Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-481-2015.pdf
PDF · 83.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/481/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného spoločnosťou: URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX/X, XXXX XX S. J., v konaní o zaplatenie sumy 357,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/50/2015-44 zo dňa 23. februára 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/50/2015-44 zo dňa 23. februára 2015 vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom, mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 169,50 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5%, počítanými zo sumy 169,50 Eur od 27.09.2013 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti, v ktorej súd zamietol žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 279,06 Eur za obdobie od 27.09.2013 až do zaplatenia, pripúšťa späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/50/2015-44 zo dňa 23. februára 2015 zrušuje a konanie v tejto časti zastavuje.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového i odvolacieho konania, pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a súdneho poplatku z odvolania v sume 37,50 Eur, na účet spoločnosti URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti (veta prvá výroku) zostáva rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/50/2015-44 zo dňa 23. februára 2015 nedotknutý.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej podľa príslušných ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 488, § 489, § 491 § 517, § 563, § 588 Občianskeho zákonníka povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 279,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 279,06 Eur od 27.09.2013 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet žalobcu. Vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň týmto rozsudkom uložil žalovanej podľa § 142 ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 58,33 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám zástupcu žalobcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmlúv o poskytovaní verejných služieb, ako aj dodatku, na základe ktorého bol žalovanej poskytnutý mobilný telefón za zníženú cenu. Zmluvy po právnej stránke kvalifikoval súd prvého stupňa v zmysle ustanovení zákona
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný v časti uplatneného nároku na zaplatenie žalovaných súm podľa predložených faktúr s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8,5%, uvedené odporovalo právnej úprave, preto bol návrh v časti zamietnutý. Okresný súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného práva na zmluvnú pokutu, pretože žalobca nepreukázal splatnosť tohto nároku. K žalobe totiž pripojil len fotokópiu pokusu o pokonávku zo dňa 12.09.2013, ktorým mal žalovanú vyzvať na úhradu zmluvnej pokuty, avšak listinný dôkaz preukazujúci doručenie tejto výzvy žalovanej nepredložil. Nakoľko bol rozsudok okresného súdu vyhlásený verejne, splatnosť záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu nemohla nastať ani doručením žaloby.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že so žalovanou uzavrel dňa 15.04.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6929200, predmetom ktorej bolo poskytnutie SIM karty, vrátane služby Mobilný internet Premium, a tiež dňa 15.04.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6929197, predmetom ktorej bolo poskytnutie SIM karty, vrátane poskytnutia služby Nekonečný SMS MMS balík, TV v mobile, Orange Knižnica, Zákaznícka zóna, Orange Chat, Clip, klasik, Roaming bez blokovania prichádzajúcich hovorov, pričom k uvedenej zmluve bol uzavretý aj Dodatok v ten istý deň, na základe ktorého bol žalovanej poskytnutý mobilný telefón za zvýhodnenú cenu 0,50 Eur. Žalovaná sa zaviazala zotrvať so žalobcom v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, s dohodnutou zmluvnou pokutou 169,50 Eur. V zmluve bol zohľadnený časový aspekt porušenia povinností zo strany žalovanej. Nakoľko žalovaná porušila svoje povinnosti platiť riadne a včas cenu poskytnutých telekomunikačných služieb, vzniklo žalobcovi právo požadovať splnenie vzniknutého dlhu vrátane zmluvnej pokuty. Žalobca pred podaním žaloby doručil žalovanej pokus o pokonávku, po čom bola časť záväzku splnená. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že pokus o pokonávku žalovaná prevzala a splatnosť zmluvnej pokuty nastala.
Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil v zamietajúcom výroku spôsobom vyjadreným vo výroku tohto rozsudku. Na základe čiastočného späťvzatia návrhu prvostupňový rozsudok v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 279,06 Eur za obdobie od 27.09.2013 podľa § 208 O.s.p. zrušil a konanie zastavil.
Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Vzhľadom na to, že žalobca po vyhlásení rozsudku okresného súdu vzal svoj návrh na začatie konania späť v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 279,06 Eur za obdobie od 27.09.2013 do zaplatenia, odvolací súd pri zistení splnenia podmienok podľa § 208 O.s.p. v danej časti napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie zastavil.
Následne odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu v medziach stanovených v podanom opravnom prostriedku a dospel k záveru, že postup súdu prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti nároku na zmluvnú pokutu nebol správny.
V prvom rade sa žiada uviesť, že právny vzťah, z ktorého žalobca uplatňoval svoje práva vznikol na základe zmlúv o poskytovaní telekomunikačných služieb. Žalovaná nesplnila svoju povinnosť uhrádzať cenu poskytnutých služieb, na podporu čoho boli v konaní predložené jednotlivé faktúry, na podklade ktorých bolo žalobcovi vyhovené a rozhodnutie je v danej časti právoplatné. Vzhľadom na porušenie povinností žalovanou požadoval žalobca aj úhradu zmluvnej pokuty, ktorej splatnosť však okresný súd spochybnil. S uvedeným záverom však nemožno súhlasiť. Uplatnenie zmluvného nároku v súdnom konaní totiž nie je spravidla viazané na realizáciu požiadavky na zaplatenie voči dlžníkovi. Ak strany vymedzia v zmluve jednotlivé práva a povinnosti, majú o ich obsahu vedomosť a nemusia si vzájomne
odovzdávať informácie o prípadnom podaní žalobného návrhu na súd. Právna úprava v konkrétnych prípadoch vyžaduje, aby veriteľ ešte pred podaním žaloby žiadal od dlžníka splnenie povinnosti (napr. v prípade zodpovednosti za vady), ktorý úkon je podmienkou podania žaloby v súdnom konaní. O takúto situáciu však v posudzovanej veci nešlo. Účastníci si v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.04.2013 dojednali pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, ktorej splatnosť mala nastať od momentu porušenia určených povinností. Zákon ani zmluva nepodmieňuje splatnosť pokuty doručením výzvy veriteľa voči dlžníkovi. Samozrejme tento postup je voči dlžníkovi korektný a umožňuje mu usporiadať vzťahy zo zmluvy ešte predtým, než dôjde k iniciovaniu občianskeho súdneho konania. Ak takto veriteľ postupoval, umožnil dlžníkovi splniť dlh dodatočne; uvedené však nebolo podmienkou pre nadobudnutie splatnosti nároku. Ak by aj bolo možné pripustiť správnosť myšlienkového postupu okresného súdu o potrebe doručenia žiadosti o zaplatenie pokuty dlžníkovi, najneskôr bol takýto postup dodržaný doručením žaloby žalovanej v súdnom konaní Na základe tejto argumentácie bol odvolací súd presvedčený, že tu niet pochýb o splatnosti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu (ktorá nastala momentom omeškania s platením úhrad z jednotlivých faktúr), a ani jej výška neodporovala všeobecne ustáleným pravidlám primeranosti sankcií v spotrebiteľských vzťahoch. V tomto smere treba pripomenúť, že dlh žalovanej z nezaplatených faktúr dosiahol sumu 188,09 Eur, zmluvná pokuta bola stanovená na 169,50 Eur, čo nemožno považovať za neprimerané, a preto ani nebol dôvod pre moderáciu stanovenej sankcie. Pozornosti odvolacieho súdu navyše neunikla skutočnosť, že žalobca po porušení povinností žalovanou neodstúpil od zmluvy (resp. uvedenú skutočnosť v žalobe netvrdil a nepreukázal), preto otázka časového aspektu porušenia povinností žalovanou nebola nijako relevantná. Ustanovenia zmluvy, ktoré určovali rozdielnu výšku zmluvnej pokuty s ohľadom na moment vzniku daného nároku v rámci obdobia vopred stanoveného trvania zmluvy, neboli vzaté do úvahy, nakoľko zmluvný vzťah trval aj po vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Odvolací súd preto hodnotil výšku zmluvnej pokuty len vo väzbe na výšku dlhu, ktorý žalovanej vznikol, pričom zistený pomer zodpovedal sankčnému charakteru zmluvnej pokuty. V spojitosti s priznaním zmluvnej pokuty krajský súd vyhovel žalobcovi aj v časti nároku na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
O trovách konania (prvostupňového i odvolacieho) rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p., keď vychádzal z čiastočného úspechu žalobcu v konaní. Účastníkovi priznal krajský súd náhradu zaplatených súdnych poplatkov, nie však náhradu trov právneho zastúpenia. Odmenu za jednotlivé úkony právnej služby nemožno kvalifikovať ako účelne vynaložené trovy. Je nepochybné, že žalobca predkladá súdu stovky žalôb s totožným predmetom sporu. Z činnosti odvolacieho súdu je zrejmé, že žalobca len vpisuje údaje o označení veci, účastníka a dátumu porušenia zmluvných podmienok žalovanými do vopred pripraveného textu. Takúto činnosť rozhodne nemožno považovať za tak odborne náročnú, ktorá by si vyžadovala úplné vysokoškolské právnické vzdelanie, vrátane príslušnej advokátskej praxe. Jedná sa totiž o bežné administratívne úkony, ktoré je žalobca spôsobilý vykonať samostatne a bez akýchkoľvek zásadnejších problémov bez advokáta. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 5/2013 zo dňa 19. 03. 2014 podľa ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Zdôraznil, že právo na právnu pomoc náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov, než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc.
Priznané trovy konania, pozostávajúce zo súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania a za podané odvolanie, odvolací súd v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. uložil žalovanej zaplatiť na účet advokáta (obchodnej spoločnosti), ktorý zastupoval žalobcu v tomto súdnom konaní.
Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.