Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_36C-80-2012.pdf
PDF · 91.73 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/80/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: Technická univerzita v Košiciach, so sídlom Letná 9, 042 00 Košice, IČO: 00 397 610, proti žalovanej: S.. V.. Š. K., X.., T.. X.X.XXXX, H. H. X, XXX XX Y., o zaplatenie 605,84 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 140,84 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 140,84 EUR od 16.7.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20 EUR od 16.4.2010 do 21.7.2012 vo výške 4,07 EUR, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 EUR od 16.4.2010 do 12.4.2013 výške 1,34 EUR, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20 EUR od 16.4.2010 do 15.8.2013 vo výške 5,99 EUR, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 420 EUR od 16.7.2010 do 14.1.2015 vo výške 169,85 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti o zaplatenie sumy 465 EUR konanie z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 36 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 605,84 EUR s 9,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 45,38 EUR od 16.4.2010 do zaplatenia, s 9,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 186,82 EUR od 16.5.2010 do zaplatenia, s 9,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 186,82 EUR od 16.6.2010 do zaplatenia a s 9,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 186,82 EUR od 16.7.2010 do zaplatenia a k náhrade trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že účastníci uzatvorili zmluvu o prechodnom ubytovaní v zmysle § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorých zmlúv o prechodnom ubytovaní bolo dočasné prenechanie miestnosti (bunky) v objekte žalobcu ako prenajímateľa - O. T. M. Č..X D. Y.. Žaloba poskytol žalovanej miestnosť - H. H. T. X. C. D. B. Ž. T. M. Č..X D. Y. od 1.7.2009 do 30.9.2009 na základe zmluvy č.193/2009 zo dňa 14.7.2009 a od 1.10.2009 do 31.10.2009, na základe zmluvy č.212/2009 zo dňa 16.9.2009, miestnosť - H. H. T. X. C. D. B. Ž. T. M. Č..X D. Y. od 1.11.2009 do 31.3.2101 na základe zmluvy č.215/2009 zo dňa 19.10.2009 a od 1.4.2010 do 31.8.2010 na základe zmluvy č.217/2010 zo dňa 26.3.2010. Poukázal na čl. III bod 1 uvedených zmlúv o prechodnom ubytovaní, kde bolo dohodnuté, že ubytovaný bude platiť za ubytovanie a služby s tým spojené sumu vo výške a v termínoch stanovených v platobnom výmere, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť týchto zmlúv. Prechodné ubytovanie žalovanej bolo dojednané opakovane na dobu určitú, naposledy do 31.8.2010, avšak skončilo ku dňu 30.6.2010, kedy žalovaná vypratala ubytovacie priestory a túto skutočnosť písomne oznámila žalobcovi listom zo dňa 30.6.2010. Žalovaná nebola v čase podpísania uvedených zmlúv o prechodnom ubytovaní zamestnancom žalobcu, napriek tomu jej žalobca naďalej poskytol prechodné ubytovanie v ubytovni, ktorá je určená predovšetkým pre zamestnancov žalobcu.
Platby za ubytovanie a služby s ním spojené (teplo, voda, odvoz a likvidácia odpadu, upratovanie, údržba spoločných priestorov, domovnícke služby a podobne) mala uhrádzať vždy do 15.dňa nasledujúceho mesiaca. Platobná disciplína žalovanej hlavne v posledných mesiacoch bola neuspokojivá a stanovenú výšku platby za ubytovanie a služby s ním spojené neuhrádzala. Za obdobie využívania ubytovacích služieb žalobcu od 1.7.2009 do 30.6.2010 vznikol žalovanej nedoplatok vo výške 745,84 EUR. V období od ukončenia prechodného ubytovania teda od 1.7.2010 do 15.3.2012 žalobca eviduje 5 dobrovoľných splátok nedoplatku za ubytovanie, ktoré žalovaná uhradila v celkovej výške 140 EUR. Dlh žalovanej voči žalobcovi k 15.3.2012 je 605,84 EUR (745,84 - 140).
Žalovaná sa k návrhu na začatie konania vyjadrila písomným podaním zo dňa 22.6.2012, v ktorom uviedla, že nedoplatok za poskytnuté ubytovanie uhradí.
Súd vykonal dokazovanie prednesom poverenej zamestnankyne žalobcu, výsluchom žalovanej, oboznámením s návrhom na začatie konania, s listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy č.193/2009 o prechodnom ubytovaní uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 14.7.2009 súd zistil, že žalobca ako ubytovateľ poskytol žalovanej ako ubytovanej prechodné ubytovanie D. O. F. T. O. M. X D. Y., I. H. H. - XX, X. C. (čl. II bod 1 zmluvy). Žalovaná ako ubytovaná sa zaviazala platiť za ubytovanie a služby s ním spojené sumu vo výške a v termínoch dohodnutých v platobnom výmere, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy (čl. III bod 1 zmluvy), zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.7.2009 do 30.9.2009.
Z platobného výmeru č.193/2009, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy č. 193/2009 za poskytnutie ubytovania a služby s ním spojené v ubytovacom zariadení žalobcu zo dňa 14.7.2009 súd zistil, že povinnosťou žalovanej ako ubytovanej bolo platiť mesačnú úhradu za ubytovanie vo výške 186,82 EUR vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.
Zo zmluvy č.212/2009 o prechodnom ubytovaní uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 16.9.2009 súd zistil, že žalobca ako ubytovateľ poskytol žalovanej ako ubytovanej prechodné ubytovanie v ubytovni zamestnancov T. O. M. X D. Y., I. H. H. - XX, X. C. (čl. II bod 1 zmluvy). Žalovaná ako ubytovaná sa zaviazala platiť za ubytovanie a služby s ním spojené sumu vo výške a v termínoch dohodnutých v platobnom výmere, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy (čl. III bod 1 zmluvy), zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.10.2009 do 30.12.2009.
Z platobného výmeru č.212/2009, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy č. 212/2009 za poskytnutie ubytovania a služby s ním spojené v ubytovacom zariadení žalobcu zo dňa 16.9.2009 súd zistil, že povinnosťou žalovanej ako ubytovanej bolo platiť mesačnú úhradu za ubytovanie vo výške 186,82 EUR vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.
Zo zmluvy č.215/2009 o prechodnom ubytovaní uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 19.10.2009 súd zistil, že žalobca ako ubytovateľ poskytol žalovanej ako ubytovanej prechodné ubytovanie v ubytovni zamestnancov T. O. M. X D. Y., I. H. H. - XX, X. C. (čl. II bod 1 zmluvy). Žalovaná ako ubytovaná sa zaviazala platiť za ubytovanie a služby s ním spojené sumu vo výške a v termínoch dohodnutých v platobnom výmere, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy (čl. III bod 1 zmluvy), zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.11.2009 do 31.3.2010.
Z platobného výmeru č.215/2009, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy č. 215/2009 za poskytnutie ubytovania a služby s ním spojené v ubytovacom zariadení žalobcu zo dňa 19.10.2009 súd zistil, že povinnosťou žalovanej ako ubytovanej bolo platiť mesačnú úhradu za ubytovanie vo výške 186,82 EUR vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.
Zo zmluvy č.217/2010 o prechodnom ubytovaní uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 26.3.2010 súd zistil, že žalobca ako ubytovateľ poskytol žalovanej ako ubytovanej prechodné ubytovanie D. O. F. T. O. M. X D. Y., I. H. H. - XX, X. C. (čl. II bod 1 zmluvy). Žalovaná ako ubytovaná sa zaviazala platiť za ubytovanie a služby s ním spojené sumu vo výške a v termínoch dohodnutých v platobnom výmere, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy (čl. III bod 1 zmluvy), zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.4.2010 do 31.8.2010.
Z platobného výmeru č.217/2010, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy č. 217/2009 za poskytnutie ubytovania a služby s ním spojené v ubytovacom zariadení žalobcu zo dňa 26.3.2010 súd zistil, že povinnosťou žalovanej ako ubytovanej bolo platiť mesačnú úhradu za ubytovanie vo výške 186,82 EUR vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.
Z listu zo dňa 30.6.2010 adresovaného žalovanou žalobcovi súd zistil, že žalovaná ku dňu 30.6.2010 ukončila ubytovanie v priestoroch O. Ž. T. M. O. Č..X D. Y..
Listom zo dňa 16.9.2010 adresovaného žalobcom žalovanej, žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy za poskytnuté ubytovanie a služby s tým spojené spolu vo výške 745,84 EUR.
Listom zo dňa 21.10.2010 žalovaná oznámila žalobcovi, že nedoplatok za poskytnuté ubytovanie uhradí a oznámila im, že uhradila aj časť nedoplatku.
Z prehľadu nedoplatkov za ubytovanie a služieb s nimi spojených v ubytovni žalobcu T. M. O. Č.. X D. Y. súd zistil, že dlh žalovanej činí celkovú sumu 745,84 EUR. Žalovaná z uvedeného dlhu zaplatila žalobcovi sumu 140 EUR. Následne v roku 2012 a 2013 zaplatila 45 EUR.
Z prednesu poverenej zamestnankyne žalobcu vyplynulo, že žalobca v časti o zaplatenie sumy 465 EUR berie žalobu späť poukazujúc na to, že žalovaná po podaní návrhu na začatie konania zaplatila okrem sumy 45 EUR ešte aj sumu 420 EUR a to dňa 14.1.2015. Žalobca zotrval na žalobe čo do zaplatenia sumy 140,84 EUR s 9,75% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16.7.2010 poukazujúc na uzavretú zmluvu č.217/2010.
Žalovaná vo svojej výpovedi tvrdila, že má za to, že celý dlh voči žalobcovi má vyrovnaný poukazujúc na to, že určitú čiastku za ňu uhradil jej toho času nebohý brat.
Podľa § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).
Podľa § 754 ods.2 Občianskeho zákonníka, za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.
Paragraf 754 a nasl. OZ upravuje prechodné ubytovanie a s tým súvisiace výkony, ktoré sú s ubytovaním obvykle poskytované. Zmluva o ubytovaní je dvojstranný právny úkon, pre ktorý zákon nepredpisuje osobitnú formu. Jej predmetom je poskytnutie ubytovania na prechodnú dobu a s tým súvisiace služby. Na základe tejto zmluvy sa zabezpečuje najmä ubytovanie v zariadeniach na to určených, napríklad hotely, motely, penzióny a podobne. Ubytovateľom je spravidla podnikateľ, ktorý má na poskytovanie ubytovacích služieb živnostenské oprávnenie. Podstatnou náležitosťou zmluvy o ubytovaní je dohoda o predmete ubytovania, t.j. o mieste, kde ubytovanie bude poskytnuté, ďalej o dobe, na ktorú sa ubytovanie poskytuje a o jej cene.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami boli platne uzatvorené zmluvy o ubytovaní v súlade s § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých žalobca ako ubytovateľ poskytol žalovanej ako ubytovanej prechodné ubytovanie v ubytovni zamestnancov na ulici Rastislavovej 8 v Košiciach. V predmetných zmluvách bola dohoda o mieste, kde bolo ubytovanie poskytnuté, bola dohoda o dobe, na ktorú sa ubytovanie poskytuje, pričom všetky predmetné zmluvy obsahovali dobu určitú a taktiež bola dohoda aj o cene za ubytovanie a cene za služby spojené s ubytovaním, ktoré boli vyšpecifikované v platobnom výmere ku tej ktorej zmluve o prechodnom ubytovaní.
Naposledy bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva č. 217/2010 zo dňa 26.3.2010 na dobu určitú od 1.4.2010 do 31.8.2010, zmluva bola ukončená ku dňu 30.6.2010, kedy žalovaná vypratala ubytovacie priestory a túto skutočnosť oznámila žalobcovi. Žalovaná v rozpore s uzatvorenými zmluvami za obdobie využívania ubytovacích služieb žalobcu od 1.7.2009 do 30.6.2010 za ubytovacie služby riadne a včas žalobcovi neplatila, pričom dlh činil sumu 745,84 EUR. Žalobca vyzval žalovanú na
zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 16.9.2010 č.j. 143/190601/2010, po ktorej výzve žalovaná žalobcovi uhradila z dlžnej sumy sumu 140 EUR. Následne po podaní návrhu na začatie konania žalovaná žalobcovi uhradila sumu 20 EUR dňa 21.7.2012, dňa 12.4.2013 sumu 5 EUR a dňa 15.8.2013 sumu 20 EUR, následne žalovaná žalobcovi uhradila sumu 420 EUR dňa 14.1.2015. Dlh žalovanej voči žalobcovi činí sumu 140,84 EUR.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2012, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Žalobca si okrem zaplatenia sumy 140,84 EUR žiadal priznať aj úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9% ročne od 16.7.2010 poukazujúc na uzatvorenú zmluvu č.217/2010 a žiadal aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne z už zaplatenej istiny vo výške 465 EUR v celkovej výške 181,25 EUR a to nasledovne: 9% ročne zo sumy 20 EUR od 16.4.2010 do 21.7.2012, vo výške 4,07 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 EUR od 16.4.2010 do 12.4.2013 vo výške 1,34 EUR, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20 EUR od 16.4.2010 do 15.8.2013 vo výške 5,99 EUR, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 420 EUR od 16.7.2010 do 14.1.2015 vo výške 169,85 EUR.
Súd zhrnúc zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie mal za preukázané, že žalovaná v rozpore s platne uzatvorenými zmluvami o ubytovaní medzi účastníkmi konania nedodržala platobnú disciplínu, neplatila žalobcovi za ubytovacie služby riadne a včas a dlh žalovanej ku dňu vyhlásenia rozsudku činil sumu 140,84 EUR, ktorú sumu je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi. Žalobcovi súd priznal aj príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania tak ako to výslovne žalobca žiadal, pričom výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č.87/95 Zb..
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Poverená zamestnankyňa žalobcu vzala návrh v časti o zaplatenie 465 EUR späť, s čím žalovaná súhlasila, súd preto v tejto časti konanie zastavil.
Súd zamietol žalobu žalobcu v časti nad súdom priznanú výšku úrokov z omeškania poukazujúc na to, že žalobca si pôvodne uplatnil výšku úrokov z omeškania 9,75% ročne a súd žalobcovi priznal výšku úrokov 9% ročne.
K obrane, resp. tvrdeniam žalovanej ( že celý dlh voči žalobcovi má vyrovnaný poukazujúc na to, že určitú čiastku za ňu uhradil jej toho času nebohý brat ) súd uvádza nasledovné:
Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že bolo povinnosťou žalovanej svoje tvrdenia preukázať dôkazmi. Žalovaná však si túto dôkaznú povinnosť nesplnila, t.j. v danom prípade neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažovalo a súdu svoje tvrdenia o splatení celého dlhu nijakým spôsobom nepreukázala. K tvrdeniu žalovanej o splatení časti dlhu jej t.č. nebohým bratom súd uvádza, že táto skutočnosť spornou medzi účastníkmi konania nebola, a tak ako vyplýva z dôkazu preloženého žalobcom, dňa 3.11.2009 bola na účet žalobcu poukázaná platba vo výške 187 EUR nebohým V.. I. K., ktorá suma bola žalobcom započítaná na dlh žalovanej.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V konaní bol úspešný žalobca, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku. Úspech žalobcu činí aj späťvzatie návrhu z jeho strany, poukazujúc na § 146 ods.2 veta druhá O.s.p. Trovy konania žalobcu činia ním zaplatenú výšku súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 36 EUR, a ktorú sumu je žalovaná povinná nahradiť žalobcovi.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.