Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_13P-198-2013.pdf
PDF · 94.46 KB
No categories available
13P/198/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. J., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: Q. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., K. XX, a otec: Q. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X, XXXXX W., Nemecká spolková republika, v konaní zastúpený: JUDr. Q. V., nar. X.X.XXXX, bytom A. - W., B. ul. XX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otca na maloleté dieťa zo sumy 190,- Eur mesačne na sumu 270,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 2.9.2013 do 26.11.2015 na maloleté dieťa vo výške 2.160,- Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 60,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 13P/127/2009 - 116 zo dňa 18.2.2010 v časti bežného výživného.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.9.2013, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 190,- Eur mesačne na sumu 500,- Eur mesačne počnúc podaním návrhu, z dôvodu nárastu odôvodnených potrieb maloletej od posledného rozhodnutia, najmä v súvislosti s jej fyzickým rastom, školskou dochádzkou a všestranným vývojom dieťaťa.
Otec sa k návrhu matky vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že so zvýšením výživného v matkou požadovanej výške nesúhlasil z dôvodu jeho osobného bankrotu v Nemecku, bol ochotný pristúpiť na zvýšenie výživného maximálne na sumu 200-250,- Eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca prostredníctvom dožiadaného súdu v N., právneho zástupcu otca a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn 13P/127/2009, potvrdeniami ohľadne príjmov a výdavkov rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené dňa 1.10.2002 rozsudkom Okresného súdu Bratislava V v konaní sp. zn. 9C/40/2001, ktorým rozsudkom bolo zároveň maloleté dieťa zverené do starostlivosti matky, pričom naposledy bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 13P/127/2009 - 116 zo dňa 18.2.2010 tak, že otec bol zaviazaný prispievať na
dieťa bežným výživným vo výške 190,- Eur mesačne a zároveň vždy k 20.7. každého roka prispievať na jednorazové náklady dieťaťa súvisiace s nástupom do školy v sume 150,- Eur. V čase tohto rozhodovania bola matka zamestnaná u zamestnávateľa Úrad vlády Slovenskej republiky s priemerným čistým mesačným príjmom 545,- Eur a otec podnikal v N. s priemerným čistým mesačným príjmom od 400 - 4.000,- Eur, iné vyživovacie povinnosti rodičia nemali. Maloletá V. mala XX rokov, navštevovala 6. ročník základnej školy.
Matka a právny zástupca otca vypočutí na pojednávaní ako účastníci konania v podstate zotrvali na svojich stanoviskách ohľadom úpravy výživného.
Maloletá V. má v súčasnosti XX rokov, navštevuje 2. ročník Gymnázia Q. V. v X.. Dieťa do školy pravidelne dochádza, stravuje sa v škole, nosí zubný strojček, trpí atopickým ekzémom, je sledovaná kožným a zubným lekárom a ortopédom, inak je zdravá, so svojim otcom neudržiava žiaden kontakt. Otec pravidelne prispieva na dieťa bežným výživným 190,- Eur mesačne a rovnako tak prispieva v zmysle rozhodnutia súdu aj každoročne vždy k 20.7. sumou 150,- Eur na výdavky súvisiace so školskou dochádzkou.
Matka je naďalej rozvedená, iná vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Naďalej je zamestnaná u zamestnávateľa Úrad vlády Slovenskej republiky s priemerným čistým mesačným príjmom 863,24 Eur. Spolu s maloletým dieťaťom žije v spoločnej domácnosti v 2-izbovom byte v Šali, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, jej výdavky na bývanie predstavujú mesačne sumu 450,- Eur, z ktorej sumy činí 180,- Eur splátka hypotéky, 110,- Eur titulom nájomného, 50,- Eur elektrina, 15,- Eur plyn, 4,64 Eur rozhlas a TV, 9,60 Eur káblovka, 25,49 Eur internet a 43,66 Eur telefón, ďalej má cestovné výdavky 110,- Eur, 30,- Eur na hygienické a zdravotnícke potreby, 150 - 200,- Eur na stravu, 50-70,- Eur na ošatenie, prípadne ďalšie výdavky v súvislosti s uspokojovaním kultúrnych potrieb matky a maloletej. Pri nástupe maloletej do 1. ročníka gymnázia v roku 2014 mala matka výdavky 50,- Eur na kúpu jazykových učebníc a 30,- Eur poplatok rade rodičov. V decembri 2014 mala matka zvýšené výdavky na maloletú v súvislosti s lyžiarskym výcvikom (190,- Eur lyžiarsky kurz 02/2015, 25,- Eur požičanie lyží, kúpa zimnej obuvi 35,29 Eur a vreckové 10,- Eur) spolu vo výške 260,29 Eur, vo februári 2015 na školský ples mala matka zvýšené výdavky v súvislosti s ošatením maloletej vo výške 42,88 Eur. V súvislosti so zubným strojčekom maloletej vznikajú výdavky matky pri pravidelných návštevách maloletej u čelustného ortopéda každých 6-8 týždňov vo výške 7,50 Eur, pričom prvý zubný aparát pred 4-5 rokmi stál 90,- Eur, a tento bolo nevyhnutné vymeniť za silikónový, taktiež v hodnote 90,- Eur, pričom nový odtlačok stál 35,- Eur. V súvislosti s atopickým ekzémom, ktorým maloletá trpí, má matka výdavky na kúpu liečiv v hodnote 20-30,- Eur približne na 6 mesiacov. V školskom roku 2015/2016 v mesiacoch marec-apríl 2016 sa má maloletá zúčastniť 10 dňového jazykového pobytu v Anglicku, pričom cena zájazdu predstavuje 458,- Eur plus vreckové. Okrem toho sú výdavky na maloletú bežné, veku primerané.
Otec je naďalej rozvedený, iná vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Je zamestnaný u zamestnávateľa F. B. s.r.o., N. ako kuchár s priemerným čistým mesačným príjmom 1.460,- Eur. Mesačné výdavky otca, okrem výživného na maloletú, predstavujú 520,- Eur titulom nájomného na byt o rozmere 39 m2, kde žije sám, na dôchodok si prispieva 50,- Eur, na mobil 40,- Eur, telefón a internet 30,- Eur, elektrina 43,- Eur, za poistenie motorového vozidla 60,- Eur mesačne, daň na motorové vozidlo 10,- Eur mesačne, na všeobecný nemecký automobilový klub ADAC platí 8,- Eur mesačne, cestovné výdavky do zamestnania činia 80,- Eur, na centrálu vymáhania poplatkov platí 19,- Eur mesačne, za povinné poistenie 7,- Eur, 50,- Eur na hygienu, 50,- Eur na kultúru a 48,- Eur mesačne platí za zmluvu vo fitnes centre, na stravu približne 180,- Eur, inak je zdravý, pravidelne neužíva žiadne lieky. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, vlastní osobné motorové vozidlo Opel Sintra r. výroby 1997 v hodnote približne 1.000,- Eur. Má výdavky na starostlivosť o psa, a to 30,- Eur ročne na daň za psa a 20,- Eur mesačne na krmivo. Voči otcovi sa v N. vedie konkurzné konanie pred Obvodným súdom v V. sp. zn. 1507 IN 303/11, ktoré bolo začaté 25.1.2011 s predpokladom skončenia 3.3.2017, pričom od 16.1.2012 sa konanie nachádza vo fáze oslobodenia od zvyšku dlžoby.
Zo zhodných vyjadrení rodičov vyplynulo, že otec si súdom určené bežné výživné aj jednorazové výživné každoročne do 20.7. na dieťa doposiaľ riadne plní, iným spôsobom na dieťa neprispieva, s dieťaťom neudržiava žiaden kontakt.
Kolízny opatrovník, s poukazom na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa od poslednej úpravy výživného, navrhol zvýšiť výživné na maloletého dieťa v rozsahu od 350-400,- Eur mesačne, a to z dôvodu, že výživné je prednostnou pohľadávkou rodiča pred inými výdavkami aj v Nemecku a skutočnosť, že sa otec dostal do bankrotu nemožno pripísať na vrub maloletého dieťaťa, dieťa nemôže niesť zodpovednosť za podnikanie svojho rodiča. Kolízny opatrovník uviedol, že niektoré výdavky otca nemožno považovať za nevyhnutné ako napríklad 48,- Eur na fitness centrum, 30,- Eur ročne na psa a 20,- Eur mesačne na krmivo, 60,- Eur mesačne na poistenie osobného motorového vozidla, 50,- Eur na kultúru. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že aj keď je otec v bankrote, má príjem 1.460,- Eur, teda jeho príjem je slušný, aj napriek jeho prezentovanej insolventnosti.
Podľa § 163 ods. l O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie,
resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti otca došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o 6 rokov, kým v čase pôvodného rozhodovania malo dieťa XX rokov a navštevovalo 6. ročník základnej školy, toho času je má XX rokov a navštevuje 2. ročník gymnázia v X., teda výdavky spojené s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jej fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky a prechodom na strednú školu, ako aj so zabezpečením jej odôvodnených potrieb vzhľadom na jej záujmy, školské a mimoškolské aktivity, či výdavky na zdravotnú starostlivosť, teda vo všetkých oblastiach jej života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil.
Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k zmene pomerov na strane rodičov od posledného rozhodnutia o výživnom podstatným spôsobom nedošlo, keďže naďalej sú obaja rozvedení, iná vyživovacia povinnosť im nepribudla. Rodičia sú naďalej zamestnaní, matka u toho istého zamestnávateľa a otec síce už nepodniká avšak je zamestnaný ako kuchár. Na strane matky, vzhľadom na odstup času od posledného rozhodovania súdu o výživnom, vzrástol príjem priamo úmerne narastajúcim výdavkom a životným nákladom (približne o 300,- Eur mesačne). Na strane otca došlo tak isto k zmene výšky príjmu v porovnaní s obdobím posledného rozhodovania súdu, a to tým spôsobom, že kým pri pôvodnom rozhodovaní nemal stabilný príjem, ale tento dosahoval mesačne v rozmedzí od 400 - 4.000,- Eur, z ktorých však hradil výdavky súvisiace s jeho podnikaním, v súčasnosti má stabilný priemerný čistý mesačný príjem 1.460,- Eur, pričom mu odbudli výdavky súvisiace s podnikaním a rovnako tak aj dlhy, keďže sa vedie na príslušnom súde vo vzťahu k jeho osobe konkurzné konanie a zvyšok dlhov mu bol dňa 16.1.2012 odpustený. Na strane matky detí je potrebné prihliadnuť na osobnú starostlivosť o dieťa. Pokiaľ ide o náklady na domácnosť, obidvaja rodičia si ich hradia sami.
Na strane otca došlo k tej zmene, že už nie je podnikateľ a svoje dlhy plynúce z neúspešného podnikania spláca mesačne po 19,- Eur. Podnikanie je činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko a jeho konanie môže viesť tak k zisku ako aj k strate. Dôsledky podnikateľského rizika, ako napríklad, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, nemôžu zasahovať do vyživovacej povinnosti rodiča, a to najmä z toho dôvodu, že podnikateľ preberá na seba toto riziko vedome a dobrovoľne už pri založení spoločnosti, resp. zápise do príslušného podnikateľského registra. Výživným oprávnené osoby nenesú zodpovednosť za výsledky podnikateľskej činnosti povinnej osoby. Otec sa po neúspechu v podnikaní ďalej zamestnal s pravidelným mesačným zárobkom, teda v súčasnosti má stabilný príjem, z ktorého platí maloletej doposiaľ riadne výživné. Po preskúmaní ďalších výdavkov otca súd nemal preukázanú nevyhnutnosť vynakladania niektorých jeho výdavkov ako napríklad, mesačný výdavok 60,- Eur na poistenie osobného motorového vozidla, 48,- Eur fitnes centrum, 30,- Eur ročne a 20,- Eur mesačne na psa, 50,- Eur mesačne na kultúru, preto tieto výdavky neakceptoval a pri posúdení schopností, možností a majetkových pomerov otca, tieto nebral do úvahy. Za týchto okolností, keď súd nezapočítal medzi nevyhnutné výdavky vyššie uvedené položky, otcovi zostáva mesačne po vynaložení jeho ostatných výdavkov suma 442,- Eur, z ktorej hradí výživné na maloletú. Otec doposiaľ prispieval výživným na dieťa riadne v súdom určenej výške, pričom sám súhlasil so zvýšením výživného na sumu v rozsahu 200 - 250,- Eur a matkou vyčíslené výdavky na dieťa nenamietal. Za daného stavu mal súd za to, že na strane príjmu otca je dostatočný priestor na zvýšenie výživného. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Súd matkinmu návrhu vyhovel čiastočne a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v súlade s § 77 ods. 1 veta druhá ZR počnúc dňom podania návrhu, odkedy podľa názoru súdu došlo k objektívnej zmene pomerov na strane dieťaťa zvýšením jeho odôvodnených potrieb vo všetkých oblastiach jeho života. Nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a rodič je vzhľadom na možnosti a schopnosti i majetkové pomery povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa, súd zvýšil výživné zo sumy 190,- Eur mesačne na sumu 270,- Eur mesačne, a to najmä s ohľadom na vývoj životných nákladov, rastúcich výdavkov na maloleté dieťa a na majetkové pomery otca, ktoré takúto
výšku výživného odôvodňujú. Takto určené výživné podľa názoru súdu zodpovedá kritériám Zákona o rodine. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem rodiča približne v rozsahu 1/3 z celkového jeho mesačného príjmu, na plnenie všetkých vyživovacích povinností rodiča, (z aktuálneho príjmu otca cca. 1.460,- Eur predstavuje 1/3 sumu približne 486,66 Eur). Otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletej V.. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletej sumou 270,- Eur a matka prispeje sumou 135,- Eur (nakoľko druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou) a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavkov na dieťa (23,52 Eur), tak na strane maloletého dieťaťa vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 428,52 Eur mesačne (270 + 135 + 23,52), čím vznikne dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletej, pričom na strane otca zostáva naďalej istá rezerva do 1/3 výšky jeho príjmu, z ktorej bude možné čerpať v budúcnosti pri ďalšom navýšení výživného s poukazom na ďalšie rastúce potreby maloletého dieťaťa. Pričom súd na strane otca zohľadnil aj splátky dlžného výživného, ktoré bude platiť spolu s bežným výživným. Súd stanovil účinnosť zmeny výživného počnúc dňom podania návrhu, čím otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 2.9.2013 do 26.11.2015 vo výške 2.160,- Eur (zvýšené výživné predstavuje sumu 270,- Eur mínus pôvodné výživné 190 Eur = 80,- Eur; zvýšené výživné za mesiac 9,10,11,12/2013 predstavuje 320,- Eur + za mesiace 1-12/2014 a 1-11/2015, teda 32 x 80,- Eur = 1.840,- Eur; teda spolu 2.160,- Eur), ktorý dlh súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 60,- Eur mesačne, a to až do zaplatenia k rukám matky maloletého dieťaťa spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, pričom výšku mesačných splátok súd s poukazom na to, že ide o výživné na maloleté dieťa určil tak, aby dlh bol zaplatený najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.