Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sd-67-2015.pdf
PDF · 101.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sd/67/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa C. T., bytom Q. č. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, ulica 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o invalidný dôchodok takto rozhodol
rozhodol:
Potvrdzuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2015.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2015 odporkyňa podľa §70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) navrhovateľovi od 29.11. 2014 priznala invalidný dôchodok v sume 199,70 Eur mesačne. Podľa § 82 zákona a § 1 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od 01.01.2015 zvýšila navrhovateľovi invalidný dôchodok na sumu 202,40 Eur mesačne.
Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovenia § 70 ods. 1 zákona, podľa ktorého nárok na invalidný dôchodok vzniká ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Dôvodila, že za invalidného bol navrhovateľ uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe z 15. apríla 2015. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 29. novembrom 2014, získal 10 127 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia . Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona považujú). získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 9 zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity získal 27 rokov a 272 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku
dňu vzniku invalidity splnil navrhovateľ aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona 29. novembra 2014.Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2013. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základ z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2013 sa podľa § 11 ods. 2 zákona rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2012. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona. Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení predpisov v kalendárnom roku 1988 15 dní, v kalendárnom roku 1989 18 dní, v kalendárnom roku 1990 51 dní, v kalendárnom roku 1991 82 dní, v kalendárnom roku 1992 216 dní, v kalendárnom roku 1993 4 dní, v kalendárnom roku 1994 4 dní, v kalendárnom roku 1999 12 dní, v kalendárnom roku 2000 56 dní, v kalendárnom roku 2001 10 dní, v kalendárnom roku 2002 34 dní, v kalendárnom roku 2003 12 dní, v kalendárnom roku 1994 4 dní, v kalendárnom roku 1999 56dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobitných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 17,2538. V rozhodujúcom období ste úhrnom získal 9 823 dní dôchodkového poistenia, to znamená 26,9124 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,6412. Podľa § 63 ods. 4 písm. b) zákona sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2014 18% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,7058. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 29. novembru 2014, získal 10 127 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona dosiahne dovŕšením 62 rokov veku, 8. februára 2032. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získal 6 280 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 16 407 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 44,9507 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 29. novembru 2014 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 469/2013 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2014, 10,2524 Eur. Suma invalidného dôchodku je 195,20 Eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,7058 x 44,9507 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 x 60 = 195,20 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 4,50 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia
invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z.) na 199,70 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona zvyšuje od 1. januára 2015 o 2,70 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z.) na 202,40 Eur mesačne. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu neoddeliteľnou súčasťou. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, ktorý tvorí II. časť Lekárskej správy zo dňa 15. apríla 2015.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, v ktorom namietal, že na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove o ťažkom zdravotnom postihnutí bol uznaný na 70% pričom v rozhodnutí o invalidnom dôchodku je uvedený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Uviedol, že jeho zdravotné postihnutie je veľké, zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a má trvalé následky, preto žiadal o preskúmanie svojho zdravotného stavu a určenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 18.09.2015 v ktorom popísala doterajší priebeh konania, poukázala na posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia a poverený zástupca odporkyne navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového a posudkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že žiadosťou spísanou dňa 15.04.2014 navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku a ktorý žiadal priznať od 29.11.2014. Na základe tejto žiadosti bol posúdený jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Prešov, výsledkom ktorého je lekárska správa a odborný posudok o invalidite zo dňa 15.04.2015. V odbornom posudku o invalidite posudkový lekár sociálneho poistenia popísal odborné nálezy predložené navrhovateľom v konaní, na základe ktorých ako rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradil endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, cukrovka, ťažko kompenzovateľná s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie diabetickými komplikáciami zaradené do kapitoly IV, položka 1 písm. c) prílohy č. 4 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Pre iné zdravotné postihnutie a to slepotu na jedno oko, zvýšil percentuálnu mieru o 10%. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľ s ukončeným stredným odborným učilišťom stavebným pracoval ako mechanik, opravár, galvanizér, naposledy ako skladník. Toho času nepracuje ale je liečený pre diabetes mellitus 2. Typu od roku 2010 s prechodom na kombinovanú liečbu s inzulínom od roku 2013 s rozvojom sekundárnych nervových komplikácií verifikovaných elektromiografickým vyšetrením v zmysle senzitívno-motorickej neuropatie dolných končatín a syndrómu karpálneho tunela (chirurgicky
riešené 06.11. 2014 s priaznivým pooperačným priebehom), s prejavmi tŕpnutia bez zníženia šľachovo - okosticových reflexov bez závažného ovplyvnenia chôdze, dlhodobo bez progresie podľa dokumentácie. Nefrologickým vyšetrením je stav hodnotený ako diabetická nefropatia v štádiu hyperfiltrácie z hraničnou izolovanou proteinúriou čo je počínajúce štádium zmien bez poklesu glomerulárnej filtračnej schopnosti obličiek a bez redukcie dusíkatých katabolytov. V roku 2014 utrpel úraz ľavého oka zo stratovým poranením vnútro - očných štruktúr s následným operačným riešením, trvalým poškodením zrakovej funkcie ľavého oka na úroveň slepoty (bez rozlišovania svetlocitu) pri zachovanej plnej zrakovej ostrosti pravého oka. Diabetes mellitus s nervovými a obličkovými komplikáciami, s výbavnými šľachovo- okosticovými reflexami bez závažnejšieho ovplyvnenia chôdze bez významného poklesu funkčnej schopnosti obličiek podmieňuje vznik invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% na dolnej hranici referenčného obmedzenia s 10% navýšením pre nepriaznivé ovplyvnenie pracovného potenciálu slepotou ľavého oka v dôsledku úrazového poškodenia.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol opätovne posúdený jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Prešov, výsledkom ktorého je lekárska správa a odborný lekársky posudok zo dňa 26.08.2015. Posudkový lekár sociálneho poistenia popísal odborné lekárske nálezy a komplexné funkčné vyšetrenia predložené navrhovateľom v konaní, na základe ktorých stanovil rozhodujúce zdravotné postihnutie endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, cukrovka ťažko kompenzovateľná s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami, zaradené do kapitoly IV., položka 1, písm. c) prílohy č. 4 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% a pre iné zdravotné postihnutia slepota na jedno oko, zvýšil percentuálnu mieru o 10%. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľ bol posudkovým lekárom vyšetrený, boli vypočuté jeho subjektívne ťažkosti, preštudovaná a predložená prepúšťacia správa z ortopedického oddelenia, kde bol dňa 20.08.2015 operovaný na pravé koleno. Bolo zistené, že stav po operácii pravého kolena zodpovedá dočasnej pracovnej neschopnosti až do stavu vyliečenia a možnosti chôdze navrhovateľa tzn. cca 2-3 mesiace. Posudok ktorý vypracoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Prešov na jeho žiadosť o dôchodok je vypracovaný podrobne, zaoberá sa každým ochorením zvlášť a z hľadiska posudkového je vypracovaný správne. Trvá na dolnej hranici predpísaného rozpätia rozhodujúceho zdravotného postihnutia, cukrovky liečenej inzulínom, pretože dokumentované komplikácie na periférnych nervoch a obličkách sú ľahkého postihnutia, čo zodpovedá priznanej miere 50%. Navýšenie z titulu ďalších ochorení najmä straty ľavého oka alebo ochorenie kolien jednoznačne spĺňajú podmienky ďalšieho závažného ochorenia, tzn. že navýšenie je odôvodnené. Posudok bol vypracovaný správne a preto ho nemení. Celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil 60%.
Podľa § 70 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 4 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Zákon o sociálnom poistení upravuje podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok v § 70 a nasledujúcich ustanoveniach zákona. Aby bol poistencovi priznaný nárok na invalidný dôchodok musí poistenec splniť zákonom stanovené podmienky uvedené v § 70 ods. 1 zákona a to, že je invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedené v § 72 zákona a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nemá priznaný predčasný starobný dôchodok. Tieto podmienky zo strany poistenca musia byť splnené kumulatívne. Poistenec sa podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona stáva invalidným vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdravotný stav poistenca sa posudzuje v rámci posudkovej činnosti posudkovými lekármi sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 3 zákona, v rámci ktorej sa na základe predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby z určením diagnostického záveru komplexných funkčných vyšetrením a ich záverov, v súlade s § 71 ods. 4 zákona, posudkový lekári sociálneho poistenia určujú druh zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a stanovujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je priradená k tomuto druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 zákona
Posudkoví lekári sociálneho poistenia v prípade posudzovania nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok postupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a ako rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa určili s prihliadnutím na predloženú zdravotnú dokumentáciu aj diagnostické závery endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, zaradené do kapitoly IV, cukrovka ťažko kompenzovateľná s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami, zaradené pod položkou 1 písm. c), pri ktorom je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu od 50% do 75%. U navrhovateľa stanovili percentuálnu mieru v dolnej hranici rozpätia do 50% a tento stanovený rozsah v dolnej hranici rozpätia v posudku aj v dostatočnom rozsahu odôvodnili.
Zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je podľa § 71 ods. 8 zákona možné maximálne o 10% , ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekárí sociálneho poistenia ako to vyplýva aj z ich odborných posudkov, percentuálnu mieru zvýšili o 10% a to pre iné zdravotné postihnutie - slepota na jedno oko, na základe čoho bola u navrhovateľa stanovená celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%.
Navrhovateľ v konaní predložil komplexný posudok vyhotovený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. Po2/OPČ/Soc/2014/84150 - 0007 zo dňa 06.11.2014, ktorým mu podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola stanovená miera funkčnej poruchy 70%. Navrhovateľ týmto dôvodil, že aj v prípade posudzovania jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne v rámci konania o priznanie invalidného dôchodku mala byť stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť taktiež 70%.
Súd s touto námietkou navrhovateľa sa nestotožňuje a to z dôvodu, že posudzovanie miery funkčnej poruchy pre účely priznania peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona č. 447/2008 Z.z., ktorý sa určuje podľa prílohy č. 3 tohto zákona, nie je možné stotožňovať s
rozhodovaním o nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kde sa určuje rozhodujúce zdravotné postihnutie a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu. Pravidlá určovania miery funkčnej poruchy podľa zákona č. 447/2008 Z.z. a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona č. 461/2003 Z.z. nie sú totožné.
Podľa § 209 ods. 1,2 a 7 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala
Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že zo strany odporkyne napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a v odôvodnení rozhodnutia odporkyňa ako aj posudkový lekári sociálneho poistenia v odborných lekárskych posudkoch, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, uviedli všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali. Rozhodnutie je teda dostatočne a presvedčivo odôvodnené
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonné potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, náhrada trov konania mu nepatrí a odporkyňa aj pri úspechu v konaní nemá právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.