Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-478-2015.pdf
PDF · 68.87 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/478/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v exekučnej právnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (predtým Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Štúrova 7, Prešov), proti povinnému: Ľ. C., H..: XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XX, F., pre vymoženie istiny vo výške 16,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 14Er/105/2006-16 zo dňa 03. 03. 2015 vo výroku o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 14,29 eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že dňa 18. 08. 2006 bola Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 500 Sk (16,59 eur) s príslušenstvom. Následne dňa 10. 02. 2015 súdny exekútor súdu predložil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného. Z obsahu spisu bolo preukázané, že uznesením zo dňa 31. 01. 2012 sp.zn.: 8D 216/2011 bolo konanie zastavené v zmysle ustanovenia § 175h ods. 1 O. s. p. nakoľko poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
Súd prvého stupňa z vyššie uvedeného skutkového stavu mal preukázané, že povinný zomrel, teda nemôže mať právnu subjektivitu ani spôsobilosť na právne úkony, a preto podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 46,16 eur.
Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 14,29 eur, pričom pozostávajú z odmeny vo výške 6,64 eur podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 3, § 15 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., a to za získanie poverenia 3,32 eur a za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur. Zároveň mu súd priznal aj hotové výdavky podľa ustanovenia § 22 vyhlášky za poštovné vo výške 5,27 eur. Daň z pridanej hodnoty súd priznal súdnemu exekútorovi vo výške 2,38 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za získanie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, nakoľko ide o úkony uplatnené duplicitne odmeňované paušálne. Taktiež mu súd nepriznal odmenu za žiadosť o poskytnutie súčinnosti a za návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko išlo o jednoduché administratívne úkony.
Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zomrel bez zanechania majetku, súd tento stav posúdil ako nemajetnosť povinného a k zaplateniu trov exekúcie zaviazal oprávneného v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.) odvolanie oprávnený.
Namietal nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o uloženie mu povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 14,29 eur s tým, že v danej veci bol iný dôvod na zastavenie exekúcie, ako ten ktorý uvádza prvostupňový súd. Je toho názoru, že exekúcia mala byť zastavená už v roku 2008 z dôvodu preklúzie a preto v danom prípade nemalo byť pre určenie trov exekúcie aplikované ustanovenie § 203 ods. 1 a ani § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
K predmetnému odvolaniu podal dňa 30. 09. 2015 písomné vyjadrenie súdny exekútor. Uviedol, že oprávnený mohol a mal predvídať zastavenie exekúcie uplynutím lehoty, dokonca musí pri všetkej opatrnosti predvídať aj to, že pohľadávka pre krátkosť času alebo hoci aj iný dôvod nemusí byť v lehote vymožená a preto musí predvídať aj okolnosti, ktoré vedú k aplikácii § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Poukázal na to, že trovy exekúcie vznikli evidentne v čase vykonávania prvotných úkonov na zabezpečenie a vymoženie pohľadávky oprávneného, ako aj na skutočnosť, že uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 8D/216/2011 zo dňa 31. 01. 2012 evidentne preukazuje, že dedičské konanie po poručiteľovi (povinnom) bolo pre nemajetnosť zastavené podľa ustanovenia § 175h ods. 1 O. s. p. Namietal, že súdny exekútor nemôže znášať vzniknuté trovy exekúcie a poštovnom, akoto tvrdí oprávnený, pretože súdny exekútor nezapríčinil zastavenie exekúcie a v súvislosti s vymáhaním pohľadávky oprávneného vynaložil svoju prácu a vlastné finančné prostriedky. Na základe uvedeného žiadal napadnuté uznesenie v rozsahu náhrady trov potvrdiť ako vecne správne s tým, že na ich úhradu má byť zaviazaný oprávnený.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") podľa ustanovenia § 10 ods. 1 O. s. p., skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti podania odvolania.
V prejednávanej veci podal oprávnený odvolanie proti výroku, ktorým bol zaviazaný na úhradu trov súdnemu exekútorovi v sume 14,29 eur.
Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhaní súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný zákon).
Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. 10. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Z uvedeného vyplýva, že 1. novembra 2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku.
Predmetná exekúcia bola zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Oprávnený podal odvolanie zo dňa 08. 09. 2015 proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie
na poštovú prepravu dňa 07. 09. 2015, čo vyplýva z pečiatky doručujúceho orgánu. V zmysle predmetnej novely Exekučného poriadku účastník konania stráca právo podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie, ak toto odvolanie nepodal pred 31. 10. 2013.
Keďže v danom prípade ide o odvolanie proti výroku uznesenia, proti ktorému zákon odvolanie výslovne nepripúšťa, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p.
O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože im žiadne preukázateľne trovy nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.