Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-175-2014.pdf
PDF · 100.06 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/175/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľky: V. U., Z.. V., P.. XX.X.XXXX, Y. U., U. Č.. XX, zast. JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou, AK Michalovce, Štefánikova č. 8, proti odporcovi: G. U., P.. XX.X.XXXX, Y. U., U. Č.. XX, zast. advokátom, JUDr. Martina Soták, AK Košice, Postupimská č. 59, za účasti mal. detí: E. U., P.. XX.XX.XXXX N. P. H. U., P.. X.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. č. 9, Košice, v konaní o rozvod manželstva s prísl. takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté J. Z.D.-U. U. J. P. U. dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev D. Ú. L. vo zväzku M., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým č. X r o z v á d z a .
Pre čas po rozvode manželstva z v e r u j e D.. E. U., P.. XX.XX.XXXX N. D.. P. H. U., P.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
Odporca je povinný p r i s p i e v a ť na výživu D.. E. U. sumou 85 EUR mesačne a pre D.. P. H. U. sumou 65 EUR mesačne, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky vopred, počínajú dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk odporcu s mal. deťmi n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, ktoré bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX a žiadala mal. deti pochádzajúce z tohto manželstva, E. U., P.. XX.XX.XXXX N. D.. P. H. U., P.. X.X.XXXX zveriť do svojej osobnej starostlivosti, odporcovi určiť výživné vo výške 100 EUR mesačne pre D.. E. a vo výške 80 EUR mesačne pre D.. P. H.. Žiadala upraviť styk odporcu s mal. deťmi každý právny víkend od piatku 17. hod., do nedele 16. hod. a počas letných prázdnin počas mesiaca júl v párnom roku a počas mesiaca august v nepárnom roku. Svoj návrh odôvodnila tým, že v manželstve s odporcom sa začali prejavovať nezhody vyplývajúce z rozdielnosti pováh, názorov na život, výchove detí, trávení voľného času a postojov k hodnotám, ktoré problémy ona riešila tak, že si našla priateľa a J. Z. XXXX sa spolu s deťmi k nemu nasťahovala. V lete roku XXXX však s odporcom obnovili spolužitie, mali záujem manželstvo zachrániť, ale to sa nakoniec nepodarilo, preto podala návrh na rozvod manželstva, s čím súhlasí aj odporca. V návrhu navrhovateľka uviedla svoje príjmy - 700 EUR mesačne a výdavky na domácnosť, stravu, ošatenie sumou 440 EUR mesačne a mal. deti- na D.. E. sumou 200 EUR mesačne a D.. P. H. sumou 175 EUR mesačne.
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, ako aj so zverením detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Nesúhlasil s navrhovaným výživným, pretože zo svojho príjmu je ochotný prispievať po 60 EUR a 40 EUR mesačne.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa X.X.XXXX, pre prípad rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a určiť výživné podľa finančných možností otca, styk upraviť tak, ako je uvedené v návrhu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom mal. detí, listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
Manželia uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX J. Z.-U. U. J. P. U.. U oboch sa jedná o prvé manželstvo, ktoré uzavreli z lásky. Z manželstva pochádzajú dve mal. deti, ani jeden z účastníkov nemá inú vyživovaciu povinnosť. Obaja účastní majú slovenskú štátnu príslušnosť. Ich posledným spoločným bydliskom boli U., U. Č.. XX.
Navrhovateľka uviedla, že nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti od januára 2015 v dôsledku tých problémov, ktoré medzi nimi boli a ktoré boli spôsobené najmä požívaním alkoholickým nápojov odporcom. Bol to jeden z tých dôvodov, ktorý pretrvával už dlhšie, ale okrem toho to boli aj iné dôvody, napr. psychický teror z jeho strany, vyškieranie sa, hádky, ktoré videli aj deti a maloletý syn sa tých hádok veľmi bál. V určitom období navrhovateľka od týchto problémov unikala tak, že si našla priateľa, čo ale to nie je dôvodom rozpadu ich manželstva. Dva roky sa pokúšali obnoviť manželské spolužitie, aj v priebehu tohto konania, ale sa to nepodarilo. Okrem toho podľa nej aj na strane odporcu to boli mimomanželské známosti, mal stále nejaké „bokovky“, o ktorých ona vedela. Odporca sa ale k tomuto nikdy nepriznal. Na základe toho navrhovateľa vylúčila možnosť manželského spolužitia s odporcom. D.. E. tieto problémy vníma, pretože D. XX Z., zo správania svojho otca je veľmi sklamaný, pretože aj v priebehu konania sa odporca vrátil do spoločnej domácnosti a deťom po návrate znova nasľuboval, čo bude, ako bude, ale nič nedodržal. Jej daroval prsteň za to, že som mu porodila deti, ale vydržal so svojou rodinou iba od pondelka do štvrtka, potom sa znova vrátil späť k svojej priateľke. Preto sa jednoducho deti k nemu boja chodiť, aj keď maloletá to ešte tak veľmi nevníma, ale je veľmi ovplyvnená svojim bratom. Vzťah otca k deťom je dobrý. D.. E., P. V. P. U. Č.. X, X. Z., stravuje sa v škole, čo stojí 20 EUR mesačne a dobitie kreditu na mobile 5 EUR občas, nie mesačne. D.. P. P. D. Š. P. O. P.. J. U., do školy nastúpi v H. XXXX. Za pobyt v škôlke matka platí 7 EUR, stravovanie v škôlke 20 EUR. Mal. navštevuje krúžok výtvarnej výchovy, kde sa platí 12 EUR za 1-roka. Absolvovala plavecký kurz, kde sa platilo 40 EUR. Otec doposiaľ platil 60 EUR mesačne ako výživné na obe deti. Príjem navrhovateľky predstavuje 150 EUR mesačne, ako príjem z brigádnickej činnosti, pretože A. A. XXXX je navrhovateľka nezamestnaná. Predtým pracovala X-H. E. a kvôli deťom si to nemohla dovoliť. Žije spolu H. I. J. Y., J. Z. I. Y., ktorý je dlhodobo v zahraničí. Y. P. U. S.. sa po dohode s otcom detí prenajíma za 400 EUR mesačne, z toho sa platí nájomné, hypotéka, inkaso a ešte k tomu musí 11 EUR doplácať. J. Y. platí za bývanie 100 EUR mesačne. Navrhovateľka poukázala aj na svoje ostatné výdavky, ktoré uviedla v návrhu. Navrhovateľka uviedla, že odporca bol vždy zamestnaný S. U. B. Z. G., podľa jej vedomostí odporca má príjem mesačne J. J. XXX T., tak to bolo, kým žili spolu. Odporca nebol vyplácaný raz mesačne, ale viackrát po určitých čiastkach. Predpokladá, že tak je to aj v súčasti. Okrem toho je odporca poberateľom Č. M. I., XXX T. D. a určite chodí aj na brigády, pretože v tomto je šikovný, on peniaze zarobiť vie.
Odporca uviedol, že podľa neho rozpad ich manželstva začal vtedy, keď mu bola navrhovateľka neverná, keď si našla priateľa, a odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti. U svojho priateľa vydržala asi 3 mesiace, potom sama od seba sa vrátila. Tvrdil, že on sa nevery dopustil až potom, keď ho opustila navrhovateľka, dovtedy žiadnu mimomanželskú známosť nemal. Teraz žijem s tou istou priateľkou v spoločnej domácnosti A. G. XXXX.
Čo sa týka požívania alkoholu, tak normálne si vypil ako každý normálny chlap, keď prišiel domov, chcel mať pokoj, ale stále do neho navrhovateľka skákala a nedala mu pokoj, on na ňu ale nikdy v živote neútočil, bolo to práve naopak. Viackrát sa pokúšali obnoviť spolužitie s navrhovateľkou, nepodarilo sa to a v súčasnosti on vylučuje možnosť obnovenia manželského spolužitia. Čo sa týka D.. E., nevie o tom, že by sa bál ich hádok, ale nepopieral, že sa hádali aj pred deťmi. Odporca uviedol, že poberá Č. M. I. J. H. XXX,XX T. D., o čom predložil súdu rozhodnutie o výške invalidného dôchodku zo dňa X.XX.XXXX. Predložil súdu aj prehľad svojich výdavkov v písomnej forme. Zamestnaný je ako H. Z. J. Z. H. H..Z..A.. N. G. E. E. N. XXX T. D.. Okrem toho si niečo aj privyrobí a môže to predstavovať asi XXX T. D.. Priznal, že jeho celkový príjem je asi XXX T., ale nie pravidelne mesačne, to závisí od toho, aké množstvo práce v mesiaci vykoná pre svojho zamestnávateľa. Je to vtedy, keď je práca, ktorú treba na stavbe urobiť a v podstate sú to ako keby nadčasy, takže nie je to celkom presne tak, ako to je uvedené v mzdovom liste. Býva v byte svojej priateľky, ktorej na bývanie prispieva 30 - 50 EUR mesačne, na stravu 150 EUR mesačne, hospodária spoločne. Vzhľadom na to, že mal úraz pre ktorý je na dôchodku, užíva lieky a mastičky, ktoré mesačne stoja asi 20 EUR. Odporca používa auto, ktoré nadobudli počas spolužitia s navrhovateľkou, je to J. C. X, Z. J. XXXX, ale toto auto doposiaľ spláca sumou 100 EUR mesačne. Čo sa týka jeho styku s mal. deťmi, sám si uvedomuje, že urobil chybu, keď sa vrátil domov a nasľuboval deťom, že zostane, ale nakoniec to dopadlo tak, že to dodržať nemohol, pretože sa to jednoducho nedalo. Aj keď so synom už telefonicky o tom rozprával, pokiaľ sa mu on vyjadrí osobne, že sa s ním stretávať nechce, určite to bude musieť rešpektovať, nebude dieťa nútiť. Čo sa týka D.. P., mal. sa na neho tešila, keď sa stretli, bolo to úplne v pohode, ale sama mu hovorila, že to nemá povedať mamke.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní súdu uviedla, že realizovala pohovor s mal. deťmi, a v písomnej správe uviedla tie zistenia, ktoré získala najmä pohovorom od D.. E.. Prvý pohovor bol uskutočnený hneď po podaní návrhu na rozvod J. B. XXXX, vtedy D.. E. nejavil žiaden problém v stretávaní sa s otcom, dokonca sa vyjadril tak, že je rád, že sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pretože konečne bude kľud a bol s touto situáciou spokojný. Následne sa však situácia zmenila a sama matka navštívila kol. opatrovníka s tým, že videla, že sa niečo s D.. E. deje a odmieta chodiť ku svojmu otcovi a stretávať sa s ním. Práve preto v poslednom období sa maloletý s otcom nestretal, pretože to úplne odmieta. I. XX.XX.XXXX bol uskutočnený pohovor s maloletým bez prítomnosti matky, D.. E. uviedol, že ocko ho veľmi sklamal, pretože dvakrát sa vrátil domov, sľuboval, že zostane doma, ale potom sa dvakrát odsťahoval a on k nemu nechce chodiť práve z toho dôvodu, že ho sklamal. Y. S. O., X. G. E. A., ku ktorej nechce chodiť, pretože ju viní z toho, že otec od nich odišiel. Uviedol, že v súčasnosti bývajú spolu s mamou N. D.. P. J. Y., kde je spokojný. Na základe týchto skutočností kol. opatrovník doporučil v súčasnosti styk otca s mal. deťmi neupravovať, pretože referát poradensko-psychologických služieb začal pracovať s rodičmi, ako aj s mal. deťmi, teda najmä H. E., pretože S. D.. P., takýto problém nie je. G. X. X-Z. I., ktoré tieto skutočnosti ešte veľmi nevníma. Je predpoklad, že v rámci poradensko- psychologických služieb by sa zistili problémy na strane D.. E., čo ich spôsobuje a prácou s rodičmi by sa táto situácia mohla napraviť, teda ten styk s otcom by sa mohol upraviť určitým spôsobom až následne, v súčasnosti tento styk neupravovať. D. E. sa vyjadril pri pohovore aj ku skutočnostiam, ktoré sa predtým diali v ich rodine, uviedol, že nebol spokojný s tým, že otec niekoľkokrát prišiel domov opitý a najmä poukázal na to, že sa mu nepáčilo, že sa povracal.
Z opisu mzdového listu odporcu od jeho V. Z. H. H..Z..A.., vyplýva, že jeho priemerný čistý mesačný E. A. XX/XXXX I. XX/XXXX G. XXX,XX T.. Navrhovateľka je od A. XXXX nezamestnaná.
Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18,19), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva. Obaja manželia odmietajú obnoviť manželské spolužitie najmä s ohľadom na to, že sa o to už dlhšiu dobu pokúšali, ale nepodarilo sa im to. Preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Vzhľadom na to, že z manželstva účastníkov konania pochádzajú maloleté deti, ktorých starostlivosť už aj v súčasnosti riadne zabezpečuje sama navrhovateľka, súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti navrhovateľka, s čím súhlasil aj odporca a kolízny opatrovník.
Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd zároveň prihliada na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov a potreby mal. dieťaťa. Z týchto zákonných zásad súd pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd zaviazal odporcu platiť výživné na D. E. sumou 85 EUR mesačne a D.. P. H. sumou 65 EUR mesačne, ktorá suma je jednoznačne odôvodnená potrebami maloletých detí. Podľa zváženia súdu odporca spĺňa podmienky pre to, aby takéto výživné do budúcna platil. Súd zistil, že odporca je dlhodobo zamestnaný ako H. Z. u toho istého zamestnávateľa, ktorý v jeho mzdovom list nevykazuje jeho skutočné príjmy. Zatiaľ čo podľa mzdového listu príjem otca predstavuje XXX,XX T. D., otec pripustil, že jeho mzda môže dosiahnuť s nadčasmi aj XXX T.. K tomu poberá Č. M. I. XXX,XX T. D.. Z takto zisteného príjmu otca súd vychádzal pri určení výšky výživného. Pokiaľ otec má výdavky v domácnosti so svojou priateľkou, s touto spoločne hospodári, teda zdieľajú náklady domácnosti spoločne. Na druhej strane matka, ktorá je A. A. XXXX nezamestnaná, má obmedzenú možnosť príjmu - iba z brigádnickej činnosti a z prenájmu spoločného bytu, svoju vyživovaciu povinnosť plní prevažne svojou osobnou starostlivosťou o deti a iba v obmedzenej miere finančne.
Súd neupravil styk odporcu s mal. deťmi na základe odporúčania kolízneho opatrovníka s ohľadom na to, že D.. E. v súčasnosti styk so svojim otcom odmieta. Preto sa prostredníctvom referátu poradensko- psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny budú realizovať pohovory s rodičmi a D.. E., aby sa zistili dôvody odmietania otca maloletým a dosiahnutia nápravy tohto stavu za účelom možnosti postupnej úpravy týchto vzťahov. Matka deťom v styku s otcom nebráni, preto v prípade sanácie vzťahu otca a maloletého, je možné predpokladať aj dohodu rodičov, pričom vzťah otca a D.. P. nie je problémový. Súd takto rozhodol aj ohľadom na záujem D.. E..
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.