Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/138/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v právnej veci žalobkyne: Z.. H. R., C. XX, E.P., zastúpenej A.. Zoltánom E., advokátom, D. 2, E., proti žalovanému: Q., s.r.o., E., N. 2, E., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému A.. E. Y., advokátom, U. XX, E., o zaplatenie 19 679,01 eur s prísl. o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -233 zo dňa 19.11.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 27.7.2009 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 19.679,01 eur (592.850,00 Sk) titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď uviedla, že na základe objednávky a zmluvy o dielo - zhotovenie stavby zo dňa 27.12.2006, sa žalovaný zaviazal vykonať práce v rozsahu zmluvy - konštrukčné a čiastočne rekonštrukčné práce s tým, že v zmysle zmluvy bola na základe rozpočtov určená cena zmluvných prác s daňou z pridanej hodnoty v sume 992.460,00 Sk (32.943,64 eur). V súlade s čl. V. zmluvy žalobkyňa zaplatila na základe faktúry č. XXXXXXXX vystavenej žalovaným sumu 476.000,00 Sk, t.j. 15.800,31 eur (vrátane DPH) a následne dňa 10.4.2007 na základe faktúry č. XXXXXXXX vystavenej žalovaným sumu 416.500,00 Sk, t.j. 13 825,27 eur (vrátane DPH). Tvrdila, že žalovaný práce neukončil a neodovzdal dielo ako bolo dohodnuté a stavbu predčasne opustil. Listom zo dňa 6.8.2007 žalobkyňa vyzvala žalovaného na ukončenie prác, ku ktorým sa zaviazal a upozornila žalovaného na poškodenie stavby v dôsledku nezabezpečenia proti dažďu. Žalovaný prostredníctvom advokátskej kancelárie JUDr. Y. dňa 6.9.2007 reagoval a požadoval súčinnosť pri realizácii prác a zároveň pohrozil odstúpením od zmluvy. Dňa 18.9.2008 ( zrejme mal byť uvedený rok 2007 ) žalovaný prostredníctvom advokátskej kancelárie A.. Y. oznámil, že spoločnosť Q., s.r.o. odstupuje od zmluvy. Žalobkyňa ešte dňa 26.7.2007 ( po opustení staveniska pracovníkmi žalovaného ) si dala vypracovať odborné vyjadrenie P.. A.H. C. č. XX/XXXX, podľa ktorého do 26.7.2007 stavebné práce neboli vykonané podľa zmluvy. Pri zohľadnení zálohy v sume 892.500,00 Sk, t.j. 29.625,57 eur, ktorá bola uhradená žalovanému na základe vystavených faktúr, po odpočítaní skutočne vykonaných prác (len v sume 299.650,00 Sk, t.j. 9.946,56 eur) vznikol rozdiel 592.850,00 Sk, t.j. 19.679,01 eur, ktorý má zhotoviteľ (žalovaný) vrátiť objednávateľovi ( žalobkyni ) titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobkyne a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdil, že odborné vyjadrenie p. C., z ktorého vychádza žaloba, nemá znaleckú doložku, a preto nemôže slúžiť na

posúdenie skutočnosti o akú sumu sa mohol žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne. Uviedol, že P.. C. nie je znalcom v odbore oceňovanie stavebných prác. Poukázal na to, že žalobkyňa podala aj trestné oznámenie v súvislosti s touto vecou, pričom v trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok znalcom Ing. D..

Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania (oboznámením listinných dôkazov, výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním vrátane výsluchu znalcov) zistil, že zmluvou o dielo - zhotovenie stavby zo dňa 27.12.2006 uzavretou medzi žalovaným ako zhotoviteľom a žalobkyňou ako objednávateľom v zmysle ust. a nasl. sa žalovaný zaviazal zhotoviť pre žalobkyňu dohodnuté stavebné práce „Rekonštrukcia podkrovného priestoru na B. XX byt č. X“. Žalovaná sa zaviazala dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu. Termín začatia prác bol 10.1.2007 a práce mali byť ukončené 31.5.2007. Cena bola dohodnutá vo výške 992.460,00 Sk, t.j. 32.943,64 eur vrátane DPH podľa odsúhlasených dielčich rozpočtov. Účastníci dohodli zaplatenie záloh pri nástupe na práce a na objednanie dodávok vo výške 400.000,00 Sk ( 13.277,57 eur) plus DPH a na realizáciu krovu 350.000,00 Sk (11.617,87 eur) plus DPH. Vyúčtovanie stavebných prác malo byť uskutočnené do 10 dní od ukončenia diela, t.j. 30.5.2007 na základe fakturácie. Prípadné naviac práce oproti ponukovému rozpočtu sa zaviazal objednávateľ zaplatiť po ich odsúhlasení na základe vystavenia vyúčtovania zhotoviteľom za príslušný mesiac do 7 dní.

Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 5.1.2007 splatnou 12.1.2007 na sumu 476.000,00 Sk, t.j. 15.800,31 eur (vrátane DPH) mal súd preukázané, že žalovaný vyúčtoval žalobkyni zálohovú platbu na stavebné práce - rekonštrukcia podkrovného priestoru na B. XX, E., ktorú žalobkyňa uhradila dňa 10.1.2007 a faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 3.4.2007 splatnou 17.4.2007 na sumu 416.500,00 Sk, t.j. 13.825,27 eur (vrátane DPH) mal súd preukázané, že žalovaný vyúčtoval žalobkyni zálohovú platbu na stavebné práce

- rekonštrukcia podkrovného priestoru na B. XX, E., ktorú žalobkyňa uhradila dňa 10.4.2007.

Výzvou zo dňa 6.8.2007 bolo súdu preukázané, že žalobkyňa upozornila žalovaného na nevykonanie diela v dohodnutej lehote do 31.5.2007. Zároveň oznámila žalovanému, že v dôsledku jeho odchodu zo stavby od 1.6.2007 je povinný zaplatiť za každý deň omeškania z hodnoty predmetu zmluvy 0,05%, uhradiť vzniknutú škodu, ktorú následne vyčísli. Oznámila mu tiež, že neboli ukončené tieto práce: konštrukcie stolárske + okná v dohodnutej, t.j. zmluvnej cene 216.810,00 Sk (7.196,77 eur), konštrukcie doplnkové kovové pavlač a konštrukcie staré sa nahradili v dohodnutej zmluvnej cene 476.000,00 Sk (15.800,31 eur). Klampiarske práce boli nekvalitne prevedené, nakoľko dažďová voda preteká na troch miestach a chýba napojenie do kanalizácie. Navrhla žalovanému, aby bez meškania pokračoval v práci v rozsahu zmluvy, odstránil predmetné vady a dokončil dohodnutý rozsah prác. Uviedla, že pokiaľ do 5 dní od doručenia výzvy žalovaný nebude reagovať, bezodkladne mu doručí odstúpenie od zmluvy so všetkými dôsledkami, ktoré odstúpenie so sebou prináša.

Z listu JUDr. Z. Y., právneho zástupcu žalovaného adresovaného žalobkyni, zo dňa 6.9.2007 súd zistil, že na základe uzavretých zmlúv o dielo so spoločnosťou Q., s.r.o. a S. N., podnikateľom títo ako zhotovitelia cestou svojho právneho zástupcu listom zo dňa 17.8.2007 požiadali žalobkyňu o sprístupnenie staveniska a súčinnosť pre dokončenie diela. Na túto požiadavku žalobkyňa nereagovala, čím sa dostala do omeškania. Keďže priestor, v ktorom sa majú uskutočniť stavebné práce je v podkroví, bez sprístupnenia staveniska nie je možné práce zahájiť a ukončiť dielo. V zmysle ust. vyzval žalobkyňu v mene klientov na sprístupnenie staveniska a poskytnutie potrebnej súčinnosti s cieľom dokončenia diela v dodatočnej lehote do 7 dní. V prípade nedodržania uvedenej lehoty upozornil žalobkyňu na možnosť odstúpenia od zmluvy.

Listom žalobkyne adresovaným žalovanému zo dňa 7.9.2007 ( označeným ako „Výpoveď zmluvy“) bolo súdu preukázané, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo a žiadala o vrátenie nedôvodne prevzatých finančných prostriedkov z dôvodu, že dňom 31.5.2007 opustil stavenisko a na základe výzvy neurobil žiadne opatrenia na to, aby záväzok zo zmluvy o dielo splnil, ktorého doručenie dokladovala poštovým podacím hárok zo dňa 10.9.2007.

Z listu JUDr. Z. Y., právneho zástupcu žalovaného (označeného ako „Odstúpenie od zmluvy“), adresovaného žalobkyni, zo dňa 18.9.2008 (zrejme sa malo jednať o rok 2007) súd zistil, že žalovaný odstúpil od časti plnenia záväzku a to konkrétne od realizácie montáže okien 47 bm x 250, tepelnej izolácie a zaústenia výtokového kolena. Ako dôvod uviedol, že žalobkyňa ani na základe listu zo dňa 6.9.2007, ktorý podľa doručenky prevzala dňa 7.9.2007 nesprístupnila stavenisko a neposkytla súčinnosť potrebnú pre dokončenie diela.

Z odborného vyjadrenia č. XX/XXXX P.. A. C. zo 4.8.2007 súd zistil, že bolo vyhotovené na objednávku žalobkyne a P.. C. je znalcom v odbore Stavebníctvo, v odvetví Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností a Stavebný materiál. Podľa predmetného odborného vyjadrenia zhotoviteľ vykonal stavebné práce v cene 299.650,00 Sk, t.j. 9.946,56 eur, do 26.7.2007 zhotoviteľ nevykonal stavebné práce ako sa zaviazal v zmluve o dielo v hodnote 692.810,00 Sk, t.j. 22.997,08 eur. Objednávateľ uhradil zhotoviteľovi faktúry vo výške 892.500,00 Sk, t.j. 29.625,57 eur. Z uvedeného vyplýva, že objednávateľ uhradil zhotoviteľovi aj za práce, ktoré zhotoviteľ nevykonal, preto by mal objednávateľovi vrátiť späť 592.850,00 Sk, t.j. 19.679,01 eur.

Zo znaleckého posudku Ing. A. D. č. XX/XXXX zo dňa 27.6.2008 súd zistil, že tento bol vyhotovený pre potreby trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v E. pod číslom Č.:X.:XXXX/X-X.-E.-XXXX. Na základe uznesenia zo dňa 4.3.2008 v trestnej veci vedenej vo veci prečinu sprenevery, ktorej sa mal dopustiť nestotožnený zástupca spoločnosti Q., s.r.o., bol pribratý do konania znalec P.. A. D.. Úlohou znalca bolo odpovedať na otázky, či boli na základe zmluvy o dielo zo dňa 27.12.2006 vykonané práce a dodaný materiál tak, ako je uvedené v zmluve, a či suma uvedená vo vystavených faktúrach č. XXXXXXXX a XXXXXXXX je adekvátna k reálne vykonaným prácam. Mal sa tiež vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by boli dôležité pre celkové posúdenie veci. Podľa predmetného znaleckého posudku boli zrealizované práce podľa zmluvy o dielo v celkovej hodnote 775.650,00 Sk vrátane DPH (25.746,86 eur). Rozdiel v neprospech objednávateľa je 116.850,00 Sk vrátane DPH (3.878,71 eur). Vystavené faktúry boli zálohové a vyúčtovanie sa malo vykonať do 10 dní od ukončenia diela. Realizáciu stavebných prác zastavil záznamom v stavebnom denníku Pamiatkový úrad a tak účastníci nemohli vzájomne odsúhlasiť realizované práce. Celková výška prác bez odsúhlasených naviac prác je 775.650,00 Sk vrátane DPH (25.746,86 eur). Pamiatkový úrad vyzval investora (žalobkyňu), aby predložil na schválenie projektovú dokumentáciu a zastavil práce na stavbe, preto žalovaný nemohol ukončiť stavebné práce podľa zmluvy o dielo. Znalec, ktorý podal odborné vyjadrenie vo veci nemal oprávnenie v odbore Odhad hodnoty stavebných prác, preto z jeho vyjadrenia sa dá použiť len popis stavu veci, ale nakoľko nemal k dispozícii všetky doklady, nesprávne uviedol, že niektoré konštrukcie neboli vykonané.

Prvostupňový súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie aj výsluchom Ing. A. D., (ako svedka), ktorý uviedol, že znalecký posudok vyhotovil pre potreby trestného konania. Pre potreby vyhotovenia posudku mu boli predložené aj zmluva o dielo, odborné vyjadrenie S.. C. a zápisnice o výsluchu svedkov, stavebný denník a fotografie. Obhliadku stavby urobil len zvonku, nakoľko žalobkyňa nebola prítomná. Potvrdil, že P.. C. nemal oprávnenie na vydanie takého odborného vyjadrenia ako predložil. Odborné vyjadrenie P.. C. nepreskúmal, lebo to nebolo predmetom uznesenia, na základe ktorého vyhotovil svoj posudok. Na otázky právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že ak je na stavbe stavebný dozor, stavebný denník nemusí byť podpísaný objednávateľom a ani výkaz - výmer nemusí byť podpísaný objednávateľom.

Za účelom posúdenia rozsahu vykonaných prác na stavbe, vedenia stavebného denníka k vykonávaniu stavebného dozoru, prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov.

Z výpovede svedka P.. Z. K. súd zistil, že je otcom žalobkyne a zastupoval ju pri stavbe. Bol pri všetkom čo sa udialo. Uviedol, že dodávateľ stavby odišiel v priebehu výstavby zo stavby napriek tomu, že mal zaplatené platby vopred. Keďže požadoval aj poslednú splátku 190 000,-Sk ( 6 306,84 EUR ), ktorú nedostal, zohnal si inú stavbu a odišiel. Ani napriek jednaniam v stavbe nepokračoval. Tvrdil,

že stavebný denník sa neviedol, o o ňom nevedel. Na stavbe nebol ani stavebný dozor. S. F., ktorý je uvedený v stavebnom denníku ako stavebný dozor nepozná. Potvrdil, že po odchode žalovaného zo stavby vyhotovil fotodokumentáciu P.. C.. Uviedol, že je nelogické, aby sa dohodovali nejaké práce navyše, keď neboli dokončené práce, ktoré boli v zmluve dohodnuté.

Svedok Z. A., ktorý pracoval na stavbe pre p. N.u na základe živnostenského oprávnenia potvrdil, že sa na stavbe pracovalo. Po nahliadnutí do fotodokumentácie nevedel presne uviesť či stav zachytený na fotografiách zodpovedá stavu diela v čase odchodu zo stavby pracovníkmi žalovaného. Uviedol, že na stavbe pracovali šiesti alebo siedmi. Potvrdil, že na stavbe ako živnostník pracoval aj pán F., ktorý mal „papiere“, výkresy a usmerňoval ostatných. Tvrdil, že stavebný denník sa viedol na stavbe, ale nevedel uviesť kto ho viedol.

Z výpovede svedka O. P., ktorý pracoval pre žalovaného na základe živnostenského oprávnenia súd zistil, že na stavbe pracovalo asi 6 alebo 7 ľudí. Potvrdil, že na stavbe pracoval aj pán F., ktorý „zapisoval do knižky čo sa vykonalo“.

Svedok U. K. uviedol, že pracuje pre p. N. na základe živnostenského oprávnenia. Vedel o tom, že na stavbe bol aj stavebný dozor, ale nevedel uviesť, kto vykonával túto činnosť. Potvrdil, že na stavbe pracoval aj S. F..

Svedok S. F., ktorý pracoval na stavbe pre žalovaného ako majster uviedol, že viedol stavebný denník a koordinoval práce, ktoré vykonával ako živnostník. Stavba sa začala demontážnymi prácami a potom sa robili betonárske práce strecha, schody, prístavby, priečky, urobila sa pavlač a podhľady. K fotodokumentácii z odborného vyjadrenia po nahliadnutí uviedol, že okrem osadenia okien stav zachytený na fotkách zodpovedá vykonaným prácam pred odchodom žalovaného zo stavby. Uviedol, že stavebný denník bol na stavbe a kontrolovali ho pamiatkári. Na stavbe pracovalo 4 alebo 5 ľudí. Všetky činnosti každého z nich boli uvedené v stavebnom denníku.

Prvostupňový súd s prihliadnutím na to, že účastníci konania mali výhrady k predloženému odbornému vyjadreniu aj k znaleckému posudku nariadil vo veci znalecké dokazovanie.

Zo znaleckého posudku Ing. A. U. súd zistil, ktoré práce podľa zmluvy o dielo žalovaný vykonal ( konštrukcie tesárske, konštrukcie klampiarske, konštrukcie stolárske + okná, konštrukcie doplnkové kovové pavlač, použ. sa staré) a že hodnota týchto vykonaných prác predstavuje 969.045,56 Sk, t.j. 32.166,42 eur, ako aj, že nebolo povinnosťou žalovaného predkladať objednávateľovi stavebný denník. Súd tiež zistil, že existoval rozdiel medzi rozsahom a hodnotou prác uvedených v zmluve o dielo a v rozpočte k stavbe. Na otázku, či na základe zmluvy o dielo boli vykonané práce v dohodnutom rozsahu znalec uviedol, že práce boli zrejme vykonané v dohodnutom rozsahu okrem montáže dodaných plastových okien a okrem montáže pôvodného zábradlia pavlače.

Z výpovede znalca P.. A. U. na pojednávaní súd zistil, že pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzal z dokladov, ktoré mal k dispozícii, a ktoré sú uvedené v posudku, keďže práce boli ukončené. Sondy nerobil, nakoľko by to bolo veľmi drahé. V znaleckom posudku sa zaoberal len tým, čo vykonala žalovaná spoločnosť a zdôraznil, že všetky otázky zodpovedal v znaleckom posudku.

Právny zástupca žalobkyne považoval znalecký posudok za nedostatočný. Poukázal na to, že bol vyhotovený v roku 2012, avšak práce boli vykonané v rokoch 2006 a 2007. Mal za to, že odborné vyjadrenie P.. C. je preto autentickejšie. Uviedol, že stavebný denník, z ktorého znalec vychádzal neobsahuje všetky údaje, ktoré má obsahovať. Poukázal aj na to, že na stavbe vykonával činnosť spolu

so žalovaným aj podnikateľ p. N. a že cena prác nebola dohodnutá podľa cenníkov, ako to znalec určil, ale dohodou zmluvných strán. Svoje stanovisko doplnil na pojednávaní, keď uviedol, že predmetný znalecký posudok je iba o odhadoch a predpokladoch, preto nemôže byť považovaný za rozhodujúci v tomto spore. Poukázal na vady stavebného denníka a spochybnil jeho vyhotovenie v čase realizácie prác. Uviedol, že na základe znaleckého posudku P.. D. mal žalovaný vrátiť žalobkyni 116.850,00 Sk ( 3.878,71 eur).

Žalovaný nemal výhrady k znaleckému posudku P.. U.. V podaní doručenom súdu dňa 17.6.2013 uviedol, že predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že práce na stavbe v súlade so zmluvou boli vykonané. Mal za to, že z hľadiska platnej legislatívy nie sú splnené základné podmienky pre uplatnenie takého žalobného návrhu. Z ust. vyplýva, že predpokladom vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia nie je zodpovednosť povinného subjektu, ale existencia konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou zákon spája vznik tohto právneho vzťahu. Pre vznik bezdôvodného obohatenia vyžaduje objektívnu skutočnosť a síce to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov. Mal za to, že nie sú splnené podmienky stanovené v ust. a nasl. , a preto sa žalobkyňa nemôže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o stavebný denník uviedol, že nebol vedený formálne, nakoľko sa v ňom nachádzajú zápisy pamiatkárov, ktoré by nebolo možné získať dodatočne (spätne).

Prvostupňový súd citujúc ustanovenia , , , , , , , , , , , , , ust. , , , a uzavrel, že zmluvou o dielo - zhotovenie stavby zo dňa 27.12.2006 uzavretou medzi žalobkyňou ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom mal za preukázané, že žalovaný sa zaviazal zhotoviť pre žalobkyňu dohodnuté stavebné práce „Rekonštrukcia podkrovného priestoru na B. XX byt č. X“. Žalovaná sa zaviazala dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu. Termín začatia prác bol 10.1.2007 a práce mali byť ukončené 31.5.2007. Cena bola dohodnutá vo výške 992.460,00 Sk, t.j. 32.943,64 eur vrátane DPH podľa odsúhlasených dielčích rozpočtov. Účastníci dohodli zaplatenie záloh pri nástupe na práce a na objednanie dodávok vo výške 400.000,00 Sk (13.277,57 eur) plus DPH a na realizáciu krovu 350.000,00 Sk (11.617,87 eur) plus DPH. Vyúčtovanie stavebných prác malo byť uskutočnené do 10 dní od ukončenia diela, t.j. 30.5.2007 na základe fakturácie. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné a výpismi z účtu žalobkyne bolo súdu preukázané, že žalovanému boli zaplatené zálohy v celkovej výške 892.500,00 Sk, t.j. 29.625,57 eur. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani to, že žalovaný neukončil dielo v súlade s uzavretou zmluvou.

Keďže omeškanie žalovaného sa týkalo iba časti záväzku, súd mal za to, že odstúpenie od zmluvy žalobkyňou listom zo dňa 7.9.2007 je v zmysle ust. a ust. neplatné.

Nakoľko nebolo sporné doručenie listu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 18.9.2008 (zrejme mal byť uvedený rok 2007), označeného ako „Odstúpenie od zmluvy“ žalobkyni, súd mal za to, že na základe tohto prejavu vôle žalobcu došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od časti plnenia záväzku a to konkrétne od realizácie montáže okien 47 bm x 250, tepelnej izolácie a zaústenia výtokového kolena.

Keďže zmluva bola v časti zrušená účastníkom vznikla povinnosť vrátiť všetko, čo podľa nej dostali v rozsahu týkajúcom sa zrušenej časti.

Vzhľadom na to, že žalovanému bola poskytnutá záloha, bolo potrebné zistiť v akom rozsahu bola táto spotrebovaná na vykonanú časť diela, resp. či vzhľadom na nevykonanie časti diela je alebo nie je žalovaný povinný vrátiť časť poskytnutej zálohy.

Nakoľko P.. C. nemal oprávnenie na vyhotovenie takého odborného vyjadrenia, ktoré pre žalobkyňu vykonal, súd nemohol na toto vyjadrenie prihliadnuť.

Žalobkyňa nesúhlasila ani so znaleckým posudkom č. XX/XXXX vyhotoveným pre účely trestného konania znalcom P.. D..

S poukazom na vyššie uvedené bolo vo veci súdom nariadené znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotoveného znalcom P.. A. U. súd zistil, že žalovaný mimo naviac prác vykonal pre žalobkyňu v súlade s uzavretou zmluvou o dielo, práce v hodnote 32.166,42 eur, pričom zálohu na práce prevzal len vo výške 29.625,57 eur. Z uvedeného vyplýva, že hodnota žalovaným vykonaných prác prevyšuje prevzatú zálohu od žalobkyne, a teda žalovaný sa nemohol na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť a nevznikla mu ani povinnosť vrátiť ani časť z poskytnutej zálohy.

Na námietky žalobkyne proti predmetnému znaleckému posudku súd nemohol prihliadať, nakoľko znalec pri vyhotovení posudku vychádzal aj z fotodokumentácie vyhotovenej P.. C. ako aj zo všetkých dostupných listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, pričom vykonal aj miestne šetrenie. Vzhľadom na hospodárnosť vykonania posudku nemohli byť vyhotovené sondy na preskúmanie zakrytých častí diela (stavby), pričom znalec sa k vyhotoveniu posudku vyjadril aj na pojednávaní dňa 19.11.2013.

Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

Pokiaľ ide o trovy konania prvostupňový súd s poukazom na ust. uviedol, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na to, že o odmene znalca, ktorý podal vysvetlenie na pojednávaní dňa 19.11.2013, nebolo možné právoplatne rozhodnúť do písomného vyhotovenia rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací dôvod zakladala na ust. / t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V nadväznosti na to (v časti I. odvolania) uviedla, že účastníci zmluvy, keď uzavreli zmluvu o dielo, vymedzili rozsah prác, pričom cena diela bola dohodnutá /zmluvná dohoda/ a nie definovaná či odvolávaná na základe rozpočtu, že rozsah prác, ktoré mal vykonať žalovaný v prospech žalobcu, súd konštatuje ako dôvodné uplatnenie si prác navyše /strana 11 odsek 8/. Domnievala sa, že mohlo ísť o faktúru vystavenú žalovaným, ktorá však bola odmietnutá a vrátená s argumentáciou, že vyfakturované práce neboli zrealizované navyše, ani neboli predmetom zmluvy. Ďalej uviedla, že samozrejme jej domnienka je založená na úvahe, že súd má k dispozícii argument, ktorý uznal v prospech žalovaného bez ďalšieho, ak vychádza z veľmi strohej konštatácie na strane 7 odsek 4. Ale potom v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný nakoľko neobsahuje dôvody, ktoré by viedli k záveru, aký proklamuje súd vo svojom odôvodnení, nakoľko v tejto časti túto argumentáciu nie je možné preskúmať z dôvodu, že neobsahuje skutočnosti, tzn. konkrétne práce a výkony a ich oporu v zmluve či dohode účastníkov.

Pokiaľ súd odmietol odborné vyjadrenie Ing. C. s argumentáciou, že aj keď je znalcom pre odbor stavebníctvo a odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností a Stavebný materiál, nie je znalcom pre odhad hodnoty stavebných prác, uviedla, že podstata veci však v tomto prípade nemá prioritu v tom, či P.. C. je alebo nie je znalcom v rozsahu, ako ju definuje súd, ale v objektivite zachytenia aktuálneho stavu, v akom sa stavenisko pri opustení žalovaného ako dodávateľa stavebných prác nachádzalo.

Ďalej uviedla, že v predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok Ing. D. /č.ZP XX/XXXX/ a to pre účely trestného konania, pričom tento znalec, ako aj sám potvrdil, nebol na mieste samom a teda - nemohol vizuálne dokumentovať stav a preto je paradoxné, že napriek tomu mu bol znalecký posudok akceptovaný. Je pritom ale povšimnutia hodné, že tento znalec ustálil: „nakoľko dodávateľ neukončil všetky práce podľa zmluvy, v prospech žalobcu je rozdiel v sume 3.878.-EUR /116.850.-SK /".

Znalec P.. U., ktorého ustanovil súd, dospel po prepočtoch k sume vo výške 1.249,00 eur, ktorá by mala prináležať žalobcovi. Znalecký posudok je však založený len na domnienkach, znalec na mieste samom nebol, znalec znalecký posudok vypracoval po šiestich rokoch od skutku a znalecký posudok v častiach, kde sa hodnotí stav veci a vykonaných prác je založený nie na faktoch, ale predpokladoch, keď na strane 16 ods. 2.7 a na strane 22, odsek 6 znalec konštatuje: „... konštrukcie tesárske boli zrejme vykonané...., konštrukcie klampiarske boli zrejme vykonané v.... konštrukcie stolárske + okná - stolárske konštrukcie neboli zrejme namontované ....". Zastávala názor, že takáto formulácia v znaleckom posudku, ktorá bola nepochybne aj zásadným dôkazom pre rozhodnutie súdu, nemôže verifikovať stav o ktorý sa môže súd oprieť. V tomto prípade tento znalecký posudok nemôže byť relevantným dôkazom, na ktorý mal súd prihliadať.

Ďalej uviedla, že znalec sa zaoberal aj stavebným denníkom a hodnovernosťou informácií či zápisov v denníku uvedených, ktoré vyhotovoval žalovaný. Sám znalec stavebnému denníku pripisuje významnú úlohu /strana 12 ods. prvý riadok 12,/ keď poukazuje na jeho význam v období trhového hospodárstva. A tento stavebný denník, ako konštatuje v druhom odseku znalec - bol vedený formálne bez podstatných informácií potrebných pre spätné zistenie množstva a kvality realizovaných stavebných prác. Stavebný denník aj bez odborných znalostí /v prílohe ale i v spise/ už laikom osvedčuje jeho zbytočnosť, pretože pre toto konanie nie je použiteľný / str. 19 ods. predposledný/. A preto vystáva otázka, aký zásadný dôkaz, ktorý mal stavebný denník poskytnúť či vyvrátiť ponúkol, ked' postráda čo len minimálny predpoklad pre použitelnosť a ako mohol byť potom súdom akceptovaný.

Poukázala na to, že znalec bez zdôvodniteľného dôvodu uskutočnil prepočty na základe rozpočtu. Lenže, tento zmluvný vzťah a teda aj ceny jednotlivých prác či výkonov boli založené dohodou. Komplikovanosť a nejednoznačnosť veci je zavŕšená aj tým, že na stavbe žalobcu pracoval jednak žalovaný - spoločnosť Q. s.r.o., ale aj podnikateľ pán S. K.. Teda, išlo o dva subjekty, ktorá skutočnosť sa do znaleckého posudku nepremietla. Mala za to, že bez dôsledného a jednoznačného znaleckého posudku, ktorý by prihliadol na všetky vyššie naznačené pochybenia, nie je možné vo veci správne a zákonne rozhodnúť.

V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 24.2.2015 doplnila odvolanie zo dňa 20.1.2014. Uviedla, že ako žalobca si dala vypracovať znalecký posudok, ktorý preskúmal postup, metodiku a závery znaleckého posudku P.. U. č.p. X/XXXX zo dňa 4.4.2013. Záver, ktorý konštatovala znalkyňa P.. S. osvedčuje nesprávnosť reálnych vykonaných úkonov a definuje v tomto štádiu rozdiel vo výške 4.421,93 eur, čo je zrejmé z pripojeného vysvetlenia znalkyne, ktorým doplnila znalecký posudok.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Poukázal na to, že žalobkyňa argumentuje predovšetkým tým, že posudok spracovaný P.. C. je jediným vierohodným svedectvom, ktoré jednoznačne a objektívne dokumentuje skutkový stav, ktorý je základom pre podanie žaloby, nakoľko bol spracovaný v období, keď práce neboli zakryté, resp. dielo nebolo ukončené. Tento názor jej rigorózny prístup je determinovaný tým, že jedine v ňom má oporu pre svoju argumentáciu. V tejto súvislosti je opomenutý fakt, že odborný posudok bol spracovaný na základe jej výberu „znalca", ktorý mohol pri spracovaní posudku vyhovieť jej názorom a požiadavkám. Aj z tohto dôvodu vidí žalovaný veľkú prekážku objektívnosti „posudku" aj bez ohľadu na tú skutočnosť, že Ing. C. nie je zapísaný do zoznamu znalcov ako znalec pre odhad hodnoty stavebných prác. Z tohto hľadiska

jeho posúdenie je nulitné a súd by naň nemal prihliadať v nadväznosti na ustanovenia , ods. 3 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

K časti I. odvolania je nutné uviesť, že úlohou znalca ustanoveného Okresným súdom Košice I bolo zistiť, v akej hodnote boli vykonané práce zo strany odporcu, aby súd mohol rozhodnúť o sume, ktorú odporca je povinný vrátiť navrhovateľke vzhľadom na právnu skutočnosť - odstúpenie od časti ZoD. Znalec bez pochybností určil, že hodnota vykonaných prác aj bez ohľadu na naviac práce bola vykonaná v hodnote 32.166,42 eur. Z tohto dôvodu domnienka navrhovateľky, že v tejto časti rozsudok je nepreskúmateľný neobstojí. Nie je vecou súdu skúmať správnosť alebo nesprávnosť záverov znaleckého posudku. Názor navrhovateľky v tom prípade je aj logický, nakoľko jej nebolo vyhovené tak, ako to navrhovala v svojej žalobe.

K ďalším argumentom súvisiacim s činnosťou znalcov resp. spochybnenia ich objektívnosti a činnosti obsiahnutých v znaleckých posudkoch, ktorými navrhovateľka dôvodí svoje odvolanie uviedol nasledovné:

Znalec vykonal miestne šetrenie 21.11.2012 ako je to preukázané v prílohe č. 6 predmetného znaleckého posudku. Teda nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že znalec na mieste samom nebol.

Pri spracovaní znaleckých posudkov s väčším časovým odstupom znalec je povinný vychádzať z projektovej dokumentácie, porovnať skutočné prevedenie stavby so schválenou projektovou dokumentáciou. V tejto súvislosti znalec podľa vizuálneho posúdenia / keďže sa nedali použiť sondy/ dospel k záveru, že práce boli vykonané, ale ich nemohol vidieť, musel použiť formuláciu „ boli zrejme" vykonané. Tento postup je štandardný a nie je v rozpore s metodikou a zákonom o znalcoch a tlmočníkoch.

V časti odvolania zaoberajúceho sa stavebným denníkom /str. 10 / spochybňujúcim jeho hodnovernosť, znalec konštatuje len, že neboli rozlíšené práce, ktoré realizovala spoločnosť Q. s.r.o. a ktoré S. N., fyzická osoba/ a neboli k zálohovým faktúram robené súpisy prác. Tieto závery znalca, však nemajú vplyv na cenu diela resp. na rozsah realizovaných prac a ich ohodnotenie, ktoré sú jednoznačne uvedené na strane 20 . Naviac Stavebný zákon v neurčuje presné obligatórne náležitosti vedenia stavebného denníka, preto nie je možné vytýkať porušenie zákona zhotoviteľovi a v tomto spojení argumentovať v odvolaní resp. vyžadovať naplnenie predstáv objednávateľa, pokiaľ to nebolo dohodnuté v ZoD. Argumentácia uvedená v tejto časti odvolania je vytrhnutá z kontextu tak, aby vyhovovala navrhovateľovi.

K ďalšej časti odvolania uviedol, a to s poukazom už aj na vyššie uvedené, že úlohou znalca bolo určiť hodnotu nerealizovaných prác. Pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal z rozpočtu spracovaného k projektovej dokumentácii, ktorý si nechal spracovať objednávateľ. Teda, aby znalec mohol objektivizovať musel mať východiskový stav aj bez ohľadu na to, aká cena bola dohodnutá v ZoD, lebo v opačnom prípade by nemohol určiť rozdiel hodnoty či už negatívne alebo pozitívne. Je nutné uviesť, že odporca nikdy nijakým spôsobom nezasahoval do spracovaného rozpočtu. Tvrdenie navrhovateľky, že boli uskutočnené prepočty na základe rozpočtu bez zdôvodniteľného rozpočtu je infantilne a nelogické.

Tvrdenie navrhovateľky, že komplikovateľnosť a nejednoznačnosť veci je zavŕšená aj tým, že na stavbe žalobcu pracoval jednak žalovaný - spoločnosť Q. s.r.o. , ale aj podnikateľ pán S. N. sa nezakladá na pravde. Podnikateľ S. N. je kontinuálne žalovaný o vydanie bezdôvodného obohatenia ma Okresnom súde Košice I., sp. zn. XXC/XXX/XXXX z titulu nesplnia zmluvných podmienok podľa ním uzavretej ZoD. Teda v tomto prípade ním vykonané iné práce ako má žalovaný, nemôžu byť prekážkou rozhodovania v tomto spore a dôvodom pre odvolacie konanie.

Teda jeho účasť na diele, je vedená v úplnom inom konaní, a na základe inej ZoD, a vôbec nesúvisí s prejednávanou vecou. Aj v týchto intenciách navrhovateľka účelovo argumentuje s tým, že „ako by došlo" k spojeniu veci, čo sa vôbec nezakladá na reálnom podklade.

Navrhovateľka, vo svojom odvolaní, vytrháva argumentáciu z kontextu, určité závery vysvetľuje vo svoj prospech a účelovo bez ohľadu na objektívnu skutočnosť so snahou si zabezpečiť úspech v prebiehajúcom konaní.

Pokiaľ žalobkyňa podaním doplnila svoje odvolanie zo dňa 20.1.2014, v ktorom argumentuje tým, že dala spracovať nový znalecký posudok a jeho závery osvedčujú nesprávnosť reálne vykonaných prác a týmto spôsobom neguje doteraz vykonané dokazovanie predchádzajúcimi dvoma znaleckými posudkami, uviedol žalovaný, že odhliadnuc od faktu, že nový znalecký posudok bol spracovaný na základe objednávky žalobkyne, čo spochybňuje jeho objektívnosť, je nutné uviesť, že dokazovanie na prvoinštančnom súde bolo ukončené uznesením v zmysle ust. , ods. 4 a navrhovateľ v tom čase nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie, a teda v tomto prípade ide o neskôr predložené dôkazy, na ktoré súd neprihliada.

Z týchto dôvodov navrhol, aby na takto predložený dôkaz neprihliadal a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania.

Zároveň oznámil, že predchádzajúci právny zástupca A.. Z. Y. ukončil svoju advokátsku prax a z tohto dôvodu pripája novú - plnú moc klienta.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu vyplývajúcom z ust. ez nariadenia pojednávania podľa a s prihliadnutím aj na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v / t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia ide o prípustný odvolací dôvod, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

Odvolací dôvod podľa ust. / je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, keď výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ust. , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli v konaní najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo alebo preto, že pri hodnotení dôkazov prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti je logicky rozpor.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania (teda tak žalobca ako aj žalovaný) majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz súdu predložiť).

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo vyvodil správne skutkové a právne závery a vo veci aj správne rozhodol, z dôvodu ktorého žalobcom tvrdený odvolací dôvod nie je daný. Navyše žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami v prevažnej miere uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci.

Odvolací súd má za to, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v navrhovanom a potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva aj úvaha súdu, ktorou sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj úvaha, na základe ktorej dospel k záveru a to a prihliadnutím aj na vykonané znalecké dokazovanie, že nárok žalobcu nie je dôvodný a to s poukazom aj na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a iné dôkazy účastníci nenavrhli vykonať, hoci boli poučení podľa .

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v sporovom konaní účastníci majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ( ). Táto povinnosť spočíva v tom, že žalobca i žalovaný musia tvrdiť konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok, resp. odôvodňujú obranu proti uplatnenému nároku a musia osvedčiť dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.

V prejednávanej veci dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného peňažného nároku bolo na žalobkyni, ktorá dôkazné bremeno neuniesla.

Podstatnými časťami zmluvy o dielo je dohoda o predmete plnenia, dohoda o cene a záväzok ju zaplatiť ( ).

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uzatvorili platnú zmluvu o dielo, v ktorej si dohodli predmet plnenia, dohodu o cene a záväzok ju zaplatiť, ako aj čas plnenia. Taktiež nebolo sporné, že zo strany žalobkyne bola žalovanému poskytnutá záloha v celkovej výške 892.500,00 Sk, teda 29.625,57 eur (faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 5.1.2007 - 476.000,00 Sk a faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 3.4.2007 - 416.500,00 Sk), ako ani skutočnosť, že žalovaný listom zo dňa 18.9.2007 označeným ako „Odstúpenie od zmluvy“, vychádzajúc aj z vykonaného dokazovania, platne a účinne odstúpil od časti plnenia záväzku, špecifikovanej v uvedenom podaní, (čo žalobkyňa nerozporovala) v dôsledku čoho k dokončeniu diela v zmysle uzavretej zmluvy nedošlo v plnom rozsahu.

Odstúpením od zmluvy podľa zanikajú všetky práva a povinností strán zo zmluvy, okrem výnimiek vymedzených v ust. . Všetky právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením, však zostávajú zachované.

Vychádzajúc aj z ust. , je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve a nárok na zaplatenie ceny vzniká zhotoviteľovi vykonaním diela. Ak dielo nebolo dokončené pre dôvody vyplývajúce na strane objednávateľa a zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre meškanie objednávateľa, vtedy patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy a od tejto ceny musí zhotoviteľ odrátať to, čo ušetril nedokončením (nevykonaním) diela v plnom rozsahu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že ak objednávateľ zodpovedá za zánik záväzku, je oprávnený domáhať sa úhrady toho, o čo sa obohatil zhotoviteľ.

Je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa , vychádzajúc z obsahu spisu, ako aj z vykonaného dokazovania, že správne postupoval ak vykonával dokazovanie (vzhľadom na žalobkyňou uplatnený nárok) smerujúce k zisťovaniu skutočností, v akom rozsahu žalobkyňou poskytnutá záloha bola spotrebovaná na vykonanú časť diela, resp. či vzhľadom na nevykonanie časti diela v plnom rozsahu je alebo nie je žalovaný povinný vrátiť časť poskytnutej zálohy, ktorá by mala zodpovedať hodnote nevykonaných prác žalovaným.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa nesúhlasila so znaleckým posudkom P.. A. D., ktorý bol vyhotovený pre potreby trestného konania a žalovaný nesúhlasil s odborným vyjadrením P.. C., jednak z dôvodu, že bol vyhotovený na žiadosť žalobkyne, ako aj z dôvodu, že tento nemal oprávnenie na to, aby takéto vyjadrenie podal, a preto súd prvého stupňa v nadväznosti na vyššie uvedené správne za účelom zistenia vyššie uvedených skutočností nariadil vo veci znalecké dokazovanie a po doručení stanoviska účastníkov k znaleckému posudku, s prihliadnutím na žalobkyňou vznesené námietky proti znaleckému posudku, správne v prejednávanej veci doplnil dokazovanie aj výsluchom znalca, ktorý sa k námietkam žalobkyne na pojednávaní vyjadril a zároveň však zotrval na správnosti ním vyhotoveného znaleckého posudku.

Pokiaľ žalobkyňa v prejednávanej veci nesúhlasila so znaleckým posudkom P.. U., odvolací súd len dodáva, že nemožno považovať za nesprávny postup súdu, pokiaľ na žalobkyňou vznesené námietky (aj vzhľadom na predmet konania a obsah znaleckého posudku) neprihliadol, a to z dôvodov v rozhodnutí uvedených, s prihliadnutím aj na závery znaleckého posudku. Znalec podrobne rozobral a zdôvodnil uskutočnené prepočty aj dôvody, ktoré ho viedli k záveru, že práce zhotoviteľa boli vykonané v dohodnutom rozsahu okrem montáže okien a okrem montáže pôvodného zábradlia pavlače, čo však zohľadnil pri konečnom výpočte.

Úlohou znalca bolo predovšetkým zistiť, (vzhľadom na žalobkyňou uplatnený peňažný nárok) v akom rozsahu bola žalobkyňou poskytnutá záloha žalovanému (zhotoviteľovi) spotrebovaná na vykonanú časť diela, resp. či vzhľadom na nevykonanie časti diela, je alebo nie je žalovaný povinný vrátiť časť poskytnutej zálohy. Žalobkyňa totiž tvrdila, že ňou uplatnený peňažný nárok by mal zodpovedať hodnote nevykonaných prác žalovaným, ktoré však nekonkretizovala a nešpecifikovala.

K námietkam žalobkyne, ktoré sú opakovaním tvrdení aj v podanom odvolaní, odvolací súd len dodáva, že pokiaľ žalobkyňa nesúhlasila so znaleckým posudkom P.. U. len z dôvodov ňou uvádzaných bez toho, aby špecifikovala (s prihliadnutím aj na obsah znaleckého posudku), ktoré konkrétne práce podľa zmluvy o dielo ne(boli) vykonané, v akom rozsahu a v akej výške (cene) a nešpecifikovala hodnota akých ne(vykonaných) prác podľa zmluvy o dielo ne(zodpovedala) poskytnutej zálohe, nemožno vyvodiť záver o dôvodnosti jej námietok.

Je tiež potrebné zdôrazniť v nadväznosti na vyššie uvedené, že k námietkam ňou tvrdených nepredložila žalobkyňa žiadny dôkaz a aj keď nesúhlasila so znaleckým posudkom P.. U. nenavrhla vykonať (ani doplniť) žiadne dokazovanie a to ani potom, ako bola zo strany súdu prvého stupňa podľa poučená (vyplýva to zo zápisnice o pojednávaní ), že je povinná predložiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr, súd neprihliada.

Pokiaľ teda žalobkyňa do rozhodnutia vo veci samej nevyužila svoje procesné práva (predkladať a navrhovať dôkazy na preukázanie ňou tvrdených skutočností), nemožno vytýkať súdu prvého stupňa, že na tieto okolnosti (neexistujúce) neprihliadal.

K tvrdeniu žalobkyne, že súd odmietol odborné vyjadrenie P.. C. napriek tomu, že v tomto prípade nemá prioritu v tom, či P.. C. je alebo nie je znalcom v rozsahu ako ju definuje súd, ale v objektivite zachytenia aktuálneho stavu, odvolací súd len dodáva, že znalec P.. U., vychádzajúc aj z obsahu znaleckého posudku, pri vypracovaní tohto znaleckého posudku vychádzal zo všetkých listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a po miestnom šetrení aj z fotodokumentácie, ktorá bola pripojená k odbornému vyjadreniu P.. C.. Pokiaľ však ide o odborné vyjadrenie P.. C., podľa názoru odvolacieho súdu, a to vychádzajúc z jeho obsahu, odborné vyjadrenie nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože z tohto vyjadrenia nie je zistiteľné, ako dospel k záverom v ňom uvedených, na čo poukázal aj vo svojom znaleckom posudku P.. U..

K námietke ohľadne vedenia stavebného denníka, odvolací súd len dodáva, že žalobkyňa, vychádzajúc z obsahu predloženej zmluvy o dielo, vedenie stavebného denníka nepožadovala a ani v rámci zmluvných dojednaní si so žalovaným nedohodla spolupôsobenie pri vedení stavebného denníka.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v je zmluva o dielo upravená v ust. (ktoré je v zmysle kogentné) a nasl., ktoré majú dispozitívnu povahu, čím je zmluvným stranám poskytnutý dostatočný priestor na tvorbu zmluvy, na jej obsah a úpravu všetkých otázok, ktoré zákonná úprava neobsahuje, a to napr. aj otázok súvisiacich s pôsobením stavebného dozoru, vedenia stavebného denníka, v súlade so Stavebným zákonom.

Dôsledná úprava práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu je zároveň prevenciou pred prípadnými spormi.

Z poskytnutých zápisov uvedených v stavebnom denníku aj sám znalec konštatoval, že zápisy sa síce viedli v časovom slede, avšak boli vedené formálne a práve pre jeho formálnosť na neho neprihliadal, resp. tak ako to vyplýva z obsahu znaleckého posudku, poukázal na jeho nedostatky.

Žalobkyňa v odvolaní namieta, že znalec bez zdôvodniteľného dôvodu uskutočnil prepočty na základe rozpočtu, avšak že tento zmluvný vzťah, a teda aj ceny jednotlivých prác či výkonov boli založené dohodou.

Je nepochybné, že v zmluve o dielo je uvedený predmet diela - rekonštrukcia podkrovného priestoru na B. XX, byt č. l a cena diela je určená ako súhrn cien uvedených v zmluve za konštrukcie tesárske, konštrukcie klampiarske, konštrukcie stolárske + okná a konštrukcie doplnkové pavlač, použije sa staré zábradlie. Zmluva však neodkazuje na projektovú dokumentáciu, ktorá bola vyhotovená, ani na rozpočet k tejto projektovej dokumentácii, tieto doklady nie sú ani súčasťou zmluvy o dielo, pričom boli podkladom pre vyhotovenie ponukového rozpočtu žalovaným a zároveň teda aj podkladom pre uzatvorenie zmluvy o dielo vrátane dohody o cene. Zo súboru prác uvedených v zmluve je však nezistiteľné, aké konkrétne stavebné práce, činnosti a konštrukcie, s uvedením konkrétneho množstva konkrétnej stavebnej práce mal žalovaný podľa dohody so žalobkyňou vykonať, pričom účastníci konania v súlade z čl. IV zmluvy nevyhotovili a neodsúhlasili ani dielčie rozpočty, ktoré sa zrejme mali týkať práve takto označených súborov prác (konštrukcie tesárske, atď.). Žalobkyňa spochybňovala znalecký posudok, ktorý vychádzal aj z rozpočtu k projektovej dokumentácii s poukazom na to, že so žalovaným uzavreli dohodu o cene. V čom mala táto dohoda spočívať a v čom mala byť odlišná od rozpočtu k projektovej dokumentácii

však v konaní neuviedla (toto posudzoval znalec), nekonkretizovala rozsah prác, ktoré mal podľa tejto dohody žalovaný vykonať, ani ich jednotkovú cenu a pritom boli odlišné (rozsah prác a cena) od rozpočtu. Keďže žalobkyňa nešpecifikovala dohodu (o rozsahu prác a cene) so žalovaným, znalec pri vyhotovení znaleckého posudku správne postupoval, keď vychádzal zo všetkých listinných dôkazov predložených účastníkmi konania (fotodokumentácia, projektová dokumentácia, rozpočet, ponukový rozpočet, krycí list rozpočtu) a z výpovedí svedkov o rozsahu žalovaným vykonaných prác, lebo iným spôsobom by žalobkyňou tvrdený nárok nebol vôbec zistiteľný, a preto ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc aj zo zákonnej procesnej úpravy konania pred súdmi, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno vo vzťahu k určitým skutočnostiam leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (ten účastník, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí). Dôkazné bremeno znamená procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní nepreukázal nepochybne svoje tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takom prípade, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva na rozhodnutie vo veci, či už pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu podľa vety prvej ) alebo vôbec (objektívne) nemohla byť preukázaná.

Za takejto situácie, keď žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho nároku a žalovaný svoju obranu preukázal, súd prvého stupňa rozhodol na základe vykonaných dôkazov (po vyhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti - ) správne, keď žalobu zamietol.

Pokiaľ v priebehu odvolacieho konania žalobkyňa podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 24.2.2015 doplnila odvolanie zo dňa 20.1.2014 a uviedla, že ako žalobca si dala vypracovať znalecký posudok, ktorý preskúmal postup, metodiku a závery znaleckého posudku P.. U. č. posudku X/XXXX zo dňa 4.4.2013 a zároveň uvedený znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom P.. B. S. predkladá, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v sporovom konaní sa považuje predovšetkým súd prvého stupňa za súd, ktorý zisťuje skutkový stav.

Tento súd vedie účastníkov k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných, právne závažných a významných tvrdení. V konečnom dôsledku súd prvého stupňa upozorní aj účastníkov podľa , čo má dôsledky pre uplatnenie zásad neúplného apelačného systému. Zákon totiž pripúšťa skutočnosti, alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v prvostupňovom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže (nesmie) vziať do úvahy ani odvolací súd a tento prístup je teda základom neúplného apelačného systému, ktorý nahradil v sporovom konaní predošlý úplný apelačný systém.

Keďže v posudzovanom prípade sa nejedná o prípad podľa ust. /ci, vrátane žalobkyne boli riadne poučení súdom podľa nemôžu byť skutočnosti (prípadne dôkazy) uvádzané žalobkyňou v rámci písomného odvolania proti preskúmavanému rozhodnutiu súdu prvého stupňa spôsobilým odvolacím dôvodom.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa , ako vecne správny.

Keďže súd prvého stupňa nerozhodoval o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.