Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoE-75-2015.pdf
PDF · 76.25 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/75/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: W. K. s.r.o., Z. XX, V., IČO: 36 658 731, právne zastúpeného JUDr. R. P., advokátom so sídlom v V., M. X proti povinnému: E. F., M. R. X. XXX/XX, U., zast. L.. L. P., advokátom so sídlom v Y. M., E. XXXX, o vymoženie 2.500 eur s príslušenstvom, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04. februára 2015 č. k. 10Er/585/2014-35, takto
rozhodol:
Odvolanie povinného proti výroku I. o d m i e t a .
V zostávajúcej napadnutej časti výroku III. uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. námietky povinného proti exekúcii zamietol. Výrokom II. rozhodol, že námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie vyhovuje. Výrokom III. návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Výrokom IV. exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. L. U., exekútorský úrad V., V., pod sp. zn. EX/331/2004 odložil do právoplatného rozhodnutia vo veci 10Cpr/1/2014 vedenej na Okresnom súde Bratislava IV.. V rozhodnutí konštatoval, že poverením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.06.2014 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie sumy 2.500 eur s prísl. na podklade exekučného titulu - Uznesenia č.k. 24Cpr/1/2012-149 vydaného dňa 02.04.2014 Okresným súdom Bratislava IV.. Dňa 22.12.2014 boli súdu predložené námietky povinného proti exekúcii, v ktorých povinný uviedol, že uznesenie Okresného súdu Bratislava IV., ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie je nezákonné, nakoľko súdom schválený súdny zmier odporuje ustanoveniu § 99 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., preto je i exekúcia neprípustná. Povinný uviedol, že podal dňa 02.04.2014 na Okresný súd Bratislava IV. žalobu o zrušenie citovaného uznesenia, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté. Povinný zároveň navrhol predmetnú exekúciu zastaviť podľa § 57 Exekučného poriadku z dôvodu, že sa začala na podklade exekučného titulu, ktorý doposiaľ nie je vykonateľný. Taktiež vzniesol i námietku proti trovám exekúcie a požiadal o odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že je daný predpoklad zrušenia exekučného titulu. Súd citoval ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že námietkam povinného nie je možné vyhovieť. Uviedol, že skutočnosti, ktoré povinný v námietkach uvádza, nie sú dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Povinný namieta priebeh súdneho konania, t. j. konania do vydania exekučného titulu, voči ktorému nepodal opravný prostriedok. Pri rozhodovaní o námietkach exekučný súd prihliada na skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní titulu, preto námietky povinného proti exekúcii zamietol. Pokiaľ ide o námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie, v tejto časti dospel k záveru, že námietky povinného sú oprávnené. Zistil, že v danom prípade si súdny exekútor nevyčíslil trovy exekúcie v súlade s § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, keď v zmysle ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor je povinný uviesť výšku náhrady výdavkov a náhrady za stratu času, avšak v rozsahu ich reálnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, teda tie, ktoré mu vznikli do momentu vydania upovedomenia o začatí exekúcie. V danom prípade z predloženej špecifikácie vyplýva, že súdny exekútor si uplatňuje hotové výdavky, ktoré vzniknú v budúcnosti, a teda reálne neboli
v čase vydania upovedomenia vynaložené, preto námietky povinného boli opodstatnené. Pokiaľ sa jedná o návrh povinného na zastavenie exekúcie súd nezistil ani jeden z dôvodov stanovených v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie. Uviedol, že zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku by bolo v danom prípade nespravodlivé, nakoľko by nepomerne chránilo povinného v porovnaní s oprávneným, najmä ak ide o situáciu, ak v konaní o špecifickom opravnom prostriedku (žaloba) nedôjde k zrušeniu exekučného titulu ako právoplatného rozhodnutia, ktorého vykonateľnosť by bola prípadne odložená. Ak by došlo v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia k zastaveniu exekúcie, oprávnený by stratil poradie pre svoje právo a ak by sa chcel opätovne domôcť svojho práva, musel by opäť podať návrh na vykonanie exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že aj v prípade, ak by Okresný súd Bratislava IV. odložil vykonateľnosť exekučného titulu, odkladom vykonateľnosti exekučný titul túto vlastnosť nestráca, len nastupuje prekážka, v dôsledku ktorej nie je možné exekúciu dočasne (do rozhodnutia vo veci samej) vykonať. Odklad vykonateľnosti exekučného titulu nepredstavuje prekážku nariadenia exekúcie, ale je dôvodom na súčasný odklad exekúcie. Vzhľadom na uvedené návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Súd ďalej vykonal dopyt na Okresný súd Bratislava IV. za účelom zistenia, či bola podaná žaloba o zrušenie exekučného titulu a vykonaným šetrením zistil, že povinný podal dňa 23.07.2014 návrh na zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru a vo veci doposiaľ nie je právoplatne rozhodnuté. Keďže výsledok tohto konania má význam pre konanie v predmetnej exekučnej veci, nakoľko v prípade, ak Okresný súd Bratislava IV. zruší uznesenie o schválení súdneho zmieru, ktorý je exekučným titulom, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, dospel k záveru, že je daný dôvod na povolenie odkladu exekúcie s odkazom na ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.
Proti uzneseniu, jeho výrokom I. a III. podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie povinný, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch zmenil tak, že námietkam povinného a návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn. 24Cpr/1/2012 neexistoval absolútne žiadny zákonný dôvod na vydanie uznesenia, ktoré sa neskôr stalo exekučným titulom. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7EMcdo/3/2003 zo dňa 24.02.2014, v zmysle ktorého základným procesným predpokladom pre vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie a exekučný súd v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom je vykonateľné, čo v danom prípade bolo splnené. A teda exekučný súd iba skúma, či ide o rozhodnutie (iný titul), vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak o určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ďalej poukázal na znenie ustanovení § 251 ods. 1, 4 O.s.p., § 41 ods. 1 a § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorých vyplýva, že jedným z prostriedkov obrany povinného v exekučnom konaní sú námietky podľa § 50, podľa ktorého okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie, v ktoromkoľvek jej štádiu. Patrí medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta nedostatok exekučného titulu, t. j. jeho formálnu a materiálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Skutočnosti významné pre záver, že rozhodnutie súdu (exekučný titul) je vykonateľné, zisťuje exekučný súd aj v prípade, že rozhodnutie je opatrené tzv. doložkou vykonateľnosti, pokiaľ je jej správnosť zo strany povinného spochybňovaná, lebo nie je ňou viazaný.
Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Zotrval na názore, že neexistujú dôvody na zastavenie exekúcie s tým, že so žiadnym z tvrdení navrhovateľa sa nemožno skutkovo ani právne stotožniť. Nesúhlasil s tvrdením, že v procese pred vydaním exekučného titulu bol porušený zákon a toto tvrdenie nie je právne podložené a ide len o subjektívny pocit povinného. Názor povinného, že predmetné uznesenie nie je právoplatné a vykonateľné z dôvodu porušenia zákona v procese, ktorý tomuto uzneseniu predchádzal, označil za právne absurdný. Nesúhlasil ani s návrhom povinného na odklad exekúcie, keď v danej situácii neexistuje dôvod, prečo by mala byť exekúcia zastavená, takže ani nie sú dané dôvody na odklad exekúcie.
Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti výrokov I. a III. a dospel k záveru, že odvolanie povinného je potrebné v časti výroku I. odmietnuť a v zostávajúcej napadnutej časti je potrebné
uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok II. a IV. napadnutého uznesenia odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko v tejto časti rozhodnutie okresného súdu odvolaním napadnuté nebolo, a preto nadobudlo právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).
Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu rozhodnutia v napadnutej časti zisťoval, či odvolanie je podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, či je odvolanie prípustné a či spĺňa náležitosti uvedené v § 205 ods. 1, 2 O.s.p..
Zistil, že pokiaľ sa jedná o výrok I. napadnutého uznesenia, ktorým súd rozhodol o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii, proti tomuto výroku odvolanie nie je prípustné, o čom bol povinný v napadnutom uznesení okresným súdom aj poučený.
Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolanie je prípustné iba proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam. Proti uzneseniu, ktorým sa námietky zamietli, nie je prípustné odvolanie (arg. a contrario). Keďže povinný podal odvolanie proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie povinného v tejto časti podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
V zostávajúcej napadnutej časti odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil, keď sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že v danej veci v čase rozhodovania súdu neexistoval žiaden z dôvodov uvedených v § 57 Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom prvého stupňa vydané na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý doposiaľ nebol zrušený, ani sa nestal neúčinným. Povinný v odvolaní uvádza len všeobecne platné názory o povinnosti exekučného súdu pri skúmaní exekučného titulu pred nariadením exekúcie, a to aj za situácie, keď je rozhodnutie opatrené doložkou vykonateľnosti, neuvádza však, v čom konkrétne mali vytýkané nedostatky exekučného titulu spočívať. Okolnosť, na ktorú poukazuje povinný vo svojom návrhu, že podal na Okresnom súde Bratislava IV. žalobu o zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru, ktorý je v danej veci exekučným titulom, za situácie, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nebola vo veci právoplatne rozhodnuté, nebolo dôvodom pre zastavenie exekúcie, ale iba dôvodom pre odklad exekúcie, ktorú súd prvého stupňa povolil a v ktorej časti uznesenie prvostupňového súdu odvolaním napadnuté nebolo.
Preto odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .