Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-146-2015.pdf
PDF · 69.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3P/146/2015
Rozhodnutie
Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci navrhovateľky: O. J., O.. G., L. XX.XX.XXXX, J. P., Y. Č.. XXX/XX, P..Č.. F. - O. X, G. M. : C. J., L. XX.X.XXXX, J. P., Y. XXX/ XX, občania SR, v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania navrhovateľky O. J., O.. G., L. XX.X.XXXX S. C. J., L. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 1.8.1992 v Spišskej Belej, zapísaného v knihe manželstiev Mestského úradu Poprad vo zväzku č. 7 ročník 92 na strane 88 sa r o z v á d z a.
II. Súd zveruje maloletú B., narodenú X.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Súd zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej B. mesačne vo výške 200 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
IV. Súd neupravuje styk otca s maloletou B..
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania dožadovala vydania rozhodnutia súdu, na základe ktorého by bolo jej manželstvo s odporcom rozvedené, ďalej žiadal úprav práv a povinností na čas po rozvode k maloletej B..
Odporca s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasil, súhlasil s tým, že manželstvo je dlhodobo nefunkčné, keďže pociťoval v manželstve urážky a odstrkovanie.
Kolízny opatrovník nemal námietky voči úprave práv a povinností k maloletej Lívii na čas po rozvode tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav :
Účastníci konania uzatvorili manželstvo na Matričnom úrade v Spišskej Belej dňa 1.8.1992, obaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky, u oboch šlo o manželstvo prvé. Posledným spoločným bydliskom oboch manželov bola P., A. Y. XXX/XX. Z manželstva sa narodili dve deti a to dcéra C., ktorá je už plnoletá a dcéra B., L. X.X.XXXX.
Navrhovateľka v návrhu uviedla, že spočiatku bolo manželstvo usporiadané a bez vážnejších rodinných problémov. Manželstvo s odporcom uzatvorila asi pol 1 a pol ročnej známosti zo vzájomnej lásky a náklonnosti. Postupom času začali medzi účastníkmi konania začali vznikať konflikty a nedorozumenia,
ktoré boli zapríčinené rozdielnymi názormi na spoločný život, hospodárenie, trávenie voľného času a výchovu detí. V návrhu navrhovateľka uviedla, že pred dvomi rokmi prestali žiť manželským životom, nevedú spoločnú domácnosť, ona začala pracovať v Rakúsku, neskôr v Nemecku, kde sú s ňou aj obe dcéry, maloletá B. tam navštevuje školu. Navrhovateľka uviedla, že došlo k postupnému odcudzeniu natoľko, že je to treba riešiť rozvodom, keďže podľa nej je manželstvo dlhodobo nefunkčné a tak vážne rozvrátenie, že jeho obnova nie je možná. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že netvrdí, že za rozpad manželstva je v plnom rozsahu zodpovedný len odporca, pripustila zodpovednosť oboch účastníkov konania, avšak zdôraznila, že postupne sa vytratili medzi účastníkmi konania citové väzby, dôvera a došlo k vzájomnému odcudzeniu sa.
Pre prípad rozvodu manželstva navrhla, aby maloletá B. bola zverená do jej osobnej starostlivosti a odporca zaviazaný platiť výživné vo výške 200 €. Styk s otcom nežiadala upraviť, aj keď sa vyjadrila, že nemá voči tomu žiadne námietky.
Odporca s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasil, keďže ako uviedol, citujem : ,, Ja mám svoju mužskú hrdosť, súhlasím s rozvodom “. Trval ďalej na tom, že počas manželstva nedošlo k vzájomnému odcudzeniu sa, keďže len zo strany navrhovateľky dochádzalo k tomu, že ho manželka odmietala, nežili spolu intímne, pričom on mal o takýto spoločný život eminentný záujem. V priebehu pojednávania trval na tom, že väčší podiel na rozpade manželstva má jeho manželka, navrhovateľka. Poukázal ďalej na to, že v čase, keď spolu žili, mal vyššiu hmotnosť, manželka ho urážala a robila rôzne narážky na jeho výzor. Naviac tvrdí, že ho navhovateľka urážala aj ako róma. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že v tomto manželstve vydržal aj preto, že mal svoju manželku a svoje deti veľmi rád a kupoval im najmä značkové veci. V manželstve sa cítil urážaný a ponižovaný, tvrdil, že manželka - navrhovateľka ho kopla do rozkroku a bila sa s ním ako chlap.
Kolízny opatrovník nemal námietky voči zvereniu maloletej B. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a nemal námietky ani voči výške výživného.
Procesný súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k názoru, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené, dlhodobo rozvrátené a nemôže plniť spoločenské funkcie predpokladané zákonom o rodine.
Procesný súd preto v súlade s ust. § 23 ods. 1 ZR toto manželstvo rozviedol.
Za príčinu rozvratu manželstva v súlade s ust. § 23 ods. 2 ZR súd považuje rozdielnosť pováh účastníkov a rozdielnosť názorov účastníkov na rodinu ako takú, výchovu detí, prípadne spôsobu trávenia voľného času.
V rozhodnutí o rozvode súd zároveň s ust. § 24 ods. 1 ZR rozhodol o zverení maloletej Lívie na čas po rozvode do osobnej starostliovsti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Súd je toho názoru, že matka je schopná sa o dieťa náležite postarať a táto jej schopnosť nebola spochybnená ani odporcom, ani kolíznym opatrovníkom.
Výšku výživného v sume 200 € ustálili účastníci konania, pričom odporca prehlásil, že by bol schopný prispievať aj vyšším výživným. Súd neupravil styk otca s dieťaťom, keďže účastníci konania to nežiadali a zrejme nie je ani problém, aby sa prípade odporca s maloletou stretával.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove. O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). O Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predchádzajúce priezvisko.