Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5C-229-2014.pdf
PDF · 124.49 KB
No categories available
5C/229/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému D. G., nar. XX. XX. XXXX, J. XXXX/XX, U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 15 533,79 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 13.529,43 eur spolu s úrokom z omeškania 10% zo sumy 167,03 eur od 11.08.2011 do 08.02.2012, 10% zo sumy 167,03 eur od 11.09.2011 do 08.02.2012, 10% zo sumy 167,03 eur od 11.10.2011 do 08.02.2012, 10% zo sumy 167,03 eur od 11.11.2011 do 08.02.2012, 10% zo sumy 167,03 eur od 11.12.2011 do 08.02.2012, 10% zo sumy 167,03 eur od 11.01.2012 do 08.02.2012, 10% zo sumy 13.529,43 eur od 09.02.2012 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 691,17 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 2156,97 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu.
Súd p o v o ľ u j e žalovanému zaplatenie priznaných nárokov v 30-eurových mesačných splátkach splatných vždy do 25.-teho dňa v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
P r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka do konania občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov na strane žalovaného.
N e p r i z n á v a vedľajšiemu účastníkov konania náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 22. 7. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú v 1. rade O. G., nar. XX. X. XXXX a žalovaného v 2. rade D. G., nar. XX. XX. XXXX, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 15 533,79 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 11. 8. 2010 do 8. 2. 2012 vo výške 236,57 eur, úrok z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 15 533,79 eur od 9. 2. 2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 25. 4. 2008 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaným boli poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania
peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplní zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaní porušili podmienky zmluvy tým, že úver nesplácali riadne a včas. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 15. 12. 2011, bola pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovaných bol vyčíslený na sumu 18 302,60 eur, ktorá pozostáva z istiny 16895,10 eur, úroku 363,94 eur, úroku z omeškania 1037,58 eur a ostatného príslušenstva 5,98 eur. Žalobca však podal na súd žalobu len o zaplatenie sumy 15 533,79 eur s prísl..
Predmetom konania sú splátky úveru za obdobie od 10. 8. 2010 do 10. 4. 2018 v počte 93 a celkovej výške 15 533,79 eur (93x 167,03 eur). Tu žalobca poukázal na to, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 11 617,87 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 167,03 eur vždy k 10. dňu v mesiaci. Žalobca si súčasne uplatnil aj kapitalizovaný úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 11. 8. 2010 do 8. 2. 2012 v sume 236,57 eur, úrok z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 15 533,79 eur od 9. 2. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalovaná, ktorá bola pôvodne žalovaná v 1. rade, O. G., zomrela počas konania dňa X. X. XXXX. Preto v súlade s ustanovením §107 ods. 3 O.s.p. súd pokračoval v konaní s dedičom pôvodne žalovanej v 1. rade, ktorým je D. G. (viď spis tunajšieho súdu pod sp. zn. XXD XX/XX, C.. XX/XX).
Dňa 21. 10. 2014 došlo na súd podanie občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu, s poukazom na ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv žalovaných.
Po doručení žaloby a jej príloh, vedľajší účastník na strane žalovaných, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že z predložených dôkazov nevyplýva, kedy a ako žalovaní úver reálne vyčerpali, ktoré splátky a kedy žalovaný splatil a v akej výške. Taktiež nebolo dokázané, kedy a ako Slovenská sporiteľňa a.s. alebo žaloba vyzvali žalovaných na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami. Za zosplatnenie celého úveru nemožno považovať oznámenie o postúpení pohľadávky, keďže ani z neho nie je zrejmý žiaden ako interpretovateľný prejav vôle SLSP, a.s.. Súčasne namietal aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na ustanovenie §92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z..
Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podaniami doručeným súdu dňa 26. 8. 2014 a dňa 13. 4. 2015, trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Má za to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie §392 ods. 2 a §397 Obchodného zákonníka a 4ročnú premlčaciu dobu s poukazom na skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a teda bez ohľadu na povahu jeho účastníkov, spravuje sa Obchodným zákonníkom. Súčasne mal za to, že má aktívnu legitimáciu vo veci, keďže podľa gramatického výkladu ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z., sa nevyžaduje doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi ako podmienka pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne vyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle §524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. Navyše však súdu predložil list, v ktorom pôvodná žalovaná v 1. rade listom zo dňa 12. 12. 2008 bola upozornená spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., na omeškanie so splácaním úveru. Poukázal tu aj na názor C.. D.. P. B. H.., A..E., publikovanom v časopise Súkromné právo č. X/XXXX.
Dňa 16. 4. 2015 došlo na súd podanie, v ktorom žalobca namietal neprípustnosť vedľajšieho účastníctva v danej veci. Poukázal na to, že vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania bez súhlasu žalovaného je právne neúčinný. Navrhol, aby súd na toto oznámenie Združenia o vstupe do konania bez súhlasu žalovaného neprihliadal a združenie ako vedľajšieho účastníka do konania nepripustil.
Žalovaný na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX súhlasil so vstupom tohto vedľajšieho účastníka do konania.
Podľa ustanovenia §93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa ustanovenia §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p., účinného do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa vyššie citovaného ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p..
S účinnosťou od 15. 10. 2008, O.s.p. zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p.. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 O.s.p.. Citované ustanovenie nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona. V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p.. Má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie a taktiež aj právo vzniesť námietku premlčania.
Keďže v danej veci vstúpila do konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv, pričom v predmetnej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, kde žalovaný vystupuje v konaní ako spotrebiteľ, preto súd o námietke žalobcu vo vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného rozhodol tak, že námietku považoval za neopodstatnenú a vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil.
Súd má za to, že vedľajší účastník vstúpil do konania ešte dňa 21. 10. 2014, t.j. za účinnosti znenia ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p., ktoré nevyžadovalo predloženie súhlasu žalovaného na vstup do konania. Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962 teda dňom 21. 10. 2014 vstúpilo do konania v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Navyše žalovaný na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX súhlasil so vstupom tohto vedľajšieho účastníka do konania. Preto súd pripustil jeho vstup do konania na strane žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohami, oznámeniami o postúpení pohľadávok, výzvami k úhrade, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav.
Dňa 25. 4. 2008 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci, uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 11 617,87 eur (350 000 Sk) pri úrokovej sadzbe 11,75% ročne a pri RPMN 13,39%. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver splatiť pravidelnými mesačnými splátkami po 167,03 eur (5032 Sk), splatnými vždy k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, s dátumom prvej splátky 10. 5. 2008 a dátumom poslednej splátky 10. 4. 2018.
Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.
Podľa čl. 7.6.1. písm. a), a) Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a/alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
Listom zo dňa 12. 12. 2008, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653, upozornila pôvodne žalovanú v 1. rade O. G., na omeškanie so splácaním splátok úveru v danej veci.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/B. zo dňa 15. 12. 2011 a prílohami k tejto zmluve, právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, postúpila svoju pohľadávku voči žalovaným zo zmluvy o úvere, na žalobcu. Uvedenú skutočnosť právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným v 1. a 2. rade listami zo dňa 27. 12. 2011.
Podľa Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, dlh žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 18 302,60 eur, ktorá pozostáva z istiny 16 895,10 eur, úroku 363,94 eur, úroku z omeškania 1037,58 eur a ostatného príslušenstva 5,98 eur.
Listom zo dňa 20. 1. 2012 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20. 1. 2012 a súčasne vyzval žalovaných na úhradu celého zostatku dlhu najneskôr do 30. 1. 2012 a to z dôvodu, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu ich zmluvnej povinnosti splácať úver riadne a včas.
Pokusom o zmier zo dňa 17. 6. 2014 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 20. 6. 2014 a to vo výške 22 947,03 eur.
Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu s poukazom na svoje písomné vyjadrenia s tým, že žiadal zaviazať na celú dlžnú sumu žalovaného v 2. rade, ktorý je súčasne aj dedičom po žalovanej v 1. rade. V prípade úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania s tým, že nesúhlasil s povolením úhrady dlhu v splátkach po 20 alebo po 30 eur mesačne.
Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že pôvodne žalovaná v 1. rade O. G., bola jeho manželka s tým, že z ich manželstva nepochádzajú žiadne deti, teda je jediným jej dedičom. So vstupom vedľajšieho účastníka, ktorý má vystupovať na jeho strane v tomto konaní, súhlasil. K otázke, či ešte v r. 2008 mu bola doručovaná od Slovenskej sporiteľne výzva na zaplatenie dlhu, si už nepamätal. Potvrdil však, že v r. 2008 od uvedenej spoločnosti s jeho nebohou manželkou čerpali úver, ktorý použili na úhradu dlhu, ktorý im vznikol s užívaním bytu. Krátko na to tento úver však prestali splácať z dôvodu, že žalovaný prišiel o prácu a nemali dostatok finančných prostriedkov. Po nahliadnutí do spisu a zmluvy na čl. 5, žalovaný potvrdil, že na zmluve je jeho podpis. Ak súd dospeje k záveru, že má uhradiť časť dlhu, je ochotný tento dlh uhradiť, avšak v splátkach, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu naraz.
Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil, že podanú žalobu je potrebné v časti zamietnuť.
Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia §4 ods. 1,2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ustanovenia §4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V danej veci súd mal dostatočne preukázané, že žalovaným O. G. a D. G. ako dlžníkom, Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom, bol poskytnutý úver vo výške 11 617,87 eur pri úrokovej sadzbe 11,75% ročne a pri RPMN 13,39%. Tento úver sa dlžníci zaviazali splatiť pravidelnými 120mesačnými splátkami po 167,03 eur, splatnými vždy k 10. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 10. 5. 2008 a dátumom poslednej splátky 10. 4. 2018.
Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s dlžníkmi, fyzickými osobami - nepodnikateľmi (čo vyplýva z označenia dlžníkov v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).
Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, a to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia §52 Občianskeho zákonníka (OZ) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie nebolo v súlade s účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady XX/ XX/EHS). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca postavenie žalovanej ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa §54 odsek 2 OZ sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť. Záverom možno konštatovať, že úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa ustanovení §4 odsek 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Taktiež mal súd za preukázané, že dlžníci porušili svoj záväzok splácať úver riadne a včas, na čo ich právny predchodca žalobcu upozorňoval už listom zo dňa 25. 4. 2008, čím podľa názoru súdu bol splnený predpoklad postúpenia pohľadávky, vyžadovaný aj v ustanovení §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z.. Následne bola pohľadávka Zmluvou postúpená na žalobcu, ktorý listom zo dňa 20. 1. 2012 vyzval dlžníkov na okamžité uhradenie celej dlžnej čiastky s tým, že postúpenie pohľadávky bolo dlžníkom oznámené listami zo dňa 27. 12. 2011. Uvedenými listinnými dôkazmi, podľa názoru súdu, bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v danom súdnom spore.
Ďalej súd mal za preukázané, že dlžníčka O. G., pôvodne žalovaná v 1. rade, zomrela počas tohto konania s tým, že jej jediným dedičom podľa dedičského rozhodnutia, bol žalovaný v 2. rade D. G.. Preto v súlade s ustanovením §107 ods. 3 O.s.p. súd pokračoval v konaní na strane žalovaných len s D. G..
Podanou žalobou žalobca žiadal priznať splátky úveru, nepremlčané v 4ročnej premlčacej dobe podľa Obchodného zákonníka, t.j. za obdobie od 10. 8. 2010 do 20. 4. 2018 v počte 93 a celkovej výške 15 533,79 eur (93x 167,03 eur).
Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ustanovenia §111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ex offo prihliadal aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady, že je to na prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná.
Ústavný súd SR vo svojom uznesení č.XXX/XXXX-XX zo dňa 19.06.2013 taktiež jednoznačne konštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo sa týka premlčania pri absolútnych obchodoch. Teda premlčanie, vrátane premlčacej doby, sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka aj u zmluvy o úvere.
Žalobca si v tomto konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 15 533,79 eur, ktorá pozostáva zo splátok splatných od 10. 8. 2010 do 10. 4. 2018. Žalobca však podal žalobu na súd až dňa 22. 7. 2014. Z uvedeného vyplýva, že všetky splátky, ktorých splatnosť nastala pred 22. 7. 2011, sú podľa Občianskeho zákonníka premlčané. Žalobcovi teda je možné priznať len nepremlčané splátky úveru, ktorých splatnosť nastala po 22. 7. 2011, t.j. splátky splatné od 10. 8. 2011 do 10. 4. 2018 vo výške 13 529,43 eur (81splátok x 167,03 eur) s tým, že splátky za obdobie od 10. 2. 2012 do 10. 4. 2018 sa stali splatnými dňa 20. 1. 2012 vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 13 529,43 eur a v prevyšujúcej časti žalovanej istiny 2004,36 eur (12splátok splatných za obdobie od 10. 8. 2010 do 10. 7. 2011 x 167,03 eur) žalobu žalobcu zamietol.
Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 13 529,43 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. z jednotlivých splátok vo výške 167,03 eur podľa ich splatnosti, t.j. od 11. 8. 2011, od 11. 9. 2011, od 11. 10. 2011, od 11. 11. 2011, od 11. 12. 2011 a od 11. 1. 2012 a to vždy do 8. 2. 2012. Keďže následne došlo k zosplatneniu celého zvyšku úveru, ďalší úrok z omeškania súd už priznal žalobcovi zo sumy 13 529,43 eur od 9. 2. 2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania z jednotlivých splátok 167,03 eur podľa dátumu splatnosti týchto splátok od 11. 8. 2010 - 11. 7. 2011 a do zaplatenia týchto splátok, súd úrok z omeškania zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 2 O.s.p..
V danom prípade súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 13 529,43 eur (87,10% žalovanej sumy), čo na jednej strane predstavuje úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovaného. V časti o zaplatenie 2004,36 eur (12,90% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo na jednej strane predstavuje neúspech žalobcu a na druhej strane úspech žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od jeho úspechu, t.j. patrí mu náhrada trov konania v rozsahu 74,20% z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.
Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada súdneho poplatku vo výške 931,50 eur. Z tejto sumy 74,20% predstavuje 691,17 eur a túto sumu súd aj priznal žalobcovi titulom náhrady súdneho poplatku.
Ďalej pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 2906,97 eur (6krát hlavný úkon po 320,34 eur = 1922,04 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd, 3. písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 21. 8. 2014, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 8. 1. 2015, 5. písomné vyjadrenie zo dňa 13. 4. 2015, 6. zastupovanie na pojednávaní dňa 26. 11. 2015 + 1 hlavného úkonu vo výške 80,08 eur za pojednávanie dňa 25. 11. 2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej + 4krát paušál po 8,04 eur = 32,16 eur + 3krát paušál po 8,39 eur = 25,17 eur + náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávania dňa 25. 11. 2014 a dňa 8. 1. 2015 osobným motorovým vozidlom Košice - Humenné a späť 144km, spolu vo výške 78,62 eur, t.j. spotrebované pohonné hmoty: 144km x 7,2 litra/100km x 1,25 eur/liter x 2pojednávania = 25,92 eur a amortizácia: 144km x 0,183 eur/km x 2pojednávania = 52,70 eur + náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 26. 11. 2015 osobným motorovým vozidlom Košice - Humenné a späť 144km, spolu vo výške 36,25 eur, t.j. spotrebované pohonné hmoty: 144km x 5,5 litra/100km x 1,25 eur/ liter = 9,90 eur a amortizácia: 144km x 0,183 eur/km = 26,35 eur + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie Košice - Humenné a späť dňa 25. 11. 2014, t.j. 6polhodín x 13,40 eur = 80,40 eur + náhrada za stratu času za cestu na pojednávania Košice - Humenné a späť dňa 8. 1. 2015 a dňa 26. 11. 2015, t.j. 6polhodín x 13,98 eur x 2pojednávania = 167,76 eur + 20% DPH 484,49 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z uvedenej sumy 2906,97 eur predstavuje 74,20% sumu 2156,97 eur a túto sumu súd aj priznal žalobcovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia.
Právny zástupca žalobcu si uplatnil odmenu, resp. náhradu hotových výdavkov aj za pojednávanie, vytýčené na deň 28. 10. 2014. Toto pojednávanie však bolo odročené s tým, že sa ho nezúčastnil ani žalobca, ani jeho právny zástupca a ani žalovaný. Uvedená skutočnosť vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania. Navyše v súdnom spise na čl. 42 sa nachádza úradný záznam, podľa ktorého sa právny zástupca žalobcu ospravedlnil z účasti z tohto pojednávania z dôvodu kolízie s inými pojednávaniami na tomto súde. Súd je toho názoru, že ak v jeden deň sa právny zástupca účastníka konania na tom istom súde zúčastní viacerých pojednávaní, nie je mu možné v každom z týchto konaní, za každé z týchto pojednávaní priznať v plnom rozsahu náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času za cestu na tieto pojednávania. Navyše v tejto danej veci bolo preukázané, že pojednávania pod sp. zn. XC/XXX/ XXXX, konanom dňa XX. XX. XXXX o 10.30 hod. sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil vôbec, preto nemožno žalovaného v danej veci zaťažiť ani čiastočnou náhradou cestovných výdavkov a náhrady za stratu času. Preto súd tieto náklady v danej veci do trov žalobcu nezapočítal.
Čo sa týka vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane žalovaného, súd má za to, že procesné postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. Keďže vzhľadom na výsledok konania žalovanému nepatrí náhrada trov konania, preto súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného.
Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V danom prípade žalovaný požiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 20 - 30 eur mesačne, keďže nemá dostatok finančných prostriedkov na jeho úradu naraz. Poberá vdovský dôchodok vo výške 207 eur, iný pravidelný príjem nemá. Býva v podnájme, kde uhrádza náklady mesačne 150 eur. Zo zvyšných 50 eur uhrádza svoje ostatné výdavky. V prípade, že by získal zamestnanie, zvýši tieto mesačné splátky. V súlade s citovaným ustanovením, po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovaného, súd mu povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 30 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaný stratí túto výhodu splátok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).