Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21C-93-2015.pdf
PDF · 100.14 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/93/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: C. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. B. XX, M. C., v konaní o zaplatenie 2.592,03 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Konanie o zaplatenie poplatkov vo výške 60,- eur z a s t a v u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.339,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.339,45 eur od 22.1.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 4,83 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 18.2.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.592,03 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Predmetný návrh odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 4.6.2012 Úverovú zmluvu č. 54/297/12 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.500,- eur na žalovaným určený účet. Poskytnutý úver a úroky sa zaviazal žalovaný splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol povinný splatiť do 28.5.2018. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 30.12.2014 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 21.1.2015. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu podania žaloby uhradená. Podľa žalobcu jeho pohľadávka voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 21.1.2015) predstavovala výšku 2.843,56 eur a pozostávala z:
- istiny poskytnutého úveru vo výške 2.592,03 eur,
- úrokov 186,70 eur (predstavujú dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 17,9 % p. a. vyplýva zo Zmluvy),
- úrokov z omeškania 4,83 eur (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8 % p. a.. Úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve v zmysle § 369 ods. 1 obch. zák., a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností),
- poplatkov 60,- eur za upomienky (15,- eur za každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30,- eur) v zmysle Sadzobníka poplatkov, dlžné poplatky za poistenie schopnosti splácať úver, ktoré sú účtované na ťarchu úverového účtu a ich výška vyplýva priamo zo Zmluvy.
Podaním doručeným súdu dňa 12.6.2015 reagoval žalobca na výzvu súdu či trvá na priznaní zmluvného úroku v celom rozsahu, kedy žalobca uviedol, že si uplatňuje zmluvný úrok na základe zmluvy bod 1.2 v spojení s bodom 7.1 - 7.2.1 vo výške 17,9 % p. a., a to popri úroku z omeškania, nakoľko žalobca od zmluvy neodstúpil a táto bola uzatvorená na dobu určitú do splatenia všetkých záväzkov voči banke, čo je iná situácia, ako keď je zmluva uzatvorená iba na určitú dobu, a to do splatnosti úveru. Poukázal na znenie § 503 ods. 1 Obch. zák. a znenie obchodných podmienok žalobcu, a to bod 2.4, podľa ktorého klient musí platiť úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov, úver sa úročí denne odo dňa prvého čerpania úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane) zo sumy aktuálneho zostatku čerpaného úveru.
Podaním doručeným súdu dňa 28.10.2015 žalobca reagoval na ďalšiu výzvu súdu keď uviedol, že k predčasnému zosplatneniu úveru došlo v súlade s úverovou zmluvou bod 4. Zároveň uviedol, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky, alebo čiastočného plnenia splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace a bol na jej zaplatenie písomne vyzývaný. O omeškaní za september 2014 až december 2014 bol informovaný žalovaný upomienkami, a to zo dňa 3.11.2014, kde bola spomínaná možnosť predčasného splatenia celej dlžnej sumy, ak nebude omeškanie uhradené do 8.11.2014. Dňa 30.12.2014 mu bola zaslaná výzva na predčasné splatenie úveru s možnosťou vyplatenia do dátumu 21.1.2015. K zosplatneniu úveru došlo dňa 22.1.2015. Dokladmi o doručení upomienok žalobca nedisponuje, tieto sú zasielané obyčajnou poštou externou spoločnosťou, ktorá ich odosiela na základe podkladov, ktoré sú jej doručené bankou. V tejto súvislosti poukázali aj na bod 9.18 všeobecných obchodných podmienok. Výzvu na predčasné splatenie úveru zasielali žalovanému a žalobca žiadal o vykonanie dôkazu doručenia/nedoručenia zásielky súd prostredníctvom Slovenskej pošty, nakoľko žalobca neeviduje vrátený doklad. Zároveň uviedol podacie číslo zásielky. Podpisom úverovej zmluvy žalovaný v bode 5.1 podpísal, že uzatvoril zmluvu na 72 pravidelných mesačných anuitných splátok vo výške 79,87 eur splatných vždy k 27. dňu kalendárneho mesiaca s prvou splátkou 27.6.2012. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.500,- eur. Do podania žaloby uhradil na istinu 907,97 eur, čo predstavuje dlžnú istinu v návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 2.592,03 eur. Platby žalovaného boli započítané nasledovne: na istinu suma 907,97 eur a na úroky 1.252,58 eur. V časti poplatkov 60,- eur vzal žalobca žalobu späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Žalovaný sa k predmetnému žalobnému návrhu písomne nevyjadril napriek tomu, že tento mu bol riadne doručený.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.11.2015, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Zároveň sa nedostavil žalovaný, u ktorého mal súd doručenie predvolania vykázané a ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to úverovou zmluvou č. 54/297/12, mesačným výpisom transakcií na účte žalovaného, upomienkou zo 6.10.2014 a 3.11.2014, výzvou na predčasné splatenie úveru z 30.12.2014, sadzobníkom poplatkov - jeho prvou časťou, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 4.6.2012 uzavrel žalobca so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu č. 54/297/12 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej mu poskytol bezúčelový úver vo výške 3.500,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 17,9 % p. a., RPMN vo výške 21,95 %. Celková čiastka, ktorú žalovaný mal zaplatiť, teda súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom bola uvedená 5.963,92 eur. Priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola deklarovaná vo výške 19,59 %. Úver podľa bodu 5.1 mal žalovaný splácať v 72 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 79,87 eur, ktoré zahŕňali splátku príslušnej istiny aj úroku. Splátky podľa bodu 5.2 sú splatné v 27. deň kalendárneho mesiaca. Žalobca podľa jeho tvrdení mal upomienkou zo 6.10.2014 a upomienkou z 3.11.2014 upozorniť žalovaného na nesplácanie úveru a výzvou na predčasné splatenie úveru z 30.12.2014 bol žalovaný požiadaný o úhradu dlhu vo výške 2.812,31 eur s príslušenstvom najneskôr do 21.1.2015. V prípade, že do tejto doby dlh neuhradí, dňom 22.1.2015 je vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Súd konštatuje, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný si neplnil riadne a včas povinnosti plynúce mu zo zmluvy o úvere, a preto žalobca z
dôvodu omeškania žalovaného pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru. V upomienke z 3.11.2014 žalobca uvádzal, že v prípade neuhradenia tam uvedenej dlžnej sumy bude požadovať jednorázové splatenie celej dlžnej sumy. Prvá upomienka takéto upozornenie neobsahovala, len konštatovanie, že tak prvá ako aj druhá upomienka je spoplatnená sumou 15,- eur. Súd nemal preukázané, tak ako to uviedol aj vo svojom podaní žalobca, či tieto upomienky boli doručené žalovanému, a teda či doručil upozorňujúcu výzvu žalovanému predtým, ako úver zosplatnil (§ 53 ods. 9 Obč. zák.). Taktiež súd konštatuje, že žalobca nevedel preukázať ani doručenie výzvy na predčasné splatenie úveru žalovanému, kde síce uviedol podacie číslo RO044302129SK, avšak o vykonanie dôkazu doručenia či nedoručenia zásielky požiadal súd, nakoľko neeviduje vrátený doklad. Súd takýto dôkaz nevykonal, keďže je povinnosťou žalobcu preukázať uvedenú skutočnosť a pokiaľ neeviduje vrátenú zásielku mohol túto skutočnosť reklamovať prostredníctvom Slovenskej pošty a tak v minulosti zistiť, či bola alebo nebola predmetná zásielka žalovanému doručená. Je na žalobcovi preukázať doručenie písomnosti, z ktorej doručenia pre seba vyvodzuje určitú skutočnosť. Pokiaľ ide o doručenie upomienok, kde v jednej z nich upozorňoval na predčasnú splatnosť, predložil súdu údaje od externej doručovacej spoločnosti, že v dňoch 6.10.2014 a 3.11.2014 mala byť odosielaná žalovanému upomienka. Jej doručenie však preukázané nie je a pokiaľ ide o odoslanie výzvy na predčasné splatenie úveru uvádzal, že bolo odosielané pod podacím číslom RO044302129S, avšak neeviduje vrátený doklad. V súvislosti s doručovaním všeobecné obchodné podmienky žalobcu, a to v bode 9.18 uvádzajú, že písomnosti sa zasielajú obyčajnou listovou zásielkou, pokiaľ príslušná zmluva, VOP, OP alebo právny predpis neurčuje povinnosť zasielať písomnosti doporučenou listovou zásielkou. Písomnosť banky sa považuje za doručenú dňom jej prevzatia alebo odmietnutia jej prevzatia, pokiaľ sa doručuje osobne alebo kuriérom; tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. Pokiaľ teda výzva na predčasné splatenie úveru bola odosielaná žalobcom 30.12.2014, po treťom dni od odoslania sa považuje za doručenú. Z vykonaného dokazovania nemožno ustáliť, či žalovaný list prevzal, či ho prevziať odmietol, alebo sa banke vrátil ako nedoručený. Pokiaľ však uplatníme fikciu tak ako to uvádza žalobca vo svojich všeobecných obchodných podmienkach, a teda že zásielka sa považuje za doručenú po treťom dni po jej odoslaní poštovým podnikom, možno konštatovať, že k zosplatneniu došlo 22.1.2015, keďže do dňa 21.1.2015 žalovaný neuhradil sumu, ktorú podľa výzvy na predčasné splatenie úveru mal uhradiť.
Súd taktiež požiadal žalobcu aby uviedol, kde v zmluve sa nachádza údaj o tom, kedy je konečná splatnosť úveru, keď v žalobe uvádzal dátum 28.5.2018, kedy v tejto súvislosti poukázal žalobca na bod 5.1, a teda že došlo k uzavretiu zmluvy na 72 pravidelných mesačných anuitných splátok. Súd konštatuje, že v bode 5.1 je uvedené, že sa úver má zaplatiť v 72. pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 79,87 eur a že splátky sú splatné v 27. deň kalendárneho mesiaca a v bode 5.3 je uvedené, že úver bude uhradený do 72 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy, avšak nie je uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmluva neobsahuje uvedenie dňa konečnej splatnosti úveru, za ktorý nemožno považovať formuláciu 72 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy. Zákon 129/2010 Z. z. rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, čo sú rozličné časové údaje. Spotrebiteľ už pri podpise zmluvy má byť informovaný, v akých termínoch resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je žalobcom ako dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Nakoľko predmetná zmluva o úvere údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje, možno konštatovať, že uvedený úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženého vyjadrenia žalobcu zo dňa 26.10.2015 súd vyvodzuje, že do podania žaloby žalovaný uhradil sumu spolu 2.160,55 eur, kedy z tejto sumy 907,97 eur bolo započítaných na úhradu istiny a 1.252,58 na úhradu úrokov. O sumu 60,- eur vzal žalobca žalobcu späť. Táto suma predstavovala poplatky za upomienku 15,- eur za každú a za výzvu na predčasné splatenie úveru 30,- eur v zmysle sadzobníka poplatkov. K výške týchto poplatkov sa preto v ďalšom nevyjadruje, keďže v tejto časti, a teda o zaplatenie 60,- eur bolo konanie zastavené, a to v súlade s nižšie citovaným zákonným ustanovením § 96 O.s.p..
Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 4.6.2012, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 4.6.2012, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného k 4.6.2012, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 4.6.2012, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stráv v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného k 4.6.2012, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na plnenie je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom, v ktorom žalovaný je spotrebiteľom.
Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia článku 38 Charty základných práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a bola tak zachovaná fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle (ÚS 342/09 ČR).
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy s poukazom na smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach je potrebné uviesť, že v danom prípade pri formulárovej zmluve žalovaný ako spotrebiteľ sa v porovnaní so žalobcom ako dodávateľom ocitol v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred žalobcom bez toho, aby žalovaný mohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Cieľom Smernice Rady 93/13/EHS je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 31.12.2012 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 31.12.2012 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 31.12.2012 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formou podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014 okrem iného uviedol: „jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluvy absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov“.
V prejednávanej veci zmluva o úvere je z dôvodu nedostatku náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 bezúročná a bez poplatkov.
Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd vyhovel žalobe, pokiaľ ide o zaplatenie sumy 1.339,45 eur predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 3.500,- eur a sumou doposiaľ zaplatenou žalovaným 2.160,55 eur. K tejto sume súd s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. priznal úrok z omeškania 8 % ročne (žalobca mohol žiadať 8,05 % ročne), keď k prvému dňu omeškania 22.1.2015 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % a záväzkový vzťah, z ktorého o omeškanie ide vznikol pred 1.12.2013. Zároveň súd priznal aj úrok z omeškania vo výške 4,83 eur, čo predstavuje úrok z omeškania za obdobie do dátumu predčasného zosplatnenia úveru vo výške 8 % ročne za obdobie od 29.4.2014 do 22.1.2015.
Z vyššie uvedených dôvodov súd v prevyšujúcej časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomerný úspech oboch účastníkov konania, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo. V súvislosti s trovami konania súd aplikoval pri zastavení konania o sumu 60,- eur aj ust. § 146 ods. 2 O.s.p., kedy zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca, keď vzal ohľadom tejto sumy žalobu späť bez toho, aby zodpovednosť za zastavenie konania v tejto časti niesol žalovaný. Úspech žalobcu predstavoval v percentuálnom vyjadrení 51,67 %, v zostávajúcej časti mal teda neúspech a v tejto časti možno hovoriť o úspechu žalovaného. Keďže pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania v danom prípade je takmer rovnaký, rozhodol súd tak, ako je vyššie uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove, v dvoch vyhotoveniach.
Ak nebude povinnosť uložená v rozhodnutí dobrovoľne splnená, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 - t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).