Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1413-2008.pdf
PDF · 77.52 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1413/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 868, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, proti povinnému: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., o vymoženie pohľadávky 331,93 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom ml., sídlo exekútorského úradu Trojičné námestie 191, Tvrdošín, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinnému u k l a d á povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,08 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubín poverením č. 5503020408 zo dňa 8.2.2007 sp. zn. 10Er/83/2007, poveril podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútora, vykonaním exekúcie č. EX 208/07, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 331,93 Eur (10.000 Sk) a trov exekúcie voči povinnému na základe rozhodnutia oprávneného Č.p.: ORP-P-325/DI-NO-2004 zo dňa 3.12.2004.
Podaním doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 9.5.2013 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty v ktorej bolo možné rozhodnutie oprávneného vykonať v zmysle ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1992 Zb., účinnom do 31.8.2008. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 320,77 Eur, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že rozhodnutie oprávneného o priestupku (exekučný titul) na základe, ktorého je vedená táto exekúcia nadobudlo právoplatnosť dňa 3.12.2004 a vykonateľnosť dňa 18.12.2004. V nadväznosti na danú skutočnosť začala dňom vykonateľnosti plynúť vo veci v zmysle cit. ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31.08.2008, trojročná prekluzívna lehota dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a exekúciu uskutočniť. Zákonná lehota na vykonanie rozhodnutia uplynula tade dňom 18.12.2007.
Vykonávané rozhodnutie - Č.p.: ORP-P-325/DI-NO-2004 zo dňa 3.12.2004, vydané OR PZ Dolný Kubín, ODI Námestovo, sa tak stalo zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávneného ako i povinnosť povinného vyplývajúce z predmetného rozhodnutia. Na zánik práva - preklúziu, prihliada súd z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania, nakoľko prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege a nemení sa na naturálnu obligáciu, preto nie je možné takúto pohľadávku vymáhať.
Keďže rozhodnutie oprávneného prestalo byť vykonateľným, stratilo základný atribút exekučného titulu, v dôsledku toho súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku rozhodol, tak, že exekúciu v celom rozsahu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Odmenu a náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). V danej veci je potrebné aplikovať vyhlášku v znení účinnom do 30.04.2008, nakoľko v zmysle § 27a tejto vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi v exekučných konaniach začatých do 30.4.2008 odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 16,60 eura a najviac 33,193,92 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § § 26 vyhlášky v platnom znení základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Exekútor v priebehu exekúcie vymohol sumu vo výške pohľadávky t.j. 331,93 Eur. Z tejto sumy zaslal na účet oprávneného sumu vo výške 259,85 Eur. Zostatok vo výške 54,44 Eur predstavovala odmena súdneho exekútora, suma 10,34 DPH z odmeny a suma 7,30 Eur hotové výdavky dovtedy spojené s exekúciou.
Súdnemu exekútorovi tak podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky patrí odmena po zaokrúhlení vo výške 66,50 Eur.
V rámci náhrady hotových výdavkov (§ 22 vyhlášky) súd exekútorovi priznal náhradu poštovného vo výške 7,80 Eur, vynaloženie ktorého mal súd preukázané poštovými doručenkami založenými v exekučnom spise (6 x DVR á 1,30 €).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi z dôvodu nie riadneho a presvedčivého zdokladovania ich reálneho vykonania alebo vynaloženia náhradu nákladov telekomunikačných výdavkov /internet, telefón, fax, papier, toner/, náhradu režijných výdavkov /archivácia spisu, databáz, zálohovanie dát, zálohovacie médiá - 15 rokov, podpora systému Exekútor/ vo výške 3,00 Eur, a ani náhradu za použité obálky, viazača na spis, spisového obalu, euro obalu a pod. Pokiaľ súdnemu exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti.
V nadväznosti na uvedené súd po odpočítaní súdnym exekútorom už prijatej odmeny a náhrady hotových výdavkov, priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 15,08 Eur, z ktorej odmena predstavuje sumu 12,06 Eur (66,50 - 54,44), náhrada hotových výdavkov 0,50 Eur (7,80
- 7,30) a príslušná DPH zo sumy 12,56 Eur t.j. 2,52 Eur, (súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty - IČ DPH SK 1021628124).
Súd nevyhovel návrhu súdneho exekútora, aby na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku stanovuje zásadu, že tieto náklady znáša povinný. Použitie ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku prichádza do úvahy, iba pri splnení zákonných predpokladov, ktorými sú zastavenie exekúcie, existencia zavinenia oprávneného a je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Oprávnený je teda s výnimkou ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (nedostatok majetku povinného) zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Pod zavinením oprávneného v zmysle predmetného ustanovenia zákona je treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany 4. 3Er/1413/2008
oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie. V danom prípade mal súdny exekútor na vykonanie exekúcie dostatočný časový úsek 10 mesiacov, keďže návrh oprávneného mu bol doručený dňa 25.1.2007.
V dôsledku toho súd preto podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť na náhradu trov exekúcie, priznaných súdnemu exekútorovi, uložil povinnému a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, keďže zánik práva - preklúzia sa vzťahuje len na vymáhanú pohľadávku, nie je ňou dotknuté vymáhanie trov exekúcie, ktoré súdnemu exekútorovi v priebehu exekúcie vznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie ( § 374 ods. 4 O.s.p.), ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde ( § 204 ods. 1 O.s.p.).
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.