Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-301-2014.pdf
PDF · 85.72 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/301/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: CreditONE, s.r.o., Nedbalova 453/12, 811 01 Bratislava, IČO: 46 559 051, zastúpený JUDr. Silviou Hricovou, advokátkou so sídlom Dudvažská 37, Bratislava, IČO: 42226279, proti žalovanému: K. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, K., o zaplatenie 201,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 120 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 1.11.2013 zo sumy 120 eur do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.8.2014 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 161,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 161,10 eur od 1.11.2013 až do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.10.2003 došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke č. XXXXX medzi žalobcom a žalovaným, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky spoločnosti s kódovým označením 30 - 09 - 2013. Predmetom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť za podmienok dohodnutých v zmluve pôžičku vo výške 120 eur, bezhotovostným prevodom na účet klienta, z ktorého klient na znak súhlasu s nakladaním s osobitnými údajmi uhradil registračný poplatok 0,01 eur, pričom zároveň potvrdil žiadosť o pôžičku ako aj súhlas s ustanovenými zmluvnými podmienkami v súlade s postupom uverejneným v čl. 2 bod 2.2. a čl. 10. a 11. zmluvy. Veriteľ svoj záväzok splnil dňa 1.10.2013. Recipročne v zmysle čl. 9. ods. 9.6. sa žalovaný zaviazal k vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov spolu s dohodnutým zmluvným úrokom za ich poskytnutie v celkovej výške 161,10 eur, včas ustanoveným spôsobom v zmluve, a to najneskôr do 31.10.2013. V súlade s čl. 9 ods. 9.6.1. Všeobecných podmienok sa žalovaný zaviazal, že úver vo výške 120 eur splatí včas, spolu so zmluvným úrokom vrátane celkových nákladov, ktoré žalobca ako veriteľ vynaložil na poskytnutie pôžičky, ako aj prípadné sankčné poplatky. Na základe uvedeného žalobca eviduje voči žalovanému sumu v celkovej výške 120 eur + zmluvný úrok vo výške 41,10 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. V zmysle toho si žalobca uplatnil dlžnú sumu ako aj úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 161,10 eur od 1.11.2013 až do zaplatenia.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, pričom žalobu spolu s uznesením ktorým bol vyzvaný, aby sa k žalobnému návrhu vyjadril v lehote pätnástich dní, prevzal dňa 21.10.2014.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 200ea ods. 3 O.s.p., ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko predmetom konania je zaplatenie pohľadávky, ktoré nepresahuje sumu 1.000 eur a jedná sa teda o drobný spor.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to návrhom, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX zo dňa 1.10.2013, detailom obratu a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci: <../../../../../alena.pavelekova/Desktop/410.wma>
Na základe požiadavky žalovaného vloženej do informačného systému žalobcu, žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 120 eur, o čom žalobca žalovanému poslal potvrdzujúcu SMS a zároveň mu poslal zmluvu o spotrebiteľskom úvere na žalovaným uvedenú mailovú adresu.
Podľa uvedenej zmluvy uzatvorenej podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 120 eur dňa 1.10.2013 so splatnosťou 31.10.2013, pri ročnej úrokovej sadzbe 416,71 % a RPMN 3499,90 %. Žalobca poukázal žalovanému sumu 120 eur dňa 1.10.2013.
V prípade omeškania so splatením pôžičky viac ako 30 kalendárnych dní bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 25 eur, ktorú žalobca uplatnil v tomto konaní. Ďalej žalobca uplatnil sumu 41,10 eur, ktorá podľa zmluvy predstavuje celkovú výšku úroku za spotrebiteľský úver. Žalovaný doposiaľ požičanú sumu nevrátil.
Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 52 ods.1, ods.2, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka /v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 153 ods.1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, o ktoré žalobca taktiež opiera svoje nároky, žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, aby bol žalovanému poskytnutý úver za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy.
Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník.
Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná spotrebiteľská zmluva, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi v časti dohodnutých úrokov z pôžičky.
Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku /poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi /pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/.
V predmetnej zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 416,71 %. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci december 2013 na úrovni 8,67 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 416,71 % ročne uvedená v zmluve podstatne /viac ako 48-krát/ prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci december 2012.
Podľa názoru súdu, výška úrokov pri nebankových spotrebiteľských úveroch nemusí dôsledne kopírovať výšku úrokov porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov /aj keď vyššia ako pri bankách/ musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie, v danom prípade si žalovaný požičal sumu 120 eur.
Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Dohodnutá úroková sadzba vo výške 416,71 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, preto predmetná zmluva o pôžičke v časti dohodnutých úrokov sa svojím obsahom prieči dobrým mravom a je neplatná.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 120 eur a žalovaný doposiaľ nič nevrátil, preto súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 120 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 1.11.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Súd teda nepriznal žalobcovi úrok a duplicitnú sankciu za omeškanie v podobe zmluvnej pokuty.
O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov. Vzhľadom na približne rovnaký pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.