Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-61-2013.pdf
PDF · 107.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/61/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXA, Y., občan SR, o zaplatenie 375,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 43,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 30,82 eur od 06.01.2010 do zaplatenia a zo sumy 12,64 eur od 06.02.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.10.2012, podaným na tunajšom súde dňa 12.11.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 375,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 30,82 eur od 06.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 12,64 eur od 06.02.2010 do zaplatenia a zo sumy 331,94 eur od 06.08.2010 do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania. Ako uviedol v návrhu, uplatnená pohľadávka predstavuje neuhradenú cenu elektronických komunikačných služieb poskytnutých odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou T- Mobile Slovensko, a.s., a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 331,94 eur.
Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa
s návrhom na začatie konania, dodatkom k zmluve o pripojení, predloženými faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 mal súd objektívne preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s. sa dňa 01.07.2010 stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., ktorá v dôsledku zlúčenia spoločností zanikla ku dňu 30.06.2010.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca uzatvorila dňa 07.12.2011 zmluvu o postúpení pohľadávok s navrhovateľom ako postupníkom, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok, medzi inými i pohľadávky voči odporcovi (ako vyplýva z prílohy č. 1 zmluvy). Zmluvou o postúpení pohľadávok navrhovateľ preukázal svoje právne nástupníctvo vo veci a teda aj aktívnu legitimáciu v konaní.
Na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., a odporcom, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. poskytla odporcovi SIM kartu s prideleným účastníckym číslom, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované touto spoločnosťou v rámci zvoleného programu. Na základe dodatku k zmluve o pripojení uzatvoreného dňa 07.07.2008 spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. odporcovi odpredala mobilný telefón značky Nokia 6300 za zľavnenú kúpnu cenu 0,03 eur (1,- Sk).
Podľa bodu 1. písm. b) predmetného dodatku sa odporca zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., platnými cenníkom služieb a týmto dodatkom.
Podľa bodu 2. dodatku sa účastník zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodu porušenia povinností zo strany účastníka. Za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy o pripojení z iného dôvodu než je porušenie povinností na strane podniku a žiadosť o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu službu.
Podľa bodu 4. dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2. alebo v bode 3. tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur (10.000,- Sk).
Odporcovi boli v období od 15.11.2009 do 14.01.2010 vyúčtované mesačné poplatky za elektronické komunikačné služby poskytované právnym predchodcom navrhovateľa a iné poplatky za hlasové a nehlasové služby, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.01.2010 suma 30,82 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.02.2010 suma 12,64 eur. Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.08.2010 bola odporcovi vyúčtovaná suma 331,94 eur titulom zmluvnej pokuty.
Odporca fakturované sumy riadne a včas neuhradil, čím sa dostal do omeškania, a preto navrhovateľ žiadal priznať i úrok z omeškania z dlžných úhrad za poskytnuté služby odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len zákon o elektronických telekomunikáciách), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších prepisov, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v čase uzatvorenia dodatku zmluvy o pripojení (ďalej len Občiansky zákonník), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonník ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, avšak len v časti. Súd mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili zmluvu o pripojení podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách. Na základe zmluvy o pripojení poskytoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi verejné elektronické telekomunikačné služby v rámci ním zvoleného programu, za ktoré sa odporca zaviazal riadne a včas platiť ich cenu podľa platného cenníka služieb na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Odporca sa dodatkom zo dňa 07.07.2008 zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom služieb po vymedzenú dobu, pričom tento jeho záväzok bol zabezpečený zmluvnou pokutou. Z predložených faktúr vystavených právnym predchodcom navrhovateľa vyplynulo, že odporcovi boli za služby poskytované na základe zmluvy o pripojení v znení dodatkov v období od 15.11.2009 do 14.01.2010 vyúčtované mesačné poplatky a ďalšie poplatky za elektronické telekomunikačné služby v celkovej výške 43,46 eur a dňa 15.07.2010 mu bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur, ktoré sumy odporca neuhradil.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, ktorý odporca žiadnym spôsobom nerozporoval, súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa oprávnene domáhal zaplatenia sumy 43,46 eur ako odporcom neuhradenej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby a tiež je oprávnený aj jeho nárok na zákonný úrok z omeškania, keďže odporca sa so zaplatením vyfakturovaných súm za poskytnuté služby dostal do omeškania. Súd tak navrhovateľovi priznal úrok z omeškania z dlžných súm vo výške 9 % ročne v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 57/1995 Z.z., keďže základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania odporcu bola 1 %, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, teda zo sumy 30,82 eur od 06.01.2010 a zo sumy 12,64 eur od 06.02.2010 až do zaplatenia.
Pokiaľ však ide o nárok na zaplatenie sumy 331,94 eur titulom neuhradenej zmluvnej pokuty, súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov:
Keďže právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti (v konaní nebol preukázaný opak), súd posúdil dodatok k zmluve o pripojení ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase jeho uzavretia a z tohto dôvodu na vzťah medzi účastníkmi primerane uplatnil ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute súd uvádza, že z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája s právnym následkom ich neplatnosti (§ 53 ods. 5). Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Z dodatku k zmluve o pripojení uzavretého medzi účastníkmi vyplýva, že text zmluvy (dodatku k zmluve o pripojení) bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve preto nemožno považovať za individuálne dojednané. Odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah dodávateľom vopred navrhnutých a v predložených zmluvách fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať, a teda sa podrobiť i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté je pritom v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka na navrhovateľovi, pričom tento individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd predmetnú zmluvnú podmienku nepovažoval za individuálne dojednanú.
Zo samotného znenia zmluvných dojednaní o zmluvnej pokute vyplýva, že účastník sa zaväzuje za porušenie záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu počas celej doby viazanosti, t.j. počas doby viazanosti 24 mesiacov, zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur. Zmluvná pokuta dojednaná v uvedenej výške sa javí ako neprimeraná sankcia, a to najmä s prihliadnutím tú skutočnosť, že k jej zaplateniu v uvedenej výške bol odporca povinný v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak by si plnil svoju povinnosť odoberať poskytované služby, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. Dodávateľ nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo súd považuje za neprijateľné. Súd ďalej prihliadal na to, že zmluvná pokuta určená v zmluve o pripojení sa vzťahuje k akémukoľvek porušeniu povinností zo strany spotrebiteľa, či už pôjde o zotrvanie v zmluvnom vzťahu počas určenej doby viazanosti, záväzok nepožiadať o deaktiváciu alebo zrušenie služby, alebo záväzok nedopustiť sa konania, na základe ktorého by vzniklo právo dodávateľa odstúpiť od zmluvy. Dodávateľ nerozlišuje rôzne spôsoby porušenia povinností spotrebiteľa, ich závažnosť a následné dôsledky takéhoto porušenia pre dodávateľa. Výška zmluvnej pokuty nie je odstupňovaná, ani prispôsobená rôznym spôsobom porušenia zmluvných povinností, ale je určená jednotne pre všetky prípady. Dodávateľ nerozlišuje, či ide o porušenie zmluvných podmienok, ktoré mohol spotrebiteľ ovplyvniť alebo nie, prípadne, či ide o vedomé a úmyselné porušenie podmienok. Zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom záväzku počas doby viazanosti sa tak vzhľadom na uvedené súvislosti javí ako neprimerane vysoká a určená v neprospech slabšej zmluvnej strany, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka).
Súd dodáva, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom práva Európskej únie, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. V skutočnosti môže nastať aj situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri viazanosti 24 mesiacov 23 mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Takáto zmluvná pokuta jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Zmluvné dojednania o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 07.07.2008, na základe ktorých bola voči odporcovi uplatnená zmluvná pokuta v uvedenej výške, spôsobujú z vyššie uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné a pre spotrebiteľa, teda odporcu, nie sú záväzné. Vzhľadom na uvedené tak súd nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur s príslušenstvom vyplývajúci z neprijateľných zmluvných podmienok neuznal a návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
V zmysle citovaného ustanovenia súd vo výroku rozhodnutia uvedie zmluvnú podmienku upravenú v spotrebiteľskej zmluve, ak túto určil za neplatnú v dôsledku jej neprijateľnosti. Dôsledkom určenia neplatnosti zmluvnej podmienky súdom je povinnosť dodávateľa zdržať sa ďalšieho používania zmluvnej podmienky. To znamená, že dodávateľ je povinný odstrániť neprijateľnú podmienku zo svojich všeobecných obchodných podmienok, zmluvy, jej dodatku alebo dokumentu, kde je takáto zmluvná podmienka obsiahnutá a od doby rozhodnutia súdu je povinný sa zdržať dojednávania ďalších zmlúv so spotrebiteľmi, ak ide o dotknuté obchodné podmienky (alebo iné dokumenty). Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o pohľadávku, ktorá bola postúpená na navrhovateľa od jeho právneho predchodcu (ako dodávateľa), súd vo výroku rozhodnutia výslovne neuviedol, resp. neurčil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Takéto vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má totiž význam iba za toho predpokladu, ak by navrhovateľom bol priamo dodávateľ, ktorý neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve uviedol a ktorý by túto vo svojich zmluvách v dôsledku uvedeného viac nemohol používať.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 375,40 eur s príslušenstvom, avšak súd jeho návrhu vyhovel len v rozsahu sumy 43,46 eur s príslušenstvom a v rozsahu sumy 331,94 eur s príslušenstvom návrh zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejším účastníkom odporca (pomer úspechu navrhovateľa 11,58 %, pomer úspechu odporcu 88,42 %), ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania mu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.