Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-1905-2012.pdf
PDF · 71.07 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/1905/2012
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zast. JUDr. Mariánom Alušicom, advokátom so sídlom Bieloruská 7, Bratislava, adresa pre doručovanie: Madačova 1/A, Ružomberok, proti povinnej: W. P., O.. X. X. XXXX, bytom B. XX, G. F., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 103,07 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, Bratislava, pod sp. zn. Ex 5639/2012, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinnej na zastavenie exekúcie sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom sa dňa 4. 7. 2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 5639/2012 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 103,07 eur s prísl., priznanej výkazom daňových nedoplatkov Mesta Liptovský Mikuláš č. 0096901 zo dňa 8. 6. 2012. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 *040946 zo dňa 7. 11. 2012, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 103,07 eur s prísl. a trov exekúcie.
V priebehu konania povinná podala návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že dňa 14. 11. 2013 vymáhanú pohľadávku v plnej výške uhradila. Súčasne predložila súdu potvrdenie o úhrade sumy 103,07 eur na účet súdneho exekútora.
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 10Er/1905/2012-20 zo dňa 15. 4. 2014 exekúciu zastavil, uložil povinnej zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur a oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 3CoE/163/2014-37 zo dňa 21. 5. 2015 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. 8. 2015. Odvolací súd poukázal na znenie § 46 Exekučného poriadku, osobitne na ods. 3, 4, 5 daného zákonného ustanovenia, ktoré zakotvujú zákonné pravidlo pre použitie prijatého plnenia od povinného, ako aj na ods. 8. Podľa právneho názoru krajského súdu uhradenie uhradenie vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie, ale v takomto prípade súdny exekútor len upustí od vykonania exekúcie. V danom prípade navyše nebola uhradená celá exekvovaná suma vrátane trov exekúcie.
Odvolací súd len zrušil rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie (vrátane závislých výrokov o trovách), sám však vo veci nerozhodol. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané na návrh povinnej, o ktorom je tak stále potrebné formálne rozhodnúť. Spôsob rozhodnutia totiž jednoznačne vyplýva z právneho názoru krajského súdu, ktorým je okresný súd viazaný (§ 226 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že upustil od vykonania exekúcie.
Nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek po podaní návrhu a pred aj po vydaní exekučného príkazu dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. V takom prípade exekútor upustí od vykonania exekúcie. Súčasne vráti poverenie na jej vykonanie. Upustením od vykonania exekúcie je faktická nečinnosť exekútora, ktorú netreba konštatovať v rozhodnutí. Vonkajším prejavom upustenia od vykonania exekúcie je vrátenie poverenia s poukazom na dobrovoľné splnenie exekvovanej povinnosti.
V prejednávanej veci došlo k uhradeniu vymáhanej pohľadávky až po začatí exekučného konania, v súlade s právnym názorom nadriadeného súdu je však dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku len splnenie vymáhanej pohľadávky pred začatím exekúcie (zánik práva splnením). Pokiaľ povinná dobrovoľne uhradí vymáhanú pohľadávku až v priebehu exekúcie, ako sa to stalo aj v prejednávanej veci, bude to dôvodom pre upustenie od vykonania exekúcie, avšak len za predpokladu, že je zaplatená celá pohľadávka, t. j. istina s príslušenstvom a trovy exekúcie, pričom odmena súdneho exekútora sa v takom prípade spravuje ust. § 5 ods. 2 vyhlášky o č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (znižuje sa na 50%). Ak je dobrovoľne uhradená len istina, pristúpi súdny exekútor k vymáhaniu trov exekúcie (potom je odmena súdneho exekútora v plnej výške).
Súd podotýka, že v prejednávanej veci neboli podané námietky proti trovám exekúcie, a keď potom nerozhoduje o zastavení exekúcie, nemôže sa ani právne záväzným spôsobom vyjadrovať k výške trov exekúcie. Záväzná je výška trov exekúcie určená súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie, o akýchkoľvek ďalších trovách musí súdny exekútor znovu účastníkov konania upovedomiť pri zachovaní ich práva podať proti ďalším trovám exekúcie námietky. Uvedené by však nemalo znamenať svojvôľu súdneho exekútora, ale tento je pri uplatňovaní trov povinný vždy postupovať v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou. Preto trovy exekúcie v prejednávanej veci by mali pozostávať z odmeny súdneho exekútora (v minimálnej výške 33,19 eur - § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky), preukázateľne a skutočne vynaložených hotových výdavkoch a dane z pridanej hodnoty, a trov exekúcie oprávneného.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, riadiac sa vysloveným právnym názorom nadriadeného súdu, okresný súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. V ďalšom konaní povinná doplatí trovy exekúcie (pokiaľ sa tak ešte nestalo) a súdny exekútor upustí od vykonania exekúcie. V prípade, ak nedôjde k dobrovoľnej úhrade trov exekúcie, pristúpi súdny exekútor k ich vymáhaniu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo odvolaniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.