Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/17/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci navrhovateľky I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. 9, zastúpenej v konaní matkou a v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pochádzajúcich z rodičov B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 9, právne zastúpenej JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Prešov, Slovenská 69 a L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky, otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -117 zo dňa 27.05.2015 takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Mení rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. - 167 zo dňa 22.09.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. - 197 zo dňa 17.02.2009 tak, že:

Zvyšuje výživné zo strany otca pre navrhovateľku za obdobie od 01.09.2013 do 10.10.2013 zo sumy 46,47 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne, za obdobie od 01.05.2014 do 20.01.2015 na sumu 70 Eur mesačne a od 21.01.2015 do budúcna na sumu 90,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zvyšuje výživné pre mal. T. D., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2013 do 10.10.2013 zo sumy 43,15 Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne, za obdobie od 01.05.2014 do 20.01.2015 na sumu 60 Eur mesačne a od 21.01.2015 do budúcna na sumu 80,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2013 do 31.05.2015 pre navrhovateľku vo výške 294,68 Eur a pre mal. T. vo výške 198,15 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 20,- Euro mesačných splátkach na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.

V prevyšujúcej časti návrh matky a navrhovateľky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.

Matka svojim návrhom podaným dňa 23.08.2013 žiadala zvýšiť výživné pre vtedy ešte mal. I. zo sumy 46,47 Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne a pre mal. T. zo sumy 43,15 Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.01.2013 do budúcna.

Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného sa zvýšili výdavky pre obe maloleté deti, keďže staršia dcéra I. nastúpila na strednú školu a mladšia T. je v 8. ročníku základnej školy. Tiež sa zhoršili finančné pomery na jej strane, pričom otec nad rámec bežného výživného neprispieva, s deťmi sa stretáva ojedinele.

Otec súhlasil so zvýšením výživného, nesúhlasil však s navrhovanou výškou výživného, súhlasil so zvýšením výživného na každé dieťa na sumu 60,- Eur mesačne.

Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné, pretože od poslednej úpravy výživného prešla dlhá doba, náklady na výživu a vzdelávanie sa zvýšili.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal skutkovo za preukázané, že navrhovateľka a mal. T. pochádzajú z manželstva rodičov B. D. a L. D.. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. - 41 zo dňa 11.02.2003. V rozvodovom konaní boli obe, vtedy ešte maloleté deti, zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou po 1.000,- Sk mesačne každej. Naposledy bolo upravené výživné rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. - 167 zo dňa 22.09.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. - 197 zo dňa 17.02.2009 tak, že bolo zvýšené výživné pre I. na sumu 46,47 Eur mesačne a pre mal. T. na sumu 43,15 Eur mesačne.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. - 22 zo dňa 19.05.2005 bol upravený styk otca s maloletými deťmi.

V čase poslednej úpravy výživného pracoval otec v spoločnosti Kreheľ s.r.o. s priemerným čistým mesačným zárobkom 7.715,- Sk netto (256,09 Eur).

Matka v tom čase začala podnikať, za rok 2006 boli jej príjmy z podnikateľskej činnosti 69.066,- Sk (2.295,57 Eur) a výdavky 27.626,- Sk (917,- Eur).

Navrhovateľka navštevovala 5. ročník a mal. T. 3. ročník základnej školy. Otec mal v tom čase jednu vyživovaciu povinnosť k mal. P. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádzal zo vzťahu s Q. T..

Okresný súd Prešov rozsudkom, č.k. -117 zo dňa 20.05.2014 zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. - 167 zo dňa 22.09.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. - 197 zo dňa 17.02.2009 tak, že zvýšil výživné zo strany otca za obdobie od 01.09.2013 do 31.10.2013 pre mal. I. zo sumy XX,XX Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne a za obdobie od 01.05.2014 do budúcna na sumu 70,- Eur mesačne a pre mal. T. za obdobie od 01.09.2013 do 31.10.2013 zo sumy 43,15 Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne a za obdobie od 01.05 2014 do budúcna na sumu 60,- Eur mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2013 do 31.05.2014 pre mal. I. vo výške 133,12 Eur a pre mal. T. vo výške 106,40 Eur povolil otcovi splácať v 20 Euro mesačných splátkach na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.

Ďalej vychádzal zo zistení , že navrhovateľka navštevovala 1. ročník a v súčasnej dobe navštevuje 2. ročník Strednej zdravotníckej školy v Prešove. Na začiatku 1. ročníka jej matka uhradila ZRPŠ v sume 20,- Eur, cestovné jej platí vo výške 15,- Eur mesačne SAD a 10,- Eur mesačne voľný lístok MHD, 5,- Eur mesačne jej dáva na kopírovanie učebníc a textov. Na začiatku školského roka v 1. ročníku a aj v druhom ročníku jej zakúpila uniformu na prax v sume 100,- Eur. Navrhovateľka sa stravuje doma, matka si nemôže dovoliť platiť jej obedy v škole, pretože je to finančne náročné. Na začiatku školského roka jej zakúpila učebnice na cudzí jazyk v hodnote okolo 10,- Eur. V minulosti navštevovala výtvarný krúžok, čo však bolo pre matku finančne náročné, a preto tento krúžok už nenavštevuje.

Navrhovateľka má zdravotné problémy, absolvovala dve operácie kolena, s čím mala matka celkové výdavky v sume 160,- Eur. Podľa finančných možností matky užíva liek Condrosulf, ktorý stojí 14,74 Eur. V minulosti prekonala leukémiu, preto nepravidelne užíva lieky na imunitu. V období od 22.02.2014 do 27.02.2014 sa zúčastnila 2. zimného tábora Štvorlístok organizovaného Spoločnosťou detskej onkológie Košice, kde jej bolo potrebné zakúpiť ošatenie a obuv podľa priloženého zoznamu. Na kúpu nepremokavej obuvi na tento účel prispel otec sumou 40,- Eur. Navrhovateľka sa svojim otcom stretáva nepravidelne, nad rámec bežného výživného jej prispieva občasne, napr. jej zaplatí kredit na mobilný telefón, alebo jej prispeje na kúpu ošatenia, alebo obuvi.

Mal. T. navštevovala 8. ročník a v súčasnej dobe navštevuje 9. ročník základnej školy. Stravuje sa doma, cestovné jej matka hradí v sume 62 centov denne. Nenavštevuje žiadne krúžky, za ktoré by sa platilo, nakoľko si to matka nemôže dovoliť. Má zdravotné problémy (primárnu obezitu), preto pravidelne chodí na liečenia do Bardejovských Kúpeľov, ktoré naposledy absolvovala v lete 2014. Za kúpeľný pobyt doplácala matka 60,- Eur, pričom každý týždeň jej vymieňala čisté ošatenie, s čím mala zvýšené výdavky na cestovné. Strava maloletej by mala byť diétna, delená, ktorú by mala mať rozloženú do piatich menších denných dávok. Po kúpeľných liečbach sa maloletej zdravotný stav zlepšil, schudla 8 kíl. So svojim otcom sa stretáva minimálne.

Mal za zistené, že obom dcéram matka kupuje balenú vodu na pitie z dôvodu, že doma používa rodina vodu zo studne. Otec na ich výživu prispieval určeným výživným, pričom v mesiaci november 2014 uhradil sumu 270,- Eur spolu obom deťom, teda každej viac o 50,- Eur a v decembri sumou 130,- Eur obom. Od júna 2014 do októbra 2014 prispieval navrhovateľke sumou 90,- Eur mesačne a maloletej T. sumou 80,- Eur mesačne.

Matka v súčasnej dobe býva s oboma deťmi u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je otec matky. Do domácnosti na bývanie matka neprispieva, stravuje sa spolu s rodičmi, pričom občasne robí nákupy. Navrhovateľke platí poistku v sume 100,- Eur polročne, neplatí však žiadne ďalšie poistky, ani pôžičky.

Matka je zamestnaná ako SZČO v odbore nechtový dizajn. Za rok 2012 boli jej príjmy z podnikateľskej činnosti 2.783,15 Eur, výdavky 2.629,20 Eur, čiastkový základ dane bol 153,95 Eur. Za rok 2013 bol jej čiastkový základ dane 347,40 Eur a v roku 2014 boli jej príjmy podľa daňového priznania vo výške 3.008,50 Eur, výdavky vo výške 1.878,25 Eur a čiastkový základ dane vo výške 1.130,25 Eur. Nájom za prenajatý priestor v rámci podnikateľských aktivít uhrádza matka v sume 121,- Eur mesačne.

Mal za preukázané, že otec v súčasnej dobe žije sám v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho matky. Z dôvodu riešenia svojej bytovej otázky požiadal o poskytnutie hypotekárneho úveru, ktorým chce vyplatiť svojich ďalších dvoch súrodencov. Hypotéka mu už bola schválená vo výške 7.000,- Eur a mal by ju splácať po 58,- Eur mesačne. Inkaso v dome platí v sume 119,70 Eur mesačne, okrem toho platí svoju životnú poistku štvrťročne v sume 44,- Eur, mobilný telefón v sume 15,- až 18,- Eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k synovi P., ktorému prispieva na výživu sumou XX,- Eur mesačne.

Od 21.01.2015 mal za preukázané, že otec pracuje na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú vo firme MODULAR, s.r.o. V mesiaci január mu bola vyplatená čistá mzda za odpracovaných 8 dní v sume 191,29 Eur a prémie vo výške 105,25 Eur a v mesiaci február mu bola vyplatená netto mzda v sume 545,04 Eur a prémie vo výške 358,45 Eur. Od 01.05.2014 pracoval na základe pracovnej zmluvy vo firme LOOK SERVICE s.r.o., kde za obdobie mesiacov máj, jún, august, október, november a december bol jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 351,43 Eur. Od 16.01.2014 do 30.04.2014 pracoval otec v tejto firme na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorú mal uzatvorenú na dobu určitú a poberal odmenu za vykonanú prácu v sume 115,03 Eur mesačne.

V období od 10.10.2013 do 16.01.2014 bol evidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nevznikol mu nárok na dávku v hmotnej núdzi, ani na dávku v nezamestnanosti. Predtým bol živnostníkom, podnikal v oblasti obsluha cudzieho motorového vozidla a predaj stavebného materiálu, túto prácu vykonával do 10.10.2013 a podľa daňového priznania za rok 2013 boli jeho príjmy z podnikateľskej činnosti vo výške 2.928,- Eur, výdavky vo výške 1.541,66 Eur a základ dane vo výške 1.386,34 Eur. Od 01.10.2012 do 30.04.2013 pracoval na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej so zamestnávateľom ŽSR Bratislava zo dňa 28.09.2012, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu

určitú. U tohto zamestnávateľa sa jeho čistý mesačný príjem pohyboval v sume okolo 320,- až 330,- Eur mesačne.

Otec vlastní osobné motorové vozidlo zn. Hyundai Getz, ide o 10-ročné auto, ktoré kupoval ako 3-ročné. Zároveň je vlastníkom zbrane Guľovnica opakovacia zn. ČZ Uherský Brod, model ZKK 601, kal. 308, WIN., v.č. 51461, ktorú používa ako poľovník, pričom je čakateľom na členstvo v Poľovníckom združení Kolejová. Doposiaľ uhradil do poklade tohto poľovníckeho združenia sumu 100,- Eur ako príspevok na združenie v roku 2011. Okrem toho ako čakateľ na členstvo v združení zabezpečuje krmivo a podieľa sa na prikrmovaní zveri v čase núdze, ako aj v oblasti starostlivosti o poľovnícke zariadenia, individuálne podľa vlastných možností.

Vo vzťahu k majetkovým pomerom otca zistil, z výpisu LV č.. XXX zo E. 05.03.2014 k. ú. L. , že otec je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, parc. č. XX/X,XX/X a XX o výmere 1.021m2, 122 m2 a 665 m2 ako podielový spoluvlastník v podiele 1/8, pričom ide o záhrady a rodinný dom.

Z faktúry č. 1/2013 súd zistil, že v mesiaci máj 2013 fakturoval otec za práce vykonané v mesiaci máj 2013 sumu 260,- Eur, z faktúry č. 2/2013 súd zistil fakturáciu otca za práce vykonané v mesiaci jún 2013 v sume 568,- Eur, z faktúry č. 3/2013 zistil fakturovanú sumu za mesiac júl 2013 v sume 463,- Eur, z faktúry č. 4/2013 zistil fakturáciu za práce vykonané v mesiaci august 2013 v sume 509,- Eur, z fakturácie za práce vykonané v mesiaci september 2013 zistil fakturovanú sumu 534,- Eur, z faktúry č. 6/2013 súd zistil fakturáciu za práce vykonané v mesiaci október (01.10. až 10.10.2013) v sume 594,- Eur.

Z oznámenia zamestnávateľa otca zo dňa 10.03.2015 zistil, že otec bol zamestnaný vo firme FECKO Peter, Chalupkova 28, Prešov v období od 24.05.2011 do 14.10.2011 a od 08.08.2012 do 30.09.2012 na základe dohody o pracovnej činnosti. V roku 2014 a 2015 pre neho nepracoval.

Na zistený skutkový stav prijal právny záver, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, aj maloletej T.. Mal za preukázané zvýšené výdavky u navrhovateľky, ktorá navštevuje 2. ročník strednej školy, najmä na zakupovanie učebných pomôcok a školských potrieb, ale aj oblečenia a obuvi na prax, keďže navštevuje odbornú školu so zameraním na zdravotníctvo. Tiež sa jej zvýšili výdavky na cestovné, stravné, ale aj bežné ošatenie a obuv, hygienické potreby, potreby spojené s kultúrnym a spoločenským vyžitím a tiež v súvislosti s jej zdravotným stavom, keďže absolvovala dve operácie kolena z dôvodu roztrhnutého väzu. Tiež v minulosti mala vážne zdravotné problémy onkologického charakteru, preto je potrebné jej zakupovať lieky na posilnenie imunity a uhrádzať výdavky v súvislosti s pobytom v tábore zameranom na onkologických pacientov.

K zmene pomerov došlo aj na strane mal. T., ktorá navštevuje 9. ročník základnej školy, čím sa jej zvýšili výdavky na cestovné, stravné, ošatenie, obuv, ale tiež kúpu učebných pomôcok a školských potrieb. Okrem toho má zvýšené výdavky z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý si vyžaduje pravidelné liečenia z dôvodu primárnej obezity, tiež si vyžaduje špeciálne diétne stravovanie, ktoré musí byť pravidelné a v menších dávkach. Všetky tieto zvýšené výdavky v podstatnej miere zabezpečovala obom dcéram najmä matka, otec sa čiastočne podieľal na úhrade týchto výdavkov tým, že dcéram nepravidelne dobíjal kredit na mobilný telefón, resp. prispel na jednorazové mimoriadne výdavky polovičnou sumou, ak ho o to požiadali, napríklad na výlety v rámci školy a pod. Rovnako im prispieval nad rámec bežného výživného sumou 7,- Eur mesačne, a to až do decembra 2013, od tejto doby uhradil už iba bežné výživné určené súdom. Od júna 2014 začal prispievať navrhovateľke sumou 90,- Eur mesačne a maloletej T. 80,- Eur mesačne.

Pri určovaní výšky výživného zohľadnil nielen odôvodnené potreby oprávnených detí, ale aj možnosti a schopnosti povinného rodiča, ich otca, u matky zohľadnil osobnú starostlivosť o maloletú T. v súlade s ustanovením § 62 ods. 4 Zákona o rodine, ako aj zabezpečovanie základných a nevyhnutných potrieb navrhovateľky, ktorá žije s matkou v spoločnej domácnosti a ktorá jej zabezpečuje bývanie, stravu, cestovné, ako aj iné potreby.

U otca súd vzal do úvahy jeho osobné a majetkové pomery a skutočnosť, že v rozhodnom období bol nezamestnaný iba tri mesiace, pričom v období od mája 2013 do októbra 2013 jeho mesačný príjem bol podstatne vyšší ako od januára 2014 do decembra 2014, nakoľko ako živnostník v období od mája

2013 do októbra 2013 mal celkovo fakturované sumy za vykonané práce spolu vo výške 2.928,- Eur, čo predstavuje priemerne mesačne sumu 488,- Eur. V roku 2014 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem za 8 mesiacov vo výške 233,23 Eur, keďže prvé 4 mesiace pracoval iba na základe dohody o vykonaní práce. K podstatnému navýšeniu príjmu u otca došlo až nástupom do nového zamestnania vo firme MODULAR s.r.o. od januára 2015, kde okrem mzdy sú otcovi vyplácané aj prémie.

Dôkazom zlepšenia finančných pomerov u otca je aj skutočnosť, že sa úverovo zaťažil z dôvodu vyporiadania podielového spoluvlastníctva so svojimi súrodencami, aby mal zabezpečené vlastné bývanie, pričom súd poukazuje na plnenie vyživovacej povinnosti ako na prednostnú pohľadávku pred všetkými ostatnými záväzkami. Každý rodič si v prvom rade musí plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť, a až po zabezpečení základných potrieb svojich detí, môže začať uspokojovať svoje ďalšie potreby.

Dospel k záveru, že je dôvodné výživné zo strany otca navýšiť, a to od 01.09.2013 do 10.10.2013 pre navrhovateľku zo sumy 46,47 Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne a pre mal. T. zo sumy 43,15 Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne.

Od 11.10.2013 do 30.04.2014 súd ponechal výživné, aké bolo určené v predchádzajúcom rozhodnutí súdu, t. j. pre plnoletú I. v sume 46,47 Eur mesačne a pre T. v sume 43,15 Eur mesačne, nakoľko časť tohto obdobia (od 11.10.2013 do 16.01.2014) bol otec nezamestnaný a nebolo preukázané, že by ukončil živnostenskú činnosť účelovo. Súd uveril jeho tvrdeniam, že u zamestnávateľa, pre ktorého pracoval, sa snažil pracovať na základe pracovnej zmluvy, ktorú s ním však tento nikdy neuzatvoril, aj keď pre neho pracoval dlhšiu dobu. Uvedené vyplýva aj z potvrdenia tohto zamestnávateľa (FECKO Peter), kde je uvedené, že otec u neho pracoval iba na základe dohody, pričom v roku 2013 pre neho nepracoval, čo však otec vyvrátil faktúrami z roku 2013, kde je uvedený ako odberateľ Peter Fecko. Za obdobie od 17.01.2014 do 30.04.2014 súd rovnako ponechal výživné určené pri poslednej úprave výživného, pretože aj keď si otec našiel od tejto doby zamestnanie, pracoval iba na základe dohody o vykonaní práce a jeho čistý mesačný príjem sa pohyboval iba v sume 115,03 Eur mesačne. Okrem toho sa snažil prispievať svojim deťom aj nad rámec bežného výživného, napríklad nepravidelnými úhradami platieb za mobilný telefón.

Od 01.05.2014 do 20.01.2015 súd opäť zvýšil výživné na sumu 70,- Eur mesačne pre navrhovateľku a 60,- Eur mesačne pre maloletú T., nakoľko sa otcovi podarilo u zamestnávateľa, kde mal uzatvorenú iba dohodu o pracovnej činnosti uzatvoriť pracovnú zmluvu a to od 01.05.2014. Za toto obdobie sa mu čistý príjem navýšil, čo mal súd preukázané jeho výplatnými páskami a pohyboval sa vo výške okolo 351,- Eur. Okrem toho mu boli vyplácané paušálne náhrady priemerne mesačne vo výške 84,03 Eur mesačne. Takto zvýšené výživné považoval súd za primerané vzhľadom na preukázaný príjem na strane otca.

Od 21.01.2015 sa príjem otca z dôvodu zmeny zamestnania opäť navýšil, preto výživné od tohto dátumu do budúcna súd zvýšil na sumu 90,- Eur mesačne pre navrhovateľku a 80,- Eur mesačne pre maloletú T.. Keďže sa v poslednom období výdavky oboch detí zvýšili, čo matka podrobne zdokladovala potvrdeniami zo školy, ale aj lekárskymi správami, považoval súd takúto výšku výživného od tejto doby do budúcna za odôvodnenú. Zároveň zohľadnil majetkové pomery otca, jeho terajší príjem ako aj skutočnosť, že sa jeho styk s oboma deťmi obmedzil a aj príspevky z jeho strany sú menej časté.

Za obdobie od 01.09.2013 do 30.04.2015 vznikol otcovi dlh na výživnom pre navrhovateľku vo výške 294,68 Eur a pre mal. T. vo výške 198,15 Eur. Uvedené dlžné výživné povolil súd otcovi splácať v 20,- Euro mesačných splátkach na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu v súlade s ust.

Keďže matka a navrhovateľka žiadali určiť vyššie výživné počas celého rozhodného obdobia, súd im v tejto časti ich návrhy zamietol ako nedôvodné vzhľadom na preukázané príjmy otca v jednotlivých obdobiach. Rovnako zamietol ich návrhy v časti týkajúcej sa výživného za obdobie od 01.11.2013 do 30.04.2014, kedy súd ponechal pôvodnú výšku výživného, nakoľko v tomto období mal preukázané, že otec nemal tri mesiace príjem kvôli nezamestnanosti a následne ho mal do apríla 2014 podstatne nižší ako v obdobiach, počas ktorých výživné bolo navýšené. Zároveň zamietol návrh matky v časti týkajúcej sa navýšenia výživného od 01.01.2013, nakoľko za podstatnú zmenu pomerov u vtedy ešte oboch mal. detí považoval súd začiatok školského roka 2013.

Poukázal na ustanovenie

O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Podľa jeho názoru, dospel prvostupňový súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne prihliadol na údaje uvedené vo výplatných páskach, kde prémie sú zahrnuté už v čistej mzde. Snaží sa prispievať deťom aj nad rámec výživného. Bytovú otázku si musel riešiť aby sa mal kde s deťmi stretávať. Deti sú pod vplyvom matky a s ním sa kontaktujú sporadicky. Matka detí robí účelovo chorými, pričom I. mu povedala, že žiadne lieky už neberie. Dcérka T. má nadváhu, ale žiadne návyky z domu u nej nebadať. Životná úroveň nie je taká ako ju opisuje matka. Nechodí na obedy, dovolenky, oblečenie nakupuje v Second-handoch. Snaží sa udržiavať v skromnosti.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podala včas odvolanie navrhovateľka a matka mal. T. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že prizná výživne od 01.01.2013 na I. vo výške 100,- Eur a na mal. T. vo výške 100,- Eur mesačne.

Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

V odvolaní uviedli, že prvostupňový súd rozhodol o zvýšení výživného diferencované, podľa jednotlivých období. V období od 01.09.2013 do 10.10.2013 zvýšil výživné na mal. I. na 90,- Eur mesačne a na mal. T. na 80,- Eur mesačne. V danom období bol otec živnostníkom s priemerným príjmom 500,- Eur mesačne. Napriek tomu, že otec mal takéto príjmy, súd zvýšil výživné až od 01.09.2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že za podstatnú zmenu pomerov považoval začiatok školského roka.

V odvolaní tiež uviedli cit. „ Matka deti žiadala zvýšiť výživné od 01.01.2013 poukazujúc na to, že poslednýkrát bolo výživné zvýšené v roku 2009. Odvtedy sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane mal. detí, ktoré vyrástli, zmenili školu, resp. nastúpili na vyšší stupeň základnej školy, zmenili sa ich opodstatnené potreby, a teda existovali aj zvýšené výdavky na obe dcéry.

Súd pritom výživné zvýšil len do 10.10.2013, kedy otec ukončil podnikateľskú činnosť, pričom ale je zrejmé z vykonaného dokazovania, že za október mal príjem takmer 600,- €, a preto máme za to, že zvýšené výživné malo byť súdom určené minimálne do konca októbra 2013, keďže príjem otca mu umožňoval uhradiť vyššie výživné za celý mesiac október 2013. Postup súdu, ktorý vyššie výživné určil len do 10.10.2013, je tak neodôvodniteľný.

V období od 10.10.2013 do 16.01.2014 bol otec nezamestnaný, v období od 17.01.2014 do 30.04.2014 pracoval na základe dohody o vykonaní práce, pričom jeho oficiálny príjem bol 115,03 Eur mesačne.

V danom období súd výživné ponechal na pôvodnej výške, t.j. 46,47 Eur mesačne na I. a 43,15 Eur mesačne na T.. Takýto postup súdu nie je dôvodný, a neobstojí vzhľadom na vykonané dokazovanie.

Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerane majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 zák. o rodine ).

Prvostupňový súd sa týmito skutočnosťami dôsledne neriadil, keďže vychádzal len z reálnych príjmov otca, avšak jeho možnosti nájsť si vhodné zamestnanie nebral do úvahy. V tejto súvislostí poukazujeme na to, že otec má stredné odborné vzdelanie - SOU dopravné, vlastní vodičský preukaz skupín B,C a T (t. j. má oprávnenie na riadenie nákladných automobilov aj traktorov ). Nemá žiadne vážne zdravotné problémy. Otec má teda schopnosti nájsť si výhodnejšie zamestnanie, a podľa nášho názoru mal aj možnosť zamestnať sa s vyšším príjmom, ako je 115,- Eur. Matka predložila sudu prehľad voľných

pracovných miest v danom období, z ktorého je zrejmá možnosť otca nájsť si výhodnejšie zamestnanie s príjmom umožňujúcim mu uhrádzať vyššie výživné.

Je potrebné tiež poukázať na to, že otec priznal, pri svojom výsluchu, že jeho reálny príjem nebol len 115,- Eur mesačne, ale že „niečo dostával cash.

Vzhľadom na takto vykonane dokazovanie potom rozhodnutie sudu o výživnom za obdobie od 10.10.2013 do 16.01.2014, ktoré súd ponechal na úrovni roku 2009, neobstojí.

V období od 01.05.2014 do 20.01.2015 súd zvýšil výživné pre I. na 70,- Eur a pre T. na 60,- Eur. Otec v tom čase pracoval v spoločnosti LOOK Service, s.r.o. s príjmom 351,43 Eur.

Podľa nášho názoru ani takto určená výška výživného nezodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky a mal. T.. Sud mal pri rozhodovaní o výživnom zohľadniť aj rozdielnu životnú úroveň rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec žije v rodinnom dome, ktorého je síce len spoluvlastníkom, ale ako sám uviedol, ostatným spoluvlastníkom nehradí z tohto titulu žiadne platby.

Z toho je preukázané, že životná úroveň otca je vyššia ako životná úroveň matky, čo rovnako mal súd zohľadniť pri určení výživného. A to o to viac, že výživné je v danom prípade jediným spôsobom, ako sa otec o maloleté deti staral a stará. Nepravidelné platby za kredit na mobilný telefón, príležitostné príspevky na výlety alebo občasné finančné dary pri príležitosti sviatkov (aj keď pri príležitosti 18 - tých narodenín I. jej nedal žiaden dar), nemožno považovať za výživné a teda ani pri rozhodovaní o výživnom na to prihliadať. V období od 21.01.2015 do budúcna súd určil výživné vo výške 90,- Eur na I. a 80,- Eur na T..

Ani s takto určeným výživným nemožno súhlasiť. Ide o výživné v rovnakej výške ako v období roku 2013, keď otec ako živnostník mal príjem cca 500,- Eur mesačne. Avšak podľa odôvodnenia súdu, v spoločnosti MODĽLAR, s.r.o. má príjem 545,04 Eur + 358,45 Eur, prémie, t.j. takmer 900,- Eur, čo je príjem umožňujúci otcovi uhrádzať aj výživné vo výške, ako požaduje matka vo svojom návrhu, t.j. 100,- Eur na každú dcéru.“

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Vo vyjadrení uviedla:

„V prvom rade spochybňuje správnosť zistenia výšky jeho príjmu. Príjem otca bol v rozhodnom období rôzny, v dôsledku čoho súd vymedzil výživné rozdielne podľa jednotlivých období. Súd výšku príjmu zistil z predložených výplatných pások otca. Avšak za obdobie od 17.01.2014 do 30.04.2014 mal mať otec príjem len 115,03 Eur mesačne, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tento príjem nezodpovedal realite, a príjem otca bol vyšší. Otec ďalej namieta, že prispieval aj nad rámec výživného. Matka priznala, že otec prispieval dcéram sumou 7,- € mesačne pre každú z dcér nad rámec súdom určeného výživného. Keďže však jeho výživné bolo určené na úrovni 46,- Eur, resp. 43,- Eur, zvýšenie výživného o 7,- Eur mesačne pri takom nízkom výživnom nemožno považovať za relevantné. Takéto vyššie výživné pritom otec uhrádzal len dovtedy, kým matka nepožiadala o zvýšenie výživného. Okrem toho, výživné je v podstate jediným spôsobom, ako sa otec podieľa na výžive detí, keďže sa s nimi nestretáva, ani neudržiava kontakt iným spôsobom. Občasné dobíjanie kreditu nemožno podľa nášho názoru počítať na výživné, rovnako ako ojedinelý príspevok k Vianociam ( v decembri 2014 ). Pri iných príležitostiach ako sú meniny alebo narodeniny dcéram nedáva žiadne darčeky.

Pokiaľ ide o riešenie bytovej otázky, otec tvrdí, že je to preňho nevyhnutné, čo však je spochybniteľné. Poukazujeme na to, že napriek tomu, že otec je v spoluvlastníckom vzťahu k rodinnému domu od roku 2001, riešiť svoju bytovú otázku začína až teraz, keď prebieha konanie o zvýšenie výživného a matka poukazuje na vyšší štandard bývania otca, ako má ona s dcérami.

Otec namieta aj príjem matky, čo tiež nie je dôvodné. Matka dostatočne a presvedčivo preukázala, aký má príjem a z čoho tento príjem dosahuje. Okrem toho, podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine súd u matky zohľadnil predovšetkým jej osobnú starostlivosť o obe deti. Rovnako nedôvodná je aj námietka, že matka účelovo robí z detí choré. Je preukázané, akými zdravotnými problémami dievčatá trpia a aké zvýšené výdavky matka s tým má spojene. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nepovažujeme odvolanie otca a ním uvedené odvolacie námietky za dôvodné“.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) bez nariadenia pojednávania ( ) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil (a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny ( ).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku ( ). Prvostupňový súd správne zohľadnil možnosti oboch rodičov a zvýšené výživné zodpovedá zákonným kritériám.

V súvislosti s odvolacími námietkami otca súd dopĺňa. Odvolací dôvod podľa ust. / je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až 135

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až

Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

Prvostupňový súd správne sa vyrovnal so všetkými kritériami rozhodnými pre posúdenie otázky a to podstatnej zmeny pomerov na strane oprávnených detí aj otca ako povinného rodiča. S prihliadnutím na zárobkové a majetkové pomery otca určil výšku zvýšeného výživného v obdobiach správne , prihliadol na bytovú potrebu otca a príjmy matky ako aj na jej osobnú starostlivosť. Odvolacie námietky otca nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Vo vzťahu k tvrdeniu otca, že dcéry sa stretávajú s ním iba sporadicky odvolací súd poznamenáva, že aj z vyjadrenia matky a navrhovateľky k podanému odvolaniu otca vyplýva, otec sa s nimi nestretáva, ani neudržiava kontakt iným spôsobom. V prejednávanej veci je dcéra I. síce už dospelým človekom s vytvorenými vlastnými názormi je však na škodu oboch strán rodiča ako aj detí , že dochádza k stretávaniu sa minimálne. Po rozpade rodiny s deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa s maloletým dieťaťom nestretával resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu.

Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 20.01.2005).

Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná“ (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ).

Bolo by vhodné aby sa stretávali dcéry s otcom , trávili spolu čas a dcéry nadobudli pocit, že otcovi na nich záleží. Dôvody takéhoto stavu nie sú súdu známe a nie sú predmetom odvolacieho prieskumu ale v prípade ak nedochádza k realizácii styku rodiča s dieťaťom mal. existujú právne prostriedky pre jeho umožnenie.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky mal. dieťa a navrhovateľky odvolací súd udáva. Odvolateľky namietajú nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. K odvolaciemu dôvodu podľa poukazuje odvolací súd na svoj záver k odvolacej námietke otca.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. / odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Prvostupňový súd na zistený skutkový stav aplikoval správne zákonné ustanovenia a správne ho vyložil. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

Veľmi podrobné, presvedčivé, precízne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku.

Predmetom konania pred prvostupňovým súdom bolo posúdenie podstatnej zmeny pomerov na strane oprávnených detí a povinného rodiča od 01.01.2013.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie i ustanovenie Zákona o rodine. v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie ). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok, pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo plnenie dohody. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení Z.z o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalé, nie krátkodobou alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Prvostupňový súd správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolností dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom vo

vzťahu k dcére I. a maloletej T.. Náležitým spôsobom prvostupňový súd uviedol a konkretizoval dôvody pre zvýšenie výživného v obdobiach od 1.09 2013 do 10.10.2013, od 01.05.2014 do 20.01.2015 a od 21.1.2015 do budúcna.

Odvolateľky namietajú, že minimálne od mája 2013 je daná zmena pomerov ako hmotnoprávna podmienka pre zvýšenie výživného pre obe dcéry. Keďže bolo preukázané, že otec detí vykonával podnikateľskú činnosť, z ktorej mal vyššie príjmy už od mája 2013.

Pri posúdení kritérií rozhodných pre prijatie záveru o podstatnej zmene v období od 01.01.2013 do 01.09.2013 prvostupňový súd správne zhodnotil, že na strane maloletých nenastala tak výrazná zmena ich pomerov, ktorá by vyžadovala zmenu výšky výživného zo strany otca. Správny je tak jeho záver o určení okamihu podstatnej zmene pomerov na strane oprávnených subjektov od 01.09.2013, kedy sa preukázateľne navýšili potreby oprávnených v súvislosti s ich nástupom do školy. Výrazná zmena nastala začiatkom nového školského roka pre obe dcéry a tak prvostupňový súd správne určil okamih tejto zmeny. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu o tom, že nebola preukázaná podstatná zmena pomerov tak ako to má na mysli ustanovenie § 78 Zákona o rodine v období pred 01.09.2013. Nejde totiž o stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom rozhodovaní o výživnom.

Odvolateľky ďalej nesúhlasia s určením zmeny do 01.10. 2013 a tvrdia, že už v celom mesiaci október mal otec príjem 600,- Eur. Prvostupňový súd správne určil túto dobu pre zmenu výživného vychádzajúc z toho, že otec ukončil svoju podnikateľskú činnosť k 01.10. 2013. Táto okolnosť znamenala zmenu jeho doterajších príjmov.

V odvolaní sa namieta nesprávny záver prvostupňového súdu v období od 17.01.2014 do 30.04.2014 namietajúc to, že vychádzal len z príjmu otca bez posúdenia jeho schopnosti a možnosti nájsť si iné vhodné zamestnanie. Vychádzal prvostupňový súd z príjmu otca vo výške 115,03 Eur mesačne. Aj napriek prehľadu voľných pracovných miest, na ktorý poukazuje matka a ktoré súdu predložila nie je možné spoľahlivo prijať záver, že by otec v tomto rozhodnom období výslovne odmietal nejaké výhodnejšie zamestnanie, z predložených ponúk síce vyplývajú voľné pracovne pozície, niektoré sú mimo miesta pobytu otca, niektoré bez špecifikácie príjmu a pod.

Ďalej nesúhlasia s výškou výživného určeného v období od 01.05.2014 do 20.01.20105, ktoré neobstojí vzhľadom na odôvodnené potreby navrhovateľky a mal. T. poukazujúc aj na bytové pomery otca. Prvostupňový súd aj v tomto období správne posúdil všetky okolnosti dôležité pre posúdenie schopnosti a možnosti otca a dôvodných potrieb oprávnených. Zvýšené výživné zodpovedá zákonným kritériám. Svoje rozhodnutie v období tomto náležite zdôvodnil. K námietke bytových pomerov otca poukazuje odvolací súd na záver zistený kolíznym opatrovníkom mal. dieťaťa (č.l. 160), z ktorého vyplýva, že bytové pomery otca a matky sú porovnateľné.

Vo vzťahu k námietke dotýkajúcej sa výšky výživného určeného od 21.01.2015 je treba uviesť, že správne vychádzal prvostupňový súd zo zisteného príjmu otca u nového zamestnávateľa a zvýšeniu jeho príjmu oproti doterajšiemu stavu. Otec sa zamestnal v spoločnosti Modular s.r.o. so sídlom v Prešove, pracuje na pozícii šofér zámočník. Čistý príjem otca bol vo výške 763,33 Eur za mesiac január a február 2015 (č.l. 186).

Prvostupňový súd prihliadol aj na skutočnosť, že matka sa o obe dcéry osobne stará. Výkon osobnej starostlivosti u maloletej je potrebné považovať za finančné zabezpečenie výživy dieťaťa v čo najširšom zmysle.

Správne zohľadnil aj vyživovaciu povinnosť otca k synovi P. vo výške 50,- Eur, ktorá síce existovala v čase aj pôvodného rozhodovania o výživnom, ale pri stanovení rozsahu zvýšeného výživného treba na jej existenciu prihliadať.

Správny je aj výrok o dlžnom výživnom a o stanovení podmienok jeho splatnosti, konkrétne odvolacie námietky sa nedotýkali predmetného výroku.

Odvolací súd tak s poukazom na vyššie uvedené dôvody potvrdil napadnutý rozsudok, vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny ( ).

O trovách konania vo vzťahu k plnoletej navrhovateľke a odporcovi rozhodol podľa kedy žiaden z týchto účastníkov nemal úspech v odvolacom konaní a vo vzťahu medzi otcom a mal. dieťaťom podľa vyslovil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0 ( Z.z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.