Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31T-80-2022.pdf
PDF · 84.5 KB
Case nature
Area
Subarea
31T/80/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Filipom Gilányim na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.10.2022 v Bratislave takto rozhodol:
rozhodol:
X. X. nar. 25.09.1986 v Trnave trvale bytom B., H.. X.
sa uznáva vinným, že
si opakovane od presne nezisteného času do 15:15 hod. dňa 24.03.2022 zadovážil metamfetamín a marihuanu a tieto následne u seba a v byte č. XX na K. XX v Bratislave prechovával a následne predal, resp. dal k užívaniu osobám F. Q., K. A., T. C.Ý., L. X., F. Z. T. L. G., a to najmä po predchádzajúcej telefonickej dohode na parkovisku pred bytovým domom, prípadne na iných vopred dohodnutých miestach prevažne v rámci MČ Bratislava Ružinov a v presne nezistenom čase si zadovážil a do 15:50 hod. dňa 24.03.2022 u seba v byte číslo 16 na K. XX v Bratislave prechovával plastové vrecko a papierovú obálku s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 785 mg a 209 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 17 %, resp. 17,2 % hmotnostných a 3 plastové vrecká s obsahom metamfetamínu s celkovou hmotnosťou 2 561 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky 64,6 %, 66,5 % a 32,4 % hmotnostných, čo v súhrne zodpovedá 27 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom podľa zákona č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov rastliny rodu Cannabis sú zaradené do I. skupiny omamných látok a metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pričom obžalovaný nebol na zadovažovanie, držbu a predaj uvedených látok oprávnený,
teda
neoprávnene predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
čím spáchal
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l), písm. n), § 39 ods. 1), ods. 3 písm. c) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 34 ods. 6 a § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému popri treste odňatia slobody ukladá trest prepadnutia veci:
- digitálnej váhy čierno - striebornej farby zn. DIPSE prelepenej šedou páskou,
- mosadznej drvičky,
- sklenenej fajky.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d), § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou.
Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Dňa 16.09.2022 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal obžalobu na obžalovaného X. X. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku rozsudku.
Obžalovaný po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne vyhlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu, a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin. Na základe uvedených vyhlásení súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, ktorý vypovedal o svojich osobných pomeroch, že bol dlhodobým užívateľom pervitínu a marihuany, že sa chce po prepustení liečiť zo závislosti. Ďalej vypovedal, že svoj skutok ľutuje, nikdy v živote by to už nespravil. Tiež uviedol, že počas väzby spolupracoval s policajtami, pomáhal im objasňovať trestnú činnosť vo viacerých veciach. Súd o vierohodnosti výpovede obžalovaného nemal pochybnosti. Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku znalkyne Mészárosovej z č. l. 153-157 postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný je závislý od užívania drog a znalkyňa navrhuje uložiť obžalovanému ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou. Súd o vierohodnosti znaleckého posudku nemal pochybnosti, závery posudku korelujú s výpoveďou obžalovaného o jeho drogovej závislosti. Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov. Zo zápisnice o domovej prehliadke z č. l. 161-175 vyplynulo, že obžalovaný mal digitálnu váhu čierno-striebornej farby zn. DIPSE prelepenej šedou páskou, mosadznú drvičku a sklenenú fajku, ktoré boli zaistené v súvislosti s vyšetrovanou trestnou činnosťou. Súd o vierohodnosti listinného dôkazu nemal pochybnosti, zistenia korelujú s vyjadrením obžalovaného, že tie veci mal pre vlastnú potrebu. Z úradného záznamu z č. l. 464 vyplynulo, že obžalovaný svojou výpoveďou aktívne prispel k vyšetrovaniu trestnej činnosti. Súd o vierohodnosti listinného dôkazu nemal pochybnosti, zistenia korelujú s výpoveďou obžalovaného o tom, že pomáhal objasňovať trestnú činnosť. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má v registri jediný záznam, pričom sa na neho v tejto súvislosti
hľadí, akoby nebol odsúdený. Súd o vierohodnosti dôkazu nemal pochybnosti. Súd tak vyčerpal dôkazné návrhy strán a iné dôkazy potrebné pre naplnenie účelu trestného konania súdu známe neboli.
Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pričom dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému sa stal a že sa tohto skutku dopustil práve obžalovaný.
V otázke viny súd uznal obžalovaného vinným tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pretože obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete obžaloby, ku ktorému obžalovaný vyhlásil svoju vinu a súd toto vyhlásenie prijal, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu.
V otázke trestu súd ukladal trest podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, t. j. v trestnej sadzbe desať až pätnásť rokov. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným a súčasne na to, aby iných trest odradil od páchania trestných činov, majúc tiež na zreteli vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Pritom súd prihliadal na ustanovenia § 38 Trestného zákona, pričom zohľadnil pomer a mieru priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností.
V rámci priťažujúcich okolností súd žiadne nezistil.
Vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keď sa obžalovaný ku skutku priznal a jednoznačne vyjadril, že tento svoj skutok ľutuje a už by viac tak nekonal. Súd ďalej zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, keď obžalovaný účinne počas konania napomáhal k riadnemu objasneniu skutkového stavu, keď aj na základe výpovede obžalovaného bolo možné objasniť vinu obžalovaného na stíhanom skutku. Zároveň obžalovaný napomáhal pri objasňovaní aj inej trestnej činnosti.
Súd tak konštatuje podstatnú prevahu poľahčujúcich okolností. Súd preto podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona mal ukladať trest odňatia slobody v trestnej sadzbe so znížením hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. v trestnej sadzbe desať rokov až trinásť rokov a štyri mesiace.
Vyššie uvedenú trestnú sadzbu súd vzhľadom na okolnosti prípadu vyhodnotil ako neprimerane prísnu a dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V tomto smere súd poukazuje na postoj obžalovaného, keď počas celého trestného stíhania skutok doznával a napomáhal vec objasniť. Zároveň obžalovaný napomáhal pri objasňovaní inej trestnej činnosti. V osobe obžalovaného sa nejedná o recidivistu. Nehľadiac na odsúdenie, pri ktorom sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, je nutné konštatovať, že u obžalovaného sa v prejednávanom skutku jedná o ojedinelé konanie. Nutné je tiež prihliadnuť na to, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti so svojou závislosťou od užívania návykových látok, čo ho síce neospravedlňuje, avšak je nutné vziať zreteľ na to, že obžalovaný verbalizuje snahu liečiť sa a tak predchádzať škodlivému vplyvu užívania drog na jeho správanie. Pritom práve výkon ochranného liečenia môže účinnejšie napomôcť predchádzaniu trestnej činnosti zo strany obžalovaného, než neprimerane prísny trest. Zároveň ochrane spoločnosti napomôže aj ochranný dohľad uložený obžalovanému. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu obžalovaného podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, a preto obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom, s použitím ustanovenia § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona nie kratší ako päť rokov. Pri konečnej výmere trestu súd zohľadnil tiež to, že stíhaná drogová trestná činnosť obžalovaného nespočívala iba v prechovávaní nedovolenej látky, ktorá je najmenej závažnou formou stíhanej drogovej trestnej činnosti, ale aj v obchodovaní s touto omamnou látkou, čo je z hľadiska závažnosti podstatne závažnejšie konanie. Preto súd nepovažoval za primerané maximálne mimoriadne zmiernenie trestu, ale naopak považoval za primerané uloženie trestu odňatia slobody v trvaní sedem rokov a šesť mesiacov, ktorý podľa uváženia súdu plne odzrkadľuje všetky uvádzané okolnosti spáchaného trestného činu, teda súd takýto trest považuje za primeraný, nie neprimerane prísny, plne spôsobilý zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného, viesť obžalovaného k náprave, odradiť iných od páchania trestnej činnosti a zároveň vyjadriť morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Keďže vzhľadom na výmeru trestu bol podmienečný odklad výkonu trestu zo zákona vylúčený (§ 34 ods. 6, § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 Trestného zákona) súd rozhodol o zaradení obžalovaného na výkon trestu. Keďže obžalovaný nebol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody a vzhľadom na postoj obžalovaného k náprave a jeho snahe viesť po vykonaní trestu riadny život, súd zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Keďže popri treste odňatia slobody bolo možné obžalovanému uložiť aj niektoré iné druhy trestu, a to trest prepadnutia veci (§ 34 ods. 6, ods. 7 Trestného zákona) a vzhľadom na to, že zaistené veci obžalovaného uvedené vo výroku rozsudku celkom jednoznačne boli použité na spáchanie stíhaného trestného činu, súd obžalovanému popri treste odňatia slobody uložil aj trest prepadnutia predmetných vecí, pričom rozhodol o tom, že vlastníkom tých vecí sa stáva štát, keď nebolo žiadnej takej okolnosti, pre ktorú by bolo dôvodné rozhodnúť na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy inak.
Súd zároveň podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad, ktorého uloženie je obligatórne v prípade odsúdenia za obzvlášť závažný zločin. Vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného považoval súd uloženie ochranného dohľadu v trvaní jedného roka za primeranú dobu na naplnenie účelu ochranného dohľadu.
Súd zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. d) a § 74 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné liečenie protitoxikomanické. Súd sa v tomto smere stotožnil s návrhom znalkyne, pričom obžalovaný jednoznačne verbalizuje vôľu podstúpiť takéto liečenie, čím sa zvyšuje miera účinnosti takéhoto liečenia. Pokiaľ ide o formu liečenia, súd sa stotožnil s návrhom znalca na ambulantnú formu liečby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava II, Drieňova 5, 827 02 Bratislava. Rozsudok nemôže napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.
Okresný súd Bratislava II dňa 12.10.2022