Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/15/2020

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou A. A. B., v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený: JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 620,16 Eur, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 620,16 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.04.2020 sa žalobca v rámci upomínacieho konania domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie 620,16 Eur a náhrady trov konania.

Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca oprel svoj nárok na náhradu škody o , , a , zákona o PZP a o .

Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu spis. zn. zo dňa 13.05.2020. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom neuznal uplatňovaný nárok v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Domnieval sa, že žaloba nespĺňa kritéria podľa , keďže v žalobe absentuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Imanentnou časťou žaloby je tvrdenie o existencii nájmu náhradného vozidla, ktoré je dokladované Zmluvou o prenájme vozidla č. 206/302 zo dňa 17.04.2019,

z obsahu ktorej vyplýva, že dňa 17.04.2019 došlo medzi žalobcom a poškodeným k dohode o prenájme náhradného vozidla, pričom už pri uzavieraní tejto zmluvy bolo dojednané, že nájom potrvá do 09.05.2019. Podľa žalovaného strany nemohli pri uzavieraní predmetnej zmluvy vedieť, kedy bude vozidlo vydané zo servisu, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti zmluvy o prenájme. Následne namietal aj jeho aktívnu legitimáciu v spore z dôvodu, že v zmysle nemohol platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, keďže poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil, a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Na základe uvedeného žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu. Keďže predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takýto právny úkon za absolútne neplatný. Samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávok považuje za rozporuplný a nejasný a to z dôvodu, že z obsahu popisovaného predmetu zrealizovaného postúpenia vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, ktorá má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému za opravu motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti. Poškodený podľa žalovaného zjavne postupuje pohľadávku, ktorá zároveň predstavuje záväzok poškodeného. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla uviedol, že jeho vznik žalobca opiera odkazom na ustanovenia , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pritom rozsah poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla skutočne upravuje ust. zákona o PZP. V tomto smere tvrdil, že nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o PZP, ani z . Namietal tiež, že žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Súčasne poukázal na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 31.05.2019, v zmysle ktorého boli priznané náklady za nájom náhradného vozidla v rozsahu 7 dní, a to vzhľadom na rozsah potrebných opráv na poškodenom vozidle. Vzhľadom na uvedené mal za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany žalovaného predstavovalo maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.06.2020 doručil žalobca vyjadrenie k odporu a návrh na pokračovanie v konaní, v ktorom bližšie špecifikoval skutočnosti uvedené v žalobe. Uviedol, že dňa 24.03.2019 došlo v C. D. E. F. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle G. H. ev. č. I. XXX H., spôsobenej poškodenej A. J., ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla J. G. ev. č. A. XXX K., poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť eviduje žalovaný pod č. 9528682143. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla J. G. ev. č. A. XXX L. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 206/302 zo dňa 17.04.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190232 zo dňa 09.05.2019 s dátumom splatnosti 23.05.2019 na sumu 891,48 Eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 31.05.2019 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 271,32 Eur. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na viaceré rozhodnutia súdov v konaniach s obdobným predmetom sporu. K tvrdeniu žalovaného týkajúceho sa uvedenia presného dátumu ukončenia zmluvy o nájme uviedol, že nič nebráni žalobcovi a poškodenému uzavrieť nájomnú zmluvu na akúkoľvek dobu. Relevantnou je podľa neho skutočnosť, či bol prenájom realizovaný počas opravy poškodeného vozidla (doby faktického obmedzenia poškodeného), keďže len takéto náklady môžu byť poškodenému zo strany poisťovne škodcu preplatené. Nájomná zmluva tak nevyhnutne nemusí byť uzatvorená len do doručenia krycieho listu, dokonca nájom náhradného vozidla nemusí trvať po celú dobu opravy, nakoľko poškodený môže vrátiť náhradné vozidlo žalobcovi už skôr. Žalovaným uvádzané tvrdenie podľa žalobcu nijako nezakladá dôvodnú pochybnosť o existencii resp. realizácii nájomného vzťahu. Žalobca k námietkam žalovaného týkajúcim sa postúpenia pohľadávok uviedol, že v danom prípade sa jednalo o štandardné a zákonom dovolené postúpenie pohľadávky. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 09.05.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z poistnej udalosti zo dňa 24.03.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného

vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov takéto postúpenie pohľadávok neodporuje zákonu. Žalobca uviedol, že v danom prípade došlo k vzájomného zápočtu nároku na náhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, žalobca uviedol, že ide o neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo prevzaté autoservisom za účelom opravy, až do jej ukončenia a následného odovzdania opraveného vozidla späť poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobeného dopravnou nehodou. Vo svojom vyjadrení žalobca poukázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktorých predmet bol obdobný ako v prejednávanom spore. Žalobca navrhol pokračovať na miestne príslušnom súde, t.j. Okresnom súde Žilina. Dňa 26.06.2020 bol predmetný spor postúpený Okresnému súdu Žilina, ako súdu miestne príslušnému na prejednanie sporu.

Na základe výzvy súdu zo dňa 22.07.2021 bolo súdu dňa 30.07.2021 doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. zo dňa 28.06.2016 nárok na náhradu škody (nákladov za nájom náhradného vozidla) poškodenému vzniká po dobu, keď nemohol užívať svoje vozidlo v dôsledku poškodenia, teda relevantným momentom je reálne odstránenie nežiaduceho stavu a refundácia vzniknutej škody. Nájom náhradného vozidla počas faktického obmedzenia poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného nemožno považovať za neopodstatnené navyšovanie nákladov, nakoľko nežiaduci stav v tom čase ešte stále pretrvával. Uvedené vyplýva aj z predložených listinných dôkazov, podľa ktorých bol prenájom náhradného vozidla ukončený dňa 09.05.2019, faktúra za opravu poškodeného vozidla bola vystavená dňa 10.05.2019, pričom bežne sa faktúra vystavuje ešte pred ukončením opravy, aby mohla byť zaslaná poisťovni za účelom vystavenia krycieho listu. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že nedošlo k žiadnemu predlžovaniu nájmu, keď nájom bol ukončený ešte pred vystavením faktúry za opravu a skutočným odovzdaním opraveného vozidla poškodenému, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj vyhlásenie poškodeného na nájomnej zmluve, že v čase odovzdávania náhradného vozidla žalobcovi (09.05.2019) bolo jeho vozidlo ešte v servise. Nie je cieľom ani servisu ani žalobcu predlžovať opravu, keďže servis potrebuje preplatenie opravy čo najskôr a žalobca potrebuje prenajať vozidlo ďalšiemu zákazníkovi. Aj v predmetnom prípade bola so servisom už pri zapožičaní náhradného vozidla odkomunikovaná dĺžka opravy, pričom v prípade predĺženia opravy z objektívnych dôvodov, bolo by ďalšie trvanie nájomnej zmluvy odkomunikované s poškodeným. Žalobca ďalej uviedol, že nájomné zmluvy sú vystavované ako predtlač v sídle žalobcu ešte pred odovzdaním vozidla s možnosťou dopísania neznámych údajov na mieste pri odovzdávaní náhradného vozidla zákazníkovi priamo v servise. V prípade, že údaj o ukončení opravy nie je na začiatku prenájmu známy, dopisuje sa do ukončenia opravy. Vo vzťahu k namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobca odkázal na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenie. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.05.2019 poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody, a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Úhradu nájomného v danom prípade supluje samotné postúpenie. Preto predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, keďže sa jednalo o nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.

Dňa 18.10.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu (č.l. 171), v ktorom uviedol, že poškodené vozidlo bolo vo vlastníctve maloletého H. J., ktorého držiteľom je jeho matka A. J., ktorá skutočnosť nepriamo vyplýva aj zo zmluvy o prenájme vozidla č. 206/302, kde je ako nájomca uvedený držiteľ poškodeného vozidla. Podľa žalobcu držiteľ vozidla bol oprávnený podpisovať dokumenty súvisiace s nájmom. Aktívnu vecnú legitimáciu podľa žalobcu potvrdzuje aj konanie žalovaného, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti poskytol poškodenému krátené poistné plnenie na základe dokumentov, ktoré boli žalovanému zo strany žalobcu doručené.

Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 11.10.2022, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu, iba za účasti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 10.10.2022 ospravedlnil svoju a žalovaného neúčasť na pojednávaní s poukazom na pretrvávajúcu mimoriadnu situáciu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19. Zároveň súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na doterajších vyjadreniach a žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

Súd zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 24.03.2019 došlo v Žiline na Kysuckej ceste ku škodovej udalosti na motorovom vozidle G. H., ev. č. I. XXX H., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená A. J.. Existenciu škodovej udalosti žalobca preukázal na základe Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 24.03.2019 (č.l. 11). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla J. G. ev. č. A. XXX K., v danom čase povinne zmluvne poisteného v poisťovni žalovaného. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení (č.l. 21) vyplýva, že žalovaný predmetnú poistnú udalosť eviduje pod č. 9528682143. V dôsledku škodovej udalosti bola poškodená nútená užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb. Na tento účel došlo medzi poškodenou a žalobcom k uzavretiu zmluvy o prenájme vozidla č. 206/302 zo dňa 17.04.2019 (č.l. 14), na základe ktorej prenajal žalobca poškodenej náhradné motorového vozidlo značky J. G., ev. č. A. XXX L.. Denná sadzba prenájmu bola medzi stranami zmluvy dojednaná na sumu 57,60 Eur. Účelnosť zapožičania náhradného vozidla bola zachytená priamo v zmluve o prenájme vozidla vyhlásením poškodenej, kde uviedla, že účelom zapožičania náhradného vozidla je dochádzanie do zamestnania na trase Lučenec- Žilina. V zmysle zmluvy o prenájme vozidla bolo vozidlo dané poškodenej do užívania dňa 17.04.2019 a k vráteniu náhradného vozidla žalobcovi došlo dňa 09.05.2019 s prehlásením nájomcu o rozsahu využívania náhradného vozidla „ Moje vozidlo je v servise“. Po skončení nájmu náhradného vozidla žalobca vystavil dňa 09.05.2019 poškodenej faktúru č. 190232 (č.l. 16) za 23 dní užívania náhradného vozidla na sumu 891,48 Eur s dátumom splatnosti 23.05.2019.

Súd mal tiež v konaní za nesporné, že žalovaný splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a do troch mesiacov odo dňa oznámenia o škodovej udalosti poskytol poškodenej poistné plnenie resp. vysvetlenie dôvodov neposkytnutia poistného plnenia. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 31.05.2019 vyplýva, že žalovaný, vzhľadom na rozsah poškodenia, prácnosť opravy, priznal poistné plnenie za max. 7 dní, pričom zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Žalovaný teda spochybnil samotný nárok na náhradu škody, a to s ohľadom na dobu trvania nájomného vzťahu, keďže podľa neho nebola preukázaná potreba dlhšej doby opravy motorového vozidla. S poukazom na uvedené súd považoval medzi stranami za sporné, či krátenie poistného plnenia do dĺžky doby nájmu vozidla bolo dôvodné a preukázané. Spornou v konaní ostala aj nutnosť a dôvodnosť užívania náhradného vozidla poškodenou.

Keďže žalovaný v priebehu sporu spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu, táto ostala medzi stranami sporná. Preto sa súd prioritne zaoberal posúdením aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V dôsledku Zmluvy o postúpení zo dňa 09.05.2019 (č.l. 20) došlo medzi postupcom (poškodenou) a postupníkom (žalobcom) k postúpeniu pohľadávky, ktorá mala povahu budúcej pohľadávky, nakoľko jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Listom zo dňa 09.05.2019 (č.l. 19) bolo žalovanému oznámené, že došlo k postúpeniu pohľadávky spočívajúcej v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č. 9567069675 zo dňa 24.03.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 891,48 Eur s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Zo zmluvy

o postúpení pohľadávok nepochybne vyplýva predmet- pohľadávka vo výške 891,48 Eur z titulu nároku poškodeného podľa – nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 24.03.2019 na vozidle G. H. ev.č. I. XXX H.. V zmysle bodu 4 zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky odplatné, výška odplaty bola zmluvnými stranami dojednaná na sumu 891,48 Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 190232. Podľa bodu 5 zmluvy medzi zmluvnými stranami došlo k dohode, že ich vzájomné nároky – nárok na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok na úhradu nájomného za náhradné vozidlo- sa započítavajú. Postúpená môže byť len existujúca pohľadávka, hoci aj premlčaná, ale aj budúca pohľadávka pod podmienkou, aby bola určitá a identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp.zn. ). Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o odplatné postúpenie pohľadávky so vzájomným zápočtom nároku na úhradu fakturovaného nájomného a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie, a teda je daná jeho aktívna vecná legitimácia v predmetnom spore. O tom, že žalovaný akceptoval predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok svedčí aj Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 31.05.2019, podľa ktorého poistné plnenie vo výške 271,32 Eur vyplatil priamo na účet žalobcu, nie poškodenej (postupcu).

Podľa článku 8 (ďalej len „“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

a)škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b)škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c)účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d)ušlého zisku.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončenie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatné rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota.

Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na /.

Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Po konštatovaní, že aktívna legitimácia žalobcu je daná, sa súd zaoberal samotným žalobným nárokom. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená sa v dôsledku poistnej udalosti (škodová udalosť nebola medzi stranami sporná) zavinenej škodcom – poistencom žalovaného dostala do situácie že bola nútená si prenajať náhradné vozidlo. Žalobca preukázal, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodená užívala prenajaté vozidlo od 17.04.2019, kedy poškodená uzavrela so žalobcom Zmluvu o nájme č. 206/2019, do 09.05.2019, počas opravy jej motorového vozidla v autoservise. Denná sadzba nájomného bola zmluvnými stranami dojednaná na 57,60 Eur. V časti zmluvy o prenájme vozidla označenej ako „Pri ukončení prenájmu- Prehlásenie nájomcu o rozsahu využívania náhradného vozidla“ bolo uvedené: „09.05.2019 – moje vozidlo je v servise“. Pri ukončení nájmu bola denná sadzba prenájmu motorového vozidla upravená na sumu 38,76 Eur. Dňa 09.05.2019 poškodená odovzdala náhradné vozidlo žalobcovi, čím sa ukončil aj nájom náhradného vozidla, hoci poškodená v tom čase nemala svoje motorové vozidlo k dispozícii, keďže sa nachádzalo v autoservise. Súd uvádza, že až odovzdaním opraveného vozidla poškodenému pominie faktické obmedzenie poškodeného dopravnou nehodou. Po skončení nájmu vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 190232 zo dňa 09.05.2019 na celkovú sumu 891,48 Eur, z ktorej ďalej vyplýva, že motorové vozidlo J. G. bolo prenajaté po dobu 23 dní, pri dennej sadzbe nájomného vo výške 32,30 Eur bez DPH ( 38,76 Eur s DPH). Celková suma 891,48 Eur bola žalobcom vypočítaná 23 dní x 32,30 Eur x 20% DPH. Poškodená si dala svoje poškodené vozidlo opraviť u spoločnosti T.A. autoopravovne s.r.o. (č.l. 13), pričom za opravu vozidla jej bola fakturovaná suma 2.026,34 Eur faktúrou č. 20190161 zo dňa 10.05.2019, dátum dodania 10.05.2019. Bežnou praxou autoservisov v obdobných prípadoch je, že servis vystaví faktúru, spravidla pred odovzdaní opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni za účelom vystavenia krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu vozidlo vydá poškodenému. Žalobca podľa názoru súdu preukázal ujmu spočívajúcu v tom, že poškodená vynaložila náklady za požičanie motorového vozidla po dobu, po ktorú v dôsledku škodovej udalosti nemohla užívať svoje vlastné vozidlo. Uplatňovaná náhrada nákladov len reparuje poškodenej stav, keď nemôže, nie z vlastnej viny, svoje vozidlo užívať. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia vyplýva, že z poistenia

zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla.

Pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musela prenajať vozidlo až do vydania vlastného vozidla. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodená mohla používať vlastné motorové vozidlo. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 31.05.2019 oznámil, že krátil poistné plnenie z dôvodu doby trvania nájmu, kedy priznal plnenie max. za 7 dní, čo dôvodil tým, že nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Z oznámenia o poistnom plnení jednoznačne vyplýva, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo dňa 29.05.2019, avšak nie je z neho zrejmé, z akých dôvodov došlo ku kráteniu poistného plnenia o dobu 16 dní. Výpočty krátenia poistného plnenia nepreukázal ani neodôvodnil. Žalovaný v konaní iba tvrdil, že doba nájmu bola neprimerane dlhá a prevyšuje skutočný čas opravy poškodeného vozidla predpísaný výrobcom pre daný typ a značku vozidla, no nijakým spôsobom toto tvrdenie nepreukázal. K uvedenému súd poznamenáva, že ak by aj samotný výrobca určil primeranú dobu opravy vozidla (čo žalovaný súdu nepreukázal), nie je možné určiť dobu opravy paušálne počtom dní. V tomto smere reálnu dĺžku opravy vozidla je možné určiť iba posúdením okolností konkrétneho prípadu, odborníkom z príslušného odboru, a nie na základe koeficientov a počítačového softvéru nakonfigurovaného samotným žalovaným, resp. vytvoreným pre jeho potreby. Na druhej strane súd konštatuje, že žalobca ohľadom svojho nároku na uplatnenie nájomného za celú dobu nájmu v trvaní 23 dní preukázal svoje tvrdenia, a to Zmluvou o nájme náhradného vozidla ako aj faktúrou z autoservisu, ktorý vykonával opravu vozidla poškodenej. S poukazom na uvedené súd považoval krátenie poistného plnenia za neoprávnené, nakoľko v dôsledku škodovej udalosti poškodená nemohla svoje vozidlo reálne užívať, až do ukončenia opravy a následného odovzdania opraveného vozidla poškodenej, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodenej spôsobené dopravnou nehodou. Podľa názoru súdu prenájom náhradného vozidla bol v období od 17.04.2019 do 09.05.2019 nevyhnutný a účelný. Vzhľadom na uvedené podľa názoru súdu žalovaný v rámci popretí skutkových tvrdení neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na skutočnom stave. Na základe uvedeného má súd preukázané, že poškodená užívala náhradné vozidlo od 17.04.2019 do 09.05.2019, a tak nárok na náhradu škody vzniknutej titulom nájomného za 23 dní prenájmu náhradného vozidla považoval za dôvodný. Súd je teda toho názoru, že poškodená v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, a preto si musela prenajať vozidlo až do vydania vlastného vozidla. Už v samotnej zmluve o prenájme vozidla je konštatované, že účelom zapožičania náhradného vozidla bolo dochádzanie do zamestnania Lučenec – Žilina. Naopak krátenie poistného plnenia v tomto smere nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi ani relevantnou argumentáciou. Stav, do ktorého sa dostala poškodená (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného. Nepriaznivosť tohto stavu nemožno umocňovať u poškodenej neprimeraným zaťažovaním a požadovať od nej, aby v sieti opravovní zisťovala a hľadala opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy. Rovnako nemožno od poškodenej spravodlivo požadovať, aby počas opravy jej poškodeného motorového vozidla zisťovala alternatívy iného charakteru, t.j. aby pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového vozidla, tento stav riešila napr. používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by bola poškodená neprimerane a nedôvodne zaťažovaná. S poukazom na uvedené má súd za to, že nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, bola podľa názoru súdu žalobcom preukázaná.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 620,16 Eur titulom ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods.

1 v spojení s , a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a tak bol žalobca úspešnou stranou sporu, preto mu súd priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.