Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Co-144-2014.pdf
PDF · 90.81 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/144/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: L. L., C.. X.XX.XXXX, S. M., O. XXXX/X, o zaplatenie 8.666,36 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 11.8.2014 pod č. k. 20C/119/2016-75, jednohlasne takto
rozhodol:
R u š í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu tohto zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.549,36 eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 16.7.2011 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 200,- eur splatných vždy do 15-tého dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Mal za preukázané, že žalobca si uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 8.666,36 eur s príslušenstvom, dôvodiac, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR dňa 4.9.2009 (ďalej len „zmluva“). Na základe tejto zmluvy sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému finančné prostriedky do výšky úverového limitu 6.000,- eur. Vyčerpaný a nesplatený úver sa úročí úrokovou sadzbou 15,80 %. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 18,79 % a celkové náklady dlžníka spojené s úverom predstavujú sumu 2.997,- eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov ku dňu podpisu zmluvy bola 20,33 %. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 60-mesačných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 15.10.2009 a posledná splátka 15.9.2014. Výška mesačnej splátky bola stanovená na sumu 145,96 eur. Za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru žalovaný zaplatil 120,- eur. Pretože žalovaný poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiac, žalobca Oznámením o zosplatnení úveru vyhlásil celu svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 15.7.2011. Žalovaný z úveru uhradil celkovo sumu 2.330,64 eur.
Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovenia § 52 a násl. Obč. zákonníka, ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.1.2009, § 153 ods. 1 a § 160 ods. 1 O.s.p. uzavrel, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok, neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len výška splátky 145,96 eur a počet splátok tak, ako je uvedené v bode V. zmluvy. Rovnako nepostačuje, ak je uvedený iba údaj o celkovom navýšení. Spotrebiteľ má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu
úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky. Napriek chýbajúcej náležitosti je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, avšak predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Je nesporné, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.000,- eur, pričom žalovaný podľa splátkového kalendára v prospech žalobcu poukázal úhrady v celkovej výške 2.330,64 eur a zaplatil poplatok za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru vo výške 120,- eur. Zaplatil teda žalobcovi sumu 2.450,64 eur. Preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.549,36 eur. Pretože žalobca vyhlásil ku dňu 15.7.2011 pohľadávku za splatnú, dostal sa žalovaný dňom nasledujúcim, t.j. dňom 16.7.2011 do omeškania. Preto žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 9 % (podľa výroku rozsudku 8,25 %) ročne z dlžnej sumy od tohto dátumu do zaplatenia. Zároveň žalovanému povolil splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 200,- eur, splatných vždy do 15-tého dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, a to vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného ako aj na výšku priznanej sumy.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (i keď podľa tohto ustanovenia má výrok správne znieť: „Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo“). Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 3.249,36 eur zo sumy 8.666,36 eur, teda v rozsahu 41 %, a žalovaný vo zvyšných 59 %. Úspech žalovaného teda prevyšuje o 18 %. Pretože žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, tieto mu priznané neboli.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia mu vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 314,38 eur. Odvolanie zdôvodnil predovšetkým tým, že okresný súd pri určovaní výšky dlžnej sumy vychádzal z celkovej sumy uhradenej žalovaným, avšak tento postup nie je správny. Súd pri tomto výpočte opomenul k celkovej dlžnej sume pripočítať úroky z omeškania z jednotlivých splátok splatných do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný na predmetnom úvere uhradil v jednotlivých mesačných splátkach celkovú sumu 2.330,64 eur. Mesačná splátka úveru v zmysle bodu V. zmluvy predstavovala výšku 145,96 eur. Z toho vyplýva, že žalovaný na predmetnom úvere uhradil 15,97 eur splátok, teda 15 celých a jednu necelú splátku. Keďže splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň 15.10.2009, po zohľadnení splátok zaplatených žalovaným je zrejmé, že uhradil poslednú splátku dňa 15.1.2011. Pretože ďalšie splátky už nezaplatil, vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania. V dôsledku nesplácania úveru žalovaným žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 15.7.2011. Teda okresný súd opomenul k dlžnej sume prirátať zákonné úroky z omeškania z jednotlivých splátok, ktoré neboli žalovaným zaplatené odo dňa 15.1.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ku dňu 15.7.2011. V tejto súvislosti uviedol výpočet (formou tabuľky) zákonných úrokov z omeškania, ktoré súd opomenul započítať pri určovaní výšky dlžnej sumy, ktoré predstavujú 23,04 eur. Teda aj keby okresný súd predmetný úver na základe ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, pri stanovení výšky dlžnej sumy pochybil, pretože nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti, ktoré ovplyvnili výšku dlžnej sumy. Taktiež je nepreskúmateľný spôsob priznaných úrokov z omeškania zo sumy 3.549,36 eur v sadzbe 8,25 % ročne od 16.7.2011, uvedený vo výroku rozsudku, kedy v odôvodnení sa uvádza sadzba úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej sumy. Teda súd nielenže odôvodnil priznaný úrok z omeškania v rozpore s odôvodnením rozsudku, ale nedošlo ani k rozhodnutiu v zmysle zákonných ustanovení § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. ECB vyhlásila ku dňu 13.7.2011 fixnú úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie vo výške 1,50 % ročne. Z toho vyplýva, že malo dôjsť k priznaniu úrokovej sadzby vo výške 9,50 % (8 + 1,50) ročne z dlžnej sumy od 16.7.2011.
Zároveň sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, ak uvádza, že predmetný spotrebiteľský úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že zmluva nespĺňa zákonné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V bode V. zmluvy označenom ako „splácanie“ je výslovne uvedené, že dlžník, teda spotrebiteľ, sa zaväzuje splácať úroky a istinu úveru v 60 (počet) mesačných anuitných splátkach, vždy 15. deň v mesiaci (termín); ak v niektorom mesiaci nie je tento deň, potom posledný deň v tomto mesiaci. Prvá splátka bude splatná dňa 15.10.2009 a posledná splátka bude splatná dňa 15.9.2014. Prvá až predposledná splátka bude predstavovať 145,96 eur (výška); posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Aj v tejto súvislosti ďalej citoval IV. zmluvy (úročenie
úveru v sadzbe 15,80 % ročne, výška ročnej percentuálnej miery nákladov - 18,79 %, výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov - 20,33 %, celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom 2.997,- eur, výška poplatkov za poskytnutie úveru 120,- eur, výška mesačných poplatkov za správu úveru 1,99 eur). V bode VII. zmluvy je tiež jasne a podrobne rozpísaná výška mesačného poplatku za poistenie úveru - 7,45 eur. Celková mesačná splátka úveru, ktorú sa spotrebiteľ zaviazal uhrádzať vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca po zohľadnení poplatku za správu úveru a poplatku za poistenie úveru, predstavovala sumu 155,40 eur (145,96 eur splátka istiny a úroku + 1,99 eur mesačný poplatok za správu úveru + 7,45 eur mesačný poplatok za poistenie úveru). Teda nestotožňuje sa so záverom okresného súdu, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti vyplývajúce z § 4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona, pretože v zmluve výslovne uviedol ako výšku jednotlivých splátok 145,96 eur (istiny a úroku), tak aj ich počet - 60, a obdobie, za aké sa tieto splátky istiny a úrokov budú splácať - mesačne od 15.10.2009 do 15.9.2014. Zároveň je v zmluve jasne a výslovne uvedená výška poplatku za poskytnutie predmetného úveru - 120,- eur, výška mesačného poplatku za správu úveru - 1,99 eur, ako aj výška mesačného poplatku za poistenie úveru - 7,45 eur. Teda z týchto skutočností je jasné, že ako poskytovateľ úveru si splnil svoje zákonné povinnosti, keď v zmluve uviedol všetky potrebné náležitosti, ktoré má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. V tejto súvislosti teda súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav.
K právnemu posúdeniu predmetného úveru prvostupňovým súdom ďalej uviedol, že pri posudzovaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a všetkých jej náležitostí použil až nadmernú ochranu spotrebiteľa a jeho práv. Prílišná ochrana práv spotrebiteľa, ktorá ide nad rámec zákonných ustanovení a nie je založená na logickom výklade jednotlivých ustanovení zákona, nemôže spôsobovať nadmerné oslabovanie práv veriteľa (dodávateľa), resp. posilňovanie práv spotrebiteľa. V konkrétnom prípade okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že spotrebiteľ má právo vedieť, v akej sume splatí samotnú výšku poskytnutého úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky. Podľa jeho názoru, všetky zákonom požadované náležitosti v tejto súvislosti sú výslovne v písomnej forme uvedené v texte zmluvy. Pokiaľ spotrebiteľ nie je schopný pochopiť význam jednotlivých jednoducho formulovaných ustanovení zmluvy, v ktorých sú uvedené všetky podstatné jej náležitosti, je namieste otázka právnej spôsobilosti takéhoto spotrebiteľa k právnym úkonom vôbec, a teda aj k podpísaniu spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009 zo dňa 29.6.2010, z ktorého, okrem iného, vyplýva: „...je treba zdôrazniť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje hranice a v žiadnom prípade ju nie je možné posudzovať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa“.
Žalovaný sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je v podstate dôvodné. Teda pokiaľ súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol, jeho rozhodnutie v tejto časti je prinajmenšom predčasné.
Súd prvého stupňa správne vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ak ho posúdil ako vzťah spotrebiteľský aplikujúc ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, i keď Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere (č. l. 6) bola uzavretá podľa § 497 a násl. Obch. zákonníka. Je však prinajmenšom predčasný záver súdu prvého stupňa o absencii obligatórnych náležitostí v zmluve v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 250/2001 Z.z., z dôvodu čoho má byť úver bezúročný a bez poplatkov, a to z nasledujúcich dôvodov:
- v návrhu na začatie konanie zo dňa 4.10.2013 (č. l. 1) žalobca uvádza, že podľa vyčíslenia pohľadávky ku dňu 4.10.2011 bol celkový zostatok úverového vzťahu v sume 8.666,36 eur pozostávajúci z istiny 5.012,94 eur, riadneho úroku v zmysle zmluvy v sume 2.237,58 eur, úrokov z omeškania v sume 1.287,21 eur a poplatkov v sume 128,63 eur. Návrh žalobca právne zdôvodnil ustanoveniami § 497 a násl. Obch. zákonníka titulom uzavretia úverovej zmluvy;
- z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 18.7.2011 (č. l. 10) vyplýva, že žalobca vyhlásil z dôvodu omeškania dlžníka s plnením záväzkov z úverovej zmluvy celú svoju pohľadávku, splatnú dňom 15.7.2011 (č. l. 10). Zároveň podaním zo dňa 6.11.2013 (č. l. 14) upravil petit návrhu tak, že konkrétne špecifikoval istinu, úrok z úveru, úrok z omeškania od 17.9.2013 do zaplatenia, ako aj poplatky.
Touto špecifikáciou pohľadávky sa však súd prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu, dôsledne nevysporiadal;
- ďalším podaním zo dňa 29.11.2013 (č. l. 18) žalobca špecifikoval úrok z omeškania vo výške 1.287,21 eur a poplatky vo výške 203,39 eur. Zároveň pripojil kartu klienta, obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, sadzobník pre fyzické osoby - občanov;
- v odvolaní žalobca dôvodí, v čom pochybil súd prvého stupňa, ak mu nepriznal prinajmenšom zákonné úroky z omeškania v celkovej sume 23,04 eur, ktoré zároveň za jednotlivé obdobia špecifikuje. Taktiež dôvodí, z čoho pozostáva výška dohodnutej mesačnej splátky 145,96 eur.
Z uvedených zistení odvolacím súdom vyplýva, že na základe vlastného dokazovania dospel k odlišným skutkovým zisteniam, než ich zistil súd prvého stupňa v súvislosti so zamietajúcou časťou rozsudku. To znamená, že k správnemu rozhodnutiu vo veci boli potrebné podstatné, pre rozhodnutie zásadné významné skutkové zistenia, a preto v tomto prípade neboli dané podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti (zásada dvojinštančnosti konania). Preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).
Ďalším dokazovaním bude povinnosťou súdu prvého stupňa vyhodnotiť všetky vyššie označené písomné dôkazy zo strany žalobcu a v náväznosti na ne posúdiť aj odvolacie dôvody odvolania žalobcu. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné znovu rozhodnúť o zvyšnom nároku žalobcu nielen čo do uplatneného úroku z úveru, ale aj uplatneného úroku z omeškania v zmysle podania žalobcu zo dňa 6.11.2013.
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ak súd prvého stupňa uzavrie, že medzi účastníkmi bola uzavretá úverová zmluva v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, bude potrebné mať na zreteli nasledovné:
Podľa § 497 Obch. zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 506 Obch. zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
V súvislosti s písomnosťou žalobcu zo dňa 18.7.2011 (č. l. 10), označenou ako „oznámenie o zosplatnení úveru“, bude potrebné, aby žalobca uviedol, či týmto listom nielenže zosplatnil úver, ale či zároveň ním aj neodstúpil od úverovej zmluvy. Ak ide o odstúpenie od zmluvy, medzi účastníkmi nastal režim bezdôvodného obohatenia. Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Obchodnom zákonníku je komplexnou a preto ustanovenia Občianskeho zákonníka sa nepoužijú (§ 1, § 48 ods. 1 Obč. zákonníka). Obchodný zákonník upravuje (i) všeobecné dôvody odstúpenia umožňujúce odstúpiť ktorejkoľvek zmluvnej strane od ktorejkoľvek zmluvy (§ 344 a násl. Obch. zákonníka) a (ii) osobitného dôvody odstúpenia aplikovateľné len pre jednotlivé zmluvné vzťahy, a ktoré vyplývajú z ekonomickej podstaty toho-ktorého zmluvného typu. Ide o úpravu osobitným spôsobom ukončenia zmluvného vzťahu, ktoré sú nezameniteľné s všeobecne uplatniteľnými spôsobmi ukončenia zmluvy podľa Obch. zákonníka alebo Obč. zákonníka. V prípade zmluvy o úvere je týmto osobitným ustanovením § 506 Obch. zákonníka. Preto pri odstúpení od zmluvy veriteľom (žalobcom) pre nesplácanie úveru dlžníkom má veriteľ aj naďalej nárok na úroky z úveru, ako aj na sankčné úroky z omeškania. Citované ustanovenie je zároveň špeciálnym ustanovením § 351 ods. 2 Obch. zákonníka.
Pri odstúpení od úverovej zmluvy teda nastupuje režim podľa § 506 Obch. zákonníka, podľa ktorého, je veriteľ oprávnený požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Teda ak okresný súd nárok žalobcu prinajmenšom na zaplatenie požadovaného úroku z úveru zamietol, síce správne zistil skutkový stav, avšak nesprávne ho právne posúdil (avšak iba za podmienky, ako už bolo vyššie uvedené, že písomnosť zo dňa 18.7.2011 žalobca považuje za odstúpenie od úverovej zmluvy). Ak sa nejedná o prípad odstúpenia od úverovej zmluvy zo strany žalobcu, nanovo bude musieť okresný súd posúdiť dôvodnosť nároku na úrok, úrok z omeškania, vrátane uplatnených poplatkov.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.