Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/123/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu PhD. a JUDr. Márie Rišiaňovej, v právnej veci maloletej navrhovateľky T. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, XXX XX H., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v H., proti odporcovi K. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. J. X, Y., T., v odvolacom konaní právne zastúpenému N. D. I., advokátom so sídlom S. XX, Y., v konaní o určenie otcovstva a o úpravu výkonu rodičových práv a povinností k maloletej navrhovateľke, za účasti matky I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, XXX XX H., na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. -469 zo dňa 06. 06. 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej T. H. s účinnosťou od XX. XX. XXXX výživným vo výške 188,10 Eur mesačne a s účinnosťou od XX. XX. XXXX výživným vo výške 165,97 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky I. H. (III. výrok), v súvisiacom výroku o povinnosti odporcu zaplatiť zročné výživné za obdobie od XX. XX. XXXX do 06. 06. 2014 vo výške 25. 277,19 Eur k rukám matky I. H., v lehote jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia (V. výrok) a vo výroku, ktorým okresný súd styk odporcu s maloletou T. H. neupravil (IV. výrok), p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ resp. „prvostupňový súd“) určil, že odporca K. G., nar. XX. XX. XXXX je otcom maloletej T. H., narodenej XX. XX. XXXX v H., z matky I. H., nar. XX. XX. XXXX (I. výrok ). Okresný súd zveril maloletú T. H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok (II. výrok). Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej T. H. s účinnosťou od XX. XX. XXXX výživným vo výške 188,10 € mesačne a s účinnosťou od XX. XX. XXXX výživným vo výške 165,97 € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky I. H. (III. výrok). Súd styk odporcu s maloletou T. H. neupravil (IV. výrok). Zameškané výživné za obdobie od XX. XX. XXXX do 06. 06. 2014 vo výške 25. 277,19 Eur uložil odporcovi povinnosť zaplatiť k rukám matky I. H. v lehote jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia (V. výrok). Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Brezno trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku vo výške 16,60 Eur a trovy znaleckého dokazovania vo výške 536,92 Eur, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (VI. výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že maloletá navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia otcovstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Okresný súd na základe znaleckého posudku č. 8/2013 znalca M.. U. Y., C.. znalca z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA zistil, že biologické otcovstvo odporcu voči maloletej navrhovateľke nie je možné vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva je W= XX,XXXXXX%, a teda jeho biologické otcovstvo je treba pokladať za prakticky dokázané. Z uvedeného dôvodu okresný súd určil, že odporca

je otcom maloletej navrhovateľky. Okresný súd zistil, že maloletá navrhovateľka navštevuje C. ročník B. K.. Jej zdravá, neužíva žiadne lieky. Matka navrhovateľky je dlhodobo nezamestnaná, je evidovaná na úrade práce. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býva v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý je otcom jej druhej dcéry. Všetky náklady hradí jej priateľ, pretože matka navrhovateľky nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi. Matka uviedla, že nie je potrebné upraviť styk maloletej navrhovateľky s odporcom. Ak bude mať odporca o ňu záujem, maloletá navrhovateľka je ochotná sa s ním stretávať. Okresný súd zistil, že odporca v období od narodenia dieťaťa podnikal v oblasti R., M.. Neskôr pracoval ako Q.. Podľa jeho posledného vyjadrenia, jeho priemerný príjem v čistom predstavoval sumu 537,02 Eur mesačne. Svoje výdavky vyčíslil vo výške 250,- Eur mesačne z titulu nájomného. Okresný súd prihliadnuc na povolanie odporcu (Q.) ustálil, že mesačný príjem deklarovaný odporcom vo výške 537,- Eur je sumou, ktorá je oficiálne uvádzaná v jeho pracovnej zmluve. Okrem tejto sumy si odporca privyrobí aj na tzv. „U.“, čiže jeho skutočný mesačný príjem je určite vyšší. Odporca tvrdil, že má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť a platí výživné vo výške 207,- Eur mesačne. Túto skutočnosť odporca žiadnym spôsobom nepreukázal. Okresný súd zistil, že odporca neprispel doposiaľ na výživu maloletej žiadnou čiastkou od jej narodenia, preto určil výživné v sume 165,97 Eur mesačne. K výživnému za obdobie od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX pripočítal aj alikvotnú časť za zakúpenú výbavičku vo výške 265,50 Eur, a preto uložil odporcovi prispievať na výživu maloletej sumou 188,10 Eur mesačne. Za obdobie od narodenia maloletej do dňa vyhlásenia rozhodnutia (06. 06.2014) má odporca na výživu maloletej zaplatiť spolu sumu 25. 277,19 Eur (138 mesiacov x 165,97 Eur + 12 mesiacov x 188,10 Eur + alikvotná časť za XX/XXXX a 06/2014 vo výške 116,13 Eur). Prihliadnuc na pomery všetkých účastníkov okresný súd uložil odporcovi zaplatiť zročné výživné k rukám matky, do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd styk odporcu s maloletou navrhovateľkou neupravil, pretože odporca o ňu od jej narodenia neprejavil žiadny záujem. V prípade, ak sa bude chcieť odporca s maloletou navrhovateľkou stretávať, je to možné riešiť dohodou oboch rodičov. O trovách konania štátu súd rozhodol podľa ustanovenia (ďalej len „“), ktoré predstavujú náklady spojené so znaleckým dokazovaním, vyplatené zo štátnych prostriedkov. Keďže odporca bol v konaní neúspešný, preto mu uložil povinnosť, nahradiť trovy konania štátu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zároveň povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,60 Eur (maloletá navrhovateľka bola oslobodená od poplatkovej povinnosti).

Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku ohľadne výživného a styku s maloletou navrhovateľkou, odporca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu. Uviedol, že nikdy nevidel maloletú navrhovateľku a akýkoľvek kontakt s ňou mu nebol umožnený. Nie je schopný platiť súdom určené výživné. Ďalej vzniesol námietku premlčania. Podľa jeho názoru mu mala byť uložená povinnosť platiť výživné spätne len za tri roky od súdneho pojednávania a nie až od narodenia maloletej navrhovateľky. Keďže jeho čistý mesačný príjem je vo výške 573,08 Eur, exekučné konanie by v T. nemalo úspech.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Matka maloletej navrhovateľky sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec prejednal v medziach daným odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením , bez nariadenia ústneho pojednávania podľa ustanovenia , a rozsudok okresného súdu vo výrokoch ohľadne vyživovacej povinnosti odporcu k maloletej navrhovateľke, úpravy styku (III., IV., V. výrok), ako vecne správne podľa ustanovenia potvrdil z týchto dôvodov:

Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch je vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením rozsudku okresného súdu ( ), ktoré je

dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda, spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení .

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že práva a povinnosti rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik. Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr. smrťou rodiča, resp. dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská vyživovacia povinnosť najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samé sa živiť.

V prípade určovania vyživovacej povinnosti sú u povinnej osoby rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, prípadne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu rovnocennú finančnému príspevku, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme determinovaná vekom dieťaťa.

Pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného na výživné. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože podľa súčasného právneho stavu nie sú dominantné tzv. odôvodnené potreby dieťaťa, ale potreby dieťaťa sa skúmajú najmä vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné pre maloleté dieťa vo výške, ktorá prevyšuje jeho oprávnené, resp. jeho odôvodnené potreby. U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť oboch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a materiálnych možností.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Okresný súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu správne prihliadol na odôvodnené potreby maloletej navrhovateľky od jej narodenia, t.j. na vek, zdravotný stav, návštevu školského zariadenia, uspokojovanie základných potrieb maloletej navrhovateľky, na skutočnosť, že odporca od jej narodenia neprispel na jej výživu žiadnou sumou a na druhej strane možnosti a schopnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, t. j. odporcu. Okresný súd pri svojom rozhodnutí správne zohľadnil to, že osobnú starostlivosť o maloletú navrhovateľku od narodenia zabezpečuje výhradne matka, pričom táto jej osobná starostlivosť fakticky predstavuje naturálny ekvivalent materiálnej hodnoty, čiastočne zodpovedajúci tomu, čo poskytuje otec vo forme výživného. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že nebol preukázaný konkrétny objektívny dôvod, pre ktorý by mal odporca mať v T. (v pozícii Q.) priemerný čistý príjem „len“ vo výške 537,- Eur mesačne. Z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu je známe, že v T. zamestnanec v pozícii Q., dosahuje príjem niekoľkonásobne vyšší, než ho deklaroval odporca v konaní. Ďalej je všeobecne známe, že v tejto pozícii oficiálny príjem nie je jediným príjmom, pretože Q. má príjem i z B., t.j. z dobrovoľnej peňažnej odmeny za B.. Skutočnosť, že má odporca vyšší príjem nasvedčujú odporcom špecifikované mesačné výdavky, ktoré prevyšujú ním deklarovaný mesačný príjem. Je logické, ak by mal odporca nižší príjem než sú jeho výdavky, nezotrval by vo svojom zamestnaní a snažil by si nájsť zamestnanie adekvátne jeho veku, vzdelaniu, potrebám a výdavkom, eventuálne snažil by sa svoju životnú úroveň zvýšiť príjmom i z iného zamestnania, čo v danej veci absentuje. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že ak by boli pravdivé tvrdenia odporcu ohľadne jeho ďalšej vyživovacej povinnosti vo výške 207,- Eur mesačne, už samotná táto skutočnosť by odôvodňovala, aby mu súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej navrhovateľky výživným minimálne v rovnakom rozsahu, keďže maloleté deti toho istého povinného rodiča majú mať rovnakú životnú úroveň.

Odvolací súd na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že výživné v sume 165,97 Eur mesačne je primerané odôvodneným potrebám a záujmom maloletej navrhovateľky, ale možnostiam a schopnostiam odporcu. Okresný súd správne rozhodol, keď uložil odporcovi zaplatiť zročné výživné za obdobie od XX. XX. XXXX (odo dňa narodenia maloletej) vychádzajúc z rozdielu medzi výškou súdom určeného výživného mesačne násobeného počtom mesiacov omeškania prihliadnuc na to, že odporca na výživnom nezaplatil žiadnu čiastku. V súvislosti s odvolacími argumentmi odporcu odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 77 ods. 1 ZR tretia veta, z ktorého vyplýva: „Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa“

Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie konania bol podaný na súde dňa 21. 02. 2002, teda dňom 21. 02. 2002 sa začalo konanie ( ). V návrhu na začatie konania bol uplatnený nárok na výživné pre maloletú navrhovateľku odo dňa jej narodenia, t.j. od XX. XX. XXXX. Pretože už v návrhu na začatie konania bolo uplatnené výživné i za dobu troch mesiacov spätne, okresný súd potom správne rozhodol o určení počiatku vzniku nároku na výživné od XX. XX. XXXX. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou odporcu ohľadne premlčania nároku na výživného konštatuje, že i táto je námietka je irelevantná. Zákon o rodine (lex specialis) neobsahuje úpravu premlčacej doby, preto sa použije pre oblasť rodinnoprávnych vzťahov (vrátane výživného) úprava obsiahnutá v (lex generalis). Návrh na začatie konania bol podaný na súde včas, t.j. v premlčacej lehote, preto nedošlo k uplynutiu premlčacej doby, ktorá od uplatnenia práva na súde po dobu konania neplynie ( prvá veta ).

Zároveň odvolací súd dodáva, že jednou z rodičovských práv odporcu je oprávnenosť stýkať sa s maloletou navrhovateľkou. Odporca počas konania nežiadal upraviť styk s maloletou navrhovateľkou. Je na odporcovi, či využije toto rodičovské právo alebo nie. Je nesporné, že odporca doposiaľ neprejavil skutočný záujem o styk s maloletou navrhovateľkou, a to od jej narodenia, t. j. D. rokov. V konaní taktiež nebolo zistené, že by matka bránila v styku odporcu s maloletou navrhovateľkou. Je nesporné, že odporca si doposiaľ k maloletej navrhovateľke nevytvoril žiaden vzťah otec- dcéra, dokonca nedošlo ani len k osobnému kontaktu medzi nimi. Preto by nebolo vhodné, aby súd t. č. striktným spôsobom zasahoval do úpravy styku, keďže v konaní nebolo zistené, že by existovali zo strany matky vytvorené prekážky, kvôli ktorým by nemohlo dôjsť k realizácii styku. Odporca však musí akceptovať skutočnosť, že maloletá navrhovateľka je vo veku D. rokov, t. j. vo veku, v ktorom už vie zreteľne a jasne prejaviť svoje názory, emócie, potreby. Bude na odporcovi, či si dokáže s maloletou navrhovateľkou vytvoriť vzťah otec - dcéra, v ktorom maloletá navrhovateľka bude z jeho strany cítiť skutočný záujem o ňu a vytvorí priestor pre to, aby maloletá navrhovateľka mohla pocítiť otcovskú lásku a podporu, ktorú od neho doposiaľ nemohla pocítiť.

Odvolací súd dodáva, že v danom prípade okresný súd správne aplikoval ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších právnych predpisov. Ide totiž o vec s medzinárodným prvkom (odporca má bydlisko v T.) s tým, že sa konanie začalo v roku 2002, t. j. pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie (pred 01. 05. 2004). Súdy Slovenskej republiky teda mali a majú právomoc konať vo veci určenia otcovstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej navrhovateľke, ktorá je štátnou občiankou Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky má od narodenia i obvyklý pobyt.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd výroky rozsudku (III., IV., V. výrok) ako vecne správne podľa ustanovenia tvrdil.

Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku zostali nedotknuté ( ).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s ustanovením z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu, pretože predmetom odvolacieho konania bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej navrhovateľke.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.