Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-92-2015.pdf
PDF · 100.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/92/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, Piaristická 707/25, Trenčín, proti odporcovi: B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, F., o zaplatenie sumy 1.058,15 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 806,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 806,65 eura od 13.06.2014 do zaplatenia, a to 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 32,76 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.08.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.08.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.058,15 eura spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 8,96 eura a úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.058,15 eura od 12.08.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 17.08.2013 uzatvorili navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník Úverovú zmluvu č. 4308071321, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 806,65 eura zo strany navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 12 pravidelných mesačných splátkach po 87,55 eura. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb odporcu a spôsob ich započítania. Odporca bol navrhovateľom vyzvaný listom zo dňa 28.05.2014 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Ku dňu spísania návrhu predstavuje dlh odporcu sumu 1.058,15 eura podľa určenia: istina 492,50 eura, úrok 189,62 eura, zosplatnená istina 314,15 eura, poistenie Bill protection 20,88 eura, upomienka II. 24,00 eur, zmluvná pokuta 17,00 eur. Pri vyčíslení úroku z omeškania ku dňu spísania návrhu vychádzal navrhovateľ z úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.058,15 eura od 12.06.2014 do 11.08.2014.
Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt odporcu, súd mu uznesením ustanovil v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pre toto konanie opatrovníčku a ďalej konal
s ňou. Opatrovníčke bol návrh s prílohami doručený dňa 25.09.2015, k tomuto sa vyjadrila v tom zmysle, že rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu v závislosti od vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 11.08.2014, výpisom z obchodného registra č.l. 3, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a Zmluvou o revolvingovom úvere č. 4308071321 zo dňa 17.08.2013, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - DUO, Informáciami o poistení dohodnutom zmluvou č. 19100826/2009, Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 28.05.2014, podacím hárkom č.l. 21, Výpisom čerpania, splátok a úhrad č.l. 22, ako aj ostatným obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a opatrovníčky odporcu v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 17.08.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere č. 4308071321, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 806,65 eura s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 37,93 % ročne, RPMN vo výške 46,1% a priemernou hodnotou RPMN 46,06 %. Odporca sa zaviazal splácať uvedený úver s príslušenstvom v 12 mesačných splátkach vo výške 87,55 eura. Odporca navrhovateľovi z poskytnutého úveru nič nezaplatil. Listom zo dňa 28.05.2014 oznámil navrhovateľ odporcovi zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov a vyzval ho na splatenie dlžnej čiastky vo výške 1.082,15 eura do 15 dní od odoslania výzvy.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 517 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) zák.č. 129/2010 Z.z.). V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len z časti.
Účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 806,65 eura a odporca sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 87,55 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a síce celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj je uvedený nesprávne v nižšej výške 1.019,28 eura, pričom správne mal byť uvedený vo výške 1.050,60 eura (87,55 eura x 12), a preto nie je možné považovať údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, za v zmluve uvedený.
Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý navrhovateľom odporcovi považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za upomienky (keď zároveň navrhovateľ ani nepreukázal vystavenie a doručenie upomienok odporcovi), poplatku za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany odporcu. Keďže odporca z poskytnutého úveru vo výške 806,65 eura nevrátil žiadnu sumu, súd mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi celú sumu poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 806,65 eura.
Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 13.06.2014, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa 12.06.2014, t.j. pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy zo dňa 28.05.2014, ktorej doručenie odporca nerozporoval. K omeškaniu teda nemohlo prísť už 12.06.2014 (ako uvádza navrhovateľ), nakoľko tento deň nebol prvým dňom omeškania odporcu, ale posledným dňom lehoty, kedy bol odporca povinný plniť. Vychádzajúc z uvedeného má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 13.06.2014. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka navrhovateľa len na zaplatenie sumy 806,65 eura, bolo možné priznať navrhovateľovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Odporca sa dostal do omeškania dňa 13.06.2014, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,15 %. Navrhovateľ tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15% (5 + 0,15 %) ročne zo sumy 806,65 eura od 13.06.2014 do zaplatenia a vo zvyšku súd návrh v časti úroku z omeškania zamietol.
Predmetom návrhu bola aj požiadavka navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 17,00 eur, ktorú žiadal navrhovateľ zaplatiť v zmysle Hlavy 18 úverových zmluvných podmienok, keď z ustanovenia hlavy 18 § 2 úverových podmienok vyplýva, že v prípade omeškania klienta je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,00 eur. Táto pokuta bude Spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.
V prvom rade treba uviesť, že vychádzajúc z citovaného ustanovenia, nevznikne nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu priamo porušením povinnosti spotrebiteľa, ale až vyúčtovaním zmluvnej pokuty. Súd má za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporcovi bola zmluvná pokuta vôbec vyúčtovaná, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 2 Hlavy 18 ÚZP, pretože vo výzve k splateniu celého úveru nie je zmluvná pokuta nijako špecifikovaná, a preto navrhovateľovi nárok na zmluvnú pokutu nemohol vôbec vzniknúť. Zároveň však nemožno ani uzavrieť, že by došlo vôbec k dojednaniu zmluvnej pokuty medzi účastníkmi zmluvy, keď zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, dojednanie zmluvnej pokuty je obsiahnuté iba v úverových zmluvných podmienkach napísaných veľmi malým písmom, toto dojednanie sa nachádza až ku koncu úverových zmluvných podmienok, pričom nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zaniká v rámci iných ustanovení. Úverové zmluvné podmienky pritom odporca ani nepodpísal, tieto sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky uvedenej medzi bodmi 80. a 81. zmluvy. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide pritom aj vtedy, ak je uvedená menším písmom ako zmluvné podmienky, ktoré predstavujú podstatné zložky zmluvy, nakoľko spotrebiteľ sa môže domnievať, pričom stačí hrozba tohto rizika, že menším písmom je písaný text, ktorý nemá veľký význam a tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v úverových zmluvných podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje § 544 ods. 2 OZ. Funkcia obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“
V uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 40 ods. 1 OZ. Súd preto návrh v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty v sume 17,00 eur zamietol.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval návrh navrhovateľa za odôvodnený len v časti o zaplatenie sumy 806,65 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 806,65 eura od 13.06.2014 do zaplatenia, a preto mu vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku návrh ako nedôvodný vo výroku II. zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s 151 ods. 1 OSP, keď navrhovateľovi bola zo sumy 1.067,11 eura (1.058,15 + 8,96) s príslušenstvom priznaná suma 806,65 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 76% a hrubý úspech odporcu 24%, a teda konečný čistý úspech navrhovateľa je 52% (76 - 24), čo v konečnom dôsledku znamená právo navrhovateľa na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Pri plnom úspechu navrhovateľa by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady iných trov konania v sume 63,00 eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v rozsahu 52 % priznal súd navrhovateľovi vo výroku III. právo na náhradu trov konania v sume 32,76 eura (52 % zo sumy 63,00 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.