Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/68/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci navrhovateľa: J.. Q. K., A. A. Č.. XX, XXX XX Bratislava, zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Rastislav Kaššák, PhD., advokát, Medená č. 5, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie Slobody č. 6, 810 05 Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25. 02. 2011 a náhradu mzdy vo výške 21 908, 04 eur, takto

rozhodol:

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 25. 02. 2011, doručené navrhovateľovi dňa 07. 03. 2011, je neplatné.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 13 050 eur brutto, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06. 05. 2011 sa navrhovateľ v zastúpení svojím právnym zástupcom domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 25. 02. 2011, doručené navrhovateľovi dňa 07. 03. 2011, je neplatné. Súčasne žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku vo výške 1 825, 67 eur brutto od 08. 03. 2011 až do času, kým navrhovateľovi odporca umožní pokračovať v práci alebo do doby, keď súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Počas konania na pojednávaní dňa 11. 09. 2014, čl. 144, súd pripustil návrh právneho zástupcu navrhovateľa na zmenu návrhu v časti petitu tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25. 02. 2011, doručené navrhovateľovi dňa 07. 03. 2011, je neplatné, a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku vo výške 1 825, 67 eur za 12 mesiacov odo dňa oznámenia odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, v celkovej výške 21 908, 04 eur. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. - 245 zo dňa 03. 12. 2008, čl. 15, v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 16. 09. 2009, čl. 27, s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. - 296 zo dňa 15. 07. 2010, čl. 9, právoplatným dňa 25. 08. 2010 a vykonateľným dňa 28. 08. 2010, bolo rozhodnuté, že výpoveď daná navrhovateľovi Slovenskou správou letísk zo dňa 03. 03. 2003, je neplatná. Podľa navrhovateľa z odôvodnenia týchto rozhodnutí vyplýva, že odvolanie navrhovateľa z funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk bolo nezákonné a súd sa touto otázkou zaoberal ako predbežnou otázkou. Listom zo dňa 22. 09. 2010, čl. 35, vyzval navrhovateľ odporcu na prideľovanie mu práce alebo na rokovanie o skončení pracovného pomeru v zmysle uvedených rozhodnutí súdu. Odporca listom zo dňa 04. 10. 2010, čl. 37,

navrhovateľovi oznámil, že jeho zamestnávateľ Slovenská správa letísk bol k 31. 12. 2004 zrušený a jeho právnym nástupcom je odporca, a preto pracovný pomer navrhovateľa trvá k odporcovi. Odporca navrhol navrhovateľovi zaradenie na štátnozamestnanecké miesto v štátnej služby, na sekcii civilného letectva a vodnej dopravy, odbor civilného letectva, funkcia štátny radca. Navrhovateľ listom zo dňa 18. 10. 2010, čl. 40, odporcovi oznámil, že nesúhlasí s navrhovaným pracovným miestom a druhom práce, pretože ponúkané miesto má rozdielne podstatné náležitosti ako jeho pôvodný pracovnoprávny stav. Odporca listom zo dňa 28. 10. 2010, čl. 42, navrhovateľovi oznámil, že súdy neskonštatovali neplatnosť odvolania navrhovateľa z miesta generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk, preto nie je možné, aby navrhovateľ u odporcu vykonával rovnaký druh práce, s rovnakými podstatnými náležitosťami. Odporca poukázal na to, že súdy síce určili výpoveď z 03. 03. 2003 neplatnou, ale neurčili aký druh práce mal navrhovateľ vykonávať po odvolaní z funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk dňa 14. 02. 2003 do momentu dania mu výpovede dňa 03. 03. 2003. Odporca ponúkol navrhovateľovi ďalšie pracovné miesto pri výkone práce vo verejnom záujme a to miesto na sekcii civilného letectva a vodnej dopravy, odbor civilného letectva, funkcia vedúci odborný referent I. Navrhovateľ považoval za primerané a vhodné pracovné miesto, ktoré by spĺňalo náležitosti miesta podľa pracovnej zmluvy z roku 2002. Malo ísť o miesto v civilnom letectve, na ktoré by sa vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, vedúci zamestnanec - riaditeľ odboru, generálny riaditeľ sekcie, so mzdou 55 000.- Sk brutto. Navrhovateľ listom zo dňa 18. 11. 2001, čl. 45, sa pridržiaval svojho predchádzajúceho stanoviska. Odporca listom zo dňa 30. 11. 2010, čl. 47, zopakoval svoju ponuku na dve už navrhovateľovi ponúknuté pracovné miesta. Súčasne uviedol, že umožnil navrhovateľovi nastúpiť do práce, navrhovateľ opakovanú výzvu na nastúpenie do práce neuposlúchol a do práce nenastúpil, preto ho odporca upozornil, že nenastúpením do práce sa dopustil porušenia pracovných povinností vyplývajúcich pre navrhovateľa z pracovného pomeru a upozornil ho na možnosť dať navrhovateľovi výpoveď z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny v prípade pokračujúceho porušovania pracovnej disciplíny. Navrhovateľ mal za to, že nebolo povinnosťou navrhovateľa prijať ktorékoľvek odporcom ponúknuté miesto, o to viac, že nebolo primerané pôvodnému pracovnoprávnemu stavu navrhovateľa. Dňa 07. 03. 2011 bolo navrhovateľovi odporcom doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25. 02. 2011, čl. 30. Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje navrhovateľ za neplatné. Navrhovateľ listom zo dňa 08. 03. 2011, čl. 33, doručené odporcovi dňa 09. 03. 2011, oznámil odporcovi, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, a že trvá na ďalšom zamestnávaní u odporcu. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vidí navrhovateľ v tom, že dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru - závažné porušenie pracovnej disciplíny, nebol naplnený, pretože navrhovateľ žiadnym spôsobom neporušil pracovnú disciplínu. Navrhovateľ nemal na aké pracovné miesto nastúpiť, pretože odporca mu ponúkol dve pracovné miesta, ktoré absolútne neboli vhodné a primerané pôvodne dohodnutým pracovnoprávnym podmienkam. Mzda ponúknutých pracovných miest bola o 50% nižšia ako pôvodne dohodnutá mzda navrhovateľa. Navrhovateľ uvádzal, že si je vedomý špecifickej situácie, ktorá vznikla po určení súdom neplatnosti výpovede zo dňa 03. 03. 2003, keď medzi tým jeho zamestnávateľ Slovenská správa letísk ku dňu 31. 12. 2004 bola zrušená a právnym nástupcom zrušeného zamestnávateľa sa stal odporca. Mal však za to, že odporca mohol riešiť danú situáciu skončením pracovného pomeru dohodu alebo výpoveďou z organizačných dôvodov (zrušenie organizácie, zrušenie miesta), zmenou pracovnej zmluvy na nové pracovné miesto u odporcu, a nie okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť tým, že navrhovateľ nechodil do práce. Navrhovateľ sa okrem určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru domáhal i uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku vo výške 1 825, 67 eur za 12 mesiacov odo dňa oznámenia odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, v celkovej výške 21 908, 04 eur.

Odporca sa v rámci prípravy pojednávania písomne vyjadril k návrhu dňa 13. 06. 2011, čl. 55. Uviedol, že navrhovateľ svoju žalobu postavil na tom, že medzi stranami bolo dohodnuté vykonávanie funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk a doteraz nedošlo k účinnej zmene tejto dohody. Súdy o neplatnosti odvolania navrhovateľa z funkcie generálneho riaditeľa nerozhodli v ich výroku, tak že by určili toto odvolanie neplatným, naopak žalobu navrhovateľa v tejto časti zamietli. Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 200 zo dňa 20. 12. 2004 bola štátna príspevková organizácia Slovenská správa letísk ku dňu 31. 12. 2004 zrušená. Preto funkcia generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk navrhovateľovi už, čo i len z tohto dôvodu, nemohla byť ponúknutá. Navrhovateľ bol z funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk odvolaný dňa 14. 02. 2003. Výpoveď mu bola daná následne dňa 03. 03. 2003, teda v čase keď už funkciu generálneho riaditeľa už nevykonával. Odporca uvádzal, že navrhovateľ skutočne neustále vyzýval odporcu na prideľovanie práce alebo

na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru v nadväznosti na rozhodnutie súdov. Svojím konaním však svoj úmysel o výkon práce pre odporcu nijako fakticky nepreukázal napr. tým, že by sa dostavil do práce u odporcu, nastúpil do práce. Odporca navrhovateľovi ponúkol druhovo príbuzné dve pracovné miesta, ktoré však navrhovateľ odmietol. Odporca mu ponúkol štátnozamestnanecké miesto v štátnej službe, na sekcii civilného letectva a vodnej dopravy, odbor civilného letectva, funkcia štátny radca, a pracovné miesto s výkonom práce vo verejnom záujme, na sekcii civilného letectva a vodnej dopravy, odbor civilného letectva, funkcia vedúci odborný referent I. Obe ponúknuté miesta navrhovateľ odmietol s odôvodnením, že obe ponúknuté pracovné miesta majú rozdielne podstatné náležitosti v porovnaní s doterajším jeho pracovnoprávnym stavom. Navrhovateľ však tento ním uvádzaný pracovnoprávny stav nešpecifikoval, a to i napriek výzvam odporcu. Okrem iného, v danom čase bol navrhovateľ riadne zamestnaný u iného zamestnávateľa, preto je nemožné, aby mohol skutočne pre odporcu vykonávať prácu, ktorej ponúknutia sa domáhal. Dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru - neplnenie si svojich povinností zamestnanca, existoval až do dania okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi a nie odo dňa doručenia písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny. Odporca vyvinul maximálne úsilie o pokračovanie v práci navrhovateľa. Navrhovateľ však všetky snahy odporcu neakceptoval, dve ponúknuté miesta bezdôvodne odmietol. Podľa odporcu podanie tohto návrhu navrhovateľom smeruje iba k získaniu majetkového prospechu. Navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť, pretože odporca pri skončení pracovného pomeru postupoval v súlade s ustanovením .

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s návrhom, so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré predložili súdu počas konania navrhovateľ a odporca, výsluchom navrhovateľa, ako aj všetkými ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil tento skutkový stav:

Navrhovateľ dňa 01. 03. 2002 uzatvoril s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky J.. Q. V. zastupujúcim Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zmluvu o pracovných a mzdových podmienkach, na základe ktorej vykonával funkciu generálneho riaditeľa príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk. Podľa ustanovenia čl. 3 tejto zmluvy bol mesačný plat dohodnutý na sumu 55 000.- Sk. Ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky J.. Q. V. zastupujúcim Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky dňa 02. 04. 2002 bol navrhovateľovi ako generálnemu riaditeľovi Slovenskej správy letísk s účinnosťou od 01. 04. 2002 určený funkčný plat mesačne spolu vo výške 55 000.- Sk. Funkčný plat pozostával z tarifného platu v 13. platovej triede a v 12. platovom stupni vo výške 14 570.- Sk, príplatku za riadenie vo výške 7 290.- Sk, osobného príplatku vo výške 10 200.- Sk, doplatku vo výške 22 940.- Sk. Navrhovateľ bol z funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk odvolaný dňa 14. 02. 2003. Výpoveď z pracovnoprávneho pomeru mu bola daná následne dňa 03. 03. 2003. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. - 245 zo dňa 03. 12. 2008, doplneným rozsudkom zo dňa 16. 09. 2009, v spojení na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k.

- 296 zo dňa 15. 07. 2010, právoplatným dňa 25. 08. 2010 a vykonateľným dňa 28. 08. 2010, bolo určené, že výpoveď daná navrhovateľovi Slovenskou správou letísk zo dňa 03. 03. 2003, je neplatná. Po právoplatnosti a vykonateľnosti vyššie uvedeného rozhodnutia súdu dňom 25. 08. 2010 a dňom 28. 08. 2010 , navrhovateľ listom zo dňa 22. 09. 2010 vyzval odporcu na prideľovanie mu práce alebo na rokovanie o skončení pracovného pomeru v zmysle uvedených rozhodnutí súdu. Odporca listom zo dňa 04. 10. 2010 oznámi navrhovateľovi, že jeho zamestnávateľ Slovenská správa letísk bol k 31. 12. 2004 zrušený a jeho právnym nástupcom je odporca, a preto pracovný pomer navrhovateľa trvá k odporcovi. Odporca ponúkol navrhovateľovi zaradenie na štátnozamestnanecké miesto v štátnej službe, na sekcii civilného letectva a vodnej dopravy, odbor civilného letectva, funkcia štátny radca, funkčný plat 948 eur. Na výkon tohto miesta bolo potrebné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa bez určenia odboru vzdelania, znalosť anglického alebo francúzskeho alebo nemeckého jazyka, užívateľská znalosť práce s počítačom, dĺžka započítanej praxe nebola vyžadovaná. Spolu s týmto listom doručil odporca navrhovateľovi i opis činnosti tohto štátnozamestnaneckého miesta. Dňa 12. 10. 2010 sa konalo u odporcu stretnutie medzi navrhovateľom a zástupcami odporcu. Stretnutie inicioval odporca. Na stretnutí bolo navrhovateľovi opätovne ponúknuté vyššie uvedené štátnozamestnanecké miesto. Súčasne bol navrhovateľ vyzvaný, aby dňa 18. 10. 2010 nastúpil do zamestnania. Navrhovateľ i napriek tejto výzve odporcu, dňa 18. 10. 2010 do zamestnania nenastúpil,

ale poslal odporcovi list, v ktorom uviedol, že ponúkané štátnozamestnanecké miesto nespĺňa podstatné náležitosti jeho pracovnoprávneho stavu (navrhovateľ v liste neuviedol o aký pracovnoprávny stav ide, neuviedol o aké konkrétne pracovné miesto ide) a vyzval odporcu na prideľovanie mu práce podľa existujúceho pracovnoprávneho stavu. Navrhovateľ listom zo dňa 18. 10. 2010 odporcovi oznámil, že nesúhlasí s navrhovaným pracovným miestom a druhom práce, pretože ponúkané miesto má rozdielne podstatné náležitosti ako jeho pôvodný pracovnoprávny stav. Odporca listom zo dňa 28. 10. 2010, navrhovateľovi oznámil, že súdy neskonštatovali neplatnosť odvolania navrhovateľa z miesta generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk, preto nie je možné, aby navrhovateľ u odporcu vykonával rovnaký druh práce, s rovnakými podstatnými náležitosťami. Podľa odporcu súd síce určil výpoveď z 03. 03. 2003 neplatnou, ale neurčil aký druh práce mal navrhovateľ vykonávať po odvolaní z funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk dňa 14. 02. 2003 až do dania mu výpovede dňa 03. 03. 2003. Odporca ponúkol navrhovateľovi ďalšie pracovné miesto pri výkone práce vo verejnom záujme miesto na sekcii civilného letectva a vodnej dopravy, odbor civilného letectva, funkcia vedúci odborný referent I, funkčný plat 948 eur. Na výkon tohto miesta bolo potrebné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa bez určenia odboru vzdelania, dĺžka započítanej praxe nebola vyžadovaná. Spolu s týmto listom odporca doručil navrhovateľovi, tak ako pri prvom ponúknutom mieste, opis pracovnej činnosti tohto miesta. Navrhovateľ listom zo dňa 18. 11. 2001 oznámil, že nesúhlasí s navrhovaným pracovným miestom a druhom práce, pretože aj toto ponúkané miesto má rozdielne podstatné náležitosti ako jeho pôvodný pracovnoprávny stav. Odporca listom zo dňa 30. 11. 2010 zopakoval svoju ponuku na dve už navrhovateľovi ponúknuté pracovné miesta. Uviedol, že umožnil navrhovateľovi nastúpiť do práce, navrhovateľ však opakovanú výzvu na nastúpenie do práce neuposlúchol a do práce nenastúpil. Preto ho odporca týmto listom upozornil, že nenastúpením do práce sa navrhovateľ dopustil porušenia pracovných povinností vyplývajúcich pre neho z pracovného pomeru a upozornil ho na možnosť dať navrhovateľovi výpoveď z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny v prípade pokračujúceho porušovania pracovnej disciplíny. Dňa 07. 03. 2011 bolo navrhovateľovi odporcom doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25. 02. 2011. Navrhovateľ listom zo dňa 08. 03. 201, doručeným odporcovi dňa 09. 03. 2011, oznámil odporcovi, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, a že trvá na ďalšom zamestnávaní u odporcu. Listom zo dňa 05. 04. 2011 odporca doručil navrhovateľovi určenie funkčného platu zo dňa 01. 03. 2011 s účinnosťou od 24. 08. 2010. Funkčný mesačný plat spolu činil 1 087, 50 eur. Tarifný plat v 13. platovej triede a 12. platovom stupni predstavoval sumu 748, 50 eur a osobný príplatok sumu 339 eur. Tento priznaný mesačný plat od 24. 08. 2010 do 07. 03. 2011 (do dňa skončenia pracovného pomeru) spolu vo výške 4 951, 70 eur netto bol navrhovateľovi vyplatený dňa 11. 04. 2011. Navrhovateľ túto sumu prijal, nenamietal jej výšku. Od 01. 04. 2010 bol navrhovateľ zamestnaný v spoločnosti Air Explore, s. r. o, Kupeckého č. 3, Bratislava. V tejto spoločnosti je navrhovateľ zamestnaný i v súčasnej dobe. Podľa ustanovenia zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ustanovenia zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia ustanovenia pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

Podľa ustanovenia ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 3 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom

konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania. V danej veci súd ustálil nasledovné: Odporca skončil s navrhovateľom pracovný pomer listom zo dňa 25. 02. 2011podľa ustanovenia okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené navrhovateľovi dňa 07. 03. 2011. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Dôvod v okamžitom skončení pracovného pomeru je skutkovo vymedzený veľmi rozsiahlo, všeobecne, nejednoznačne, poukazujúc na celkovú históriu v danej veci. K závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa malo dôjsť tak, že po 28. 08. 2010, kde nadobudol vykonateľnosť rozsudok súdu určujúci neplatnosť výpovede zo dňa 03. 03. 2003, navrhovateľ nenastúpil do práce k odporcovi, nechodil do práce, a to i napriek opakovaným výzvam odporcu. Podľa právneho zástupcu navrhovateľa okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné z dôvodu porušenia ustanovenia , pretože navrhovateľ žiadnym svojim správaním neporušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Uviedol, že je síce pravdou, že navrhovateľ nechodil do práce u odporcu, ale nie preto že by nechcel alebo sa práci vyhýbal, ale nemal kde nastúpiť, nemal kde chodiť na práce. Navrhovateľ od 28. 08. 2010 nebol odporcom zaradený na pracovné miesto, preto ani navrhovateľ nemohol nastúpiť do práce a riadne túto prácu na takomto mieste vykonávať. Po právnom vyhodnotení argumentácií oboch strán, súd sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa a ustálil, že v danej veci nebol preukázaný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru t. j. porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Odporca definoval navrhovateľovo konanie (správanie) nechodenie do práce u odporcu odo dňa 28. 08. 2010 ako porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Podľa odporcu navrhovateľ tým, že nechodil od tohto dátumu riadne do práce porušil ustanovenie . Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že je skutočne pravdou, že navrhovateľ od 28. 08. 2010 fakticky nechodil do práce, avšak nie z dôvodu, že by nechcel, ale tak ako to uvádzal navrhovateľ, nemal kam nastúpiť do práce, keďže nebol odporcom zaradený ani sa s odporcom nedohodli na ďalšom pracovnom zaradení. Odporca síce navrhovateľovi ponúkal dve pracovné miesta, na ktoré podľa odporcu mohol navrhovateľ nastúpiť do práce, ale navrhovateľ tieto pracovné miesta neprijal a následne sa tak nedohodol s odporcom na zmene pracovnej zmluvy. Súd poukazuje na to, že daná vec je skutočne špecifická, tak ako to uvádzali i obe strany, v tom, že súd právoplatným a vykonateľným rozhodnutím dňom 25. 08. 2010 a 28. 08. 2010 určil, že výpoveď daná Slovenskou správou letísk navrhovateľov dňa 03. 03. 2003 je neplatná. Súd však neurčil pracovné zaradenie navrhovateľa v Slovenskej správe letísk v období medzi odvolaním navrhovateľa z funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk dňa 14. 02. 2003 a následnou výpoveďou danou Slovenskou správou letísk dňa 03. 03. 2003. A tak po právoplatnom a vykonateľnom určení neplatnosti výpovede zo dňa 03. 03. 2003, dňom 25. 08. 2010 a 28. 08. 2010, mali odporca ako právny nástupca v danom čase už zrušenej Slovenskej správy letísk a navrhovateľ rôzne predstavy o tom, aké je pracovnoprávne postavenie navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi vo vzťahu k pracovnému miestu (prislúchajúcej činnosti), ktoré má navrhovateľ vykonávať, keďže z pôvodného pracovného miesta generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk bol odvolaný dňa 14. 02. 2003 a ku dňu 31. 12. 2004 bola Správa slovenských letísk i zrušená. Navrhovateľ mal za to, že odporca je povinný mu nájsť a ponúknuť rovnaké (oblasťou, platovým zaradením, postavením v služobnej hierarchii) pracovné miesto a odporca mal za to, že stačí druhovo príbuzné pracovné miesto. Odporca druhovo príbuzné miesta navrhovateľovi i ponúkal, avšak navrhovateľ ich neprijal argumentujúc tým, že nie sú rovnaké ako jeho pôvodný pracovnoprávny stav. Aký bol však jeho pracovnoprávny stav však odporcovi neuviedol a počas konania argumentoval tým, že by mal mať pracovnoprávne postavenie (platovo a funkciou) ako za jeho existencie generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk. Súd vyhodnotil, s poukazom na optiku v danej veci "skz spravodlivosť", že keďže chýba určenie súdom aké pracovné zaradenie ( pracovné miesto, druh práce) navrhovateľa v Slovenskej správe letísk v období medzi odvolaním navrhovateľa z funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk dňa 14. 02. 2003 a následnou výpoveďou danou Slovenskou správou letísk dňa 03. 03. 2003, bol odporca povinný ponúknuť navrhovateľovi pracovné miesto skutočne primerané (nie rovnaké) aká bola pracovná pozícia navrhovateľa v Slovenskej správe letísk (je diskutabilné však v akom čase, či v čase odvolania z funkcie generálneho riaditeľa, alebo v medzi období medzi odvolaním a výpoveďou). Odporcom ponúkané miesta, po ich vyhodnotení, súd ustálil ako za neprimerané, a preto sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa, že navrhovateľ ich tak nebol povinný prijať. S poukazom na toto konštatovanie súdu, tak následné konanie navrhovateľa tzv. nenastúpenie do práce nie je možné spravodlivo kvalifikovať vzhľadom na

danú špecifickú situáciu ako na porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Preto súd návrhu navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25. 02. 2011 vyhovel, a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 25. 02. 2011, doručené navrhovateľovi dňa 07. 03. 2011, je neplatné. Keďže súd určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25. 02. 2011, súd ďalej rozhodoval i o prípadnom priznaní náhrady mzdy titulom takto určenej neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ sa počas konania domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku vo výške 1 825, 67 eur za 12 mesiacov odo dňa oznámenia odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, spolu tak vo výške 21 908, 04 eur. Pri vyčíslení tejto náhrady mzdy vychádzal z funkčného mesačného platu navrhovateľa vo funkcii generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk. Tento funkčný plat bol určený ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky J.. Q. V. zastupujúcim Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky dňa 02. 04. 2002 s účinnosťou od 01. 04. 2002 vo výške 55 000.- Sk. Funkčný plat pozostával z tarifného platu v 13. platovej triede a v 12. platovom stupni vo výške 14 570.- Sk, príplatku za riadenie vo výške 7 290.- Sk, osobného príplatku vo výške 10 200.- Sk, doplatku vo výške 22 940.- Sk. S takýmto vyčíslením odporca nesúhlasil. Poukazoval na to, že navrhovateľ bol dňa 14. 02. 2003 z funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk odvolaný, žiadny súd neskonštatoval neplatnosť takého odvolania. Preto, aby by súd navrhovateľovi priznal náhradu mzdy za zákonné obdobie, tak vo výške vychádzajúcej z listu odporcu zo dňa 05. 04. 2011 o určení funkčného platu zo dňa 01. 03. 2011 s účinnosťou od 24. 08. 2010. Takto určený funkčný mesačný plat spolu činil 1 087, 50 eur. Tarifný plat v 13. platovej triede a 12. platovom stupni predstavoval sumu 748, 50 eur a osobný príplatok sumu 339 eur. Odporca poukazoval i na to, že tento navrhovateľovi priznaný mesačný plat od 24. 08. 2010 do 07. 03. 2011 (do dňa skončenia pracovného pomeru) spolu vo výške 4 951, 70 eur netto bol navrhovateľovi vyplatený dňa 11. 04. 2011, navrhovateľ túto sumu prijal, nenamietal jej výšku. Súd po vyhodnotení oboch argumentácii ustálil, že návrh navrhovateľa v tejto časti návrhu je právne dôvodný, avšak čo sa týka uplatneného nároku čo do výške, je dôvodný iba sčasti, vychádzajúc z argumentácie odporcu. Súd sa stotožnil s názorom odporcu, že pri náhrade mzdy prípadne priznanej navrhovateľovi nie je možné vychádzať z platových pomerov navrhovateľa v čase, keď bol generálny riaditeľ Slovenskej správy letísk, keďže z tejto funkcie bol dňom 14. 02. 2003 odvolaný. Súd sa stotožňuje s názorom odporcu, že vo veci neplatnosti výpovede zo dňa 03. 03. 2003 rozhodujúce súdy vo výroku svojich rozhodnutí neurčili toto odvolanie neplatným. Preto súd pri priznaní náhrady mzdy vychádzal z určenia funkčného platu navrhovateľovi zo dňa 01. 03. 2011 s účinnosťou od 24. 08. 2010. Takto určený funkčný mesačný plat spolu činil 1 087, 50 eur. Tarifný plat v 13. platovej triede a 12. platovom stupni predstavoval sumu 748, 50 eur a osobný príplatok sumu 339 eur. Takto určený funkčný plat bol navrhovateľovi priznaný za obdobie od 24. 08. 2010 do 07. 03. 2011 a dňa 11. 04. 2011 spolu vo výške 4 951, 70 eur netto bol i vyplatený. Navrhovateľ túto sumu prijal, nenamietal jej výšku, ani sa súdnou cestou nedomáhal prípadného doplatenia funkčného platu za toto obdobie. Vychádzajúc z tohto vyčíslenia, tak náhrada mzdy priznaná súdom navrhovateľovi vo výroku tohto rozhodnutia za 12 mesiacov predstavuje sumu spolu 13 050 eur (12 krát po 1 087, 50 eur). O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením , tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis