Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-340-2004.pdf
PDF · 83.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13Er/340/2004
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Lučenec so sídlom Lučenec, Dr. Vodu 6 proti povinnému V. E.Á., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E., S. XX, občan SR, o vymoženie 402,04 Eur s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Viliamom Königom, zastúpeným súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, pod sp. zn. EX 136/04 sa z a s t a v u j e.
Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 68,11 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávnenému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Viliamovi Königovi dňa 14.04.2004, čím sa exekučné konanie začalo.
Podaním zo dňa 07.01.2014 podal súdny exekútor Mgr. Milan Somík tunajšiemu súdu, ako súdu exekučnému podnet na zastavenie exekúcie, z dôvodu uplynutia lehoty vykonateľnosti exekučného titulu.
Exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného č. 700-8-4105/2002-1/641 vydané dňa 07.10.2002, ktorým rozhodnutím bola povinnému uložená povinnosť uhradiť poistné na nemocenskom a dôchodkovom poistení za obdobie od 09.07.1999 do 02.06.2000 v sume 402,04 Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2002 a vykonateľnosť dňa 25.10.2002
Podľa § 58 ods. 1 zákona č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinného v čase začatia predmetného exekučného konania (ďalej len „EP“), exekúciu zastaví súd na návrh ako aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“), účinného v čase vydania exekučných titulov, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov 21) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Pohľadávka oprávneného priznaná mu horeuvedenými rozhodnutiami v zmysle §-u 25 ods. 1, 2 zákona o Sociálnej poisťovni zanikla ex lege, pretože uplynula desaťročná prekluzívna lehota pre vykonanie rozhodnutia.
Inštitút preklúzie je osobitným inštitútom občianskeho práva, ktorý má za následok zánik práva. Uplynutie prekluzívnej doby má bezprostredný vplyv na samotnú existenciu subjektívneho práva. Ak sa právo neuplatní v stanovenej dobe zaniká a nezostáva ani v podobe naturálnej obligácie, to znamená, že dlžník nemôže po uplynutí prekluzívnej doby dlh už dobrovoľne plniť, nakoľko by išlo o plnenie už neexistujúceho dlhu, ktoré plnenie by malo za následok vznik povinnosti u veriteľa vrátiť takto prijaté plnenie ako bezdôvodné obohatenie.
Rozhodnutia 700-8-4105/2002-1/641 vydané dňa 07.10.2002, ktoré je v predmetnom konaní exekučným titulom, sa stalo právoplatnými dňa 28.10.2002. Desaťročná prekluzívna lehota na vykonanie predmetných rozhodnutí márne uplynula dňa 28.10.2012, preto súd v zmysle horeuvedených zákonných ustanovení exekúciu zastavil.
Podľa prechodných ustanovení Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov §27a, pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa § -ov 14, 15, 22, 23 a 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04 2008 (ďalej len „vyhl.“), t.j. v čase, v ktorom sa exekučné konanie začalo.
Súdny exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie spočívajúce v 4 začatých hodinách exekučnej činnosti (za úkony pomenované ako „prijatie návrhu“ v trvaní 60 min, „súčinnosť OR PZ - ODI“ v trvaní 60 min, „súčinnosť Pošta Fiľakovo“ v trvaní 60 min., „Súčinnosť DÚ - Fiľakovo“ v trvaní 60 min) po 6,64 EUR / 1 hod, v 7 paušálnych úkonoch exekučnej činnosti (za úkony: získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie príkazu na vykonanie exekúcie, zisťovanie bydliska povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného) po 3,32 Eur / 1 úkon, ako aj v náhrade hotových výdavkov (za poštovné-15,26 Eur, kolky - 4,98 Eur, archivácia spisu
- 6,64 Eur) vo výške 26,88 Eur, čo spolu vrátane 20% DPH predstavuje sumu vo výške 86,64 Eur
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 EUR) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 EUR).
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhl. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 25 vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 196 EP, Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie sp. zn.: EX 136/2004 a súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. za úkony pomenované ako „súčinnosť DÚ - Lučenec“ v trvaní 60 min. a „súčinnosť OR PZ - ODI“ v trvaní 60 min nakoľko za uvedené úkony patrí súdnemu exekútorovi paušálna odmena v zmysle § 14 ods. 2 písm. b) vyhl. v spojení s § 15 ods. 1 písm. i) a j) vyhl.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. za úkon pomenovaný ako „prijatie návrhu“ v trvaní 60 min., pretože uvedený úkon súd považuje za administratívne práce, vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, náhrada ktorých je v zmysle § 25 vyhl. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Administratívnymi prácami v zmysle § 25 vyhlášky je potrebné rozumieť všetky činnosti, na realizáciu ktorých nie sú potrebné osobitné odborné vedomosti.
V rámci rozhodovania o náhrade trov exekúcie má súdny exekútor nárok na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených na exekúciu, ktoré sa bez pochýb vzťahujú na konkrétne exekučné konanie, teda boli preukázateľne účelne vynaložené výlučne v konkrétnom exekučnom konaní za účelom vymoženia konkrétneho nároku oprávneného voči konkrétnemu povinnému. Keďže niet podkladov, ktoré by jednoznačne preukázali, že súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky v súvislosti s archiváciou spisu vo výške 6,64 Eur, nakoľko tieto vzniknú súdnemu exekútorovi až v budúcnosti, súd mu ich náhradu nepriznal.
Ďalej si súdny exekútor trovy exekúcie vyúčtovala správne, súd mu teda priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. za 1 začatú hodinu exekučnej činnosti (za úkon pomenovaný ako : „súčinnosť Pošta Fiľakovo“ v trvaní 60 min ) po 3,32 Eur / 1 úkon, ako aj odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. za 9 paušálnych úkonov exekučnej činnosti (za úkony: získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie príkazu na vykonanie exekúcie, zisťovanie bydliska povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného) po 3,32 Eur / 1 úkon, ako aj v náhradu hotových výdavkov (za poštovné-15,26 Eur, kolky - 4,98 Eur) vo výške 20,24Eur, čo spolu vrátane 20% DPH predstavuje sumu vo výške 68,11 Eur.
Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, návrh na začatie exekúcie bol podaný dôvodne. Preto súd v zmysle § 197 ods. 1 EP zaviazal povinného na zaplatenie trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, ktorému súd priznáva postavenie účastníka konania ohľadom trov exekúcie. Oprávnenému žiadne trovy nevznikli, ani si náhradu trov exekúcie neuplatnil, preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Podľa § 169 ods. 1 veta druhá O.s.p, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
V danej veci súd exekúciu zastavil, preto nie je dôvod, aby sa s vykonateľnosťou uznesenia ohľadne trov konania nevyčkalo až do právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o náhrade trov exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 221 ods. l O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.