Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_14C-203-2014.pdf
PDF · 116.3 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/203/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX F., štátnej občianke SR, o zaplatenie sumy 2.447,64 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.622,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.622,90 Eur od 21.05.2014 do zaplatenia a trovy konania v sume 146,50 Eur, keď súd žalovanej na zaplatenie povoľuje splátky v sume 10,- Eur mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku so splatnosťou vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.680,10 Eur od 04.04.2014 do 20.05.2014 a v časti o zaplatenie sumy 60,- Eur z titulu poplatkov z a s t a v u j e.
V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 21.05.2014, ktorá bola doručená súdu dňa 26.05.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.447,64 Eur z titulu istiny úveru, sumy 232,46 Eur z titulu úrokov z úveru, sumy 18,81 Eur z titulu sankčných poplatkov, sumy 60,- Eur z titulu poplatkov za upomienky, s úrokom z úveru 17,90 % ročne z istiny od 21.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny a nezaplatených úrokov od 04.04.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.04.2013 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. 41999 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke peňažné prostriedky vo výške 2.500,- Eur na žalovanou určený účet č. 1356010001/5600. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 11.04.2023. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto bola listom zo dňa 12.03.2014 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 03.04.2014. Napriek jeho výzve, jeho pohľadávka voči žalovanej do dnešného dňa nebola uhradená. Jeho pohľadávka voči žalovanej prestavuje sumu 2.758,91 Eur, ktorá je tvorená nezaplatenou istinou poskytnutého úveru vo výške 2.447,64 Eur, úrokmi vo výške 232,46 Eur, sankčnými poplatkami vo výške 18,81 Eur, tiež poplatkami za upomienky vo výške 60,- Eur. Istina poskytnutého úveru a nezaplatené úroky sú od 04.04.2014 sankcionované sankčnou províziou vo výške 5 % ročne. Úroky vo výške 232,46 Eur predstavujú dohodnutý úrok v zmysle úverovej zmluvy, ktorý bola žalovaná povinná splatiť v rámci splátok poskytnutého úveru. Sankčná provízia v zmysle úverovej zmluvy predstavuje dohodnutý úrok z omeškania podľa Obchodného zákonníka.
Podaním zo dňa 08.09.2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.10.2014 žalobca vzal žalobu v časti späť o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov za obdobie od 04.04.2014 do 20.05.2014, keď ich požadoval zaplatiť len od 21.05.2014 do zaplatenia.
Podaním zo dňa 03.03.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 06.03.2015 žalobca vzal žalobu späť i v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 60,- Eur.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 prvá veta O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Nakoľko žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 60,- Eur z titulu poplatkov za upomienky späť, keď zobral žalobu späť i v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.680,10 Eur od 04.04.2014 do 20.05.2014, keď tak urobil pred začatím prvého pojednávania vo veci, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1 prvá a tretia veta O.s.p. a podľa § 96 ods. 3 prvá veta O.s.p..
Súd vo veci nariadil pojednávanie na prejednanie žaloby naposledy na deň 26.11.2015, ktorého sa žalobca nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 06.11.2015 (čl. 77 spisu), tento neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 18.11.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.11.2015 (čl. 103 spisu), nepožiadal však zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania, žalovaná bola na toto pojednávanie tiež predvolaná riadne a včas dňa 03.11.2015 (čl. 77 spisu), pojednávania sa osobne zúčastnila, keď potom za týchto procesných podmienok na konanie súd na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a v prítomnosti žalovanej, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej ako účastníčky konania, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 10.04.2013 bola medzi žalobcom ako bankou a žalovanou ako klientom banky uzatvorená Úverová zmluva č. 41999 (ďalej len „úverová zmluva“). Žalobca uzatvoril túto zmluvu ako veriteľ, žalovaná ako dlžníčka. Úverová zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto úverovej zmluvy a to podľa článku 1. bod 1.1. žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach - PRIMA banka Slovensko, a.s., ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“). Podľa tohto istého článku bod 1.2. úverovej zmluvy úroková sadzba pri poskytnutí úveru až do jeho splatnosti bola dojednaná ako fixná, a to 17,9 % ročne. Z bodu 1.2. tohto článku úverovej zmluvy vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.500,- Eur. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 21,2 %, celková čiastka, ktorú sa zaviazala žalovaná zaplatiť na vrátenie úveru a celkových nákladov spojených s úverom bola vyčíslená na sumu 5.677,20 Eur, priemerná hodnota RPMN bola ku dňu podpisu úverovej zmluvy 18,86 % čo všetko vyplýva z článku 1. bod 1.2. úverovej zmluvy. Ďalej z tohto istého článku, z tohto istého bodu úverovej zmluvy vyplýva, že stranami úverovej zmluvy bol dojednaný poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 Eur/mesačne, žalovaná sa zaviazala vrátiť úver v anuitných splátkach vo výške 45,32 Eur mesačne, termín splatnosti prvej mesačnej splátky bol dojednaný na deň 10.05.2013, počet mesačných splátok bol dojednaný na 120, periodicita a termín splatnosti splátky bol dojednaný mesačne v 10. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru bola dojednaná na deň 11.04.2023 Ďalšie podmienky splácania úveru boli dojednané v článku 2. úverovej zmluvy. Z článku 4. bod 4.2. úverovej zmluvy vyplýva, že ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle predchádzajúceho bodu 4.1. alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú bankou, banka je oprávnená podľa bodu 4.2.1. úverovej zmluvy žiadať
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Z tohto istého článku bod 4.3. úverovej zmluvy vyplýva, že ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nezaplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a to až do zaplatenia.
Žalobca do súdneho konania dokladal Úverovú zmluvu č. 41999 zo dňa 10.04.2013, ďalej Všeobecné obchodné podmienky - PRIMA banka Slovensko, a.s., ktoré nadobudli účinnosť od 01.04.2013, ďalej Obchodné podmienky pre úvery občanom - PRIMA banka Slovensko, a.s., ktoré nadobudli účinnosť od 30.05.2014, ďalej Všeobecné obchodné podmienky - PRIMA banka Slovensko, a.s., ktoré nadobudli účinnosť od 20.05.2014, ďalej Sadzobník poplatkov PRIMA banka, ktorý nadobudol účinnosť od 01.12.2013, Sadzobník poplatkov PRIMA banka, ktorý nadobudol účinnosť od 01.03.2015.
Podľa výpisu z úverového účtu PRIMA banka Slovensko, a.s. - pobočka Detva za obdobie od 29.03.2013 do 30.04.2013 žalovanej bol poskytnutý bankou úver dňa 10.04.2013 v sume 2.500,- Eur vložením peňažných prostriedkov na úverový účet žalovanej.
Podľa Výpisu z hlavnej knihy PRIMA banky k 04.04.2014 žalovaná z titulu úveru k tomuto dňu dlhovala banke sumu 2.447,64 Eur z titulu nezaplatenej istiny úveru (zostatok úveru), nezaplatené úroky mala k tomuto dňu vyčíslené na sumu 175,26 Eur, nezaplatené sankčné poplatky na sumu 1,69 Eur, celkom pohľadávka banky voči žalovanej k tomuto dňu činila sumu 2.624,59 Eur (čl. 6 spisu).
Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 12.03.2014 žalobca predčasne zosplatnil úver z úverovej zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky z úverovej zmluvy, ktorú vyčíslil na sumu 2.656,03 Eur s príslušenstvom najneskôr do 03.04.2014. Výzva bola žalovanej doručená dňa 24.03.2014.
Upomienkou zo dňa 16.12.2013 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy z úverovej zmluvy vo výške 60,35 Eur najneskôr do 21.12.2013, upomienkou zo dňa 14.01.2014 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy z úverovej zmluvy vo výške 120,86 Eur najneskôr do 19.01.2014.
Žalobca predložil i prehľad splácania úveru (čl. 37-40 spisu).
Žalovaná k žalobe žalobcu uviedla, že si je vedomá dlžnej sumy a že je jej povinnosťou dlžnú sumu žalobcovi zaplatiť. Úver prestala splácať, lebo zostala nezamestnaná, pričom zabezpečuje starostlivosť o jedno maloleté dieťa. Nenamietala ani základ, ani výšku nároku uplatneného žalobou. Požiadala však, aby mohla dlh zaplatiť v splátkach, žiadala povoliť mesačné splátky 10,- Eur, keďže v súčasnom období je bez akéhokoľvek príjmu. V dohľadnej dobe jej zrejme bude priznaná dávka v nezamestnanosti, keďže prišla o prácu. Nechce, aby znovu vznikla situácia, že úver nebude schopná vôbec platiť. Preto žiadala o povolenie splátok. Vyživovaciu povinnosť má k jednému maloletému dieťaťu, žije v podnájme, platí za podnájom 280,- Eur mesačne, zatiaľ jej vypomáhajú rodičia, avšak zrejme v dohľadnej dobe o tento podnájom príde. Úver spočiatku splácala, následne prišla o prácu. V tom čase, keď si vzala úver, mala priateľa, ktorý jej prisľúbil, že jej so splátkami vypomôže. Medzičasom ukončili tento vzťah, keď okrem tohto úveru má aj iné úvery, ktoré si vzala na seba, keďže bola zamestnaná, ale ktoré si vzala z podnetu priateľa, ktorý po rozchode jej prestal vypomáhať so splácaním úverov.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, v platnom znení touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného i zo zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možno oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 10.04.2013 bola medzi žalobcom ako bankou a žalovanou ako klientom banky uzatvorená Úverová zmluva č. 41999 (ďalej len „úverová zmluva“). Žalobca uzatvoril túto zmluvu ako veriteľ, žalovaná ako dlžníčka. Úverová zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto úverovej zmluvy a to podľa článku 1. bod 1.1. žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach - PRIMA banka Slovensko, a.s., ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“). Podľa tohto istého článku bod 1.2. úverovej zmluvy úroková sadzba pri poskytnutí úveru až do jeho splatnosti bola dojednaná ako fixná, a to 17,9 % ročne. Z bodu 1.2. tohto článku úverovej zmluvy vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.500,- Eur. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 21,2 %, celková čiastka, ktorú sa zaviazala žalovaná zaplatiť na vrátenie úveru a celkových nákladov spojených s úverom bola vyčíslená na sumu 5.677,20 Eur, priemerná hodnota RPMN bola ku dňu podpisu úverovej zmluvy 18,86 % čo všetko vyplýva z článku 1. bod 1.2. úverovej zmluvy. Ďalej z tohto istého článku, z tohto istého bodu úverovej zmluvy vyplýva, že stranami úverovej zmluvy bol dojednaný poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 Eur/mesačne, žalovaná sa zaviazala vrátiť úver v anuitných splátkach vo výške
45,32 Eur mesačne, termín splatnosti prvej mesačnej splátky bol dojednaný na deň 10.05.2013, počet mesačných splátok bol dojednaný na 120, periodicita a termín splatnosti splátky bol dojednaný mesačne v 10. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru bola dojednaná na deň 11.04.2023 Ďalšie podmienky splácania úveru boli dojednané v článku 2. úverovej zmluvy. Z článku 4. bod 4.2. úverovej zmluvy vyplýva, že ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle predchádzajúceho bodu 4.1. alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú bankou, banka je oprávnená podľa bodu 4.2.1. úverovej zmluvy žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Z tohto istého článku bod 4.3. úverovej zmluvy vyplýva, že ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nezaplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a to až do zaplatenia. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky - PRIMA banka Slovensko, a.s., ktoré nadobudli účinnosť od 01.04.2013. V danej veci súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že spor vznikol z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby, keď potom úverová zmluva svojim charakterom je spotrebiteľskou zmluvou, ktorú treba posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov a podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a to napriek tomu, že úverová zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a mala by sa považovať za tzv. „absolútny obchod“ s odkazom na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa však nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje na právny vzťah účastníkov príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktorými zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov, ich aplikáciu, keď absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zákona však nevyplýva, že by z pôsobnosti príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. V tomto prípade niet rozumného dôvodu, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu na skonštatovanie, že ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje právnu úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa, aby táto nebola aplikovaná (uznesenie ÚS SR I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013).
V tejto súvislosti treba dodať, že právna úprava v Občianskom zákonníku s účinnosťou od 13.06.2014 v zmysle novely ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 102/2014Z.z. o ochrane spotrebiteľa stanovila jednoznačne, že „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva“. V tomto ide o zásadnú zmenu. Ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy je treba pre zmluvné vzťahy uzatvárané spotrebiteľom, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. To znamená, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to platí aj pre tzv. „absolútne obchody“ upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné vzťahuje Občiansky zákonník. Uvedené platí i pre daný prípad. Nič na tom nemení, že daný právny vzťah vznikol, ako aj nároky z daného právneho vzťahu pred 13. júnom 2014 (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/486/2014 zo dňa 24.06.2015).
V súdenej veci žalobca žalobou uplatnil nárok na zaplatenie istiny úveru v sume 2.447,64 Eur voči žalovanej z úverovej zmluvy. Vo veci je nepochybné, že na základe úverovej zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej úver v sume 2.500,- Eur pri dojednanej úrokovej sadzbe 17,9 % ročne. Úverové prostriedky boli vyplatené na účet žalovanej, a to v sume 2.500,- Eur zo strany žalobcu ako veriteľa žalovanej ako dlžníčke, tak ako to vyplýva zo zmluvných dojednaní a z výpisu z úverového účtu žalovanej č. 1356010001 za obdobie od 29.03.2013 do 30.04.2013, keď žalobca poukázal na tento účet úverové prostriedky žalovanej dňa 10.04.2013, pričom z výpisu z tohto účtu ďalej vyplýva, čo i žalobca preukázal a žalovaná čo nerozporovala, že tieto úverové prostriedky v sume 2.500,- Eur žalovaná vyčerpala. Žalovaná úver splácala tak, ako to doložil žalobca, žalovaná tieto skutočnosti tiež nerozporovala, porušila
však zmluvné povinnosti, keď prestala úver splácať riadne a včas, hoci sa zaviazala ho splácať mesačne v sume 45,32 Eur s tým, že splatnosť mesačných splátok bola dojednaná k 10. dňu kalendárneho mesiaca, splatnosť prvej splátky úveru bola dojednaná na deň 10.05.2013 a poslednej splátky úveru na deň 11.04.2023. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v celkom v 120 pravidelných mesačných anuitných splátkach zahŕňajúcich splátku príslušnej istiny a dojednaného úroku. V úverovej zmluve je uvedená aj RPMN 21,2 %, aj priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 18,86 %, pričom sú vyčíslené aj celkové náklady, resp. celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť na účel vrátenia úveru a zaplatenia celkových nákladov banky, keď táto bola vyčíslená na sumu 5.677,20 Eur. Žalovaná porušila zmluvné povinnosti, prestala úver splácať, čo nerozporovala. Nakoľko žalovaná porušila zmluvné povinnosti splácať úver riadne a včas, žalobca využil dojednané oprávnenie v zmysle zmluvných dojednaní a výzvou zo dňa na predčasné splatenie úveru zo dňa 12.03.2014 predčasne zosplatnil celý úver, keď vyčíslil dlžnú čiastku z úveru na sumu 2.656,03 Eur, ktorú žiadal od žalovanej uhradiť najneskôr do 03.04.2014. Predčasné zosplatnenie úveru žalovanej bolo doručené dňa 24.03.2014. Predčasnému zosplatneniu úveru predchádzali upomienky žalobcu pre žalovanú, v ktorých ju upozorňoval, že úver nespláca riadne a včas, keď išlo o upomienky zo dňa 16.12.2013 a zo dňa 14.01.2014. Podľa výpisu z hlavnej knihy žalobcu, ku dňu 04.04.2014 na nezaplatenej istine, čo tvorí zostatok úveru, žalovaná dlhuje čiastku 2.447,64 Eur. Nakoľko žalobca listinami, ktoré predložil do súdneho spisu preukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalovanou, od ktorého odvodil svoj nárok na zaplatenie zostatku úveru a nakoľko žalovaná nepreukázala v konaní, že by úver splácala riadne a včas, súd žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 2.447,64 Eur z titulu vrátenia nezaplatenej istiny (zostatku úveru) vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu.
Žalobca žalobou žiadal priznať i nezaplatené úroky z úveru, ktoré vyčíslil na sumu 232,46 Eur, keď tento nárok na zaplatenie úrokov z úveru vyplýva z úverovej zmluvy, kde si strany dojednali úroky z úveru v sume 17,9 % ročne. V tejto časti žalobca podal žalobu dôvodne len v časti o zaplatenie sumy 175,26 Eur, keď z výpisu z hlavnej knihy Prima banky ku dňu 04.04.2014 vyplýva, že úrok k tomuto dňu, keď k predčasnému zosplatneniu úveru došlo ku dňu 03.04.2014 činil sumu 175,26 Eur, nie sumu 232,46 Eur, pričom žalobca súdu nepreukázal vyčíslenie týchto úrokov, čo do základu, ako aj čo do výšky nad sumu 175,26 Eur, tak ako to vyplýva z výpisu z hlavnej knihy Prima banky, preto súd nárok žalobcu v tejto časti ako nepreukazný zamietol, keď zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru čo do sumy 57,20 Eur, priznal nárok ako preukázaný len čo do sumy 175,26 Eur, tak ako to vyplýva z výpisu z hlavnej knihy banky ku dňu, kedy bol úver predčasne zosplatnený. Navyše po zosplatnení úveru žalobca už nemá nárok na úroky z úveru (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obo 143/98). Podľa ustálenej súdnej praxe vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi konania, medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Súd poukazuje na to, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpil k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje po zosplatnení režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru (rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013).
Preto pokiaľ žalobca žalobou uplatnil po zosplatnení úveru úroky z úveru, v tejto časti nepodal žalobu dôvodne.
Žalobca žiadal priznať ďalej žalobou aj nezaplatené sankčné poplatky v sume 18,81 Eur, keď i v tejto časti súd žalobu žalobcu zamietol ako nepreukázanú, žalobca riadnym spôsobom nezdôvodnil tento nárok, ani čo do základu, ani čo do výšky, a ani ohľadne tohto nároku nepredložil preukazné dôkazy. V tomto ohľade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto súd nárok žalobcu v tejto časti zamietol.
Žalobca ďalej žiadal priznať žalobou úrok z úveru vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny, t.j. zo sumy 2.447,64 Eur od 21.05.2014 do zaplatenia, keď i v tejto časti súd nárok žalobcu zamietol a to preto, že po zosplatnení istiny žalobca už nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny. Úroky z úveru boli priznané ku dňu zosplatnenia istiny a tieto boli priznané v čiastke 175,26 Eur tak ako to vyplýva z výpisu z hlavnej knihy Prima banky ku dňu zosplatnenia. V tejto časti žalobca podal žalobu tiež neopodstatnene.
Žalovaná je preukázateľne v omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov žalobcovi v sume 2.622,90 Eur (istina 2.447,64 Eur a úroky z úveru 175,26 Eur) od 21.05.2014, keď toto omeškanie trvá, žalobca predčasne zosplatnil úver ku dňu 03.04.2014, preto žalobca má nárok z tejto sumy voči žalovanej i na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne za požadované obdobie, teda za obdobie od 21.05.2014 až do zaplatenia, keďže v tomto období žalovaná bola preukázateľne v omeškaní s vrátením úverových prostriedkov, pričom jej omeškanie stále trvá. Súd žalobcovi nepriznal nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 57,20 Eur (úroky z úveru) od 21.05.2014 do zaplatenia, keďže nepriznal nárok na zaplatenie týchto úrokov z úveru vo výške 57,20 Eur.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 tohto vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania žalovanej bola 0,25 % ročne, zvýšená o 5 percentuálnych bodov bola 5,25 % ročne, žalobca však uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len vo výške 5 % ročne, pričom súd je rozsahom žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac, než je žiadané, preto súd žalobcovi prisúdil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len v žiadanej výške, t.j. vo výške 5 % ročne, a to len za dobu omeškania, za ktorú žalobca žiadal prisúdiť úroky z omeškania, napriek tomu, že k omeškaniu žalovanej došlo zo splácaním úveru skôr, t.j. pred dňom 21.05.2014, pričom aj k zosplatneniu celého úveru došlo pred týmto dňom.
Na žiadosť žalovanej súd povolil žalovanej splácať dlh podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v mesačných splátkach 10,- Eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia so splatnosťou vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keď prihliadol na celkové osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej. Žalovaná je nemajetná, nemá žiaden príjem, zabezpečuje osobnú starostlivosť o jedno maloleté dieťa, keď za takýchto pomerov žalovaná nie je schopná dlh žalobcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom je v záujme i samotného žalobcu, aby dlh mal splácaný aspoň v minimálnych mesačných splátkach, keď žalovaná pri žiadosti o povolenie splátok uviedla, že keď sa zamestná, bude splácať žalobcovi úver i vo vyšších mesačných splátkach, keď súd tiež prihliadol pri povolení splátok žalovanej i na to, že žalovaná žiadnu obranu v konaní nevzniesla, len žiadala povoliť splácať dlh v splátkach.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď žalobcovi súd prisúdil voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania, i keď žalobca nebol v súdnom konaní plne úspešný, pretože mal i neúspech, ale v nepatrnej časti voči zvyšku nároku. Žalobca navrhol priznať trovy konania, tieto vyčíslil na zaplatený súdny poplatok zo žaloby, žalobca navrhol priznať trovy konania podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., žalobca zaplatil súdny poplatok zo žaloby v sume 146,50 Eur, iné trovy konania nežiadal priznať. Súd preto žalobcovi prisúdil nárok voči žalovanej na zaplatenie trov konania v sume 146,50 Eur a to za zaplatený súdny poplatok zo žaloby. Žalovaná je tak povinná zaplatiť na trovách konania žalobcovi sumu 146,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).