Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-34-2022.pdf
PDF · 95.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Pc/34/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci manželky A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., t. č. F. XXX/X, XXX XX G. X, H. C., právne zastúpenej JUDr. Vierou Gibľákovou, advokátkou so sídlom Baštová 1467/18, 060 01 Kežmarok, a manžela I. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., o návrhu manželky o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, a manžela I. B., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté 29. 04. 1979 v A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A., zväzok XX, ročník 1979, strana XXX, poradové číslo XX, rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala 02. 08. 2022 na tunajší súd návrh o rozvod manželstva. Podaný návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníci konania uzatvorili 29. 04. 1979 v A.. Z manželstva pochádzajú štyri už plnoleté deti. Manželstvo bolo spočiatku harmonické a fungoval. Postupom času sa však čoraz vo väčšej miere medzi manželmi začala prejavovať odlišnosť pováh, najmä rozdielny pohľad na život. Nezhody medzi manželmi postupne prerástli do opakovaných vzájomných konfliktov a hádok, ktoré sa časom len zhoršovali a nakoniec vyústili do vzájomného odcudzenia a napokon do definitívneho rozvratu manželstva. Navrhovateľka sa v roku 1998 spolu z deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti a následne v roku 2001 odišla pracovať do Českej republiky, kde už ostala žiť natrvalo. Od roku 1998 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne finančne nehospodária, spoločne nevychovávajú spoločne svoje deti, nakoľko už dovŕšili plnoletosť. Navrhovateľka už viac ako 20 rokov žije v Českej republike, počas tohto obdobia nie je s manželom v žiadnom kontakte, nestretávajú sa, nezaujíma sa o neho, každý z manželov si žije už svoj vlastný život. Zároveň navrhovateľka nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Nakoľko manželstvo už viac ako 20 rokov neplní svoju spoločenskú funkciu, vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne rozvrátené, nie možné najmä z jej pohľadu obnoviť manželské spolužitie, preto žiadala, aby súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
2. Manžel vo svojom vyjadrení k návrhu s rozvodom manželstva nesúhlasil, a to z dôvodu, že manželku má stále rád. Ďalej uviedol, že chce i naďalej zdieľať spoločnú domácnosť. Mal za to, že manželstvo je narušené kvôli jej chorobe. Jeho manželka trpí paranoidnou schizofréniou, pričom ošetrujúca lekárka v správe poukázala na to, že choroba môže spôsobiť, že manželka nechápe význam svojho konania. Chcel, v prípade ak to súd uzná za potrebné, aby manželka podstúpila odborné lekárske vyšetrenie jej zdravotného stavu. Potvrdil, že manželka už 20 rokov žije v Českej republike, avšak práve jej zdravotný stav, ktorý je neliečený, svedčí o jej správaní a rozhodnutí o ich manželstve. Nevedel však ako by jej mohol pomôcť.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa navrhovateľky a manžel. Pojednávania sa nezúčastnila navrhovateľka, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila písomným podaním z 28. 09. 2022 z dôvodu nedostatku financií, nakoľko je v stave materiálnej núdze. Súhlasila, aby súd konal a rozhodol aj v jej neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľky, výsluchom manžela a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, sobášnym list účastníkov, vyjadrením manžela, vyjadrením manželky, potvrdeniami o pobyte účastníkov, odpoveďami na lustráciu účastníkov v REGOB a zistil nasledovné.
5. Podľa sobášneho listu účastníci konania uzatvorili manželstvo 29. 04. 1979 v A.. U oboch išlo o prvé manželstvo. Posledným spoločným bydliskom manželov je obec E. v okrese Kežmarok. 6. Podľa vyjadrení oboch manželov z manželstva pochádzajú štyri už plnoleté deti.
7. Manželka vo svojom písomnom vyjadrení z 28. 09. 2022 uviedla, že na podanom návrhu trvá. Obnoviť manželské spolužitie nie je možné a vôbec neprichádza do úvahy. Manželské odlúčenie trvá už viac ako 20 rok a za ten čas už z jej strany vyprchali city, spoločné záujmy i dôvera. Deti pochádzajúce z manželstva sú už dospelé a majú vlastné rodiny. Poukázala na vzdialenosť medzi jej aktuálnym bydliskom a bydliskom jej manžela. Jej manžel vzhľadom na skutočnosť, že vyše 20 rokov už nežijú spolu nepozná jej zdravotný stav. Jeho tvrdenia sú nepravdivé a účelové. Na záver poukázala na nízky dôchodok, ktorý jej neumožňuje vycestovať.
8. Právna zástupkyňa navrhovateľky vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvajú. Mala za to, že manželstvo účastníkov konania v súčasnosti už neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcii, je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nie je možné obnovenie manželského spolužitia, a to predovšetkým z dôvodu, že navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti s manželom od roku 1998, navzájom sa nestýkajú, spoločne nehospodária, deti, ktoré pochádzajú z manželstva, sú plnoleté a každý z manželov viac ako 20 rokov žije svoj vlastný život. Navrhovateľka s manželom nie je v žiadnom kontakte. Navrhovateľka sa viac ako 20 rokov od opustenia spoločnej domácnosti natrvalo zdržiava v Českej republike a medzi manželmi neprebieha žiadna komunikácia. Zo strany navrhovateľky z týchto dôvodov neprichádza do úvahy obnovenie manželského spolužitia, pretože manželia za takú dlhú dobu neprechovávajú voči sebe žiadne city a ich manželstvo je možné považovať len za výlučne formálny zväzok. Z týchto dôvodov žiadala, aby manželstvo účastníkov konania rozviedol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Pokiaľ ide o vyjadrenia manžela ohľadom zlého zdravotného stavu, ktorý ovplyvňuje správanie navrhovateľky, tak uviedla, že manžel navrhovateľky nie je oprávnený hodnotiť zdravotný stav manželky, neexistuje žiadny znalecký posudok, ktorý by preukazoval psychický stav navrhovateľky. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti 20 rokov, teda nevie aký je zdravotný stav manželky posledných 20 rokov Nemala vedomosť o to, že by manžel navrhovateľke finančne vypomáhal, no stále sú manželia, teda zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi stále je. Tvrdenia manžela sú bezvýznamné pre toto konanie, pretože neexistujú žiadne rozhodnutia, žiadne listinné dôkazy preukazujúce psychické ochorenie navrhovateľky. Návrh manžela na vyšetrenie zdravotného stavu manželky považovala za nedôvodný a žiadala, aby ho súd nevykonal. Mala za to, že manželstvo je iba formálne, neplní žiadnu spoločenskú funkciu, pričom poukazovala na vyjadrenie navrhovateľky, ktorá trvala na rozvode manželstva.
9. Manžel vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, aj naďalej mal za to, že za všetko môže zdravotný stav, ktorý je potrebné vyšetriť. Ďalej uviedol, ich manželstvo bolo uzavreté z lásky, po niekoľkých mesiacoch stretávania. Keď navrhovateľka odišla v roku 1998, neodišla hneď do Čiech, ale k rodičom. Manželka od neho odišla z dôvodu psychického narušenia, keď sa k nim vrátila, bola istý čas aj hospitalizovaná v nemocnici na psychiatrickom oddelení. Potom navštevovala MUDr. J., psychiatričku. U rodičoch bola tri roky a tam mala problémy. V januári 2003 odišla za prácou do Čiech. Odvtedy boli nejaký čas v telefonickom kontakte. Potom sa komunikácia prerušila, lebo nemal na ňu kontakt, pravdepodobne stratila mobil. Neskôr sa mu ešte ozvala. Naposledy boli v kontakte pred dvoma rokmi. Teraz je v spojení s ich dcérou, ktorá je vydatá v Hradci Králové. Niekedy ju navštívi. Keď jej niečo treba, dcéra jej to kúpi a zabezpečí. Ani jedno z detí nežije v rodisku či s rodičmi. Jedna dcéra žije v Hradci Králové, ďalšia dcéra žije v Holandsku, kde má rodinu. Jeden syn je v Rimavskej Sobote, jeden syn v Trenčíne. Záujem, aby manželka bývala s nimi, nie je. Počas celého konania tvrdil, že manželka
trpí psychickými problémami. Manželka si kontakt s ním neželá a na žiadne spoločné rodinné stretnutie neprišla. Na tunajšom súde už prebiehalo konanie o rozvod, no manželstvo rozvedené nebolo a tiež sa viedlo konanie ohľadom detí. Tiež sa viedlo konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne konanie navrhovateľky, ktoré však bolo zastavené. Taktiež majú súdom zrušené BSM za trvania manželstva, konanie prebiehalo v roku 2014. Mal vedomosť, že v Českej republika chodila do práce, mala viacero prác, pretože v žiadnej dlho nevydržala. Bývala v ubytovni. Občas jej cez deti poslal nejaké peniaze, okolo 5 000 - 6 000 korún. Deti jej zriadili účet, do ktorého nemôže zasahovať a z neho sa jej platí ubytovanie. V súčasnej dobe sa nemá záujem stretnúť sa s ním ani s deťmi, jedine s dcérou, ktorá žije v Hradci Králové. Jej zlý zdravotný stav vydedukoval zo spôsobu jej komunikácie. Mal záujem o to, aby manželka neskončila niekde na ulici. Za manželkou nechodí, pretože bol upozornený, aby za ňou nechodieval. Naposledy bol v Čechách pred 4 - 5 rokmi, no manželka nemala záujem sa s ním stretnúť. V závere zotrval na tom, že ak by jej bolo umožnené liečiť sa, tak by nepodala tento návrh. Po celý čas mal za to, že dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva je manželkino ochorenie a ich manželstvo bolo v poriadku. Z jeho strany nebolo nič, čo by spôsobilo jej odchod zo spoločnej domácnosti, bol to prejav jej choroby. Na záver požiadal, aby súd nariadil lekárske vyšetrenie manželky. Manželský sľub je na celý život, preto ju nechce opustiť. Jeho vzťah k nej sa nezmenil aj keď je od neho ďaleko. Mal za to, že ak by bola liečená, potom by sa mohol nadviazať bližší kontakt s ňou a bolo b y to iné ako teraz. Vzhľadom na vyššie uvedené s podaným návrhom nesúhlasil.
10. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 5C/366/1999 viedlo konanie o rozvod manželstva, pričom konanie bolo na základe dispozitívneho úkonu manželky – navrhovateľky, a to späťvzatia návrhu, uznesením zastavené.
11. Súd ešte zistil, že na tunajšom súde bolo z úradnej povinnosti začaté konanie o obmedzenie spôsobilosti A. B. na právne úkony pod sp. zn. Nc 1692/2000. Uznesením bolo konanie zastavené, pretože sa nepodarilo vyšetriť zdravotný stav menovanej a teda zistiť, či trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná.
12. Súd zo súdnych registrov zistil, že na tunajšom súde sa viedlo konanie o zrušenie BSM za trvania manželstva pod sp. zn. 2C/78/2006, pričom súd rozsudkom zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov I. B., nar. XX. XX. XXXX a A. B., nar. XX. XX. XXXX, ktoré vzniklo uzavretím manželstva 29. 04. 1979 pred Mestským úradom v A. a je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník 1979, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Trovy konania súd účastníkom nepriznal. Teda nie v roku 2014, ale už v roku 2006 manžel podal návrh na zrušenie BSM za trvania manželstva, pričom súd zistil, že manželka sa pojednávania nezúčastnila, nepodarilo sa jej doručiť návrh, preto ju v konaní zastupoval súdom ustanovený opatrovník, a to zamestnanec súdu.
13. Z týchto spisov súd zistil, že v konaniach boli predložené lekárske správy od viacerých lekárov, ktorí boli alebo mali byť ošetrujúcimi lekármi manželky. V lekárskej správe A. J. z 25. 02. 2000 je uvedené, že menovaná nie je u nej evidovaná ako pacientka, nemá u nej založenú lekársku kartu a ani v minulom období jej neposkytla lekársku starostlivosť. Zo správy zo dňa 03. 03. 2000, ktorú podal A. K. L., praktický lekár pre dospelých, vyplynulo, že menovaná A. B. je u neho evidovaná ako pacientka, ale nikdy nie na duševné ochorenie, ani ním nebolo vyšetrenie na oddelenie podobného razu odporúčané. V správe A. L. M. zo 06. 03. 2000 je uvedené, že menovaná nebola v jej zariadení vyšetrená. K diagnóze paranoidná schizofrénia dospela klinickým vyšetrením a objektívnymi údajmi od príbuzných. Trvala na svojom stanovisku.
14. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine vymedzuje podmienky, splnenie ktorých má za následok opodstatnenosť záveru o existencii dôvodov pre rozvod manželstva. Vzťahy medzi manželmi musia byť tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť rozvratu medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska funkcie manželstva biologickej, výchovnej, hospodárskej a funkcie vzájomnej pomoci, ktoré všetky vytvárajú zdravé rodinné prostredie, bezpečie a istotu deťom pochádzajúcim z manželstva. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva.
16. Súd v danom prípade súd skúmal vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť ich rozvratu, a dospel k záveru, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, pretože za jednoznačne kategoricky odmietavého postoja navrhovateľky k ďalšiemu pretrvávaniu toho času nepochybne len formálneho zväzku, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17. Žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny, neplniaci si svoje funkcie, teda účel, pre ktorý bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené, ako tomu je tiež v tejto veci.
18. Súd v danej veci mal za preukázané obomi účastníkmi, že manželia už viac ako 20 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne finančne nehospodária, spoločne nevychovávajú svoje deti, nakoľko sú už plnoleté. Posledný kontakt medzi manželmi bol pred niekoľkými rokmi a dlhodobo už medzi manželmi nie je žiaden kontakt, nakoľko manželka s manželom akýkoľvek kontakt odmieta. Zároveň manželka nemá záujem obnoviť manželské spolužitie, k manželovi sa nechce vrátiť, žije a chce ostať žiť v Českej republike. Naproti tomu sa manžel rozvádzať nechcel, mal za to, že za všetkým je zlý zdravotný stav manželky, ktorá trpí duševnou chorobou a ktorá podľa jeho názoru výrazným spôsobom ovplyvnila jej rozhodovaciu schopnosť. Počas celého konania poukazoval len na zlý zdravotný stav manželky, ktorá spôsobila, že manželka podala návrh na súd. Súd však z pripojených spisov nemal za preukázané, že manželka trpí dušenou chorobou, nakoľko to ošetrujúci lekár nepotvrdil, u A. J. sa nikdy neliečila a A. M. sama uviedla, že manželku v ambulancii nevyšetrila, pri stanovení diagnózy vychádzala len z objektívnych tvrdení príbuzných a návštevy v domácnosti manželov. Samotná manželka vyvrátila tvrdenia, že je psychicky chorá. Súd návrh manžela na vykonanie dôkazu vyšetrenia zdravotného stavu za súčasnej situácie odmietol vykonať, nakoľko ho nepovažoval za dôvodný. Dôvodom boli jednak doložené lekárske správy v predchádzajúcich konaniach, a najmä skutočnosť, že manželka žije sama bez podpory rodiny už vyše 20 rokov v Českej republike, je samostatná, sama si zabezpečuje všetky potreby, jedinou pomocou zo strany rodiny je príspevok deti na bývanie, avšak s poukazom na výšku starobného dôchodku navrhovateľky, ktorý je v sume 202 eur, to nie je nič nezvyčajné, keďže táto suma naozaj nemôže pokryť ani základné výdavky navrhovateľky.
19. Zároveň súd nemohol opomenúť vyjadrenie manžela vo výpovedi na súde, že ich manželstvo je v poriadku. To že 20 rokov manželia nežijú v spoločnej domácnosti, že spoločne nekomunikujú, že finančne nehospodária, a najmä skutočnosť, že manželka sa k nemu vrátiť nechce a ani nemá záujem obnoviť manželské spolužitie, súd nepovažuje za manželstvo v poriadku. Taktiež manžel za 20 rokov nepodnikol žiaden viditeľný a podstatný krok pre záchranu manželstva, kontaktoval ju sporadicky, v posledných rokoch vôbec, odvolával sa na nezáujem manželky, no dá sa z toho vydedukovať, že daný stav manželovi vyhovuje. Je veľmi pravdepodobné, že manžel aj rezignoval, no súd je názoru, že skutočný záujem o manželku, ktorú má rád, o obnovenie manželského spolužitia rozhodne vyzerá inak.
20. Na základe vyššie uvedeného má sud za to, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené. Manželstvo si už viac neplní svoju sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú funkciu, manželia spoločne nežijú, nehospodária, netrávia spoločne čas. Zo strany manželky nebola prejavená žiadna snaha o záchranu a obnovu manželstva, manželka sa nechce vrátiť k manželovi. Každý z manželov si žije svojim vlastným životom, vo vlastnej domácnosti. Súd má za to, že manželstvo už dlhšiu dobu, 20 rokov neplní svoju spoločenskú funkciu, manželka nemá záujem o zotrvanie vo formálnom zväzku,
a keďže ani súd nikoho neprinúti žiť v manželstve, súd aj napriek nesúhlasu manžela , manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko mal za preukázané, že sa jedná o formálny zväzok.
21. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.