Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-148-2012.pdf
PDF · 181.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/148/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: V. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX R., t.č. bytom: J.. J. 6, XXX XX R., štátny občan SR, zastúpený advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč proti mal. žalovanej: U. G., nar. X.X.XXXX, bytom M. X. XX, XXX XX P., štátny občan SR, zastúpená matkou: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X. XX, XXX XX P., štátny občan SR, zastúpená splnomocnencom: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873 o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Pôvodná žalobkyňa H. G., nar. XX.X.XXXX sa žalobou podanou na súde dňa 25.5.2012 domáhala proti žalovanej vrátenia daru a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 5.5.2000 darovala žalovanej jednoizbový byt č. X na 3. nadzemnom podlaží zľava ako druhý v bytovom dome s.č. XXXX, vchod č. XX, ul. M. v R., byt v celosti, vrátane podielu vo výške 19/3738 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a podiel 19/3738 na pozemku p.č. 771, 772, 773, 774, 775, 776, zast. pl. vo výmere 1274 m2, zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. Predmetný byt darovala svojej vnučke, vtedy dvojročnej žalovanej. Ďalej v žalobe uviedla, že ani vnučka ani jej matka žalobkyni ako staršej a veľmi chorej žene v ničom nepomáhajú. Žalobkyňa je cukrovkárka a onkologická pacientka a jej zdravotný stav sa v posledných dvoch rokoch veľmi zhoršil. Nevládze sama vykonávať ťažšie domáce práce, nosiť nákupy, chodiť po lekároch a pod. V týchto veciach je odkázaná najmä na pomoc cudzích ľudí. Neposkytovanie pomoci zo strany obdarovanej a jej matky v čase, keď žalobkyňa takúto pomoc najviac potrebuje, považuje za hrubé porušenie dobrých mravov a za veľký nevďak. Je presvedčená, že uvedeným konaním žalovaná a jej matka naplnili skutkovú podstatu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka a vzniklo jej tak právo na vrátenie daru, čo matke žalovanej oznámila listom zo dňa 23.4.2012. Týmto listom tiež žiadala o okamžité vrátenie daru. Matka žalovanej na jej výzvu nijako nereagovala.
Maloletá žalovaná zastúpená zákonnou zástupkyňou so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť z nasledovných dôvodov: Konanie popísané v žalobe a v predchádzajúcej žiadosti o vrátenie daru zo dňa 23.4.2012 podľa jej názoru nezakladá hmotnoprávne podmienky v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, za splnenia ktorých sa darca môže od obdarovaného domáhať vrátenia daru. V prvom rade absentuje v podanej žalobe a jej predchádzajúcej výzve niekoľko podstatných náležitosti, bez splnenia ktorých uvedené podanie trpí vadami. Odvolávanie sa na a odôvodnenie žaloby nevhodným správaním matky obdarovanej vo vzťahu k darkyni je absolútne irelevantným pre toto konanie. Povinnosť nedopustiť sa závadného konania uvedeného v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka je osobnou povinnosťou
obdarovaného. Pre posúdenie, či je darkyňa oprávnená domáhať sa vrátenia daru je relevantné len správanie obdarovanej voči nej. Nie je pravdou, že by obdarovaná alebo jej zákonná zástupkyňa darkyni nepomáhali, práve naopak. Nakoľko obdarovaná je ešte len dieťaťom (v čase spísania výzvy a žaloby mala len trinásť rokov), nebola dostatočne spôsobilá ani vyspelá v predchádzajúcich rokoch sa o darkyňu starať spôsobom ňou opísaným. Napriek tomu obdarovaná aj v sprievode svojej matky darkyňu v minulosti často a rady navštevovali a vždy jej aj pomáhali. Ich pomoc spočívala v nakupovaní jedla, častých návštevách a v prípade potreby zákonná zástupkyňa žalovanej požičiavala žalobkyni peniaze. Problémy nastali po tom, ako sa syn žalobkyne a zároveň otec mal. žalovanej V. G. vrátil bývať do darovaného bytu. V. G. si našiel novú životnú partnerku, s ktorou sa nasťahoval k žalobkyni aj spolu s dvomi deťmi. V danom období mali žalobkyňa so žalovanou a jej zákonnou zástupkyňou vynikajúci vzťah. Keďže nechceli zbytočne pri stretnutiach v byte vyvolávať konflikty s V. G. a jeho družkou, rozhodli sa stretávať mimo predmetného bytu, konkrétne sa stretnutia realizovali u p. R. K., ktorá bola známou žalobkyne ako aj zákonnej zástupkyne žalovanej. Žalovaná a jej zákonná zástupkyňa si nevedia vysvetliť náhly zvrat v správaní žalobkyne, ktorá sa ich z vlastnej vôle zrazu začala strániť. Môžu sa len domnievať, že dôvodmi mohli byť napr. neustály negatívny vplyv zo strany V. G. a jeho novej rodiny alebo prípadne nemožnosť zákonnej zástupkyne žalovanej vyhovieť žiadosti žalobkyne ohľadom financovania nákladnej rekonštrukcie bytu. Žalovaná zároveň podotkla, že žalobkyňa užíva byt vo výlučnom vlastníctve žalovanej bez uzatvorenia zmluvy a bez hradenia akejkoľvek náhrady za jeho užívanie. Vo svojom vyjadrení poukázala ja na tu skutočnosť, že žalobkyňa v rámci vyporiadania dedičstva po svojom bratovi obdržala sumu 80.000,-, z ktorej žalovanej nedarovala ani cent, pričom však žalovaná ani jej matka tieto peniaze od nej ani nepožadovali, stačilo im, že udržujú vzájomný kontakt. Žalovaná opätovne zdôraznila, že žalobkyňa bola tou, ktorá prerušila vzájomné kontakty s obdarovanou ako aj s jej matkou. Začala sa im vyhýbať, nemala ďalej záujem o spoločné stretávanie. Taktiež sa nikdy ani slovkom nezmienila pred zaslaním predžalobnej výzvy a podaním žaloby, že by od nich potrebovala pomoc formou osobnej starostlivosti. Zdravotné problémy uvádzané žalobkyňou považuje žalovaná za zveličené. V tejto súvislosti žalovaná zároveň poukázala i na svoje zdravotné problémy. Žalovaná naposledy navštívila žalobkyňu dňa 4.12.2012 v predmetnom byte aj spolu so svojou staršou sestrou, strávili tam asi hodinu, pričom žalobkyňa sa opätovne o žalovanú moc nezaujímala, skôr sa bavila s jej sestrou. Žalovaná v ďalšom poukázala na vágnosť jednotlivých tvrdení v žalobe a taktiež nedostatočné preukázanie ich pravdivosti. Dôvod vrátenia daru opísaný v žalobe nie je konkrétny, určitý a taktiež nie je z neho zrejmý ani dátum alebo aspoň obdobie, v ktorom sa žalovaná mala opísané správania (neposkytovania pomoci) dopustiť. V neposlednom rade žalobkyňa opomenula súdu uviesť, že pred podpisom darovacej zmluvy bola medzi tými istými účastníkmi uzavretá zmluva o budúcej nájomnej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej mal byť darovaný byt a kde žalobkyňa mala byť nájomcom a obdarovaná prenajímateľom. Táto zmluva mala byť uzatvorená na dobu neurčitú so symbolickou výškou nájomného v sume 1,- Sk za mesiac. Riadna nájomná zmluvy v zmysle tejto zmluvy o budúcej zmluve nebola medzi účastníkmi právneho vzťahu nikdy uzavretá, nakoľko žalobkyňa odmietala riadnu nájomnú zmluvu uzavrieť. Napriek tomu, že riadna nájomná zmluva nebola podpísaná, zákonná zástupkyňa žalovanej ani žalovaná sama sa nikdy nezmienili o tom, že si neželajú, aby predmetný byt žalobkyňa užívala. Dokonca tolerovali užívanie bytu cudzími osobami z dôvodu, že žalobkyňa si to tak priala. Na základe uvedených skutočností má žalovaná za to, že k hrubému porušeniu dobrých mravov zo strany obdarovanej nedošlo, darkyňou opísané konanie obdarovanej a jej zákonnej zástupkyne sa nezakladá na pravde a tiež nespĺňa hmotnoprávne podmienky upravené v § 630 Občianskeho zákonníka.
Počas konania pôvodná žalobkyňa H. G. dňa 8.4.2013 zomrela a uznesením Okresného súdu Skalica sp.zn. XD/XX/XXXX., D not 102/2013-K zo dňa 29.4.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.5.2014, súd konanie v dedičskej veci po poručiteľke zastavil s použitím ustanovenia § 175h ods. 2 O.s.p., keď poručiteľka zanechala majetok nepatrnej hodnoty. Podľa odôvodnenia predmetného uznesenia ako dedič zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzal do úvahy syn poručiteľky - v hlavičke rozhodnutia označený žalobca. Podaním doručeným súdu dňa 26.11.2013 V. G., nar. X.X.XXXX oznámil, že trvá na žalobe, ktorú jeho nebohá matka podala na súd a ktorou sa domáhala vrátenia daru - nehnuteľnosti voči svojej vnučke - mal. U. G., nar. X.X.XXXX. Zároveň uviedol, že súhlasí s tým, aby súd s ním pokračoval v uvedenom konaní o vrátenie daru.
V predmetnom konaní žalobu podala pôvodne označená žalobkyňa, ktorá počas konania zomrela a teda stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania. V posudzovanej veci je predmetom konania majetkový nárok, ktorý by mohol byť súčasťou dedičstva po zomrelej žalobkyni, ktorá sa domáhala na
súde vrátenia daru. Podľa ustálenej súdnej praxe sa darovacia zmluva ruší v okamžiku, keď dôjde k obdarovanému platný a dôvodný prejav vôle darcu smerujúci k vráteniu daru. S účinkami „ex nunc“ sa potom obnoví vlastníctvo darcu k darovanej veci a obdarovaný má povinnosť túto nehnuteľnosť vydať. Zrušenie darovacej zmluvy je síce osobným právom darcu, ktoré zaniká smrťou, avšak nároku z neho vyplývajúceho sa môžu dedičia darcu domáhať, ak urobí darca za svojho života prejav vôle smerujúci k vráteniu daru (samozrejme platný a dôvodný). Súd zistil, že dedičom pôvodnej žalobkyne je syn poručiteľky V. G.. Dedičské konanie po poručiteľke bolo zastavené pre zanechanie nepatrného majetku. Po úmrtí pôvodnej žalobkyne podľa § 107 ods. 3 O.s.p. súd pokračuje v konaní s touto osobou bez ohľadu na okolnosť skončenia konania o dedičstve. V zmysle citovaného ustanovenia súd pokračoval v konaní s dedičom pôvodne označeného účastníka konania, ktorý nastupuje do konania namiesto doterajšieho účastníka a má v celom rozsahu postavenie doterajšieho účastníka. V danom konaní došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene pôvodného účastníka konania na strane žalobcu, a to na základe univerzálnej sukcesie (dedenie). Univerzálna sukcesia (na rozdiel od singulárnej sukcesie) vyvoláva automaticky aj procesno-právne nástupníctvo, súd nemusí o pripustení tejto zmeny rozhodnúť svojím uznesením. V danom prípade pri zmene účastníkov nedochádza k vzniku nového procesno-právneho vzťahu, ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu (m. m. I. ÚS 52/01).
Žalobca s vyjadrením žalovanej k žalobe nesúhlasil, keď prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2014 uviedol, že aj konanie zákonnej zástupkyne mal. žalovanej je pre toto konanie relevantným. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 30 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, v zmysle ktorého rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú jeho rodičia. Ak matka žalovanej neprejavovala záujem o darkyňu a žalovanú k takémuto vzťahu ani neviedla, je zrejmé, že ani žalovaná nemohla mať záujem o darkyňu. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že zákonný zástupca je povinný spravovať majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou. Za takúto starostlivosť treba považovať aj ochranu majetku maloletého pred možnosťou vrátenia daru. Podľa názoru žalobcu z celého vyjadrenia žalovanej vyplýva určitá arogancia. Ide napríklad o konštatovanie, že jej darkyňa z dedičstva, ktoré nadobudla nedarovala „ani cent“, ako aj tvrdenie, že choroba darkyne je „zveličená“. Uvedené podľa názoru žalobcu tiež preukazuje vzorec správania sa žalovanej. Vo svojom vyjadrení poukázal tiež na kúpnu zmluvu zo dňa 31.7.2013 uzatvorenú medzi mal. žalovanou a E. K., predmetom ktorej bola darovaná nehnuteľnosť.
S ohľadom na smrť pôvodnej žalobkyne a vstup žalobcu do konania, súd uznesením č.k. 1C/148/2012
- 290 zo dňa 3.8.2015, právoplatným dňa 25.8.2015, pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu žalobcu v nasledovnom znení: „Súd určuje, že do dedičstva po poručiteľke H. G., zomrelej 8.4.2013, naposledy bytom Dr. M. XXXX/XX, XXX XX R. patrí 1 - izbový byt č. X na 3. poschodí, vchod XX., bytového domu číslo XXXX na ulici Dr. M. v R., vrátane spoluvlastníckeho podielu 19/3738 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako i spoluvlastnícky podiel 19/3738 k pozemku: parc. registra „C“ p.č. 771 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 213 m2, parc. registra „C“ p.č. 772 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 213 m2, parc. registra „C“ p.č. 773 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 212 m2, parc. registra „C“ p.č. 774 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 212 m2, parc. registra „C“ p.č. 775 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 212 m2, parc. registra „C“ p.č. 776 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 212 m2, zapísané na LV č. XXXX,. k.ú. a obec Skalica, evidované na Okresnom úrade Skalica, katastrálny odbor. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, zákonnej zástupkyne maloletej žalovanej Ivety Bugárovej, svedkýň V.K., G. J., G. P., A. R., Darovacou zmluvou zo dňa 5.5.2000, Zmluvou o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka zo dňa 5.5.2000, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Skalica, pripojeným spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. XP/XX/XXXX, jeho súčasťou - konaním vedeným na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. P XX/XXXX., žiadosťou o vrátenie daru zo dňa 23.4.2012 ako i ostatnými predloženými listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 5.5.2000 bola medzi poručiteľkou H. G. ako darkyňou a maloletou žalovanou ako obdarovanou, zastúpenou jej matkou, uzavretá Darovacia zmluva, ktorou poručiteľka darovala mal. žalovanej nehnuteľnosť v k.ú. Skalica LV č. XXXX, byt č. X na 3. poschodí, vchod XX, bytového domu číslo XXXX na ul. M. v R. v celosti a spoluvlastnícky podiel 19/3738 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako i spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 771 zast. pl. vo výmere 213 m2, parc. č. 772 zast. pl. vo výmere 213 m2, parc. č. 773 zast. pl. vo výmere 212 m2, parc. č. 774 zast. pl.
vo výmere 212 m2, parc. č. 775 zast. pl. vo výmere 212 m2, parc. č. 776 zast. pl. vo výmere 212 m2. Okresný úrad v Skalici, Katastrálny odbor povolil vklad pod č.v. 1160/00 dňa 23. januára 2001.
Dňa 5.5.2000 bola medzi poručiteľkou H. G. ako darkyňou a maloletou žalovanou ako obdarovanou, zastúpenou jej matkou, uzavretá Zmluva o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, ktorou sa mal. žalovaná zaviazala uzavrieť s poručiteľkou zmluvu o nájme bytu. Predmetom nájmu bude byt č. X na 3. poschodí domu č. XXXX na ul. M. v R. na dobu neurčitú. Poručiteľka si bude hradiť všetky poplatky spojené s užívaním bytu, byt udržiavať v riadnom stave. Výška nájmu 1,- Sk ročne. Riadna nájomná zmluva bude uzavretá do 1 mesiaca po nadobudnutí vlastníctva k bytu mal. žalovanou. V závere zmluvy je uvedené, že poručiteľka darovacou zmluvou zo dňa 5.5.2000 daruje predmetný byt svojej vnučke, ktorá s ňou po nadobudnutí vlastníctva uzavrie nájomnú zmluvu a umožní jej predmetný byt užívať do smrti s tým, že výška nájmu bude len symbolická 1,- Sk ročne.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 6P/24/2014, z jeho súčasti - konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. P 86/2000 mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. P 86/00 - 45 zo dňa 11.8.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.9.2000, bol schválený právny úkon zákonnej zástupkyne - matky A. Z. za maloletú U. G., nar. X.X.XXXX a to uzatvorenie darovacej zmluvy zo dňa 5.5.2000 spísanej advokátkou Prom. práv. Janou Kurucovou pod číslom 77/2000, ktorou daruje H. G., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom R., M. XXXX/XX maloletej U. G., nar. X.X.XXXX, bytom P., M. X. 1428/42 nehnuteľnosti v k.ú. R., zapísané na LV č. XXXX. a to byt č. X., na 3. poschodí domu č. XXXX/XX na ulici M. v R. v celosti a spoluvlastnícky podiel 19/3738 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a v pozemkoch parc. č. 771, 772, 773, 774, 775, 776. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že na predmetnom pojednávaní bol osobne prítomný aj otec mal. žalovanej (žalobca v tomto konaní), ktorý s návrhom na schválenie právneho úkonu za maloletú súhlasil, navrhol, aby súd schválil právny úkon matky, nemal k nemu žiadne výhrady. Rozsudok bol otcovi mal. žalovanej (žalobcovi) doručený dňa 28.8.2000.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Skalica vyplýva, že ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľností zapísaná mal. žalovaná s titulom nadobudnutia Darovacia zmluva V-1160/00 zo dňa 23.1.2001 - 173/01.
Žiadosťou o vrátenie daru zo dňa 23.4.2012 pôvodná žalobkyňa požiadala o vrátenie daru. Žiadosť bola adresovaná zákonnej zástupkyni mal. žalovanej a podľa podacieho lístku bola podaná na pošte dňa 24.4.2012. V žiadosti uviedla, že je 66 ročná dôchodkyňa s veľkými zdravotnými problémami, nakoľko trpí na viaceré ochorenia, z ktorých najzávažnejších je cukrovka a onkologické ochorenie. Jej zdravotný stav sa v posledných dvoch rokoch veľmi vážne zhoršil a vo veci domácich práv, upratovania, nákupov, chodenia po lekároch a pod. je odkázaná na pomoc iných osôb. Potrebná pomoc jej nebola poskytnutá ani zo strany obdarovanej ani zo strany jej zákonnej zástupkyne. Takéto neposkytovanie potrebnej pomoci starej a ťažko chorej darkyni považuje za hrubé porušenie dobrých mravov a za veľký nevďak. Z uvedených dôvodov sa preto rozhodla požiadať o vrátenie daru. Zároveň vyzvala, aby jej zákonná zástupkyňa v termíne do 10.5.2012 oznámila, či s ňou ako zákonná zástupkyňa mal. žalovanej uzatvorí darovaciu zmluvu, na základe ktorej jej bude predmetná nehnuteľnosť vrátená.
Výsluchom žalobcu mal súd preukázané, že poručiteľka si pôvodne myslela, že spísala závet, ale až neskôr si uvedomila, že bola spísaná darovacia zmluva, a preto napísala aj žiadosť o vrátenie daru. Tieto informácie má žalobca od poručiteľky. Nikdy nebol prítomný pri stretnutiach medzi poručiteľkou, žalovanou a jej matkou, pretože tieto domácnosť poručiteľky nenavštevovali. V roku 2000, keď bola spisovaná darovacia zmluva, o tomto vôbec nemal vedomosť, v tom čase s poručiteľkou nežil v domácnosti, býval po podnájmoch. V tom období chodil do bytu poručiteľky a niekoľkokrát ročne ju navštívil. Nevie, prečo mu poručiteľka o darovacej zmluve nepovedala. Poručiteľke sa zhoršil zdravotný stav a asi v r. 2010 sa o tom rozprávali, že by byt vymenili za byt na prízemí. Poručiteľke pomáhal, keď mu zavolala, s väčším nákupom, lebo ľahší nákup si odniesla aj sama. V tom období zistili, že sa nejednalo o závet, ale o darovaciu zmluvu a keďže sa žalovaná o poručiteľku nestarala, chceli dar vrátiť. Toto chcela poručiteľka. Pred uzavretím darovacej zmluvy po tom, čo žalobca opustil domácnosť matky žalovanej asi vo veku jedného roku veku žalovanej, prerušil kontakt s maloletou žalovanou, kvôli jej matke. Nevie sa vyjadriť k vzťahu poručiteľky a žalovanej, pretože sa s ňou nestretával. Žalovaná s matkou asi občas navštevovali poručiteľku, pretože mu poručiteľka rozprávala, že bola na prijímaní žalovanej. Je pravda, že keď bol sám v domácnosti u poručiteľky, nikdy v tom období neprišli. Nie je pravda, že
by v byte býval s priateľkou a dvomi deťmi, čo by bolo prekážkou v navštevovaní poručiteľky mal. žalovanou. V čase, keď bola poručiteľka chorá, teda od r. 2010 pomáhal poručiteľke po finančnej stránke, s nákupmi, so všetkým. Nemá vedomosť o tom, že by žalovaná počas hospitalizácie a po umiestnení v domove dôchodcov poručiteľku navštívila. Náklady na pohreb znášal sám. Hneď po pohrebe sa s ním skontaktovala matka žalovanej s tým, aby odovzdal kľúče od bytu, s čím nemal problém. Žalobca ďalej uviedol, že v rámci konania o schválení právneho úkonu za maloletú nebol žiadnym spôsobom kontaktovaný nikým. V r. 2000, keď súd rozhodoval o schválení právneho úkonu za maloletú, na žiadnom pojednávaní nebol. Nemá vedomosť o tom, že by poručiteľka bola na takomto pojednávaní. Od r. 2000 užívala byt poručiteľka. Nevie, či poručiteľka platila žalovanej nejakú sumu za užívanie bytu, nemá o tom vedomosť. Poručiteľka asi platila náklady za užívanie bytu, pretože si k žalobcovi chodila požičiavať. Poručiteľku v období od r. 2000 - 2010 v byte navštevoval veľmi často, pretože býval po podnájmoch. V byte sa zdržiaval veľmi dlho, niekedy tam spával aj týždeň. Žalovanej ani jej matke za užívanie bytu neplatil, peniaze dával len poručiteľke. Žalobca uviedol, že má dlh voči žalovanej na výživnom, nevie však v akej výške. Vznikli mu aj ďalšie dlhy kvôli jeho priateľke z obdobia roku asi 2008 a dozvedel sa o tom až neskôr asi v r. 2013 na základe exekúcie. Dlhy spláca, má však čiastočný invalidný dôchodok 200,- eur mesačne, iný príjem nemá.
Výsluchom maloletej žalovanej mal súd preukázané, že v období spísania darovacej zmluvy bola vo veku 2 rokov a nemala o tom žiadnu vedomosť. Neskôr, keď sa súdili so žalobcom o výživné, jej matka povedala, že poručiteľka na ňu prepísala byt, viacej sa o tom nerozprávali, žalovaná sa nepýtala na dôvody. Vôbec sa o otázku bytu, jeho vlastníctva nezaujímala, túto otázku neriešila. Začala sa o to zaujímať až keď bola podaná žaloba v tejto veci. V období, keď už chodila do školy sa s poručiteľkou, ktorú oslovovala babka, stretávali u jej kamarátky p. K., ktorá bývala na rodinnom dome v R.. Stretnutia sa realizovali tak, že tieto dohodla matka žalovanej. Nepamätá si, ako často sa tieto stretnutia realizovali. Od poručiteľky počula, že nechce, aby chodili do bytu, pretože je tam žalobca. Nevie prečo, asi sa poručiteľka bála, ale nevie čoho. Na žalobcu ako otca nemá žalovaná žiadne spomienky. Pamätá si, že poručiteľka chodila aj k nim do domácnosti, nie často, občas, asi do r. 2009 alebo 2010. Neskôr asi v r. 2010-2011 žalovaná chodila do bytu k poručiteľke spolu so staršou sestrou, ktorá býva v R. v blízkosti predmetného bytu, robili jej aj nákupy. Poručiteľka a sestra žalovanej sa kontaktovali telefonicky. Počas návštevy 8. a 9. triedy ZŠ žalovaná naposledy navštívila poručiteľku spolu so sestrou a jej synom. Po tomto období mala žalovaná zdravotné problémy, bola hospitalizovaná v domácom ošetrení asi 2 mesiace, a preto už nebola na návšteve u poručiteľky. Na to ochorel manžel matky žalovanej, mal rakovinu, vyžadoval celodennú starostlivosť. Matke vypomáhala, keď bola v práci, starala sa o neho. Obdobie, keď bola chorá a taktiež aj jej nevlastný otec, hodnotí ako veľmi zlé obdobie ako po finančnej tak aj po psychickej stránke. Keď sa žalovaná dozvedela, že poručiteľka je v nemocnici, bola ju navštíviť s mamou a nevlastným otcom. V tom čase už poručiteľka dobre nerozprávala a nebavili sa o vrátení daru. S poručiteľkou nikdy nemala žiadnu debatu o tom, že chce vrátiť dar. Poručiteľka žalovanej osobne nikdy netelefonovala, nikdy ju nežiadala osobne o pomoc, vie len od svojej matky, že s ňou bola v telefonickom kontakte a že jej matka niekedy požičiavala peniaze, pričom nikdy nechcela, aby jej ich vrátila. Pamätá si, že poručiteľka a matka žalovanej mali dobrý vzťah, vzájomne sa navštevovali. S vrátením daru nesúhlasí, nemá žiadne plány do budúcnosti s predmetným bytom, vie o tom, že matka žalovanej s jej súhlasom byt predala. Dôvodom predaja bola skutočnosť, že na byte boli dlhy, ktoré nemali z čoho zaplatiť. Vie, že peniaze z predaja boli zložené na jej účet, ale nevie na ktorý.
Výsluchom zákonnej zástupkyne maloletej žalovanej A. L. mal súd preukázané, že v čase rozchodu so žalobcom bývala v R. a krátko na to sa presťahovala do domácnosti v P.. Poručiteľka jej domácnosť navštevovala aj v R. aj v P.. Pred uzavretím darovacej zmluvy ju kontaktovala poručiteľka, že príde s priateľkou Rybnikárovou do jej domácnosti. Počas návštevy jej povedala, že jej prišiel vyčíslený nedoplatok na pevnej telefónnej linke vtedy 150.000,- Sk. Tento mal vzniknúť v čase, keď bola hospitalizovaná v nemocnici v L.. Jej reklamácia nebola uznaná s tým, že dlh od nej bude vymáhaný. V tom čase mal žalobca prístup do bytu. Býval rôzne v podnájmoch, ale napriek tomu, dlh mala platiť poručiteľka. Mala obavy, aby sa z nej nestal bezdomovec, aby mala kde bývať a sama jej navrhla, aby mohla byt prepísať na mal. žalovanú, ale naďalej v ňom bývať. Poručiteľka vybavila v Senici právnu zástupkyňu, ktorá pripravila všetky podklady a jej oznámila, kedy má prísť podpísať zmluvu. Právna zástupkyňa zo Senica napísala aj návrh na schválenie právneho úkonu. Na pojednávaní súdu sa zúčastnila aj poručiteľka aj žalobca, ktorého sa sudkyňa výslovne pýtala, či nemá námietky proti takejto darovacej zmluve, pretože žalobca bol jediným dedičom. Žalobca s týmto súhlasil. Na súde im poradili, aby s poručiteľkou spísali nejakú ďalšiu zmluvu, nerozumela aká to má byť zmluva, ale malo tam byť
zabezpečené, že poručiteľku z bytu nevyhodia. Poručiteľka nechcela už viac žiadne zmluvy spisovať s tým, že si je istá, že ju z bytu nevyhodia. S poručiteľkou sa dohodli ústne, že bude byt naďalej užívať a taktiež si bude aj uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu. S poručiteľkou boli v telefonickom kontakte, v byte ju často nenavštevovali, najmä kvôli žalobcovi. Poručiteľka jej povedala, že žalobca si neželá, aby sa s ním mal. žalovaná a jej matka kontaktovali, pretože v tom čase žil s inou ženou a teda mal inú rodinu. Stretávali sa u p. K., keď k nej poručiteľka prišla na návštevu a vtedy jej telefonovala z telefónu p. K.. Takto kontakty trvali do r. 2011. V byte poručiteľky sa niekedy stretli bez prítomnosti žalobcu. V r. 2011 mala problémy, a to jednak v súvislosti so zdravotným stavom mal. žalovanej, ktorá chodila po vyšetreniach, bola hospitalizovaná a trvalo dlhšiu dobu, než zistili aké má problémy. Následne na to zistili rakovinu jej manželovi, takže mala veľa starostí vo vlastnej domácnosti. S poručiteľkou sa stretávali napr. pri nákupe v obchode, alebo niekde v meste. Poručiteľka jej spomínala, že má zdravotné problémy, že ju bolia nohy, žalúdok. Počas hospitalizácie poručiteľky v rôznych obdobiach túto navštevovali. Nestalo sa, že by ju poručiteľka výslovne žiadala o nejakú konkrétnu pomoc v súvislosti s jej zdravotným stavom, ak niečo potrebovala, čakala ju pri Grafobale, väčšinou to boli peniaze, ktoré jej požičiavala, pretože nemala na jedlo. Poručiteľka jej nikdy nerozprávala, že by mal. žalovanú žiadala o nejakú pomoc a táto by jej nejakú pomoc odmietla. Poručiteľka skôr rozprávala, že sa hanbí, že nemôže žalovanej nič dať, pretože nič nemá a hanbí sa k nim chodiť. Po r. 2010 za poručiteľku zaplatila dlh na nájomnom za byt Službytu, platila exekučné trovy, za pobyt v domove dôchodcov v Mokrom Háji 30,- a 20,- eur, pretože ju kontaktovali, že žalobca tento dlh nechce zaplatiť a ani veci po poručiteľke, veci odmietla. Na otázky právneho zástupcu žalobcu ďalej pri výsluchu uviedla, že k podpisu darovacej zmluvy prišlo tak, že išli autobusom do Senice s poručiteľkou a p. K., ktoré ju zaviedli do kancelárie právničky, pretože sama nevedela, kde to je. Návrh im predložili na prečítanie, spýtali sa či s týmto súhlasia a povedali im, že to ešte musí ísť na súd, pretože obdarovaná je maloletá. Súhlasili s týmto a aj podpísali. Po podpise zmluvy dostala jednu zmluvu ona a druhú poručiteľka. Potom čakali na súd, na súde sa ich pýtali, či s týmto súhlasia. Poručiteľka povedala, že si želá, aby bol byt napísaný na žalovanú, pretože sa navštevujú, majú dobré vzťahy. Na pohreb poručiteľky neprispela, pretože toto nikto od nej nežiadal a ani jej nedal nikto vedieť, že zomrela. Počas hospitalizácie poručiteľku navštívila, pri ďalšej návšteve sa dozvedela, že bola prevezená do Mokrého Hája, vtedy pracovala a mala nejaké povinnosti, nebola ju navštíviť v penzióne. Až od p. Rybnikárovej sa dozvedela, že poručiteľka zomrela. Po r. 2009 poručiteľku trápila len finančná stránka a trápil ju žalobca ako syn. Sťažovala si, že príde, len keď potrebuje peniaze. Asi okolo r. 2008-2009 jej poručiteľka povedala, že sedačku ktorú mala v byte, si zobral žalobca, pretože s vtedajšou priateľkou nemali na čom spávať. Predmetný byt predala z toho dôvodu, že jej volali zo Službytu, že je na byte strašne veľký dlh viac ako 3.000,- eur a že ak nebude dlh do 30 dní zaplatený, byt pôjde do dražby. Zákonná zástupkyňa žalovanej na otázky sudkyne ďalej uviedla, že v ten istý deň, keď jej bola doručená žiadosť o vrátenie bytu, jej telefonovala neznáma žena, aby byt poručiteľke vrátila, pretože sa o ňu nestará. Žena sa jej predstavila ako Palkovičová, rodinná priateľka a trvala na odovzdaní bytu. Na to sa telefonicky skontaktovala s poručiteľkou a žiadala ju, aby sa stretli, nech jej vysvetlí svoju žiadosť. Následne pri stretnutí jej povedala, že chce aby jej vrátili byt, Palkovičová je priateľka jej syna, predsa len je jej jediným synom a oni sa o ňu nestarajú, tak chce aby sa jej byt vrátil. So žalobcom mala problémy, pretože niekedy u nej býval, niekedy nie, opakovane vymieňala zámky, aby sa nemohol do bytu dostať. Na to potom si uvedomila, že je to jej syn a dala mu kľúče. Pri stretnutí jej poručiteľka povedala, že dala žiadosť o vrátenie bytu po tom čo to chcel jej syn, teda žalobca s jeho priateľkou J.. Žalobca má dlh na výživnom na mal. žalovanú v sume 2.900,- eur.
Výsluchom svedkyne V.K. mal súd preukázané, že je sestrou poručiteľky. Asi 10 rokov chodieva do Skalice k lekárom a vtedy sa s poručiteľkou stretávali. Od nej vie, o čom je tento spor. Poručiteľka desať rokov stále opakovala, že banuje jednej veci, ale vtedy nerozumela o čom hovorí. Asi po roku stretávania jej povedala, že banuje toho, že darovala byt svojej vnučke. Poručiteľka jej povedala, že na darovanie bytu žalovanej ju prehovorila nejaká p. Rybnikárová s tým, že matka žalovanej poručiteľku doopatruje. Poručiteľka si sťažovala, že matka žalovanej ani nepríde do bytu. Žalovaná ani jej zákonná zástupkyňa nechodili do bytu k poručiteľke, ani poručiteľka k nim, nevie prečo. Pred 10 a viac rokmi nemala poručiteľka so žalobcom dobrý vzťah, sama jej to povedala, ale bližšie jej to nevysvetlila. Potom sa začali spolu stretávať. Žalobca v byte poručiteľky neprespával, ale do bytu chodil, pokúpil jej veci. Poručiteľka sa na žalovanú ani nesťažovala, ale sťažovala sa na jej mamu. Vyčítala, že za ňou nechodí.
Výsluchom svedkyne G. J. mal súd preukázané, že žije so žalobcom ako druh a družka po dobu viac ako 4 rokov. Poručiteľku poznala asi od r. 2008, sťažovala sa jej na finančné problémy, chýbali jej peniaze na elektrinu, lieky. S poručiteľkou sa stretávala 2-3 krát do mesiace, z vlastnej iniciatívy jej kúpila potraviny
a zaniesla jej ich do bytu. Poručiteľka žalobcu spomínala v dobrom. Poručiteľka spomínala, že bola žalovanej na prvom sv. prijímaní, iné nespomínala. Keď svedkyňa bola v byte poručiteľky na návšteve, nestalo sa, že by tam videla žalovanú alebo jej matku. Čo sa týka predmetného bytu, poručiteľka jej o tom veľa nerozprávala, len spomenula, že spísala závet o tom, že po jej smrti bude mať byt žalovaná. Asi v r. 2011-2012, keď začala mať problémy s chôdzou, z iniciatívy svedkyne chceli situáciu riešiť tak, že byt sa predá a zabezpečia bývanie v byte na prízemí alebo s výťahom. Vtedy poručiteľka vytiahla zo šuplíka darovaciu zmluvu, s ktorou sa oboznámila. So súhlasom poručiteľky zmluvu zobrala k právničke, pretože jej bolo čudné, že v zmluve nie je dohodnuté žiadne doživotné bývanie poručiteľky. Z iniciatívy svedkyne chceli vec ďalej riešiť. S právničkou napísali list zákonnej zástupkyni žalovanej s tým, aby sa do určitej lehoty vyjadrila, ale neozvala sa. Matke žalovanej telefonovala, táto sa s ňou však nechcela baviť, i keď jej povedala, že volá v mene poručiteľky. Poručiteľka nemala peniaze na to, aby vec riešila, už ani za list právničke nemohla zaplatiť, bola to pre ňu astronomická cena. S poručiteľkou sa po reakcii matky žalovanej spolu rozhodli, že to podá na súd. Nevie o tom, že by sa poručiteľka stretla následne s matkou žalovanej. Poručiteľka sa sťažovala, že jej matka žalovanej sľúbila že sa o ňu bude starať a bude jej pomáhať. Poručiteľka žalovanú videla naposledy na prijímaní a odvtedy ju nevidela. Mrzelo ju, že vnučka mohla prísť, ale neprišla. Nemá informácie, ani nebola svedkom, že by poručiteľka telefonovala žalovanej alebo jej matke. Poručiteľku mrzelo, že sa nestýka so žalovanou, pretože jej darovala jediné, čo mala. V penzióne v H. P. zostal nedoplatok 20,- eur a svedkyňa zamestnancov odkázala na matku žalovanej s tým, aby toto doplatila a aj jej odovzdali vrece vecí poručiteľky. Poručiteľka jej nepovedala, že by jej vnučka alebo matka vnučky požičiavali peniaze. Poručiteľka mala nedoplatky na nájomnom, pretože nemala peniaze. Poručiteľke v období r. 2010-2011 dala peniaze na elektriku asi 5-6x po 20,- eur, pretože nemala peniaze a tieto nepýtala naspäť.
Výsluchom svedkyne G. P. mal súd preukázané, že je sestrou zákonnej zástupkyne maloletej žalovanej. O tom, že poručiteľka darovala byt mal. žalovanej sa dozvedela, až keď bol byt darovaný. Nevie, kedy to bolo a ani za akých okolností. S matkou mal. žalovanej sa rozprávajú o svojich rodinách, o svojom súkromí, ale čo sa týka bytu, o tom sa vôbec nerozprávajú, nevie o tom nič. Poručiteľku poznala ako matku žalobcu. Stretávala ju na ulici a taktiež bola párkrát v jej domácnosti spolu s matkou mal. žalovanej. Bolo to asi pred 3-4 rokmi. Pri stretnutiach sa bežne rozprávali, nesťažovala sa, rozprávala o tom, že ju niečo bolí, ale nič vážne. Poručiteľku videla asi pred 2 rokmi, krátko pred smrťou, išla z nemocnice, rozprávali sa, poručiteľka bola po operácii kĺba. Pri návšteve poručiteľky v byte bola prítomná svedkyňa, matka mal. žalovanej a mal. žalovaná. Poručiteľka si na mal. žalovanú nesťažovala. Zákonná zástupkyňa mal. žalovanej veľmi pomáhala poručiteľke. Poručiteľka niekedy čakala zákonnú zástupkyňu mal. žalovanej pred Grafobalom, ktorá jej dávala peniaze alebo aj jedlo, bolo to za prítomnosti svedkyne. Poručiteľka sa zúčastňovala rôznych rodinných udalostí rodiny mal. žalovanej, napr. svadba, krstiny, birmovka a iné príležitosti, pri ktorých bola aj svedkyňa a môže toto potvrdiť. Pozná p. K., ktorá bola kamarátkou poručiteľky a je kamarátkou aj matky mal. žalovanej. Boli spolu u nej na návšteve, keď tam bola poručiteľka, asi 5-6 rokov dozadu. Svedkyňa bola prítomná, keď matka mal. žalovanej nakupovala poručiteľke nákup. Čo sa týka jedla, bolo to dvakrát do mesiaca, čo môže potvrdiť. Bolo to obdobie asi pred 6 rokmi, ale aj neskôr. Matka mal. žalovanej sa snažila ako len vládala, i keď mala dosť chorého manžela. Keď sa dozvedela, že poručiteľka je v nemocnici, išla aj do nemocnice. Uvedené sa svedkyňa dozvedela od matky mal. žalovanej, verí jej, i keď nebola prítomná pri návšteve v nemocnici.
Výsluchom svedkyne A. R. mal súd preukázané, že je sestrou mal. žalovanej. Nevie ako dlho dozadu sa pri nejakej príležitosti dozvedela, že žalobca svojej matke narobil dlhy a táto preto prepísala byt na sestru mal. žalovanú. Viacej sa do týchto vecí nestarala. Nerozprávala sa o tom ani s mal. žalovanou, vtedy bola ešte malá. Až neskôr, keď prišla ku nej na návštevu, boli poručiteľku navštíviť. Poručiteľku poznala a jej obe deti túto nazývali „Babka G.“. Oslovenie vzniklo tak, že mal. žalovaná oslovovala takto poručiteľku a to aj pred jej deťmi a tieto toto oslovenie prevzali. Poručiteľku navštevovala aj so svojimi deťmi pri rôznych príležitostiach ako napr. Veľká noc. Alebo ju videli, že išla do Tesca na nákup. Asi pred tromi rokmi svedkyňa nastúpila z rodičovskej dovolenke do práce a ich kontakty už neboli také intenzívne. Naďalej sa však navštevovali, nosila poručiteľke aj jedlo. Sťažovala sa, že nemá peňazí, ale svedkyňa viacej nezisťovala, na čo jej chýbajú peniaze. Pomáhali jej aj tak, že jej nosili plody zo záhrady alebo ryby, ktoré ulovil manžel. Poručiteľka žila skromne. Sťažovala si, že má zdravotné problémy, že nevládze chodiť, má cukrovku a so srdcom. Sama poručiteľka výslovne o konkrétnu pomoc nežiadala, len hovorila, že nikoho nemá. Poručiteľka sa pri stretnutiach so svedkyňou na mal. žalovanú nesťažovala, nemá o tom vedomosť. Vždy sa pýtala na žalovanú čo robí, ako sa má. Na matku mal. žalovanej si tiež nesťažovala. Poručiteľka bola na jej prvej svadbe, pred 19 rokmi v r. 1996.
Písomným vyjadrením predvolanej svedkyne R. K. zo dňa X.X.XXXX mal súd preukázané, že pre dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu a vzhľadom k veku nie je vhodná účasť menovanej svedkyne na súdnych pojednávaniach. Svedkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že si nepamätá koľko rokov dozadu poručiteľka darovala svoju garsónku svojej vnučke mal. žalovanej. Z jej rozprávania vtedy vyznelo, že má problémy so svojím synom a bojí sa, aby neprišla o bývanie. Podrobnosti si svedkyňa nepamätá, s pamäťou má už dávno problémy, všetko má už popletené. Poručiteľka nebola jej priateľkou, chodila si väčšinou len požičiavať peniaze, pričom posledné ani nevrátila.
Z lekárskych správ poručiteľky vyplynulo, že okrem iného sa liečila pre vysoký krvný tlak, cukrovku, rakovinu pankreasu, prekonala infarkt.
Podľa § 628 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Podľa § 9 OZ, maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Pred posúdením hmotnoprávnej opodstatnenosti uplatneného nároku z hľadiska citovaných ustanovení zákona sa súd najskôr zaoberal procesnou prípustnosťou určovacej žaloby žalobcu. Vyššie citované ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. pripúšťa žalobu smerujúcu k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na to, ako táto neistota vznikla.
V danom prípade je v katastri nehnuteľností na LV č. 5334 pre k.ú. Skalica ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti zapísaná mal. žalovaná, čo bez ďalšieho vylučuje, vzhľadom na záväznosť a hodnovernosť tohto údaja, aby táto nehnuteľnosť mohla byť prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľke Márii Dermekovej. Nakoľko rozhodnutie súdu, ktorým by súd deklaroval vlastnícke právo poručiteľa k predmetnej nehnuteľnosti určením, že do dedičstva patrí, predstavuje dostatočný podklad pre zaradenie nehnuteľnosti do dedičskej podstaty v dedičskom konaní, nepochybne je tým daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že základná procesná podmienka dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacej žaloby žalobcu podľa ust.
§ 80 písm. c) O.s.p., teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade splnená bola.
Napriek záveru o procesnej prípustnosti určovacej žaloby žalobcu nemohol súd žalobe vyhovieť pre rozpor uplatneného nároku s hmotným právom.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že právna predchodkyňa žalobcu na základe darovacej zmluvy zo dňa 5.5.2000 darovala mal. žalovanej nehnuteľnosť v k.ú. Skalica LV č. XXXX, byt č. X na X. poschodí, vchod XX, bytového domu číslo XXXX na ul. M. v R. v celosti a spoluvlastnícky podiel 19/3738 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako i spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 771 zast. pl. vo výmere 213 m2, parc. č. 772 zast. pl. vo výmere 213 m2, parc. č. 773 zast. pl. vo výmere 212 m2, parc. č. 774 zast. pl. vo výmere 212 m2, parc. č. 775 zast. pl. vo výmere 212 m2, parc. č. 776 zast. pl. vo výmere 212 m2. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 23.01.2001 pod č.v. 1160/00. Listom zo dňa 23.4.2012 vyzvala darkyňa obdarovanú na vrátenie daru z predmetnej darovacej zmluvy pre hrubé porušenie dobrých mravov v súlade s ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Keďže jej žiadosti o vrátenie daru nebolo vyhovené, darkyňa podala dňa 25.5.2012 na tunajšom súde žalobu o vrátenie daru.
Podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Vrátenie daru predstavuje zásah do zásady rovnosti subjektov, keďže toto právo je priznané len darcovi, má dosah na vlastnícku slobodu obdarovaného, predstavuje zásah do zásady istoty a stability právnych vzťahoch, najmä vo vzťahu k nedotknuteľnosti vlastníckeho práva i vo vzťahu k zásade pacta sunt servanda.
Z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka tak vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa cit. ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 1997, sp. zn. 3 Cdo 191/1996).
Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu bola poručiteľkou darovaná mal. žalovanej. Na to, aby sa k tejto nehnuteľnosti opäť prinavrátilo vlastnícke právo poručiteľky bolo preto potrebné preukázať naplnenie skutkovej podstaty predtým citovaného ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka a teda to, že došlo z jej strany k jednostrannému prejavu vôle smerujúcemu k vráteniu daru, že tento prejav bol ako právny úkon konkrétny, zrozumiteľný, určitý, ale aj dôvodný, a tým zákonný.
Poručiteľka listom zo dňa 23.4.2012, podaným na pošte dňa 24.4.2012 a adresovaným zákonnej zástupkyni mal. žalovanej požiadala o vrátenie darovanej nehnuteľnosti z dôvodu, že jej zdravotný stav sa v posledných dvoch rokoch veľmi vážne zhoršil a vo veci domácich prác, upratovania, nákupov, chodenia po lekároch a pod. je odkázaná na pomoc iných osôb. Potrebná pomoc jej nebola poskytnutá ani zo strany obdarovanej ani zo strany jej zákonnej zástupkyne. Takéto neposkytovanie potrebnej pomoci starej a ťažko chorej darkyni považuje za hrubé porušenie dobrých mravov a za veľký nevďak.
Povinnosťou súdu bolo teda preskúmať, či tieto dôvody, pre ktoré poručiteľka žiadala o vrátenie daru, boli preukázané a či išlo v nich o hrubé porušenie dobrých mravov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka.
Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti treba za dobré mravy považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie (chovanie) je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu.
Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany sami a dobrovoľne. Narušením tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Nie každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi preto zakladá právo na vrátenie daru. Ako to vyplýva z konštantnej judikatúry, predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, pritom treba vychádzať aj z princípu vzájomnosti, t.j. treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie.
Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa navyše musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu.
Súd posúdil vec v zmysle vyššie uvedených zásad, pričom podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania v danom prípade nemožno konštatovať, že obdarovaná svojím správaním voči darkyni alebo členom jej rodiny dobré mravy porušila, a teda už vôbec nemožno konštatovať, že ich porušila hrubo.
Občiansky zákonník nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru, ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je preto nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu ako prejavu vôle podľa ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil a z jej obsahu musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu smeruje a čoho sa domáha ten, kto ju robí. Je potrebné, aby nevhodné správanie sa obdarovaného bolo popísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom. Súd v tomto smere musí prisvedčiť žalovanej, že poručiteľka ani v žiadosti o vrátenie daru a ani v žalobnom návrhu presne nešpecifikovala správanie mal. žalovanej, ktorým sa mala dopustiť hrubého porušenia dobrých mravov voči nej ako darkyni. Absentuje konkrétne konanie mal. žalovanej, na základe ktorého malo dôjsť k hrubému porušeniu dobrých mravov spolu s určením presného časového obdobia, kedy k nemu malo dôjsť. Poručiteľka len všeobecne konštatovala, že ani mal. žalovaná ani zákonná zástupkyňa mal. žalovanej jej ako staršej a veľmi chorej žene v ničom nepomáhajú. Poukázala na svoj zdravotný stav, ktorý sa v posledných dvoch rokoch veľmi zhoršil a v dôsledku ktorého nevládze sama vykonávať ťažšie domáce práce, nosiť nákupy, chodiť po lekároch a pod. V týchto veciach je odkázaná najmä na pomoc cudzích ľudí. Neposkytovanie pomoci zo strany obdarovanej a jej matky v čase, keď žalobkyňa takúto pomoc najviac potrebuje, považuje za hrubé porušenie dobrých mravov a za veľký nevďak.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že jediným dôvodom, na základe ktorého poručiteľka požadovala vrátenie daru bolo neposkytovanie pomoci zo strany mal. žalovanej a jej matky v čase, keď poručiteľka z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu takúto pomoc najviac potrebovala. Súd v prvom rade poukazuje na to, že správanie zákonnej zástupkyne mal. žalovanej voči poručiteľke, resp. neposkytovanie pomoci z jej strany je vzhľadom na predmet tohto konania právne bezvýznamné. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych. Od obdarovaného by nebolo možné spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za správanie sa iných osôb voči darcovi, za ktoré sám nezodpovedá (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. septembra 2004, sp. zn. 5 Cdo 103/2002). Súd však v konečnom dôsledku má za to, že uvedené tvrdenie poručiteľky nebolo v konaní preukázané, pretože to, že potrebnú pomoc poručiteľke poskytovali v určitom období aj iné osoby - svedkyňa G. J. (družka žalobcu), či syn poručiteľky (žalobca), automaticky neznamená, že pomoc poručiteľke neposkytovala aj žalovaná, prípadne aj prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne. Žalovaná je
maloletá, nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, preto je v súdnom konaní zastúpená zákonnou zástupkyňou - svojou matkou. Súd však v konaní vypočul aj maloletú žalovanú a prihliadol aj na jej názor, a to v zmysle ust. § 100 ods. 3 O.s.p., keď mal za to, že mal. žalovaná je schopná s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor. Z výpovede mal. žalovanej vyplynulo, že poručiteľku za jej života navštevovala, a to buď v sprievode svojej matky alebo staršej sestry, robili jej aj nákupy. Rovnako i poručiteľka občas chodievala do domácnosti žalovanej, napr. bola na prijímaní žalovanej, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj sám žalobca. Keď sa žalovaná dozvedela, že poručiteľka je v nemocnici, bola ju navštíviť s mamou a nevlastným otcom. Poručiteľka žalovanej osobne nikdy netelefonovala, nikdy ju nežiadala osobne o pomoc. Obdobne aj zákonná zástupkyňa mal. žalovanej uviedla, že sa nestalo, že by ju poručiteľka výslovne žiadala o nejakú konkrétnu pomoc v súvislosti s jej zdravotným stavom. Poručiteľka jej nikdy nerozprávala, že by žalovanú žiadala o nejakú pomoc a táto by jej nejakú pomoc odmietla. Uvedené navyše potvrdzuje aj výpoveď svedkyne V.K. (sestry poručiteľky), podľa ktorej poručiteľka si na žalovanú ani nesťažovala, ale sťažovala sa na jej mamu, vyčítala, že za ňou nechodí. Rovnako podľa výpovedí svedkýň G. P. a A. R., poručiteľka sa pri stretnutiach s nimi na mal. žalovanú nesťažovala. Z jednotlivých svedeckých výpovedí vyplynulo, že ako žalovaná tak aj jej matka poručiteľku navštevovali, navštevovali ju i počas hospitalizácie v rôznych obdobiach, robili jej nákupy, matka žalovanej jej požičiavala i peniaze a zaviezla ju napríklad aj na pohreb brata, pretože sa tam nemala ako dostať. Súd navyše poznamenáva, že sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, keď bola poručiteľka chorá, teda od r. 2010 jej pomáhal on, a to po finančnej stránke, s nákupmi, so všetkým. Poručiteľka teda v tomto období nebola odkázaná na pomoc mal. žalovanej, a preto v danom prípade nemožno hovoriť o neposkytnutí potrebnej pomoci poručiteľke (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 1998, sp. zn. 2 Cdo 81/97). V súvislosti s námietkou žalobcu, že zákonná zástupkyňa
- matka mal. žalovanej je povinná spravovať majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou, za ktorú treba považovať aj ochranu majetku maloletého pred možnosťou vrátenia daru súd poukazuje už na uvedené, keď ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych. Nemožno spravodlivo žiadať od mal. žalovanej, aby znášala sankciu, v tomto prípade vrátenie daru - svojho majetku za prípadné sa správanie jej zákonnej zástupkyne voči darkyni, za ktoré sama nezodpovedá.
Žalobca ďalej hrubé porušenie dobrých mravov videl v nezáujme žalovanej a jej matky o poručiteľku, ktorý spočíval okrem iného i v nenavštívení poručiteľky behom jej pobytu v domove dôchodcov v H. P., hoci jej pobyt trval mesiac. Nezáujem žalovanej spočívajúci v nenavštívení poručiteľky v domove dôchodcov, kam bola z dôvodu zlého zdravotného stavu presunutá z nemocnice krátko pred smrťou, je síce porušením zaužívaných pravidiel morálky, nedosahuje však zákonom požadovanú intenzitu, príp. sústavnosť. Tak ako bolo predtým uvedené predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného alebo iba prostý nevďak, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 1998, sp. zn. 2 Cdo 81/97). Ani každé správanie sa, ktoré nie je v súlade s uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, nenapĺňa znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka, ak ho nemožno kvalifikovať ako hrubé porušovanie dobrých mravov. Za hrubé porušenie dobrých mravov súdna prax považuje prípady, ak došlo k fyzickému útoku obdarovaného na darcu, k hrubým urážkam na cti darcu, k opakovanému vyháňaniu darcu z domu, ktorý je predmetom darovania, k sústavnému odmietaniu poskytovania výživy, na ktoré je darca voči obdarovanému odkázaný.
Čo sa týka tvrdení žalobcu, že hoci mala žalovaná vedomosť o zhoršenom zdravotnom stave poručiteľky začiatkom roku 2010, ďalej ponechala poručiteľku odkázanú na jej dôchodok, bez pomoci materiálnej a tiež ju nechala samu platiť si všetky náklady spojené s užívaním bytu, súd uvádza, že v konaní nebola preukázaná prípadná existencia zaopatrovacej zmluvy medzi poručiteľkou a mal. žalovanou. Navyše, aj keby bolo v konaní preukázané, že došlo k uzatvoreniu zaopatrovacej zmluvy a že žalovaná si neplní povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, nemá to právny význam pre posúdenie povinnosti žalovanej vrátiť dar poručiteľke z nasledovných dôvodov: Jedným z pojmových (podstatných) náležitostí darovacej zmluvy je jej bezodplatnosť. To znamená, že poskytnutie daru darcom nemožno viazať na protipovinnosť (peňažnú, či nepeňažnú) obdarovaného napr. spočívajúcu v povinnosti zabezpečovať starostlivosť o darcu, finančne podporovať darcu apod. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka je ustanovením kogentným, nemožno sa od neho odchýliť zmluvným dojednaním, t.j. viazať uplatnenie práva na vrátenie daru na iné okolnosti ako v ňom uvedené. Účelom tohto ustanovenia nie je postihnúť porušenie
právnych povinností, ktorých splnenia, resp. nárokov zo zodpovednosti za ich nesplnenie sa možno domáhať inými prostriedkami právnej ochrany, ale umožniť vyvodenie zodpovednosti za porušenie morálnych pravidiel správania ako súhrnu určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti všeobecne uznávaných. Súd navyše považuje za potrebné poukázať i na okolnosti daného prípadu. Poručiteľka darovala predmetný byt svojej vnučke, a to v čase, keď táto bola vo veku dvoch rokov. Pre úmrtie poručiteľky nie je možné zistiť z jej pohľadu, aké dôvody ju viedli k uzatvoreniu tejto darovacej zmluvy. Podľa vyjadrenia zákonnej zástupkyne mal. žalovanej uzavretie darovacej zmluvy iniciovala samotná poručiteľka, ktorá jej počas návštevy navrhla, aby mohla byt prepísať na mal. žalovanú, ale naďalej v ňom bývať. Dôvodom mali byť problémy poručiteľky so synom (žalobcom), keď táto mala obavy, aby sa z nej nestal bezdomovec. Uvedené vyplynulo aj z výpovede svedkyne V.K. (sestry poručiteľky), ktorá uviedla, že pred 10 a viac rokmi nemala poručiteľka so žalobcom dobrý vzťah. Rovnako aj písomné vyjadrenie Sidónie Rybnikárovej potvrdzuje, že z rozprávania poručiteľky vtedy vyznelo, že má problémy so svojím synom a bojí sa, aby neprišla o bývanie. Zo znenia darovacej zmluvy vyplýva, že poručiteľka predmetnú nehnuteľnosť darovala do výlučného vlastníctva mal. žalovanej, pričom darovacia zmluva neobsahuje žiadne obmedzenia vlastníckeho práva obdarovanej žalovanej. Darovacia zmluva nebola viazaná vecným bremenom oprávňujúcim poručiteľku predmetnú nehnuteľnosť užívať. V ten istý deň, ako bola uzatvorená darovacia zmluva, účastníci tejto zmluvy uzatvorili ešte ďalšiu zmluvu, a to Zmluvu o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, ktorou sa mal. žalovaná zaviazala uzavrieť s poručiteľkou zmluvu o nájme predmetného bytu na dobu neurčitú a tým jej umožniť predmetný byt užívať až do smrti. Podľa dohody v tejto zmluve poručiteľka si bude hradiť všetky poplatky spojené s užívaním bytu, byt udržiavať v riadnom stave a výška nájmu bude len symbolická 1,- Sk ročne. Riadna nájomná zmluva mala byť uzavretá do 1 mesiaca po nadobudnutí vlastníctva k bytu mal. žalovanou. Súd mal v konaní preukázané, že riadna nájomná zmluva v naznačenou smere ani žiadna iná zmluva oprávňujúca poručiteľku predmetnú nehnuteľnosť užívať aj po nadobudnutí vlastníctva žalovanej k tejto nehnuteľnosti uzatvorená nebola. Podľa vyjadrenia zákonnej zástupkyne mal. žalovanej s poručiteľkou sa dohodli ústne, že táto bude byt naďalej užívať a taktiež si bude aj uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poručiteľka predmetný byt počas svojho života nerušene užívala prakticky až do svojej smrti (resp. do svojho pobytu v domove dôchodcov a následnej hospitalizácie v nemocnici), bývala v ňom, prijímala v ňom návštevy, keď sám žalobca uviedol, že niekedy u poručiteľky prespával aj celé týždne. Žalovaná tak bez problémov tolerovala užívanie bytu aj inými osobami, pretože si to priala poručiteľka, bola to jej vôľa, ktorú ako žalovaná tak aj jej matka rešpektovali. Tieto skutočnosti jednoznačne nenaznačujú správanie žalovanej voči poručiteľke hrubo porušujúce dobré mravy. Žalobca poukázal i na to, že výlučne poručiteľka platila všetky platby spojené s užívaním bytu, aj keď vlastníčkou bytu bola už žalovaná. Žalobca asi opomenul, že žalovaná v byte vôbec nebývala, ale bývala v ňom práve poručiteľka, niekedy aj so žalobcom. Platby za služby spojené s užívaním bytu by mal znášať ten, kto tieto služby užíva a to bez ohľadu na to, že zo zmluvného vzťahu o výkone správy alebo v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov má túto povinnosť vlastník bytu. Uvedené tiež zodpovedalo dohode medzi poručiteľkou a zákonnou zástupkyňou mal. žalovanej. Navyše zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že matka žalovanej poručiteľke robila nákupy a viackrát aj požičala peniaze, pritom tieto nežiadala späť. Súd má za to, že v danom prípade nie je bez významu i tá skutočnosť, že žalovaná mala v roku 2010, na ktorý poukazuje žalobca, len 12 rokov, bola žiačkou základnej školy, bez vlastného príjmu, navyše výživou odkázaná len na svoju matku, nakoľko ako potvrdil sám žalobca, ktorý je zároveň otcom maloletej žalovanej, tento si svoju vyživovaciu povinnosť určenú súdom voči nej riadne neplní, má dlh na výživnom, podľa vyjadrenia zákonnej zástupkyne až vo výške 2.900,- eur. Samotná žalovaná mala následne v r. 2011 zdravotné problémy, na to vážne ochorel manžel matky žalovanej, čo samozrejme ovplyvnilo finančný príjem do domácnosti žalovanej. Uvedené obdobie bolo podľa žalovanej pre nich veľmi zlé, a to ako po stránke psychickej, tak aj finančnej. Je preto celkom logické, že mal. žalovaná mohla poručiteľku materiálne podporovať len v takom rozsahu, v akom to zodpovedalo jej možnostiam a uvedené nemožno považovať za správanie sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Pre úplnosť súd uvádza, že tvrdenia žalobcu o tom, že poručiteľka si pôvodne myslela, že spísala závet a až neskôr asi v r. 2010 si uvedomila, že bola spísaná darovacia zmluva a tiež tvrdenia, že žalobca v čase spísania darovacej zmluvy o tomto nemal vedomosť, hoci tieto tvrdenia zhodne so žalobcom uvádzala i svedkyňa G. J., ktorá je jeho družkou, neboli v tomto konaní rozhodujúce. Predmetom konania je totiž vrátenie daru, nie spochybňovanie platnosti darovacej zmluvy. Navyše z vykonaného dokazovania, a to konkrétne z výpovede svedkyne Terézie Čárskej (sestry poručiteľky), vyplynulo, že poručiteľka mala po celú dobu vedomosť o darovaní predmetného bytu žalovanej, keď menovaná svedkyňa uviedla, že poručiteľka stále opakovala, že banuje jednej veci, a to že darovala byt svojej
vnučke. Zároveň aj vedomosť žalobcu o darovacej zmluve ešte v roku 2000 bola v konaní preukázaná, keď z konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. P 86/2000, predmetom ktorého bolo schválenie právneho úkonu za maloletú - uzatvorenie predmetnej darovacej zmluvy, vyplýva, že žalobca sa osobne zúčastnil na súdnom pojednávaní v tejto veci a výslovne navrhol, aby súd schválil právny úkon matky, nemal k nemu žiadne výhrady. Rozsudok, ktorým súd schválil predmetný právny úkon zákonnej zástupkyne za maloletú žalovanú bol žalobcovi doručený dňa 28.8.2000. Okrem tohto aj sám žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.10.2014 uvádza, že po jeho rozchode s matkou mal. žalovanej sa jeho matka - darkyňa dala nahovoriť a podpísala darovaciu zmluva pod prísľubom zo strany matky mal. žalovanej o všemožnej starostlivosti, dochovaní apod.
Naproti tomu nemožno prehliadnuť so zreteľom na všetky skutočnosti, že k výzve na vrátenie daru došlo práve z iniciatívy vyššie spomínanej svedkyne G. J., ktorá už v tom čase bola družkou žalobcu, čo potvrdila aj samotná svedkyňa. Rovnako zákonná zástupkyňa mal. žalovanej uviedla, že po tom, ako jej bola doručená žiadosť o vrátenie daru, stretla sa s poručiteľkou a táto jej pri stretnutí povedala, že dala žiadosť o vrátenie bytu po tom, čo to chcel jej syn, teda žalobca s jeho priateľkou Palkovičovou. Pokiaľ ide o prípadný motív žalobcu, resp. svedkyne jeho družky, na podanie žaloby v dôsledku zlej finančnej situácie žalobcu, ktorý má čiastočný invalidný dôchodok vo výške 200,- eur mesačne, iný príjem nemá, má dlh na výživnom voči žalovanej vo výške 2.900,- eur a popri tom má ešte aj ďalšie dlhy, a to získanie darovanej nehnuteľnosti späť do vlastníctva poručiteľky, ktorá by bola následne predmetom dedičského konania po poručiteľke (pričom žalobca by bol výlučným dedičom), tento súd vyhodnotil len z hľadiska vierohodnosti výpovede žalobcu a svedkyne G. J., ktorá je tým znížená.
Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu zo dňa 31.7.2013, ktorá bola uzatvorenú v priebehu tohto konania medzi mal. žalovanou a E. K. a predmetom ktorej bola darovaná nehnuteľnosť, súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 1998, sp. zn. 2 Cdo 81/97, v zmysle ktorého predaj darovanej veci cudzej osobe nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Navyše súd mal v konaní preukázané, že dôvodom predaja bola skutočnosť, že na byte boli dlhy, ktoré nemala žalovaná spolu so zákonnou zástupkyňou z čoho zaplatiť, a preto pristúpili k tomuto riešeniu a tým sa vyhli dražbe bytu (kde by mohol byť byt predaný aj za nevýhodnejších podmienok a navyše by vznikli ďalšie náklady v súvislosti so samotnou dražbou). V súvislosti s námietkou žalobcu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy o predaji daru prišlo dňa 31.07.2013, teda po tom, čo bolo začaté konanie o vrátenie daru súd poukazuje na to, že v danom prípade sa jedná o právny úkon za maloletú žalovanú, ktorý urobila jej zákonná zástupkyňa, tento podlieha schváleniu súdom a nie je za neho zodpovedná mal. žalovaná.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania (všetkých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej súvislosti) súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané správanie sa mal. žalovanej k poručiteľke H. G., ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi, na tomto základe ďalej, že skutková podstata pre uplatnenie vrátenia daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka v danom prípade naplnená nebola, a preto právny úkon, ktorým sa poručiteľka voči žalovanej domáhala vrátenia daru (žiadosť o vrátenie daru zo dňa 23.4.2012) nebol dôvodný, a tým zákonný. Tento právny úkon tak nevyvolal zákonom predpokladaný následok v podobe zrušenia darovacej zmluvy a obnovenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti poručiteľky, táto v čase svojej smrti vlastníčkou žalovanej darovanej nehnuteľnosti nebola, a preto predmetná nehnuteľnosť do dedičstva po nej nepatrí. S poukazom na uvedené skutkové a právne závery súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1, 2, 3 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd rozhodol o trovách konania s použitím ust. § 151 ods. 3 O.s.p., keď žalovaná ako úspešný účastník konania podala návrh na priznanie náhrady trov konania, ktoré nevyčíslila. Súd verejne vyhlásil rozhodnutie vo veci dňa 26. novembra 2015 a žalovaná je povinná vyčísliť trovy konania najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Súd preto rozhodne o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.) Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).