Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3CoZm-10-2015.pdf
PDF · 117.88 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoZm/10/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Z. Y., F. U. V. Č.. XXX, o zaplatenie 370,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19CbZm/85/2013-79 zo dňa 23.1.2015 a proti dopĺňaciemu rozsudku č.k. 19CbZm/85/2013-115 zo dňa 7.4.2015 jednomyseľne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.
Nepriznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
Ruší dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa o vyhlásení zmluvnej podmienky vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve č. XXXXXXX uzavretej medzi Pohotovosťou, s.r.o. a žalovaným dňa 13.1.2009 pod bodom č. 17 za neprijateľnú.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Dopĺňacím rozsudkom vyhlásil zmluvnú podmienku vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve č. XXXXXXX uzavretej medzi Pohotovosťou, s.r.o., a žalovaným dňa 13.1.2009 pod bodom č. 17 za neprijateľnú. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia pohľadávky podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Domáhal sa proti žalovanému zaplatenia 370,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 375,- eur od 27.5.2009 do 21.6.2011, zo sumy 370,- eur od 22.6.2011 do zaplatenia, ďalej 6 % ročného úroku zo sumy 375,- eur od 10.8.2009 do 21.6.2011, zo sumy 370,- eur od 22.6.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,25 eur. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 13.1.2009 na zmenkovú sumu 375,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.5.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 13.1.2009 na sumu 375,- eur, pričom do jej textu bol pojatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložený na rad zmenkového veriteľ zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 27.5.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil 5,- eur, a to zmenkovú sumu, na úroky neuhradil nič. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Ďalej v dôvodoch rozsudku súd uviedol, že žalobca je podľa výpisu z Obchodného registra Mestského súdu v Prahe zapísaný s dňom zápisu 24.1.2001 pod číslom C81616, v predmete činnosti okrem iného
od vzniku až po 8.1.2013 činnosti ekonomických poradcov a sprostredovateľskej činnosti. Obchodná spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddielu Sro, vložka 23636/B zapísaná s dňom vzniku 14.3.2001, v predmete činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Dňa 13.1.2009 uzavrel žalovaný s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. zmluvu o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- eur s tým, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,- eur, celkove sa zaviazal zaplatiť sumu 393,- eur v 12-tich mesačných splátkach po 33,- eur, počnúc dňom 22.1.2009 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V spodnej časti formulárovej zmluvy, ktorá podľa názvu bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených, so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent, najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkov, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Žalobca predložil originál zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 13.1.2009 na zmenkovú sumu 375,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.5.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Podľa originálu predloženej zmenky, v ľavom dolnom rohu je údaj týkajúci sa čísla zmluvy XXXXXXX a za miesto splatenia je určené sídlo prvého zmenkového veriteľa, a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Súd na základe skutkového stavu potom konštatoval, že žalobca uplatňuje nárok v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pričom tento nárok uplatňuje na základe vistazmenky. Súd ďalej v dôvodoch konštatuje, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto bolo potrebné sa vyporiadať s otázkou platnosti uzavretej zmluvy o úvere, ktorá bola kauzálnym vzťahom na vystavenie zmenky ako blankozmenky. Zmluva o úvere bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa ustanovenia § 4 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného podľa písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tento údaj, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade je evidentné, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorom chýbala táto podstatná náležitosť zmluvy a následkom čoho sa poskytnutý považuje za bezúročný a bez poplatkov. Blankozmenka, ktorá bola vyplnená ešte pôvodným veriteľom zabezpečovala záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to napriek tomu, že vo formulárovej zmluve je uvedený odkaz na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka a v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru si účastníci dohodli režim Obchodného zákonníka. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave, ktorou je v prípade spotrebiteľských zmlúv Občiansky zákonník a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú Obchodný zákonník. Súd v tejto súvislosti citoval ustanovenie § 53 OZ s tým, že otázku vystavenej blankozmenky je treba posudzovať podľa § 10 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, podľa ktorého ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané okrem, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo pri nadobúdaní zmenky sa previnil hrubou nedbanlivosťou. Podľa § 11 tohto zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad možno previesť indosamentom. Podstatou blankozmenky je dohoda o vyplňovacom práve, ktorú súčasne s vystavením listiny uzatvára vystaviteľ blankozmenky s nadobúdateľom. Dohoda nemusí mať písomnú formu a dôkazom jej uzavretia môže byť aj jednostranne formulované vyhlásenie dlžníka o
udelení vyplňovacieho práva. Na základe takejto dohody získava majiteľ istiny právo doplniť nehotovú listinu na zmenku za vopred určených kritérií. Ide o osobitné majetkové právo, ktoré je spojené s listinou. Vyplňovacie právo vzniká dohodou strán a zaniká predovšetkým jeho využitím. Pokiaľ bola listina vyplnená inak, než ako bolo dohodnuté, svedčí dlžníkovi námietka protizmluvného doplnenia blankozmenky. Ak bola doplnená vyššia suma, než ako bolo dohodnuté, je v tejto nesprávnej sume obsiahnutá i správna suma nižšia. Do výšky sumy zodpovedajúcej dohode o porušenie dohody nejde a námietka by preto v tejto časti nemala úspech. Aby sa touto námietkou mohol dlžník brániť voči novému majiteľovi, musí mu okrem iného dokázať, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, alebo pri nadobúdaní zmenky sa previnil hrubou nedbanlivosťou. V zlej viere koná ten, kto vedel o dohode o vyplňovacom práve, s ktorou je text zmenky v rozpore a zmenku napriek tomu nadobudol. V hrubej nedbanlivosti koná ten, kto sa pri zachovaní základného úsilia a starostlivosti mohol dozvedieť o vadnom doplnení blankozmenky a neurobil tak. Nadobúdateľ zmenky má s náležitou starostlivosťou zistiť obsah dohody. Pokiaľ mohol bez väčších prekážok zistiť obsah dohody o vyplňovacom práve a napriek tomu tak neurobil, jedná pri nadobúdaní zmenky v hrubej nedbanlivosti a možno proti nemu uplatniť príslušnú námietku dlžníka. Pokiaľ pôvodný majiteľ blankozmenky vyplnil údaje v rozpore s dohodou, mala by byť námietka dlžníka braná do úvahy v každom prípade. Zatiaľ čo článok I § 17 sa obmedzuje na námietky interpartes, teda na námietky z vlastných vzťahov medzi konkrétnym veriteľom a dlžníkom, je úprava námietok u blankozmenky pojatá všeobecne a zásadne s účinnosťou pre všetkých zmenkových dlžníkov, ktorí sa vedome so súhlasom majiteľa podpísali na blankozmenku. Žalobca sa dovolával abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti, ale keďže zmenka zabezpečuje spotrebiteľský záväzok, neplatí s ohľadom na ustálenú európsku spotrebiteľskú legislatívu všeobecne uznávaná teória o tom, že súdy nie sú povinné skúmať kauzu zmenky a majú postupovať len z hľadiska dodržania predpisov zmenkového práva. Odklon od tejto všeobecnej teórie je prezentovaný aj v náleze Ústavného súdu Českej republiky č. Pl.ÚS 16/12, v ktorom sa konštatuje, že zmenky, ktoré zabezpečujú spotrebiteľské záväzky musia byť prístupné na preskúmanie kauzy zmenky z hľadiska ochrany spotrebiteľa v záujme zachovania ich práva tak, aby nedošlo k zneužitiu neznalosti prísne formalistických zákonných zmenkových ustanovení veriteľmi v neprospech spotrebiteľov. Právna úprava zmeniek nie je všeobecne známou ani prevažne odborne právnicky zdatnému okruhu účastníkov, medzi ktorých spotrebitelia bez týchto znalostí určite nemôžu patriť. Dňa 18.7.2013 vydal Ústavný súd Českej republiky nález sp.zn. IV.ÚS 457/10, ktorým potvrdil názor na postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v oblasti zmenkového práva, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu. Viac menej túto ochranu nemožno dosiahnuť prostredníctvom legislatívnych zásahov do úpravy zmenkového práva ale pomocou výkladu práva všeobecnými súdmi v konkrétnych prípadoch ich rozhodovacej praxe. Z predložených listín je evidentné, že ustanovenia o dohode o vyplnení zmenky sú uvedené na druhej strane formulárovej zmluvy. Na prvej strane, ktorá je spotrebiteľom podpísaná a ktorá by mala rozhodujúcou pre deklarovanie najdôležitejších zmluvných ustanovení nie je o zabezpečení záväzku blankozmenkou ani zmienky. Drobné písmo, ktorým je aj bod 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru písaný je neprehľadný a táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, je zrejmé, že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tým došlo ku skutočnosti, že takéto zmluvné dojednanie je potrebné považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku a v rozpore ako s dobrými mravmi, tak poctivým obchodným stykom. Navyše prvý nadobúdateľ zmenky obchodná spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vyplnila zmenku v rozpore so skutočnou dlžnou sumou, ktorá ku dňu vyplnenia blankozmenky pre neho vyplynula z uzavretej zmluvy o úvere vzhľadom na to, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov, a týmto nárok prvého nadobúdateľa zmenky mohol v zmenke obsahovať iba sumu poskytnutého úveru bez poplatkov a bez úrokov. Keďže ako tvrdí nadobúdateľ zmenky, v tomto spore žalobca, nadobudol rubopisom práva zo zmenky, nie práva zo zmluvného vzťahu, vznikla nepochybne pre dlžníka neprehľadná situácia, kedy nebolo zrejmé, aký nárok vlastne voči nemu uplatňuje Pohotovosť, s.r.o. z titulu uzavretej úverovej zmluvy a aký nárok uplatňuje žalobca a z akého dôvodu. Keďže súd má v zmysle ustanovení § 53 a nasl. OZ a Smernice 93/13/EHS poskytnúť spotrebiteľovi ochranu jeho spotrebiteľských práv ex offo, konštatuje, že v danom prípade došlo ako zo strany Pohotovosti, s.r.o. tak aj zo strany žalobcu k nerešpektovaniu základných zásad ochrany spotrebiteľa podľa ustálenej európskej spotrebiteľskej legislatívy. Oba subjekty zjavne jednali v snahe vedome na škodu dlžníka, hoci to bol dlžník, ktorý neplnil povinnosti z uzavretej zmluvy o úvere. Nový nadobúdateľ zmenky mal s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých údajov týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť s ohľadom na ochranu práv spotrebiteľa, avšak ani on tak neurobil. Z týchto dôvodov súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalovanému tieto nepriznal, keďže mu trovy konania nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.). Ďalej v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, pričom žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa ustanovenia § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného terajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju robili neplatnou, teda ide o platnú zmenku a túto skutočnosť konštatoval aj prvostupňový súd. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Prvostupňový súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodnými majiteľom zmenky. V tejto súvislosti potom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo/1839/2000. Prvostupňový súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti uviedol, že zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. K tomuto žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/3/2008 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000. Ďalej poukázal aj na ďalšie rozsudky okresných súdov Slovenskej republiky a Krajského súdu v Nitre, kde sa riešili obdobné veci. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pre rozpor so zákonom spočívajúci v jeho obchádzaní je v zmysle § 39 OZ neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku, a preto aj z tohto dôvodu návrh zamietol. S týmto záverom žalobca nesúhlasil, keďže dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa, nepreukázal, že by nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu ku žalobcovi, ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, a teda ani voči remitentovi ako skoršiemu majiteľovi zmenky.
Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.
Dopĺňacím rozsudkom súd vyhlásil zmluvnú podmienku vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve č. XXXXXXX uzavretej medzi Pohotovosťou, s.r.o. a žalovaným dňa 13.1.2009 pod bodom č. 17 za neprijateľnú. Išlo o dohodu o vyplnení zmenky v znení „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník včas 4 po sebe idúce splátky, poprípade uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh“. V dôvodoch tohto rozsudku súd konštatoval, že tak rozhodol podľa § 153 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Súd mal za to, že uvedenú zmluvnú podmienku treba považovať za neprijateľnú, nakoľko nebola individuálne dojednaná, bola vopred navrhnutá a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, pričom toto zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Nakoľko dohodu o vyplnení zmenky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, potom mal súd za to, že dodávateľ nebol oprávnený takúto zmenku vyplniť a tým si uplatniť nárok z nej.
Aj proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podal žalobca včas odvolanie a navrhol tento zrušiť. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.). Žalobca mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre postup podľa § 166 ods. 1 O.s.p. a nesúhlasil ani s argumentáciou súdu ohľadne možnosti vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Zdôraznil, že v tejto veci nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, že v konaní sa prejednáva spor zo zmenky ako cenného papiera a ak súd sám vykonal dôkazy spotrebiteľskou zmluvou bez možnosti žalobcu sa k nim vyjadriť, nie je možné uzavrieť, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. V prípade, ak by výrok o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú nadobudol právoplatnosť, stane sa záväzným tak pre účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány, teda najmä súdy. Podotkol, že súd vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku používanú spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá nie je účastníkom konania, pričom naopak výrok sa bude vzťahovať na žalobcu, ktorý však zmluvnú podmienku vôbec nepoužíva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/42/2015 a uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/529/2014.
Na odvolanie ohľadne dopĺňacieho rozsudku sa žalovaný nevyjadril.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje za potrebné uviesť nasledovné: Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne, žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.
Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Z pohľadu procesného práva je relevantným, že na prebiehajúce konanie sa aplikuje nariadenie, ktoré je právnym predpisom Európskej únie s priamym účinkom. Cieľom nariadenia bolo zjednodušenie cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje sumu 2.000,- eur v čase doručenia žalobného formulára na súd. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné, avšak nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní. Pokiaľ súd zistí z návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva z článku 4 bod 4 nariadenia. Z procesného hľadiska teda k návrhu súd môže pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom. Súd môže konať formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo nie je nariadením nijako vylúčená.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že zmenka bola vystavená 13.1.2009 na sumu 375,- eur s tým, že na zmenke je uvedené číslo zmluvy XXXXXXX. Uvedené číslo zmluvy znamená zmluvu o úvere uzavretú medzi žalovaným ako dlžníkom a veriteľom Pohotovosť, s.r.o.. Uvedená zmluva bola uzavretá 13.1.2009 a na základe nej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 200,- eur, pričom sa ďalej dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,- eur, teda spolu vo výške 396,- eur. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu. V zmluve sa nenachádza žiaden údaj o tom, že by tento úver bol poskytnutý podnikateľovi na predmet jeho podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti je treba poukázať na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou, alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len, ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predmetná zmenka tak, ako bola vyplnená a z ktorej žalobca uplatňuje nárok je vystavená v rozpore s týmto ustanovením, a preto nároky z nej nebolo možné priznať. Pokiaľ ide o dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je v článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (č.l. 67 súdneho spisu), tu je treba poukázať na to, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, o ktorých možno predpokladať, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Fakticky je pritom zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v zmluve, a ktoré vo všeobecných podmienkach len zdanlivá, lebo obe listiny vo formulárovej pripravuje dodávateľ a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ len ťažko môže domôcť zmeny predom pripravených zmluvných dojednaní. Z týchto dôvodov dohodu o vyplňovacom práve
nebolo možné považovať za platne uzavretú, pretože takáto dohoda je platná len za predpokladu, ak bola slabšia strana s jej významom oboznámená a ak sa preukáže, že význam takejto dohody musel spotrebiteľ poznať. Už z názvu Všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyplýva, že tieto podrobnejšie upravujú základný zmluvný vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere. Všeobecné podmienky teda nemôžu v sebe ukrývať ďalšie zmluvy, pretože tieto ako je vyššie uvedené môžu pozornosti spotrebiteľa uniknúť. Všeobecné obchodné podmienky z hľadiska vyššie uvedeného záveru by nemali v sebe ukrývať iné zmluvy ako napríklad rozhodcovskú zmluvu, dohodu o zmluvnej pokute, dohodu o vyplnení zmenky a podobne. Ak takéto zmluvy všeobecného obchodné podmienky obsahujú, potom by ich bolo možné považovať za platné, ak spotrebiteľ mal možnosť v procese ich uzatvárania sa podieľať určitým spôsobom na tvorbe ich obsahu. V opačnom prípade by sa totiž jednalo o podnikateľom predom nastavené kritériá voči spotrebiteľovi, bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa spolupodieľať sa na obsahu takejto dohody a čo dôsledkov by sa teda jednalo o stav obdobný, ako je to pri neprípustných formulárových zmluvách. Súd v takejto situácii preto musí starostlivo posudzovať, či takáto dohoda nie je neplatná pre konanie priečiace sa dobrým mravom. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. však zrušil dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa, a to z dôvodu, že neboli naplnené podmienky ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p., keďže takéto rozhodnutie prichádza do úvahy len v prípade, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy (v danom prípade o takýto spor nejde, žalobca uplatňuje nárok zo zmenky) a naviac muselo by ísť o spor, kde by účastníkmi boli spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. a žalovaný. Keďže o tejto otázke súd rozhodol bez návrhu, nebolo nutné vec vrátiť na ďalšie konanie.
V konaní bol žalovaný úspešný, avšak trovy si neuplatnil, preto mu ich náhrada priznaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.