluvlastnictví k nemovitosti.“ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p., tak, že právo na náhradu nemá žiadny z účastníkov konania. Tento záver vo vzťahu k žalobcovi požadujúcemu náhradu trov konania bol urobený z dôvodu, že k vyporiadaniu došlo iným spôsobom ako navrhoval žalobca v žalobe (navrhoval prikázanie vecí žalovanému). V rámci právnej argumentácie súd poukazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 245/2014 - “Jestliže soud k návrhu žalobce zruší podílové spoluvlastnictví a vypořádá je způsobem, který žalobce navrhoval, je při rozhodování o náhradě nákladů řízení třeba vyjít z toho, že žalobce měl procesní úspěch v plném rozsahu bez ohledu na jednání účastníků před zahájením řízení nebo na to, že by druhý spoluvlastník mohl žalobu o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví podat také. Již NS SSR ve stanovisku Rc 54/1973 <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=njptcojxgnpxexzvgrpwg2lw> vyložil, že při rozhodování o náhradě nákladů řízení ve sporech o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví je rozhodný procesní úspěch v řízení. Jestliže soud žalobě vyhověl a vypořádal spoluvlastnictví způsobem, který žalobce navrhoval, je namístě postup podle § 142 <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=onrf6mjzgyzv6ojzfzygmmjugi> odst. 1 OSŘ <http://www.beck-online.cz/bo/document- view.seam?documentId=onrf6mjzgyzv6ojz>. V případě, že soud rozhodl o vypořádání jinak, než žalobce navrhoval, je namístě úvaha o postupu podle § 142 <http://www.beck-online.cz/ bo/document-view.seam?documentId=onrf6mjzgyzv6ojzfzygmmjugi> odst. 2 OSŘ <http://www.beck- online.cz/bo/document-view.seam?documentId=onrf6mjzgyzv6ojz>, přičemž je nutno vždy přihlédnout k individuálním okolnostem konkrétního případu.
K principu, podle kterého je plný procesní úspěch v řízení o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví dán tam, kde soud žalobě vyhověl a vypořádal spoluvlastnictví způsobem navrženým žalobcem, se NS následně přihlásil např. v rozsudku z 28. 3. 1980, sp. zn. 3 Cz 4/80 <http://www.beck- online.cz/bo/document-view.seam?documentId=njptcojygbpxm6lcmvzf6na>, a nově např. v usnesení z 10. 12. 2013, sp. zn. 22 Cdo 1795/2013 <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=njptembrgnpxm6lcmvzf63ttl43dcnrs>. Uvedená východiska akceptovala i judikatura ÚS <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=onrf6mjzhezv6mjygi> v usnesení z 15. 7. 2009, sp. zn. III. ÚS 1637/09, závěrem, podle kterého jestliže soud k návrhu žalobce zruší podílové spoluvlastnictví a vypořádá je způsobem, který žalobce navrhoval, jedná se o procesní úspěch v plném rozsahu bez ohledu na jednání účastníků před zahájením řízení nebo na to, že by druhý spoluvlastník mohl žalobu o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví podat také.”
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.