Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-96-2022.pdf
PDF · 85.45 KB
Case nature
Subarea
15Co/96/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu T. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX A. L., občana SR, zastúpený OKTAVCOVÁ & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 2202/19, 960 01 Zvolen, IČO: 54 618 487, proti žalovanému Urbariát obce Zvolenská Slatina, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Školská 419/15, 962 01 Zvolenská Slatina, IČO: 37 955 276, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 12.08.2022 č. k. 19C/46/2022-50, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa názoru okresného súdu návrh je nedôvodný. Súd nemal osvedčenú potrebu neodkladného zásahu do pomerov účastníkov konania, keď pre súd je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia a žalobca v návrhu uvádza, že zhromaždenie má byť zvolené v presne neuvedený deň v júli 2022 a v čase vydania uznesenia nie je zrejmé, či už došlo k zvolaniu zhromaždenia, resp. či sa už uskutočnila voľba. Navrhovaným nariadením neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu do činnosti pozemkového spoločenstva a volebného práva jeho podielnikov, čím by sa značne obmedzila činnosť pozemkového spoločenstva a výrazne obmedzilo aktívne a pasívne volebné právo ostatných podielnikov na úkor jedného podielnika (žalobcu), čo je v kolízii s princípom proporcionality. S poukazom na ust. § 137 CSP okresný súd uviedol, že sa mu javí žalobcom deklarované budúce konanie vo veci samej (o určenie platnosti hlasovacieho lístka a určenie, že sa na hlasovací lístok prihliada) ako procesne neprípustné. Poukázal na to, že žalobca má stále možnosť stať sa členom Výboru, a to vzhľadom na uznesenie pozemkového spoločenstva (č. l. 29), keďže postúpil do ďalšieho kola voľby členov Výboru, a teda v čase rozhodovania súdu nie sú preukázané také skutočnosti, že nevydaním neodkladného opatrenia by došlo k nezvrátiteľnému následku na právach žalobcu, resp. že by nastal stav ťažko zvrátiteľný. Podľa § 15 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách, bude mať žalobca možnosť taktiež prípadne obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. Okresný súd prihliadol aj na výpovede svedkov z priestupkového konania, z ktorých okrem iného vyplýva, že nemali vedomosť o tom, že by niekto manipuloval s hlasovacími lístkami. Samotné priestupkové konanie bolo rozhodnutím OR PZ Zvolen uložené, nakoľko nebolo zistené, že by mala priestupok spáchať konkrétna osoba. Rozhodnutie oprel o ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 2, § 137 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 257 CSP.
3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uznesenie okresného súdu žiadal zmeniť tak, že odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že okresný súd sa argumentačne nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že manipulácia s jeho hlasovacím lístkom spôsobila (v rozpore s právom) (celkovú) zmenu pomerov a výsledkov volieb, ktoré by v prípade akceptácie jeho hlasovacieho lístka boli úplne iné, kedy by už žalobca bol zvolený za člena Výboru žalovaného a napr. podielnik Y.l Q. by už postúpil do ďalšieho kola volieb. Tvrdil, že napádaným uznesením súd zakceptoval stav založený na konaní, ktoré vykazuje znaky podozrenia z protiprávneho činu. Uviedol, že doposiaľ sa neuskutočnilo ďalšie kolo volieb a ani nebol oznámený ich nový termín konania. K bodu 16 odôvodnenia napadnutého uznesenia žalobca uviedol, že princíp proporcionality, na ktorý poukazuje okresný súd, vyznieva skôr v prospech žalobcu, ako v jeho neprospech, iba súd ho aplikoval na posudzovaný prípad obrátene v prospech žalovaného. Aj keď samotné priestupkové konanie bolo uložené, nemožno mať za to, že k manipulácii s hlasovacím lístkom nedošlo. Názor súdu vyslovený v bode 17 napadnutého uznesenia považuje za arbitrárny aj vzhľadom na demonštratívny výpočet obsahu žalôb v ust. § 137 CSP. Namietal, že aj v prípade procesne neprípustnej žaloby vo veci samej v budúcnosti nie je táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na § 336 ods. 3, 4 CSP (§ 335 ods. 1 CSP).
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodnutie okresného súdu je v celom rozsahu správne, je zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a preskúmateľné. So závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. V odôvodnení okresný súd poukázal na podstatné skutkové okolnosti, pričom správne dospel k záveru, že nie sú dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd pripomína, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na rozhodnutie vo veci samej, ale predstavuje taký právny prostriedok na ochranu právu, ktorý možno použiť v prípade, ak sú splnené všetky predpoklady, predovšetkým v danom prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery (§ 325 ods. 1 CSP) strán sporu.
7. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy.
8. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán nie je naliehavá a strana dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo ale z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania. V tomto konkrétnom prípade sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie, nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca dostatočne neosvedčil splnenie podmienok na bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu neodkladným opatrením.
10. Žalobca ako odvolateľ namietal v odvolaní, že osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa však s týmto názorom žalobcu nestotožňuje a uvedenú námietku považuje za nedôvodnú. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, čím dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že by sa mu viac neoplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Odvolací súd sa však v plnom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladného zásahu do pomerov účastníkov konania, keď podstatné v danom prípade je, že žalobca dosiahol najvyšší počet hlasov pri voľbe do Výboru a tak má stále možnosť stať sa členom Výboru, keďže postúpil do ďalšieho kola voľby členov Výboru. Aj v odvolaní v bode 3 žalobca udáva, že doposiaľ sa neuskutočnilo ďalšie kolo volieb a ani nebol oznámený ich nový termín konania. Správne potom okresný súd poukázal na to, že v konaní neboli preukázané také skutočnosti, že nevydaním neodkladného opatrenia by došlo k nezvrátiteľnému následku na právach žalobcu, resp. že by nastal stav ťažko zvrátiteľný.
11. Okresný súd správne pri rozhodovaní prihliadol aj na výpovede svedkov z priestupkového konania ako aj na tú skutočnosť, že samotné priestupkové konanie skončilo uložením, nakoľko nebolo zistené, že by mala priestupok spáchať konkrétna osoba. V konaní teda nebola osvedčená manipulácia s hlasovacím lístkom žalobcu, tak ako to tvrdí žalobca.
12. Odvolací súd sa stotožňuje i s konštatovaným záverom okresného súdu ohľadom procesnej neprípustnosti žaloby s poukazom na ust. § 137 CSP, kde žalobca sa mieni vo veci samej domáhať „určenia platnosti hlasovacieho lístka a určenia, že sa na hlasovací lístok prihliada“.
13. Ostatné argumenty žalobcu, ktoré sú uvedené v odvolaní, nie sú pre rozhodnutie relevantné, preto sa odvolací súd nimi nezaoberal.
14. Odvolací súd stotožniac sa so závermi okresného súdu odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, avšak z dôvodu, že odvolacie trovy mu v súvislosti s týmto odvolacím konaním nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nemá nárok na ich náhradu.
16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.