Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-28-2015.pdf
PDF · 78.09 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/28/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: 1/ P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Košice, G.D. X, 2/ T. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, G. X, obaja zastúpení opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice okolie, v konaní o zaplatenie 1.093,92 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.093,92 EUR s 5,15% úrokom z omeškania od 7.7.2014 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 65,50 EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 22.1.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie istiny 1.093,92 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.093,92 EUR od 7.7.2014 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaná v 1.rade bola nájomkyňou bytu č. 1 na G. X v Košiciach v období od 9.8.1998 do 28.2.2002. Predmetný byt užívala aj po ukončení nájomnej zmluvy od 1.3.2002 do odovzdania bytu dňa 19.3.2014 spolu so žalovaným v 2.rade. Žalovaní v 1. a 2.rade nezaplatili za užívanie bytu žiadne platby. Nedoplatok na vyúčtovaní služieb spojených s bývaním za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 činí 781,63 EUR a poplatok za užívanie bytu 312,29 EUR.
Žalovaní v 1. a 2.rade sa v mieste bydliska nezdržiavajú, ich pobyt súd nezistil, preto im na zastupovanie v konaní ustanovil opatrovníka, ktorý sa k návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o nájme bytu, evidenčným listom, zápismi o opakovaných ohliadkach bytu, hlásením o uvoľnení bytovej jednotky, mesačným zálohovým predpisom platieb, vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním, poštovou doručenkou, upomienkou a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o nájme bytu súd zistil, že Mesto Košice zast. správcom Bytový podnik mesta Košice a žalovaná v 1.rade ako nájomca uzatvorili dňa 13.7.1998 nájomnú zmluvu, na základe ktorej Mesto Košice prenechalo žalovanej v 1.rade do užívania byt č. 1 na prízemí na G. X v Košiciach na dobu neurčitú s tým, že nájomca je povinný platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu mesačne pozadu do 5. dňa nasledujúceho mesiaca, po uplynutí kalendárneho roka bude záloha na služby predmetom vyúčtovania.
Z evidenčného listu zo dňa 3.8.1998 súd zistil, že byt č. 1 na G. X v Košiciach užívali žalovaní v 1. a 2.rade.
Zo zápisu z opakovaných ohliadok bytu zo dňa 27.8.2013 a 10.12.2013 súd zistil, že žalobca vykonal dňa 27.8.2013 a 10.12.2013 ohliadku bytu č. 1, G. X, Košice a zistil, že v čase ohliadky boli v byte prítomní žalovaní v 1. a 2.rade.
Z hlásenia o uvoľnení bytovej jednotky súd zistil, že dňa 19.3.2014 spísal Bytový podnik mesta Košice hlásenie, že dňa 19.3.2014 boli odovzdané kľúče od bytu č. 1 na G. X v Košiciach, ukončenie nájmu.
Z mesačného zálohového predpisu platieb súd zistil, že mesačný zálohový predpis za byt č. 1 na G. X v Košiciach činil od 1.1.2013 80,44 EUR, z toho základné nájomné 28,39 EUR.
Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním súd zistil, že za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 bol za byt č. 1 na G. X v Košiciach vyčíslený nedoplatok spolu vo výške 1.093,92 EUR s tým, že predpis služieb spojených s bývaním činil 624,60 EUR, náklad 833,68 EUR, platby 52,05 EUR, nedoplatok 781,63 EUR. Predpis nájomného činil 340,68 EUR, platba 28,39 EUR, nedoplatok 312,29 EUR.
Z poštovej doručenky mal súd za preukázané, že vyúčtovanie za rok 2013 doručované žalobcom žalovanej v 1.rade neprevzala, zásielka sa vrátila Bytovému podniku mesta Košice dňa 6.6.2014 ako neprevzatá z dôvodu, že adresát je neznámy.
Z upomienky zo dňa 24.11.2015 súd zistil, že žalobca eviduje nedoplatok u žalovanej v 1.rade vo výške 15.994 EUR bez príslušenstva, 27.024,82 EUR s príslušenstvom.
Podľa ust. § 451 ods. 1,2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 563 ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1,2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 v znení platnom výška úrokov z omeškania je o 5% vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná v 1.rade bola nájomkyňou bytu č. 1 na G. X v Košiciach na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom Mestom Košice, v zast. správcu Bytový podnik mesta Košice na dobu neurčitú od 9.7.1998. Nájomný pomer zanikol uplynutím výpovednej doby dňa 28.2.2002. Žalovaná v 1.rade užívala predmetný byt do 19.3.2014 spolu so žalovaným v 2.rade. Táto skutočnosť vyplýva z hlásenia o uvoľnení bytovej jednotky spísanej Bytovým podnikom mesta Košice. Skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2.rade užívali predmetný byt aj po uplynutí doby nájmu, mal súd za preukázané z opakovaných ohliadok bytu, z ktorých vyplýva, že žalovaní v 1. a 2.rade sa v čase ohliadky dňa 27.8.2013 a 10.12.2013 nachádzali v byte. Mesačný zálohový predpis za predmetný byt činil titulom nájomného 28,39 EUR. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za predmetný byt za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 mal súd za preukázané,
že nedoplatok na službách spojených s bývaním činil 781,63 EUR a nedoplatok z poplatku za užívanie vo výške nájomného činil 312,29 EUR. Žalobca doručoval žalovanej v 1.rade vyúčtovanie za rok 2013, vyúčtovanie sa žalovanej nepodarilo doručiť, zásielka sa vrátila ako nedoručená žalobcovi dňa 6.6.2014.
Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaní v 1. a 2.rade užívali v roku 2013 až do opustenia predmetného bytu dňa 19.3.2014 byt č. 1 na G. X v Košiciach bez právneho dôvodu, keďže nájomná zmluva zanikla dňa 28.2.2002. Za užívanie predmetného bytu v roku 2013 vznikol nedoplatok na službách spojených s bývaním vo výške 781,63 EUR a nedoplatok za užívanie bytu v zmysle mesačného zálohového predpisu vo výške 312,29 EUR.
Keďže žalovaní v 1. a 2.rade bývali v predmetnom byte a nepoukazovali žalobcovi žiadne platby za užívanie predmetného bytu, došlo u nich k bezdôvodnému obohatenia a to vo výške nedoplatku v zmysle vyúčtovania nákladov za služby vo výške 781,63 EUR a za poplatky spojené s bývaním vo výške mesačného zálohového predpisu nedoplatku 312,29 EUR, spolu 1.093,92 EUR.
Preto súd v súlade so zisteným skutkovým stavom a cit. zák. ust. zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade na zaplatenie istiny vo výške 1.093,92 EUR.
Pokiaľ ide o splatnosť bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 563 OZ sa dlh žalovaných v 1. a 2.rade stal splatný prvý deň potom, čo ich veriteľ o plnenie požiadal. Pokiaľ ide o poplatok za užívanie bytu v zmysle mesačného zálohového predpisu, súd mal za to, že suma rovnajúca sa nájomnému ako poplatok za užívanie bytu titulom bezdôvodného obohatenia sa stala splatná piatym dňom nasledujúceho mesiaca po mesiaci, za ktorý sa platí úhrada a to v zmysle zmluvy o nájme s poukazom na skutočnosť, že aj keď zmluva o nájme bytu zanikla dňa 28.2.2002, žalovaní v 1. a 2.rade naďalej v byte bývali a mali vedomosť o výške poplatku a taktiež aj o splatnosti poplatku za užívanie bytu rovnajúce sa nájomnému v zmysle mesačného zálohového predpisu a zmluvy o nájme, ktorá upravila spôsob splatnosti nájomného. Pokiaľ ide o splatnosť vyúčtovania, vyúčtovanie bolo splatné do 30 dní od jeho prevzatia. Žalobca doručil vyúčtovanie žalovanej v 1.rade, zásielka sa vrátila neprevzatá žalobcovi dňa 6.6.2014, nasledujúci deň 7.6.2014 začala plynúť 30 dňová lehota na plnenie, ktorá uplynula dňa 6.7.2014. Nezaplatením dlhu v uvedenej lehote sa žalovaní v 1. a 2.rade dostali dňa 7.7.2014 do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z celej dlžnej sumy v súlade s návrhom žalobcu od 7.7.2014.
Výška úroku z omeškania zodpovedá úroku z omeškania platného v zmysle ust. § 3 zák. č. 87/1995 k prvému dňu omeškania t.j. vo výške 5 percentuálnych bodov základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie práva pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 65,50 EUR (pol. 1a sadzobníka tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )