Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoE-76-2015.pdf
PDF · 78.57 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/76/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: U. konsolidačná, a.s. IČO: 35 776 005, so sídlom S. XX, XXX XX X. proti povinnému: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX S. R., poštová adresa: W. XX, XXX XX X., o vymoženie 658,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26. januára 2015, č. k. 6Er/1693/2008-45, takto
rozhodol:
Odvolanie povinného proti výroku II. o d m i e t a.
Uznesenie okresného súdu vo výroku I. mení tak, že exekúciu, vedenú pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 6Er/1693/2008 v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a e x e k ú c i u z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Výrokom II. návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. V rozhodnutí konštatoval, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora Okresný súd Trenčín poverením č. 5309 039009 zo dňa 20.09.2007 poveril súdneho exekútora Mgr. G. T., so sídlom Exekútorského úradu v L., ul. T. XX vykonaním exekúcie na vymoženie 658,60 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - PV č. 1059/96 zo dňa 08.07.1996. Povinný podaním doručeným súdu dňa 23.10.2014 žiadal zastavenie exekúcie a zároveň vydanie predbežného opatrenia - odklad exekúcie, a to na základe § 57 ods. 1 písm. b/ a f/ Zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení z dôvodu preklúzie exekučného titulu. Svoj návrh odôvodnil ust. § 103, § 104 ods. 1, § 80 písm. b/ O.s.p., § 57 ods. 1 písm. b/ a písm. f/ Exekučného poriadku a § 21 Zák. č. 273/1994 Z.z. v znení Zák. č. 124/1998 Z.z. o zdravotnom poistení. Namietal, že pre pohľadávky na zdravotnom poistení v čase od 01.06.1995 do 31.12.2004 bola prekluzívna lehota 10 rokov. Z toho dôvodu exekúciu bolo možné vykonať do 02.08.2006. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd rozhodol tak, že exekúciu zastaví. Súčasne podal návrh na odklad exekúcie, pričom dôvod videl v tom, že pokračovanie vo vykonávaní exekúcií povedie k bezprostrednej ujme v tom, že sa dlhšiu dobu ocitne vo finančnej tiesni do takej miery, že nebude schopný uhrádzať svoje bežné výdavky.
Súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. b/, f/ Exekučného poriadku, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, § 21 ods. 1, 2, 3, 4 Zák. č. 273/1994 Z. z. a Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.10.2001 sp.zn. Cpj19/01 a uviedol, že najmä citované stanovisko riešilo význam rozlíšenia právnych inštitútov premlčania od prekluzie práva. Podľa ust. § 21 ods. 3 Zák. č. 273/1994 Z. z. právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo, z čoho expressis verbis vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú, ako tomu je v prípade prekluzívnej lehoty uvedenej v ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané podľa druhej časti Zákona o zdravotnom poistení, možno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať i po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, keď ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku nie je aplikovateľné na výkon (exekúciu) tých rozhodnutí, na ktoré dopadá
§ 21 ods. 3 Zák. č. 273/1994 Z. z.. Súd na základe zistených skutočností preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Pokiaľ šlo o návrh oprávneného na odklad exekúcie, citoval ust. § 56 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v návrhu na odklad exekúcie povinný neuviedol ani nepreukázal, aké dôsledky by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho, prípadne členov jeho rodiny. Nepreukázal existenciu a prechodnosť dôvodov, pre ktoré žiada o odklad exekúcie, preto pre neunesenie dôkazného bremena, pokiaľ ide o preukázanie naplnenia podmienok pre povolenie odkladu exekúcie, súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Namietol premlčanie právneho nároku, na ktorom je založené exekučné konanie s odkazom na § 21 Zák.č. 273/1994 Z. z. a zastavenie exekúcie navrhol aj s ohľadom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. V odvolaní uviedol, že v texte pôvodného návrhu nesprávne použil výraz „preklúzia“; z obsahu jeho podania však vyplýva, že nenamietal preklúziu, ale premlčanie. Uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie obsahoval dva pojmy
- slovný výraz „preklúzia“, ktorý sa viaže k ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj odkaz na ust. § 21 Zák. č. 273/94 Zb., ktorý upravuje podmienky inštitútu premlčania, preto mohlo ísť o nedostatok podania v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., čo bolo dôvodom pre postup súdu v zmysle ust. § 43 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ho mal súd vyzvať, aby nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v stanovenej lehote. Pokiaľ súd takto nepostupoval, odoprel mu právo dané v § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie alebo opravenie nezrozumiteľného podania. Súd prvého stupňa nesprávne postupoval aj pri rozhodnutí o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie, keď oprel odôvodnenie svojho rozhodnutia o ust. § 56 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, hoci meritom návrhu na odklad exekúcie bolo len ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, teda dôvod, keď možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Aj v tomto prípade teda ak sa súd domnieval, že okrem návrhu na zastavenie exekúcie treba aj inak dokazovať dôvod na odklad exekúcie v dikcii § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, išlo o nedostatok podmienky konania a súd mal navrhovateľa uznesením vyzvať na odstránenie tohto nedostatku, resp. doplnenie dôkazov. Ďalej namietal, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s návrhom na zastavenie súbežnej exekúcie pod č. EX 642/06 ani s návrhom na odklad tejto exekúcie a v napadnutom uznesení iba odkázal, že exekúcia vedená pod č. EX 642/06 nie je predmetom daného konania, preto súd o nej nerozhodoval, čím zaviedol stav právnej neistoty a znemožnil navrhovateľovi vo veci ďalej konať a domáhať sa efektívnej ochrany svojich práv.
Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, a preto žiada, aby ho odvolací súd potvrdil.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a zistil, že odvolanie povinného proti výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol, je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietnuť a rozhodnutie okresného súdu vo výroku I., ktorým rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Podľa § 201 ods. 1 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že proti rozhodnutiu, ktorým súd povolil odklad exekúcie, je prípustné odvolanie. Proti uzneseniu, ktorým bol návrh na odklad exekúcie zamietnutý, teda nie je prípustné odvolanie (arg. a contrario).
Keďže povinný podal odvolanie proti výroku II. rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd postupom podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolanie povinného proti výroku II.
napadnutého rozhodnutia odmietol ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
V ust. § 57 Exekučného poriadku sú uvedené dôvody zastavenia exekúcie
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku môžu byť rozmanité dôvody, medzi ktoré patria aj tie dôvody, ktoré súvisia s uplynutím času, napr. s premlčaním judikovaného práva, za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá.
V predmetnej veci bola exekúcia vedená na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Trenčín, zo dňa 08.07.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.1996 a vykonateľnosť dňa 02.08.1996. Návrh na vykonanie exekúcie bol na Exekútorskom úrade súdneho exekútora Mgr. G. T. podaný dňa 02.02.2006 a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola na Okresnom súde Trenčín podaná dňa 10.02.2006.
Podľa § 21 ods. 3 Zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, v znení účinnom ku dňu vydania exekučného titulu, právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo.
V predmetnej veci sa povinný návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, ktorý označil ako preklúziu exekučného titulu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. d/ a písm. f/ Zák. č. 233/1995 Z. z.. Vo svojom návrhu pritom poukázal na citované ust. § 21 Zák. č. 273/1994. V odvolaní, podanom proti rozhodnutiu okresného súdu povinný následne výslovne vzniesol námietku premlčania právneho nároku, na základe ktorého bola nariadená exekúcia.
Z uvedeného je tak zrejmé, že povinný vzniesol námietku premlčania nároku, ktorý je vymáhaný v exekúcii. Takúto námietku môže účastník konania vzniesť v ktoromkoľvek štádiu konania, t. j. aj v odvolacom konaní, preto súd je povinný k takejto vznesenej námietke prihliadať.
Pokiaľ ide o premlčanie vo vzťahu k predpísanému poistnému podľa Zák. č. 273/1994 Zb., otázkou premlčania predpísaného poistného sa nepriamo dotýkalo Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.10.2001 sp. zn. Cpj 19/01, na ktoré poukazuje aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, z ktorého vyplýva, že podľa ust. § 21 ods. 3 Zák. č. 273/1994 Z. z. právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo, pričom k premlčaniu možno v súdnom výkone rozhodnutia (exekúcie) prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky. Pokiaľ nedôjde k vzneseniu námietky premlčania, rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané podľa druhej časti zákona o zdravotnom poistení, možno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať i po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku nie je aplikovateľné (použiteľné) na výkon (exekúciu) tých rozhodnutí, na ktoré dopadá § 21 ods. 3 Zák. č. 273/1994 Z. z..
Z uvedeného zrejmé, že právo vymáhať poistné v zmysle ust. § 21 ods. 3 Zák. č. 273/1994 Z. z. nie je premlčané, pokiaľ oprávnený subjekt podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa predpísalo poistné. Predmet premlčania
- právo vymáhať poistné - uvádzaná právna norma spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia, teda nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom upraveného postupu vymáhajúceho orgánu. (viď uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/154/2011 z 19.07.2012).
V preskúmavanej veci exekučný titul - platobný výmer Všeobecnej zdravotnej poisťovne pobočka Trenčín č. 1059/96 zo dňa 08.07.1996 nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.1996 a vykonateľnosť dňa 02.08.1996. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na exekútorskom úrade súdneho exekútora Mgr. René Matušku dňa 02.02.2006, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 21 ods. 3 Zák. č. 273/1994 Z. z..
Z uvedeného je tak zrejmé, že oprávnený si právo vymáhať poistné uplatnil po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty uvedenej v ust. § 21 ods. 3 Zák. č. 273/1994 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia. Pretože povinný v konaní vzniesol námietku premlčania, súd musel k tejto námietke prihliadnuť a konštatovať, že nárok oprávneného je premlčaný. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .