Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-150-2020.pdf
PDF · 267.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/150/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r.o., Vlčany 155, IČO: 34 127 313, zastúpeného právnym zástupcom: Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, H. U. XX, R., B.: XX XXX XXXo správnej žalobe zo dňa 12. 10. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101217655/2020 zo dňa 24. 07. 2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Nitra ako miestne príslušný správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012, ktorá začala dňa 21. 11. 2012.
2. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane bolo zistené, že žalobca vystavil odberateľské faktúry, všetky zo dňa 02. 08. 2012 za dodanie minerálnych olejov - benzín pre dodávateľa ARZETO s.r.o., (ďalej len ARZETO), pri ktorých uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v zmysle § 43 zákona o v hodnote celkom 176.102,35 eur ako dodanie tovaru do iného členského štátu s jeho odoslaním alebo prepravou. Žalobca predložil k uvedenej obchodnej transakcii Rámcovú kúpnu zmluvu č. 241 21 592 zo dňa 11. 07. 2012, podľa ktorej cena tovaru nezahŕňala cenu za prepravu.
3. Žalobca predložil správcovi dane i Smlouvu o činnosti oprávněného příjemce při nákupu minerálních olejů z jiných členských států EU, uzatvorenú medzi spoločnosťou ARZETO a RSP TRANS s.r.o., Česká republika, (ďalej len RSP) zo dňa 18. 06. 2012, objednávky PHM, ktoré boli na hlavičkovom papieri (logo) spoločnosti LEDOPA, vystavené faktúry a dodacie listy, plniace lístky, nákladné listy na prepravu nebezpečných vecí, medzinárodné nákladné listy CMR a „Elektronický sprievodný dokument“ (e-SD).
4. Správca dane dňa 11. 01. 2013 podal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii, v ktorej žiadal o preverenie obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou ARZETO s.r.o.. Dňa 30. 09. 2013 bola Daňovému úradu Nitra doručená konečná odpoveď zaevidovaná pod č. 9401400/4458898/2013, v ktorej bolo uvedené, že sa nepodarilo skontaktovať so spoločnosťou ARZETO s.r.o., zásielky boli doručené
uplynutím lehoty. Z odpovedí na žiadosti o MVI v súvislosti s preverovaniami spoločnosti ARZETO s.r.o. bolo zistené, že nakúpený tovar predávala spoločnosti LEDOPA s.r.o., Žďár nad Sázavou, ktorá vo všetkých preverovaných prípadoch zabezpečovala prepravu a znášala náklady prepravy od naloženia tovaru v SR až po jeho vykládku na ČS TANK ONO. Z jednotlivých potvrdení prevzatia tovaru na CMR dokladoch získaných od preverovaných prepravcov kayra transport s.r.o., Uherský Brod, a LEDOPA s.r.o. vyplynulo, že spoločnosť' ARZETO nebola príjemcom tovaru (konečným odberateľom tovaru). Preverením bankových účtov bolo zistené, že transakcie na bankových výpisoch nevypovedajú o akejkoľvek podnikateľskej činnosti ARZETO, neboli vložené ani odoslané žiadne väčšie čiastky, jednalo sa len o bankové poplatky. Deklarované dodanie tovaru pre odberateľa ARZETO s.r.o. nebolo spojené s odoslaním, alebo prepravou tovaru a jednalo sa v každom prípade o tzv. „nepohyblivú dodávku”, nakoľko prepravou boli zaťažené až dodávky na ďalších stupňoch reťazca. Objednávky tovaru u žalobcu boli doručované na hlavičkovom papieri spoločnosti LEDOPA GROUP s.r.o.
5. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období vystavil odberateľské faktúry za dodanie minerálnych olejov- benzín pre odberateľa VAREZZAN s.r.o.. Praha, Česká republika, pri ktorých uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v zmysle § 43 zákona o DPH v hodnote celkom 271.081,40 eur ako dodanie tovaru do iného členského štátu s jeho odoslaním alebo prepravou. Žalobca deklaroval, že tovar bol fakturovaný na základe dodávok v zmysle uzatvorenej Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 09. 08. 2012, pričom cena tovaru nezahŕňala cenu za prepravu. Žalobca predložil k uvedenej transakcii objednávky PHM zo dňa 10. 08. 2012 s uvedením množstva objednanej PHM, údaje o vodičoch a dopranej súprave a uvedením autodopravcov. Na základe tejto objednávky bolo určené ukončenie prepravy Gerlach spol. s r.o., Lanžhot (t. j. hraničný prechod Lanžhot), teda nie u deklarovaného odberateľa. Ďalej predložil k vystaveným faktúram dodacie listy, plniace lístky, nákladné listy na prepravu nebezpečných vecí, medzinárodné nákladné listy CMR a „Elektronický sprievodný dokument“ (e-SD).
6. Správca dane zaslal žiadosti o MVI, v ktorých žiadal o preverenie obchodného vzťahu medzi žalobcom a VAREZZAN s.r.o. Z odpovedi na žiadosti o MVI zaslaných na jednotlivých prepravcov uvedených na dokladoch CMR bolo zistené, že CMR vodiči vypisovali na základe pokynov vydaných osobu, ktorá je pravdepodobne zamestnancom žalobcu; v niektorých prípadoch napriek skutočnosti, že faktúry boli vystavené pre odberateľa VAREZZAN na CMR je uvedený ako príjemca spoločnosť Uneda s.r.o. na pokyn osoby, ktorá bola prítomná pri nakládke u žalobcu, ktorá je pravdepodobne zamestnancom žalobcu a ktorá im dala inštrukcie, koho majú napísať do CMR ako príjemcu. Z jednotlivých potvrdení prevzatia tovaru na CMR dokladoch získaných v rámci MVI od preverovaných prepravcov UNI SERVIS CZ, Praha, Autotrans Petrol s.r.o., Velichovky, ERYX s.r.o., Praha, MAD CZ s.r.o., Smiřice, HERST s.r.o., Nymburk, TOHOZ s.r.o., Čelákovice, TM-logistik s.r.o., Praha, Titanům Transport Services s.r.o., Ostrava vyplynulo, že spoločnosť' VAREZZAN s.r.o. nebola príjemcom tovaru (konečným odberateľom tovaru) a ani v jednom prípade nezabezpečovala ani prepravu tovaru. Deklarované dodanie tovaru pre odberateľa VAREZZAN s.r.o. v rámci dodávky žalobca- VAREZZAN s.r.o. nebolo spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru a jednalo sa v každom prípade o tzv. „nepohyblivú dodávku”, nakoľko prepravou boli zaťažené až dodávky na ďalších stupňoch reťazca dodaní, kde dochádzalo k objednaniu prepravy a znášaniu nákladov prepravy.
7. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období vystavil odberateľské faktúry za dodanie tovaru - minerálnych olejov spoločnosti Uneda s.r.o. v hodnote celkom 1.540.454,24 eur ako dodanie tovaru do iného členského štátu s jeho odoslaním alebo prepravou. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly deklaroval, že tovar bol fakturovaný na základe dodávok uskutočnených v zmysle uzatvorenej Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 02 .08. 2012, pričom cena tovaru nezahŕňala cenu za prepravu. Žalobca predložil zároveň objednávky PHM za obdobie august 2012 s uvedením množstva objednanej PHM, údaje o vodičoch a dopravnej súprave a uviedol autodopravcov a Smlouva o činnosti oprávněného příjemce uzatvorená medzi spoločnosťou Uneda a ECOLL INVEST a.s., Brno, zo dňa 06. 08. 2012, dodacie listy k faktúram, plniace lístky, nákladné listy na prepravu nebezpečných vecí, medzinárodné nákladné listy CMR a „Elektronický sprievodný dokument“ (e-SD).
8. Správca dane zaslal žiadosti o MVI, v ktorých žiadal o preverenie obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťoua Uneda. Z odpovedi na žiadosti o MVI, zaslaných na jednotlivých prepravcov uvedených na dokladoch CMR predložených k výkonu daňovej kontroly bolo zistené, že nakúpený tovar Uneda predávala výhradne spoločnosti Renoil CZ s.r.o. , ktorá ho nakupovala bez prepravy. Prepravu si zabezpečovali zákazníci Renoil CZ sami. Podľa jednotlivých potvrdení prevzatia tovaru
na CMR dokladoch získaných od preverovaných prepravcov: Uni Servis CZ, Autotrans Petrol, Eryx, Herst, TM-logistik, TTS, Českomoravská Olejářska k.s., V Y D R U S spol. s r .o., VĚRAMI International Company s. r .o., EUROBIT GROUP s. r .o., EUROSPEDA s. r .o., vyplynulo, že spoločnosť Uneda nebola príjemcom tovaru (konečným odberateľom tovaru), t. j. nie je toto dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru a jednalo sa o tzv. „nepohyblivú dodávku“, nakoľko nie je prepravou zaťažená ani dodávka žalobcu, ani dodávka Uneda- Renoil CZ, ale až dodávky na ďalších stupňoch reťazca dodaní, kde dochádzalo k organizácii prepravy a znášaniu nákladov prepravy.
9. Žalobca vystavil odberateľské faktúry v hodnote celkom 2.523.158,26 eur spoločnosti SO-AND-SO s.r.o. a počas výkonu daňovej kontroly deklaroval, že tovaru bol dodaný v zmysle uzatvorenej rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 03. 08. 2012 s určeným miestom plnenia sklad predávajúceho, pričom cena tovaru nezahŕňala cenu za prepravu. Zároveň žalobca predložil objednávky PHM za obdobie august 2012 s uvedením množstva objednanej PHM, údaje o vodičoch, o dopraných súpravách s uvedením autodopravcov a určenie miesta vykládky a Smlouva o činnosti oprávněného příjemce při nákupu minerálních olejů z jiných členských států EU, uzatvorená medzi spoločnosťou SO-AND- SO a RSP TRANS s.r.o. dňa 03. 08. 2012 a žalobcom. Ďalej predložil k vystaveným faktúram dodacie listy, plniace lístky, nákladné listy na prepravu nebezpečných vecí, medzinárodné nákladné listy CMR a „Elektronický sprievodný dokument“ (e-SD).
10. Správca dane zaslal žiadosti o MVI, v ktorých žiadal o preverenie obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou SO-AND-SO. Z odpovedí na žiadosti o MVI v súvislosti s preverovaniami spoločnosti SO-AND-SO bolo zistené, že nakúpený tovar predávala spoločnosti Jadris, ktorá ho ihneď predávala spoločnosti Rodener Group a všetky tieto transakcie (dodávky) boli vykonané bez prepravy. Z jednotlivých potvrdení prevzatia tovaru na CMR dokladoch získaných od preverovaných prepravcov: Autotrans Petrol, Tohoz CZ, TTS, Věrami, JASA s.r.o., Kuchařík autodoprava s.r.o., JP servis, Invest Trust s.r.o., TEZET s.r.o., VMT Trans s.r.o., Peter Škuta - TRANSEUROPE, vyplynulo, že že spoločnosť' SO-AND-SO s.r.o. nebola príjemcom tovaru (konečným odberateľom tovaru), t. j. nie je toto dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru a jednalo sa o tzv. „nepohyblivú dodávku“, nakoľko prepravou nie je zaťažená ani dodávka SO-AND-SO s.r.o. - Jadris ani dodávka Jadris - Rodener Group, ale až dodávky na ďalších stupňoch reťazca dodaní, kde dochádza k objednávaniu prepravy, organizácii prepravy a znášaniu nákladov prepravy.
11. Správca dane za účelom preverenia deklarovaného tuzemského zdaniteľného plnenia od dodávateľa KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. zaslal dožiadanie miestne príslušnému správcovi dane Daňový úrad Bratislava. Na základe odpovedí na dožiadanie bolo zistené, že spoločnosť KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. sa na adrese sídla nezdržuje a má tam len virtuálne sídlo, zásielky sa vracajú späť neprevzaté s poznámkou „adresát neznámy".
12. Na ústnom pojednávaní dňa 20. 06. 2013 bývalý konateľ spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s r.o.C. L. (bol konateľom v preverovanom období od 14. 01. 2011 do 21. 09. 2012) uviedol, že faktúry na preverované zdaniteľné plnenia vystavil, ale ich nevedel predložiť, pretože si ich ponechal bývalý spoločník K. V. a takisto nevedel predložiť žiadne doklady potvrdzujúce jeho tvrdenia. Uviedol, že dodávateľom tovaru bola česká spoločnosť ČEPRO, a.s., Praha, ktorá zabezpečovala aj prepravu svojimi vozidlami zo svojho skladu priamo do skladov žalobcu, spoločnosť KOLO KOMPANY, spol. s r.o. žiadne sklady nemala. Ostatní konatelia sa na ústne pojednávanie nedostavili, pričom C. T., Maďarsko (konateľ v období 28. 11. 2012 - 11. 03. 2013) písomne oznámil, nedisponuje žiadnymi dokladmi spoločnosti a o činnosti spoločnosti nemá žiadne vedomosti. Ostatné predvolané osoby na predvolanie žiadnym spôsobom nereagovali.
13. Žalobca sa k obchodnej spolupráci s KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. vyjadril dňa 16. 05. 2013 a uviedol, že nákup bol uskutočnený na základe rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 25. 02. 2011, pričom s C. L. rokoval konateľ žalobcu H. U., prepravu tovaru zabezpečoval žalobca na vlastné náklady, buď vlastnými vozidlami alebo prostredníctvom prepravcu L., ktorý mu ju aj fakturoval. Kto bol dodávateľom tovaru nevedel uviesť. Predložil aj prepravné doklady (CMR) k tovaru motorová nafta, k tovaru benzín žiadne prepravné doklady nepredložil. Na všetkých prepravných dokladoch, ktoré predložil (preprava tovaru motorová nafta), je uvedený odosielateľ ČEPRO, a.s.
14. Správca dane spísal dňa 12. 06. 2013 so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej sa mal konateľ vyjadriť k obchodnej spolupráci so spoločnosťou ARZETO s.r.o., VAREZZAN s.r.o., Uneda s.r.o. a SO-AND-SO s.r.o.. Konateľ žalobcu sa na pojednávaní nevyjadril a nepredložil kúpno- predajné zmluvy, boli dňa 28. 06. 2013 na daňový úrad listom doručené odpovede na jednotlivé otázky správcu dane. Na základe doručených odpovedí na žiadosti o MVI v súvislosti s preverovaním priamych odberateľov žalobcu bolo zistené, že spoločnosti uvedené spoločnosti so správcom dane nespolupracujú, sú nekontaktné, zásielky nepreberajú a na výzvy správcu dane nereagujú.
15. O výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly zo dňa 19. 06. 2015. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 26. 06. 2015. Žalobca doručil správcovi dane dňa 14. 07. 2015 písomné vyjadrenie k protokolu k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 19. 06. 2015. Správca dane dňa 18. 08. 2015 prerokoval so žalobcom ním predložené pripomienky a dôkazy k zisteniam uvedeným v protokole, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 18. 08. 2015.
16. Daňový úrad Nitra na základe výsledku daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na zdaňovacie obdobie august 2012 vydal rozhodnutie č. 20752391/2015 zo dňa 02. 09. 2015, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 989.132,22 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 633.684,58 eur a vyrubil daň v sume 355.447,64 eur.
17. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 21465363/2015 zo dňa 15. 12. 2015, ktorým potvrdilo rozhodnutie správcu dane zo dňa 02. 09. 2015. Dňa 11. 03. 2016 žalobca podal podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 12. 2015 mimo odvolacieho konania na Ministerstvo financií SR. Ministerstvo financií SR po preskúmaní zrušilo rozhodnutie č. 21465363/2015 zo dňa 15. 12. 2015 a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že Daňový úrad Nitra, ako aj žalovaný posúdili vyčíslenie základu dane podľa § 22 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. pri neuznanom oslobodení od dane podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona nesprávne.
18. Nové konanie v danej veci viedol Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, ktorý rozhodnutím č. 1673435/2016 zo dňa 04. 11. 2016 určil žalobcovi rozdiel v sume 838.772,34 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 633.648,58 € a vyrubil daň v sume 205.087,98 €.
19. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom v odvolacom konaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 202959/2017 zo dňa 03. 03. 2017 a rozhodnutie rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 1673435/2016 zo dňa 04. 11. 2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne opäť správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 20. 04. 2017, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 838.772,34 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 633.648,58 € a vyrubil daň v sume 205.087,98 €. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 09. 08. 2017 tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 20. 04. 2017.
20. Rozhodnutie žalovaného opäť napadol podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania žalobca, pričom Ministerstvo financií SR listom zo dňa 21. 02. 2018 oznámilo žalobcovi, že dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 08. 2017, ktorým potvrdilo Rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 393499/2017 zo dňa 20 .04. 2017 nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom.
21. Žalobca podal dňa 30. 10. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 09. 08. 2017 žalobu na Krajský súd Bratislava, ktorý rozhodol rozsudkom č. k. 5S 220/2017-270 zo dňa 09. 04. 2019, ktorým zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1269982/2017 zo dňa 09. 08. 2017 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 393499/2017 zo dňa 20. 04. 2017 a vec vrátil Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty na ďalšie konanie. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave mal vo vyrubovacom konaní pokračovať Daňový úrad Nitra, ktorý vykonal daňovú kontrolu. Krajský súd v Bratislave sa rovnako vyslovil, aby správca dane v ďalšom konaní skúmal dodržanie náležitej starostlivosti žalobcom v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora EÚ (ďalej len SD EÚ) vo veci C-80/11 „Mahagében a Dávid“.
22. Daňový úrad Nitra spísal so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 26. 11. 2019 zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej ho oboznámil so skutočnosťou, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. 5S 220/2017-270 zo dňa 09. 04. 2019 zrušil rozhodnutie žalovaného i Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty zo dňa 20. 04. 2017 a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom vyrubovacom konaní má pokračovať Daňový úrad Nitra. Splnomocnený zástupca žalobcu bol dňa 26. 11. 2019 oboznámený s výsledkami a závermi z dokazovania vykonaného v rámci výkonu daňovej kontroly, ktoré boli pri pojednávaní zrekapitulované, so zistenými porušeniami zákona o DPH, s vysporiadaním sa správcu dane s námietkami daňového subjektu, ktoré vzniesol k protokolu č. 20395382/2015, ktoré boli pri pojednávaní zrekapitulované, s vyčísleným rozdielom dane a so spôsobom jeho výpočtu.
23. Ďalej bol na pojednávaní oboznámený so skutočnosťou, že Daňový úrad Nitra v ďalšom vyrubovacom konaní v súlade s § 24 ods. 3 a § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov zistil a vyhodnotil informácie, ktoré má k dispozícii v Informačnom systéme FS (ďalej „IS FS“), v informačnom systéme VIES a tiež informácie, ktoré sú verejne dostupné na internete na stránkach Obchodného registra SR (www.orsr.sk) a Obchodního rejstříku ČR (https://or.justice.cz/ias/ui/rejstrik), o čom spísal Úradný záznam č. 102628668/2019 zo dňa 15. 11. 2019 v súlade s § 19 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, aby v nadväznosti na názor Krajského súdu v Bratislave posúdil, či žalobca konal s náležitou odbornou starostlivosťou plne v súlade s komunitárnym právom a tiež v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a zásadou starostlivosti riadneho hospodára, ktoré sú premietnuté aj v ustanoveniach Obchodného zákonníka. Vykonaným preverovaním správca dane dospel k záveru, že žalobca v prípade českých obchodných spoločností ARZETO s.r.o., VAREZZAN s.r.o., Uneda s.r.o, a SO-AND-SO s.r.o., ktoré boli všetky jeho novými obchodnými partnermi a ktoré boli na slovenskom trhu neznáme, nevykonal všetky opatrenia, ktoré boli od neho možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že nebude účastný dodávok poznačených neplnením alebo podvodom vo vzťahu k DPH, pretože ak by tieto spoločnosti preveril vo verejne dostupných databázach bol by zistil, že sa jedná vo všetkých prípadoch o spoločnosti, ktoré si neplnia svoje povinnosti a tiež ktoré pred zamýšľaným uskutočnením obchodných transakcií so žalobcom zmenili sídlo, vlastníkov aj štatutárov. Správca dane daňový subjekt pri pojednávaní zároveň oboznámil so zistením, že na jeho prípad nemožno aplikovať rozsudok SD EÚ vo veci C-80/11 „Mahagében a Dávid“, a to ani v prípade deklarovaných odberateľov ARZETO s.r.o., VAREZZAN s.r.o., Uneda s.r.o. a SO-AND-SO s.r.o. a ani v prípade deklarovaného dodávateľa KOLO-KOMPANY, spol. s r.o., pretože skutkový stav (skutočnosti a skutkové okolnosti) zistený pri ním deklarovaných dodávkach v popísaných prípadoch nevykazuje potrebné prvky zhody s prípadom vo veci C-80/11. Správca dane ďalej v predmetnej zápisnici uviedol, že z doterajších podaní žalobcu v súvislosti s vykonanou daňovou kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012 a následnými vyrubovacími konaniami nevyplynuli žiadne nové dôkazy, ktoré by zakladali dôvod vykonať v predmetnej veci ďalšie dokazovanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
24. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101217655/2020 zo dňa 24. 07. 2020 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102816273/2019 zo dňa 06.12.2019, ktorým Daňový úrad Nitra podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume 838. 772,56 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, t. j. nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v sume 633.684,58 eura, a vyrubil žalobcovi daň v sume 205.087,98 eura.
25. V odôvodnení popísal skutkový stav zistený správcom dane tak, ako vyplýva z časti I. tohto rozsudku. K námietkam žalobcu, ktoré tvorili obsah podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správu dane zo dňa 06. 12. 2019 zaujal nasledovné stanovisko: žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období august 2012 deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu pre odberateľov ARZETO s.r.o., VAREZZAN s.r.o., Uneda s.r.o. a SO-AND-SO s.r.o. Pri deklarovaných zdaniteľných obchodoch uplatnil oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane oslobodenie od dane z týchto transakcií neuznal, pretože daňový subjekt fakturoval dodanie tovaru bez prepravy a prepravu tovaru si nezabezpečili ani uvedení odberatelia vlastnými vozidlami, resp. na ich účet.
26. Uviedol námietky žalobcu, podľa ktorého nie je podstatné, či prepravu tovaru alebo jeho odoslanie vykonal predávajúci alebo kupujúci alebo iná osoba na ich účet. Mal za to, že podmienky oslobodenia dodania tovaru vyplývajúce z ustanovenia § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty splnil, pretože je osobou registrovanou pre daň z pridanej hodnoty v tuzemsku a má postavenie platiteľa dane, a u všetkých zdaniteľných obchodov pre odberateľov ARZETO s.r.o,, VAREZZAN S.r.o., Uneda s.r.o. a SO-AND-SO s.r.o. išlo o pohyblivé dodávky podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Uvedené tvrdenie žalovaný neakceptoval, pretože ustanovenie § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov jednoznačne stanovuje, že oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. V danom prípade prepravu tovaru vykonali prepravcovia, a to buď na svoj účet a zároveň sa stávali aj vlastníkmi prepravovaného tovaru jeho nákupom na ďalších stupňoch reťazca, lebo išlo o viacstranné dodania tovaru s jedinou prepravou konečnému príjemcovi, alebo na účet iných spoločností, ktoré si na základe objednávok okrem dopravy zabezpečovali aj samotný nákup tovaru a stávali sa aj vlastníkmi tovaru.
27. Zdôraznil, že pre splnenie podmienok oslobodenia dodávky v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je nevyhnutné, aby všetky podmienky boli splnené súčasne a priradené k preverovanej dodávke. Nemožno prepravu vykonať na účet inej osoby, ktorá nadobudne vlastníctvo k tovaru až v nasledujúcej transakcii. Pre prípady reťazových dodávok zakladajúcich len jeden pohyb tovaru podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EU platia v súvislosti s oslobodením dane v prípade intrakomunitámych dodávok špecifické podmienky, ktoré je nevyhnutné dodržať a ktorých princípy sú definované v precedenčnom rozsudku vo veci C-245/04 EMAG. Rozsudok C-430/09, na ktorý žalobca poukázal, vychádza práve zo záverov rozsudku C-254/04, podľa ktorého až po posúdení všetkých okolností sa stanoví, ktorá z dodávok spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci spoločenstva. 28. Z jednotlivých zistení je zrejmé, že tovar bol predmetom viacstranných obchodov s určením konečných príjemcov tovaru, pričom ani jeden z odberateľov žalobcu ním nebol. Pri reťazových obchodoch, keď viacerí podnikatelia uzatvoria kúpne zmluvy na dodanie toho istého tovaru a preprava tohto tovaru je len jedna, sa dodanie tovaru s prepravou (tzv. pohyblivá dodávka) podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. priradí len k jednej dodávke tovaru a ostatné dodania sa posudzujú ako dodania bez prepravy (tzv. nepohyblivé dodávky) podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. V uvedených prípadoch dodanie tovaru sa uskutočnilo bez odoslania alebo prepravy, teda miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo, teda prevádzky spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. Podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z uvedená spoločnosť nesplnila, preto jej vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 citovaného zákona. Žalovaný poukázal i na vyjadrenie žalobcu obsiahnuté v odvolaní, že interpretácia dohôd zmluvnými stranami bola taká, že príslušný český daňový subjekt mal zaplatiť kúpnu cenu tovaru bez dopravy, tovar si mal vyzdvihnúť v SR a zabezpečiť jeho prepravu na územie ČR. Z uvedeného dôvodu uzavreli české daňové subjekty zmluvy s oprávnenými príjemcami ECOLL INVEST a. s. a RSP TRANS s. r. o.
29. Zároveň konštatoval, že odvolávanie sa žalobcu na to, že nezabezpečoval prepravu tovaru, preto nemal možnosť preveriť, či bol prepravený do iného členského štátu v súlade s údajmi uvedenými na prepravnom doklade (CMR), je podľa neho právne irelevantné. Rovnako považoval za právne irelevantnú námietka žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za prípadne podvodné konanie svojho obchodného partnera, ak o jeho podvodnom konaní nemal vedomosť (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04), pretože z doručených odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v súvislosti s preverovaním priamych odberateľov žalobcu bolo zistené, že so správcom dane nespolupracujú, sú nekontaktné, zásielky nepreberajú a na výzvy správcu dane nereagujú. Dokonca sa u spoločnosti SO-AND-SO s. r. o. nepodarilo nájsť jej sídlo a v prípade spoločnosti ARZETO s. r. o. sídlo bolo len v administratívnej budove bez skladových priestorov. Nedostatky sa u nich vyskytli aj v podávaní daňových priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie, majú vysoké nedoplatky a na bankových účtoch okrem bankových poplatkov nevykazujú žiadne pohyby. Z niektorých odpovedí dokonca vyplýva, že žalobca mal vedieť, že prepravu neobjednal a nezabezpečil jeho priamy odberateľ (ARZETO s. r. o., VAREZZAN s. r. o., Uneda s. r. o.), napriek tomu dal vodičovi pokyn, že má na dokladoch CMR ako príjemcu uviesť konkrétnu spoločnosť, t. j. svojho odberateľa.
30. Žalovaný ďalej uviedol, že zo zistení správcu dane jednoznačne vyplýva, kto znášal náklady spojené s prepravou a ktorý článok v reťazci je pohyblivou dodávkou. Boli vypočutí vodiči motorových vozidiel, ktorí prepravovali deklarovaný tovar, resp. štatutárni zástupcovia prepravcov, ako aj osoby zodpovedné za vybavovanie objednaných prepráv. Skutkový stav bol v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. náležíte zistený a námietky žalobcu, že splnil všetky podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. sú neopodstatnené.
31. V konečnom dôsledku k zistenému skutkovému stavu nemalo výhrady ani Ministerstvo financií SR, ktoré v rámci preskúmavania rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 20752391/2015 zo dňa 02. 09. 2015 mimo odvolacieho konania v zmysle § 77 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. konštatovalo daňovými orgánmi nesprávne aplikovanie § 22 zákona č. 222/2004 Z. z., preto i námietka žalobcu, že správca dane nezabezpečil od svojich odberateľov vyjadrenia k spôsobu uskutočnenia prepravy dodávaného tovaru, je podľa žalovaného neopodstatnená.
32. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu pri preverovaní dodávateľských faktúr od spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s r.o., ako i námietka, že správca dane vykonaným dokazovaním nepreukázal, že pri odpočítaní dane bolo z jeho strany porušené ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že podľa žalobcu správca dane svoj záver podložil iba zistením, že spoločnosť KOLO-KOMPANY, spol. s r. o. je v sídle spoločnosti nezastihnuteľná a svedeckou výpoveďou C. L., konateľa spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s r. o. v období od 14. 01. 2011 do 21. 09. 2012, pritom dodanie tovaru bolo potvrdené predovšetkým uvedenou svedeckou výpoveďou a predloženými dokladmi a vysvetleniami. Zároveň podľa žalobcu z dôvodu, že prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ KOLO-KOMPANY, spol. s r. o., nie je dôvodné, aby mal akékoľvek doklady o jeho preprave. Žalovaný k vyššie uvedeným námietkam žalobcu uviedol, že podľa vyjadrenia C. L., dodávateľom tovaru bola spoločnosť ČEPRO, a. s., ktorá zabezpečila prepravu svojimi vozidlami zo svojho skladu priamo do skladov žalobcu. V tejto súvislosti považoval za nutné poukázať na zistenia správcu dane, že v colnom systéme SysNeD, resp. EMCS, ani v e-SD (elektronické sprievodné doklady pri preprave) neexistujú žiadne doklady preukazujúce prepravu tovaru (CMR, CIM), ani dodanie (faktúry, dodacie listy) zo spoločnosti CEPRO a. s.
33. Pri dodaní motorovej nafty spoločnosťou KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. sa tieto dodávky nachádzajú v colnom systéme SysNeD, resp. EMCS a dodávateľ ju dodal bez prepravy, pričom následne dochádzalo k reťazovým dodávkam, kde preprava bola vykonaná vždy buď žalobcom alebo na jeho účet. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora ES konštatoval, že v uvedených prípadoch pohyblivou dodávkou, ktorá jediná má nárok na oslobodenie od dane, je dodávka spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. žalobcovi a dodávka, ktorá jej predchádzala, je v zmysle záverov rozsudku C-245/04 EMAG dodávkou bez prepravy s miestom dodávky určeným v členskom štáte odoslania, ktorým je Česká republika. Skutočnosť, že v tomto prípade nešlo o tuzemskú dodávku, potvrdzuje aj tvrdenie žalobcu, že si tovar priviezol z Českej republiky sám, resp., že za jeho dopravu zaplatil prepravcovi KUCHAŘÍK autodoprava s.r.o. Keďže nešlo o tuzemské dodávky, nevznikla pri nich dodávateľovi daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v tuzemsku, a zároveň tým nevzniklo ani odberateľovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, pretože nebola splnená základná podmienka vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku z titulu dodania tovaru.
34. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane opakovane nepredvolal k vypočutiu bývalého a súčasného konateľa spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s r. o., žalovaný poukázal na vyjadrenie C. T. z Maďarska, konateľa KOLO-KOMPANY, spol. s r. o. od 28. 11. 2012 do 11. 03. 2013, ktorý sa na predvolanie nedostavil, ale zaslal list, v ktorom správcovi dane okrem iného oznámil, že žiadne účtovné doklady nedostal, a teda je dôvodný predpoklad, že žiadne doklady nemohol odovzdať ani M. M., ktorý sa stal konateľom od 11. 03. 2013.
35. K požiadavke žalobcu o vypočutie svedkov - štatutárnych zástupcov obchodných partnerov pochádzajúcich z iných členských štátov žalovaný uviedol, že správca dane nemôže aplikovať predpisy právneho systému Slovenskej republiky na cudzích štátnych príslušníkov. V tejto súvislosti má správca dane možnosť postupovať podľa ustanovení zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, čo v danom prípade využil. 36. K námietke žalobcu, že mu správca dane určil krátku lehotu na vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 26. 11. 2019 uviedol, že správca dane v súlade s ustanovením § 27 ods. 1 daňového
poriadku určil žalobcovi osem-dňovú lehotu. Dlhšiu lehotu na vyjadrenie daňového subjektu správca dane nepovažoval za potrebnú, pretože v tomto vyrubovacom konaní nevykonával nové dokazovanie, ale vo veci rozhodol na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 5S 220/2017-270 zo dňa 09. 04. 2019, ktorý pôvodné rozhodnutie zrušil iba z dôvodu, že ho vydal nekompetentný orgán. Okrem toho zaviazal správcu dane, aby konanie žalobcu posúdil z pohľadu záverov uvedených v rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C-80/11. To znamená, že žalobca bol o všetkých kontrolných zisteniach správcu dane informovaný aj pred týmto ústnym pojednávaním, preto 8-dňová lehota určená správcom dane bola primeraná.
37. Žalobca namietal v podanom odvolaní i dĺžku konania. V tejto súvislosti s poukázaním na ustanovenia § 69 zákona daňového poriadku žalovaný mal za to, že v danom prípade nedošlo k zániku práva vyrubiť daň a dĺžka konania bola zapríčinená podaniami žalobcu.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
38. Žalobca v rozsiahlej žalobe (64 strán) zo dňa 12. 10. 2020, doručenej správneho súdu 13. 10. 2020 žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 07. 2020, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 06. 12. 2019. Považoval rozhodnutia za nezákonné, pretože: (i) nerešpektovali právny názor Krajského súdu v Bratislave, (ii) vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, (iii) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, (iv) zistenie skutkového stavu orgánmi finančnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, (v) skutkový stav, ktorí vzali orgány finančnej správy za základ rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a/alebo nemá v nich oporu, (vi) v konaní pred orgánmi finančnej správy došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.
39. V časti I. žaloby popísal žalobca zistený skutkový stav, ako vyplýva z vyššie uvedeného priebehu administratívneho konania, preto ho súd nepovažuje za potrebné opakovať.
40. K dôvodu nezákonnosti - nedostatočne zistenému a nesprávne vyhodnotenému skutkovému stavu a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že daňový úrad neskúmal dostatočným spôsobom, kde a kedy získali koneční príjemcovia tovaru oprávnenie nakladať s tovarom ako vlastníci a nesprávnym výkladom právnych predpisov a judikatúry SD EÚ došli k neprávnemu záveru, že prepravu je možné priradiť len k tomu dodaniu, ktorého účastníkom na strane dodávateľa či odberateľa bola osoba, ktorý zabezpečila prepravu a zaplatila prepravné náklady.
41. Žalobca v žalobe tvrdil, že preukázal splnenie podmienok oslobodenia dodávok tovaru od dane podľa § 43 zákona o DPH v zákonom požadovanom rozsahu a to kópiu faktúry, prepravným dokladom s uvedením miesta určenia, inými dokladmi ako napr. rámcovou kúpnou zmluvou, potvrdením o úhrade, objednávkami, dokladom o preverení registrácie odberateľa pre DPH, v inom členkom štáte, rozhodnutím o registrácii a inými dokladmi. Z logického výkladu § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že na to, aby bolo možné oslobodiť dodávku tovaru do iného členského štátu od dane, je potrebné splniť tieto podmienky - právo nakladať s tovarom ako vlastník musí prejsť na nadobúdateľa tovaru, tovar musí fyzicky opustiť územie tuzemska, teda musí byť odoslaný alebo prepravený do miesta určenia na území iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, nadobúdateľ je osobu indentifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Je preukázané, že preprava tovaru do iného členského štátu bola vo všetkých prípadoch uskutočnená a tovar fyzicky opustil územie SR. Žalobca dodal tovar českým spoločnostiam s dodacou podmienkou ex works (zo skladu), právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na českú spoločnosť prevzatím tovaru dopravcom, ktorého podľa dohody zabezpečila česká spoločnosť. Tento moment prestavuje moment odoslania tovaru žalobcom do miesta určenia, ktoré česká spoločnosti uviedla v objednávke. Pretože žalobca nezabezpečoval prepravu tovaru, nemal možnosť preveriť, či bol tovar prepravený do iného členského štátu v súlade s interpretáciou kúpnej zmluvy zmluvnými stranami a údajmi uvedenými na prepravnom doklade (CMR) a či preprava tovaru bola uskutočnená na účet českých spoločností.
42. Žalobca považoval záver orgánov finančnej správy o tom, že dodávka medzi ním ako dodávateľom a českou spoločnosťou ako nadobúdateľom bola nepohyblivá, za zmätočný a nedôvodný, ktorý odporuje interpretácii právnych predpisov v oblasti DPH Súdnym dvorom EÚ. Skutočnosť, že česká spoločnosti
ako prvý odberateľ v reťazci nie je príjemcom tovaru lebo konečným odberateľom tovaru neodôvodňuje záver, že príslušná dodávka medzi dodávateľom a prvým odberateľom je nepohyblivá. Zákona o DPH nijako nevyžaduje, aby prvý odberateľ bol končeným príjemcom tovaru a disponoval skladovými priestormi, ako sa to snaží naznačiť správca dane. Poukázal pritom na rozsudok vo veci Euro Tyre (C-430/09), z ktorého citoval. Rovnako tak skutočnosť, že prepravu zabezpečovali iné subjekty ako priamy odberateľ, nezamedzuje možnosti kvalifikovať prvú dodávku ako pohyblivú, čo potvrdzuje aj judikatúra SD EÚ. Žalobca tiež poukázal na to, že smernica o DPH ani zákon o DPH neposkytuje konkrétnejšiu úpravu reťazových obchodov, ale len všeobecný právny rámec, a preto je pri ich posudzovaní kľúčovou judikatúra SD EÚ a v tejto súvislosti poukázal tiež na rozsudok EMAG (C-245/04), z ktorého citoval. Daňový úrad považoval pre posúdenie miesta dodania za rozhodujúce tzv. kritérium organizácie dopravy, pričom neskúmal dostatočným spôsobom otázku, kde a kedy získali koneční príjemcovia tovaru oprávnenie nakladať s tovarom ako vlastníci. Daňový úrad zameral dokazovanie na posúdenie otázky, ktorý subjekt zabezpečoval prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu a ktorý subjekt znášal náklady na prepravu. Iné okolnosti neboli v rámci daňovej kontroly zisťované. V tejto súvislosti poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1Afs/87/2016 zo dňa 19. 01. 2017. Vzhľadom na to, že zo strany daňového úradu malo byť dokazovanie zamerané na zistenie, kedy koneční príjemcovia tovaru nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastníci a mal byť zohľadnený zámer kupujúceho v okamihu dodania tovaru, mali byť vypočutí konatelia spoločností, ktoré boli na konci reťazca, ktorí sa mali k uvedenej otázke vyjadriť. Žalobcovi nebolo jasné, na základe akej skutočnosti daňový úrad tvrdí, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na konečných príjemcov tovaru už v tuzemsku. Namietal, že neboli vypočutí aj konatelia spoločností, ktoré boli konečnými príjemcami tovaru, ale len vodiči motorových vozidiel použitých na prepravu tovaru, štatutári firiem, ktoré fyzicky vykonali prepravu a štatutári špedičných firiem, u ktorých bola preprava objednaná.
43. Orgány finančnej správy dospeli nesprávnym výkladom právnych predpisov a judikatúry SD EÚ k neprávnemu záveru, že prepravu je možné priradiť len k tomu dodaniu, ktorého účastníkom na strane dodávateľa i odberateľa bola osoba, ktorá zabezpečila prepravu a zaplatila prepravné náklady. K uvedenému názoru poukázal žalobca na rozsudok SD EÚ vo veci Euro Tyre, rozsudok Krajského súdu v Prahe č. k. 46Af 12/2015-45 zo dňa 30. 03. 2016, rozsudok NSS ČR č. k. 1Afs 87/2016 -45 zo dňa 19. 01. 2017, z ktorých v abstratke aj niektoré body citoval.
44. Žalobca tvrdil, že judikatúra SD EÚ stále nestanovuje jasné kritériá pre priradenie oslobodenia od dane k jednému z dodaní v dodávateľskom reťazci a následné určenie mieste ostatných dodaní. Právna istota daňových subjektov je tak obmedzená. V tejto súvislosti poukázal na návrhy generálnej advokátky Julianne Kokott prednesených vo veci Herst (C-401/18). Žalobca konal pri posúdení dodávok v dobrej viere, že podmienky oslobodenia od dane sú splnené. Žalobca nemal vedomosť o prípadnom porušení podmienok § 43 ods. 1 zákona o DPH a orgány finančnej správy nevyvrátili dobrú vieru žalobcu, hoci správca dane tvrdí opak, postup žalobcu mimo rámec potrebnej opatrnosti nepreukázal. Podľa dohôd, ktoré žalobca uzatváral s českými spoločnosťami, boli ceny dodávok tovaru dojednané bez dopravy s určeným miestom plnenia sklad predávajúceho. Interpretácia dohôd zmluvnými stranami bola taká, že príslušná česká spoločnosť mala zaplatiť kúpnu cenu tovaru bez dopravy, tovar si mala vyzdvihnúť v SR a zabezpečiť jeho prepravu na území ČR. Fyzicky pohyb tovaru a jeho premiestnenie z územia SR na územie ČR bolo preukázané a to aj prostredníctvom systému EMCS a potvrdením zo strany spoločností, ktoré vykonali prepravu tovaru. Príjemcom tovaru boli príslušné české spoločnosti ako priami nadobúdatelia. Daňový úrad a žalovaný však tvrdia, že z jednotlivých potvrdení prevzatia získaných od dopravcov tovaru na CMR dokladoch vyplýva, že české spoločnosti neboli príjemcami tovaru a zo odpovedí na žiadosti o MVI vyplýva, že nezabezpečovali prepravu tovaru a neznášali náklady na prepravu tovaru, s čím sa žalobca nestotožnil. Ak by aj došlo k porušeniu podmienok § 43 ods. 1 zákona o DPH, mohlo sa tak stať len konaním českých spoločností ako odberateľa bez vedomia žalobcu. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za prípadné podvodné konanie svojho obchodného partnera, ak o jeho podvodnom konaní nemal vedomosť, túto zásadu potvrdzuje aj judikatúra SD EÚ napr. rozsudok v spojených veciach C-493/04 a C 440-04 Axel Kittel a Recolta Recykling.
45. V ďalšej časti žaloby sa zaoberal tvrdeniami daňového úradu o nedodržaní náležitej starostlivosti v súvislosti s preverením svojich obchodných partnerov a tieto považoval za arbitrárne, účelové, ktoré nemajú oporu v skutkovom stave. Uviedol, že obchodné vzťahy českých spoločností s konečnými príjemcami tovaru boli obchodným tajomstvom českých obchodných spoločností a preto nebolo reálne, aby tieto české spoločnosti poskytli poverenie konečným príjemcom na prevzatie tovaru, pretože by ich
museli pred daňovým subjektom identifikovať a stratili by tak svoju trhovú výhodu. Poverení podpísaním dodacieho listu boli vodiči cisterien, ktorí tovar od žalobcu preberali, keďže tento bol dodaný zo skladu žalobcu. K námietke správcu dane, že žalobca nedisponuje medzinárodnými nákladnými listami CMR, v ktorých by jeho deklarovaní odberatelia svojim podpisom potvrdili v odd. 24 prevzatie tovaru v mieste iného členského štátu a dátum jeho prevzatia a ani predložené plniace lístky nie sú deklarovanými príjemcami podpísané uviedol, že všetky doklady obsahujú potvrdenie prevzatia tovaru dopravcom. Žalobca k tomu uviedol, že v uvedenom oddiele je pečiatka a podpis iného subjektu ako priameho odberateľa a táto skutočnosť nemusí byť prejavom rizikovosti obchodnej transakcie, tovar mohla prevziať osoba poverená priamym odberateľom, resp. konečným príjemcom. Žalobca dodával tovar zo skladu, prepravu tovaru nerealizoval, pričom zákon o DPH nevyžadoval v uvedenom čase potvrdenie prevzatia tovaru odberateľom v inom členskom štáte, len uvedenie miesta určenia na prepravnom doklade, prevzatie tovaru na dodacom liste potvrdil svojim podpisom vodič cisterny, ktorého identifikačné údaje uviedol český odberateľa v objednávke.
46. Verejne dostupné informácie v čase realizácie obchodov neboli natoľko závažné, aby bolo možné považovať české spoločnosti za rizikových obchodných partnerov. S odstupom času a na základe informácií, ktoré daňový úrad uviedol v rozhodnutí, sa môžu javiť ako rizikové, avšak spoluprácu je potrebné posudzovať v kontexte informácií, ktoré boli verejne známe v čase realizácie obchodov.
47. Žalobca v žalobe namietal, že preverovanie na základe medzinárodnej výmeny informácií bolo nedostatočné pre formuláciu záverov orgánov finančnej správy. Namietal, že neboli vypočutí konatelia českých spoločnosti (ARZETO, VAREZZAN, Uneda a So-AND-SO), ktoré boli odberateľmi tovaru od žalobcu, pričom česká finančná správa sa vo viacerých prípadoch uspokojila s konštatovaním, že daná česká spoločnosť bola nekontaktná, alebo sa nepodarilo nájsť sídlo českej spoločnosti. Tiež namietal, že neboli vypočutí konatelia spoločností, ktoré nakupovali tovar priamo od českých spoločností a konatelia konečných príjemcov tovaru, ktorí by sa moli vyjadriť k otázke prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník.
48. V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že keďže tovar bol fyzicky premiestnený z územia SR na územie ČR, kde bol aj spotrebovaný, daň z pridanej hodnoty v konečnom dôsledku mala byť odvedená v ČR, a nie na Slovensku a teda Slovenskej republike nevznikla v danom prípade strata na daňových príjmoch. Žalobca konal v dobrej viere, že odberatelia tovaru vykonali prepravu, resp. bola vykonaná na ich účet a konali v súlade s príslušnými predpismi. Nie je dôvod domnievať sa, že žalobca vedel alebo predpokladal, že bol zahrnutý do mechanizmu podvodu. Daňový úrad v rozhodnutí sa odvoláva na judikatúru SD EÚ, pričom ale na prípad žalobcu je nesprávne aplikuje. V tejto časti opakovanej poukazuje na rozhodnutia SD EÚ, ktoré sú už uvedené vyššie v texte obsahu žaloby. Ďalej poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci Mecsek - Gabona (C-273/11), ktorý citoval správca dane, pričom podľa názoru žalobcu nie je aplikovateľný na prípad žalobcu, lebo nebolo preukázané, že by si žalobca nesplnil povinnosti uložené v oblasti dokazovania, resp. že by žalobca vedela alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal odberateľ a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho účasti na tomto podvode. V súvislosti s rozsahom dôkazného bremena citoval správca dane rozsudok vo veci Twoh Internatioonal (C-184/05), ktorý tiež podľa názoru žalobcu nie je na jeho prípad aplikovateľný, pretože podľa názoru žalobcu svoje dôkazné bremeno uzniesol.
49. K obstaraniu tovaru od spoločnosti KOLO-KOMPANY spol. s r.o. nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že nákupy benzínu od uvedenej spoločnosti neboli preukázané. Dodanie potvrdili C. L. (konateľ KOLO-KOMPANY spol. s r.o. v čase uskutočnenia obchodov) ako i vysvetlenia a doklady, ktoré predložil žalobca. Daňový úrad svoj záver oprel o neschopnosť KOLO-KOMPANY spol. s r.o. preukázať uskutočnené dodávky z dôvodu, že spoločnosť je nekontaktná a bývalý konateľ doklady nemá k dispozícii. Poukázal na výpoveď J. L., ktorý potvrdil dodanie tovaru, ale nevedel predložiť faktúry, preto ich ponechal bývalý spoločník K. V.. Na ťarchu žalobcu nemôže byť ani skutočnosť, že K. V. a súčasný konateľ spoločnosti M. M. na predvolanie na výsluch nereagovali. Namietal a nie je mu jasné, prečo daňový úrad opätovne nepredvolal na výsluch K. V., ktorý bol konateľom do momentu, kedy sa ním stal C. T. a preto je pravdepodobné, že k C. T. nedostal účtovné doklady, mohol by ich mať práva K. V.. Namietal, že správca dane nevyužil možnosť vypočuť K. V. a M. M. prostredníctvom MVI. Ďalej žalobca uviedol, že tovar, ktorý kupoval od spoločnosti KOLO-KOMPANY spol. s r.o. bol dodaný českou spoločnosťou ČEPRO, a.s., ktorá zabezpečovala prepravu tovaru svojimi vozidlami
zo svojho skladu priamo do skladov žalobcu a preto uvedenými doklady môže disponovať jedine KOLO-KOMPANY spol. s r.o., príp. jej dodávateľ. Podľa rámcovej kúpnej zmluvy bol miestom plnenia sklad žalobcu vo Vlčanoch. Namietal, že správca dane nepomenoval dôkazy, ktoré mal ešte žalobca predložiť. Žalobca kupoval tovar ako tuzemské dodanie od spoločnosti KOLO-KOMPANY spol. s r.o. a preto nemôže disponovať prepravnými dokladmi. Preprava sa uskutočnila výlučne na základe dvojstranného právneho vzťahu medzi predávajúcim (KOLO-KOMPANY spol. s r.o. a jeho dodávateľom (ČEPRO, a.s.). Žalobca vzhľadom na to, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že v prípade tovaru benzín neexistujú žiadne záznamy o takýchto dodávkach v colnom systéme SysNeD ani e-SD, ani žiadne doklady preukazujúce prepravu, ani dodanie zo spoločnosti ČEPRO, a.s., žiadal žalobcu , aby správca dane opätovne vypočul J. L. za účelom, aby bol uvedený rozpor odstránený alebo vysvetlený, čo správa dane odmietol. Tvrdenie správcu dane, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu z faktúr za dodanie benzínu od dodávateľa KOLO-KOMPANY spol. s r.o. vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
50. V ďalšej časti žaloby sa žalobca venoval judikatúre NS SR a SD EÚ, ktorá podporuje interpretáciu, na základe ktorej nemožno dobromyseľnému účastníkovi obchodu uprieť právo na odpočítanie dane. Poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, 5 Sžf/49/2010, rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében (C-80/11) a Dávid (C-142/11).
51. Žalobca v žalobe namietal tvrdenia žalovaného, že v prípade dodania motorovej nafty od spoločnosti KOLO-KOMPANY spol. s r.o. nepreukázal vznik daňovej povinnosti v tuzemsku, ktorý je zákonnou podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane a toto považoval za neodôvodnené vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu. V tomto prípade išlo o dodanie a prepravu tovaru z ČR do SR, pričom prvá dodávka bola posúdená ako pohyblivá dodávka - intrakomunitárne dodanie z ČR do SR oslobodené od DPH a druhá dodávka medzi KOLO-KOMPANY spol. s r.o. a žalobcom bola vyhodnotená ako nepohyblivá dodávka v tuzemsku so vznikom daňovej povinnosti u KOLO-KOMPANY spol. s r.o. a vznikom práva na odpočítanie dane u žalobcu.
52. Žalobca namietal, že orgány finančnej správy pri posúdení dodania motorovej nafty od spoločnosti KOLO-KOMPANY spol. s r.o. dospeli nesprávnym výkladom právnych predpisov a judikatúry SD EÚ k zjednodušujúcemu záveru, že prepravu je možné priradiť len k tomu dodaniu, ktorého účastníkom na strane dodávateľa či odberateľa bola osoba, ktorá zabezpečila prepravu a zaplatila prepravné náklady. V konaní nebolo preukázané, že by spoločnosť KOLO-KOMPANY spol. s r.o. previedla právo nakladať s pohonnými hmotami ako vlastník na žalobcu v ČR. Interpretácia dohody zmluvnými stranami bola taká, že prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník zo spoločnosti KOLO-KOMPANY spol. s r.o. na žalobcu došlo až na území SR. O uvedenom svedčí aj dojednanie uvedené v čl. IV bodu 2 rámcovej kúpnej zmluvy, podľa ktorého miestom plnenia je sklad kupujúceho. Žalobca konal len ako prepravca poverený na vykonanie prepravy, nie ako odberateľ. Právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na žalobcu až v sklade vo Vlčanoch, nie v ČR. Subjektom, ktorý určoval miesto vykládky tovaru a ktorý znášal riziká spojené s tovarom počas prepravy bola spoločnosti KOLO-KOMPANY spol. s r.o., ktorá bola organizátorom prepravy. Žalobca bol poverený svojim dodávateľom k realizácii dopravy. Žalobca tiež požiadal správcu dane, aby prostredníctvom MVI požiadal českú daňovú správu o výsluch zástupcu spoločnosti ČEPRO, pričom na tieto návrhy žalobcu správca dane neprihliadol.
53. Daňový úrad v rozhodnutí poukázal na rozpor medzi výpoveď J. L., ktorý uviedol, že subdodávateľom tovaru fakturovaného spoločnosťou KOLO-KOMPANY spol. s r.o. bola spoločnosť ČEPRO, ktorá zabezpečovala prepravu tovaru svojimi vozidlami priamo do skladov žalobcu a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (CMR), podľa ktorých prepravu tovaru vykonal žalobca, resp. prepravca L. na účet žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na časť výpovede svedka J. L., v ktorej uviedol, že prepravu tovaru od KOLO-KOMPANY spol. s r.o. k žalobcovi prepravovala aj iná spoločnosť, okrem iného uviedol i žalobcu.
54. Žalobca namietal i nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok riadneho odôvodnenia, keď uvádzal, že sa žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, pričom uvedená námietka sa týka najmä dodania tovaru od spoločnosti KOLO- KOMPANY spol. s r.o., v rozhodnutí nedostatočne odôvodnil aplikáciu rozsudku EMAG na predmetnú situáciu a na vyhodnotenie o tom, ktorá dodávka je pohyblivá/nepohyblivá. V prípade dodávok českým spoločnostiam, pri ktorých si žalobca uplatnil oslobodenie od DPH, absentuje jednoznačná súvislosť
právnych argumentov žalovaného a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkové relevantné otázky.
55. V závere žaloby namietal, že správca dane mu poskytol neprimerane krátku lehotu na vyjadrenie sa k zápisnici o oboznámení s priebehom a výsledkami dokazovania vykonaného v rámci vyrubovacieho konania po daňovej kontrole a doručení rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Daňový úrad určil lehotu na predloženie vyjadreniam uvedeným v zápisnici do 04. 12. 2019, t. j. 8 kalendárnych dní na preštudovanie zápisnice, prípadné preverenie zistení v nej uvádzaných nahliadnutím do spisu vedeného správcom dane. Ani argument, že lehota bola primeraná, pretože daňový úrad nevykonával nové dokazovanie, ale vo veci rozhodol na základe rozsudku KS Bratislava, nemá opodstatnenie. Okrem toho namietal i neprimerane dlhú dĺžku konania, čím zasahuje do práv žalobcu. Daňová kontrola sa začala 21. 11. 2012 a bola ukončená 26. 06. 2015, teda trvala takmer 3 roky vrátane prerušenia. Vo veci bolo vydané už piate rozhodnutie žalovaného a štvrté rozhodnutie správcu dane.
IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
56. Žalovaný podal k žalobe vyjadrenie v podaní zo dňa 17. 05. 2021, v ktorom uviedol, že pri preverovaní dodania tovaru do iného členského štátu pre daňové subjekty ARZETO s.r.o., VAREZZAN s.r.o., Uneda s.r.o. a SO-AND-SO s.r.o. podľa zistení správcu dane ani jeden z uvedených daňových subjektov nebol konečným príjemcom tovaru. Prepravu tovaru vykonali prepravcovia, a to buď na svoj účet, a zároveň sa stávali aj vlastníkmi prepravovaného tovaru jeho nákupom na ďalších stupňoch reťazca, lebo išlo o viacstranné dodania tovaru s jedinou prepravou konečnému príjemcovi, alebo na účet iných spoločností, ktoré si na základe objednávok okrem dopravy zabezpečovali aj samotný nákup tovaru a stávali sa aj vlastníkmi tovaru. zdaniteľné obchody neprebiehali tak, ako boli deklarované, čo potvrdili aj vodiči, ktorí zabezpečovali prepravu tovaru. Okrem toho z doručených odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií s preverovaním priamych odberateľov bolo zistené, že so správcom dane nespolupracujú, sú nekontaktné, zásielky nepreberajú a na výzvy správcu dane nereagujú.
57. K námietke žalobcu, k zmätočnosti odôvodnenia žalovaného, v tom, ako posúdil dodávku tovaru medzi žalobcom a českými nadobúdateľmi žalovaný uviedol, že zákon o dani z pridanej hodnoty upravuje predaj toho istého tovaru medzi viacerými daňovými subjektmi, keď viacerí podnikatelia uzatvoria kúpne zmluvy na dodanie toho istého tovaru a preprava tohto tovaru je len jedna, potom sa dodanie tovaru s prepravou, tzv. pohyblivá dodávka podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov priradí len k jednej dodávke tovaru. Ostatné dodania sa posudzujú ako dodania bez prepravy, tzv. nepohyblivé dodávky podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. Pre prípady reťazových dodávok zakladajúcich len jeden pohyb tovaru podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platia v súvislosti s oslobodením dane v prípade intrakomunitárnych dodávok špecifické podmienky, ktoré je nevyhnutné dodržať, a ktorých princípy sú definované v precedenčnom rozsudku vo veci C-245/04 EMAG. Rozsudok C-430/09, na ktorý žalobca v žalobe poukazoval, vychádza práve zo záverov rozsudku C-254/04, podľa ktorého až po posúdení všetkých okolností sa stanoví, ktorá z dodávok spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci spoločenstva.
58. Podľa žalovaného správcom dane zistené pochybnosti pri realizácii obchodov a vierohodnosti predložených dokladov môžu nasvedčovať tomu, že žalobca nekonal v dobrej viere a neprijal všetky opatrenia, ktoré by sa od neho v rozumnej miere mohli vyžadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k podozreniu jeho účasti na daňovom podvode, preto neobstojí ani námietka žalobcu, že pri posúdení dodávok konal v dobrej viere, že podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty sú splnené, a že nemôže niesť zodpovednosť za konanie svojho odberateľa. Žalobca pri deklarovaní dodávok oslobodených od dane z pridanej hodnoty je spolu s odberateľom plne zodpovedný za preukázanie všetkých podmienok vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich túto oblasť bez akýchkoľvek pochybností. Splnenie týchto povinností nemôže preniesť na prepravcu dodávateľ ani odberateľ tovaru.
59. K ďalšej námietke žalobcu o nedostatočnom o neakceptovaní jeho žiadosti o vypočutie konateľov spoločností ARZETO s.r.o., VAREZZAN s.r.o., Uneda s.r.o. a SO-AND-SO s.r.o., žalovaného uviedol,
že získané dôkazy správcu dane dostatočne preukazovali, že zo strany žalobcu nebolo jednoznačne preukázané uplatnenie oslobodenia od dane v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty. Správca dane pri posudzovaní zdaniteľných obchodov vychádzal predovšetkým z pohybu tovaru a z údajov na dokladoch, ktoré tento pohyb tovaru sprevádzali, ako sú údaje na CMR dokladoch, platbách, pohyboch finančných prostriedkov na účtoch, záznamoch o prevádzke motorových vozidiel a podobne. Prípadné vypočutie konateľov uvedených spoločností by tieto údaje nemohlo ovplyvniť.
60. K námietke žalobcu, že Slovenskej republike nevznikla v danom prípade žiadna strata na daňových príjmoch, žalovaný uviedol, že členské štáty sú v rámci spoločenstva vzájomne zodpovedné za kontrolu dodržiavania predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dodávaní tovaru a služieb do iného členského štátu, aby nedošlo k neoprávnenému odčerpaniu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu príslušného členského štátu. V danom prípade správca dane zistil pochybnosti pri pôvode deklarovaného tovaru, predovšetkým bola spochybnená reálna možnosť dodania jeho dodávateľom KOLO-KOMPANY, spol. s r.o., resp. jeho českým subdodávateľom ČEPRO, a.s.,. Pri dodaní benzínu neexistujú záznamy v colnom systéme SysNeD (resp. EMCS) ani e-SD (elektronické sprievodné doklady pri preprave), neexistujú žiadne doklady preukazujúce prepravu tovaru (CMR, CIM), ani dodanie (faktúry, dodacie listy) od dodávateľa ČEPRO, a.s. Okrem toho žalobca k faktúram nepredložil žiadne doklady a predložený atest na benzín od KOLO-KOMPANY, spol. s r.o., dodacie listy a príjemky dodanie tovaru a opodstatnenosť odpočítania dane nepreukazujú. Nedostatky boli zistené aj pri dodaní a preprave motorovej nafty. U dodávateľa nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že pri týchto dodávkach došlo k vzniku daňovej povinnosti, pritom vznik daňovej povinnosti v tuzemsku je zákonnou podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
61. K námietke žalobcu o nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami v odvolaní a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia poukázal na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.
62. K námietkam žalobcu ohľadom poskytnutia neprimeranej lehoty na vyjadrenie k zápisnici s oboznámením s priebehom a výsledkom dokazovania vykonaného v rámci vyrubovacieho konania po daňovej kontrole a po doručení rozsudku Krajského súdu v Bratislave žalovaný uviedol, že so všetkými podstatnými kontrolnými zisteniami bol žalobca informovaný už počas výkonu daňovej kontroly. Dlhšiu lehotu na vyjadrenie daňového subjektu správca dane nepovažoval za potrebnú, pretože v tomto vyrubovacom konaní nevykonával nové dokazovanie, ale vo veci rozhodol na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 5S 220/2017-270 zo dňa 09. 04. 2019, ktorý pôvodné rozhodnutie zrušil iba z dôvodu, že ho vydal nekompetentný orgán. Okrem toho zaviazal správcu dane, aby konanie daňového subjektu posúdil z pohľadu záverov uvedených v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11. To znamená, že žalobca bol o všetkých kontrolných zisteniach správcu dane informovaný aj pred týmto ústnym pojednávaním, preto lehota určená správcom dane bola podľa žalovaného primeraná.
63. Na základe procesných a skutkových okolností uvedených v rozhodnutí správcu dane i rozhodnutí žalovaného považoval všetky námietky za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce ich zákonnosť, preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
64. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") na konanie v predmetnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť.
65. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24. 07. 2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Nitra č.102816273/2019 zo dňa 06. 12. 2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5, 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 838.772,56 eur za zdaňovacie obdobie august 2012 a nepriznal zároveň žalobcovi nadmerný odpočet v sume 633.684,58 eur a zároveň mu vyrubil daň z pridanej hodnoty v sume 205.087,98 eur.
66. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
67. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, účinnom do 30. 09. 2012, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.
Podľa § 8 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 13 ods. 1 vyššie citovaného zákona, miestom dodania tovaru, a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14, b) ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný, c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 43 ods. 1, 3, 5 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 ods. 1, písm. a) vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
68. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
69. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho postupu správneho orgánu prvého stupňa bolo posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav dostatočne a riadne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda musel skúmať procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
70. Žalobca si uplatnil oslobodenie od DPH pri dodávkach tovaru uskutočnených pre spoločnosti ARZETO, VAREZZAN, Uneda, SO-AND-SO, keď tvrdil, že podľa dokladov predložených týmito odberateľmi boli podmienky oslobodenia podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. splnené. Tovar bol podľa medzinárodných nákladných listov CMR prepravený do Českej republiky, pričom prepravu mali podľa interpretácie vzájomných dohôd zmluvnými stranami organizovať zahraničný odberatelia, mali zaplatiť kúpnu cenu tovaru bez prepravy, mali si vyzdvihnúť tovar v Slovenskej republike a zabezpečiť jeho prepravu na územie Českej republiky. Žalobca splnenie týchto podmienok preukazoval v prípade každého odberateľa zákonom predpísanými dokladmi a to kópiou faktúry, prepravným dokladom s uvedením miesta určenia, inými dokladmi ako napríklad rámcovou kúpnou zmluvou, potvrdením o úhrade, objednávkami, dokladom o preverení registrácie odberateľa pre DPH v inom členskom štáte, rozhodnutím o registrácii k DPH, výpisom z obchodného registra, potvrdením o registrácii právnickej osoby k jednotlivým daniam, potvrdením o neexistencii daňových nedoplatkov odberateľa, potvrdením o registrácii odberateľa ako distribútora pohonných látok, zmluvou o činnosti oprávneného príjemcu pri nákupe minerálnych olejov z iných členských štátov EU, ktorú uzatvoril odberateľ s oprávneným príjemcom.
71. Fyzický pohyb tovaru a jeho premiestnenie z územia Slovenskej republiky na územie Českej republiky boli preukázané, a to aj prostredníctvom systému EMCS, resp. potvrdením zo strany spoločnosti, ktoré vykonali prepravu tovaru, čo daňový úrad ani žalovaný nespochybnili. Prepravné a ďalšie sprievodné dokumenty, ktoré mal správca dane počas daňovej kontroly k dispozícii a ktoré sprevádzali tovar pri odoslaní a tiež objednávky preukazujú, že príjemcom tovaru boli príslušné české spoločnosti ako priami nadobúdatelia. Z jednotlivých potvrdení prevzatia získaných od dopravcov tovaru na CMR dokladoch vyplýva, že žalobcom deklarované české spoločnosti neboli príjemcom tovaru.
72. Pokiaľ ide o spoločnosť ARZETO s.r.o., u tejto spoločnosti bolo zistené, že sa s ňou nepodarilo skontaktovať. Jednotlivé prepravy tovaru zabezpečovali spoločnosti kyara transport s.r.o. a LEDOPA s.r.o.. Spoločnosť ARZETO s.r.o. nakúpený tovar predávala spoločnosti LEDOPA s.r.o., Ždár Sázavou, ktorá zabezpečovala prepravu a znášala náklady prepravy od naloženia tovaru v SR až po jeho vykládku na ČS TANK ONO. Z jednotlivých potvrdení prevzatia tovaru na CMR dokladoch získaných od preverovaných prepravcov kayra transport s.r.o., Uherský Brod, a LEDOPA bolo zistené, že spoločnosť' ARZETO s. r.o., nebola príjemcom tovaru (konečným odberateľom tovaru). Preverením bankových účtov bolo zistené, že transakcie na bankových výpisoch nevypovedajú o akejkoľvek podnikateľskej činnosti ARZETO s. r.o., neboli vložené ani odoslané žiadne väčšie čiastky, jednalo sa len o bankové
poplatky. Deklarované dodanie tovaru pre odberateľa ARZETO s.r.o. nebolo spojené s odoslaním, alebo prepravou tovaru a jednalo sa v každom prípade o tzv. „nepohyblivú dodávku”, nakoľko prepravou boli zaťažené až dodávky na ďalších stupňoch reťazca.
73. Vo vzťahu k spoločnosti VAREZZAN s.r.o. bolo zistené, že rámcová kúpna zmluva uzavretá dňa 09. 08. 2012 so žalobcom nezahŕňala prepravu a rovnako tak prostredníctvom odpovedí na MVI bolo zistené, že spoločnosť so správcom nespolupracuje, na výzvy nereaguje. Podľa dokladov predložených žalobcom napr. CMR bolo zistené, že jednotlivé prepravy tovaru zabezpečovali spoločnosti UNI SERVIS CZ s.r.o., Autotrans Petrol s.r.o., ERYX s.r.o. , HERST s.r.o. , TOHOZ s.r.o., TM-logistik s.r.o. všetko so sídlom v Českej republiky. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo zistené, že preprava nebola fakturovaná deklarovanému odberateľovi. Na základe dokladov získaných od jednotlivých preverovaných prepravcov bolo zistené, že spoločnosť VAREZZAN s.r.o. nebola príjemcom tovaru a ani v jedom prípade nezabezpečovala prepravu tovaru.
74. Aj vo vzťahu k ďalšiemu odberateľovi žalobcu, spoločnosti Uneda s.r.o. boli zistené skutočnosti, že v rámci uzavretej rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 02. 08. 2012 cena nezahŕňala cenu za prepravu a jednotlivé prepravy vykonali UNI SERVIS CZ s.r.o., ERYX s.r.o., HERST s.r.o., TM-logistik s.ro., Titanum Transport Services s.r.o. u ktorých boli prepravy preverované v súvislosti s odberateľom ARZETO s.r.o. a okrem nich i Československá Olejářská k.s., V Y D R U S spol. s r.o., VERAMI Internatioonval Company s. r. o., EUROBIT GROUP s. r. o. a EUROSPEDA s.r.o., ktoré boli správcom preverované prostredníctvom MVI a bolo zistené (na základe získaných dokladov od jednotlivých preverovaných prepravcov), že spoločnosť Uneda s.r.o. nebola príjemcom tovaru a ani v jednom prípade nezabezpečovala prepravu tovaru. Nakúpený tovar Uneda predávala výhradne spoločnosti Renoil CZ s.r.o. (ďalej len Renoil CZ), ktorá ho nakupuje bez prepravy. Prepravu si zabezpečovali zákazníci Renoil CZ sami. Uneda nebola príjemcom tovaru (konečným odberateľom tovaru), t. j. nie je toto dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru a jednalo sa o tzv. „nepohyblivú dodávku“, nakoľko nie je prepravou zaťažená ani dodávka od žalobcu spoločnosti Uneda, ani dodávka Uneda spoločnosti Renoil CZ, ale až dodávky na ďalších stupňoch reťazca dodaní, kde dochádza k organizácii prepravy a znášaniu nákladov prepravy.
75. Žalobca deklaroval v kontrolovanom zdaňovacom období i dodanie minerálnych olejov pre spoločnosť SO-AND-SO s.r.o., Olomouc ako dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, s to na základe rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 03. 08. 2012, v ktorej bolo určené miesto plnenia sklad predávajúceho, t. j. žalobcu. Pri preverovaní obchodného vzťahu prostredníctvom MVI bolo zistené, že uvedená spoločnosť je od 09. 04. 2013 v likvidácii, od augusta 2012 došlo k zmene jej sídla, ktoré sa správcovi dane nepodarilo nájsť. V júli 2012 došlo k uvedenej spoločnosti aj k zmene konateľa a spoločnosť si prestala plniť svoje povinnosti voči správcovi dane. Konateľ a zároveň likvidátor spoločnosti na výzvy správcu dane nereagoval. Tovar mal byť prepravený, okrem už spomínaných prepravných spoločností pri spoločnosti ARZETO s.r.o., ktoré boli preverené v súvislosti s uvedenou obchodnou transakciou, prepravnými spoločnosťami spoločnosť JASA s.r.o., Kuchařík audodoprava s.r.o., Invest Trust s.r.o., TEZET s.r.o., VMT Trans s.r.o., JADRIS -NCL s.r.o. Spoločnosť SO-AND-SO nakúpený tovar predávala spoločnosti Jadris, ktorá ho ihneď predávala spoločnosti Rodener Group a všetky tieto transakcie (dodávky) boli vykonané bez prepravy. Z jednotlivých potvrdení prevzatia tovaru na CMR dokladoch získaných od preverovaných prepravcov vyplynulo, že spoločnosť' SO-AND-SO s.r.o. nebola príjemcom tovaru (konečným odberateľom tovaru), t. j. jednalo sa o tzv. „nepohyblivú dodávku“, nakoľko prepravou nie je zaťažená ani dodávka SO-AND-SO s.r.o. - Jadris ani dodávka Jadris - Rodener Group, ale až dodávky na ďalších stupňoch reťazca dodaní, kde dochádza k objednávaniu prepravy, organizácii prepravy a znášaniu nákladov prepravy. Dodanie tovaru sa uskutočnilo bez odoslania alebo prepravy, teda miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo, teda miestom dodania tovaru Slovenská republika, prevádzky žalobcu.
76. Žalobca v žalobe namietal, že preukázal splnenie podmienok oslobodenia dodávok tovaru od dane podľa § 43 zákona o DPH, pričom tvrdil, že nezabezpečoval prepravu tovaru a teda nemal možnosť preveriť, či bol tovar prepravený do iného členského štátu v súlade s interpretáciou kúpnej zmluvy zmluvnými stranami a údajmi uvedenými na prepravnom doklade, či preprava tovaru bola uskutočnená na účet českých spoločností. S uvedeným tvrdením žalobcu sa správny súd nemôže stotožniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že preukazovanie základných atribútov určujúcich podmienky oslobodenia od dane, ktorými okrem iných je aj jednoznačné uskutočnenie prepravy deklarovaného
tovaru do iného členského štátu, je povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že zákon o DPH neustanovuje podmienky, za ktorých sa prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník medzi zdaniteľnými osobami realizuje, ale ponecháva túto úpravu na oblasť práva súkromného, avšak daňový subjekt je povinný voliť také obchodno-právne prostriedky, ktoré preukážu jeho nárok v daňovom konaní. Je vecou daňového subjektu, akú formu a obsah právneho úkonu zvolí. Správny súd zohľadnil okolnosti v prejednávanej veci a dospel k záveru, že v danom reťazovom fakturačnom obchode žalobca predával tovar bez prepravy, deklarovaní objednávatelia tovaru nevykonali prepravu a nebolo ani preukázané, že by tretie subjekty, ktoré realizovali prepravu, vykonali prepravu na účet žalobcu, prípadne jeho priamych odberateľov.
77. Správny súd zastáva názor, že správca dane v rámci daňovej kontroly zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie základu dane, ako aj DPH a dokazovanie sústredil tak na preukázanie materiálneho plnenia, ako aj preukázanie dodávok tovaru žalobcom jeho odberateľom v Českej republike. Správny súd má za to, že správca dane, ako aj žalovaný na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vrátane výsledkov MVI, dospeli k správnym záverom, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru zahraničným odberateľom a nepreukázal tak ani splnenie podmienok podľa § 43 zákona o DPH, t. j. pre dodanie tovaru s oslobodením od dane. Žalobca v žalobe uvádza, že samotná skutočnosť, že prepravu zabezpečovali tretie osoby, nijako nevylučuje eventualitu, že táto preprava mohla byť vykonaná v prospech subjektu, ktorý nadobúdateľa tovaru priamo od žalobcu. K tomu správny súd udáva, že oslobodenie od dane sa vzťahuje na odoslanie alebo prepravu z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, teda preprava môže byť vykonaná inou osobou, ale musí byť vykonaná na účet predávajúceho alebo nadobúdateľa, čo v tomto prípade nebolo preukázané ani v jednej dodávke tovaru deklarovaným odberateľom do Českej republiky. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/24/2019, z ktorého vyplýva, že: „Daňový subjekt, ktorý podľa predložených dokladov deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému odberateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca nesprávne argumentuje tým, že nebolo jeho povinnosťou dohliadnuť, či preprava bola skutočne realizovaná na účet jeho odberateľov, keďže on prepravu sám nevykonával, čo nebolo v konaní sporné.
78. Žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia s oslobodením od dane, keď nevedel preukázať, že tovar v Českej republike prevzali deklarovaní odberatelia, resp. ich zástupcovia oprávnení za nich konať, a teda nepreukázal, že sa tovar dostal do dispozície ním označených odberateľov. S odkazom na zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal, že tovar bol skutočne dodaný deklarovaným odberateľom v Českej republike. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na oslobodenie od DPH.
79. Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastníkom prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý podľa predložených dokladov deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný ním deklarovanému odberateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Za taký doklad v predmetnej veci, aj s odkazom na zistenia českej daňovej správy, nemožno považovať iba faktúry a neúplné prepravné doklady CMR. Zo žalobcom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a o dodaní tovaru deklarovaným odberateľom do iného členského štátu. Pochybnosti neboli odstránené ani tvrdeniami žalobcu o prevode vlastníckeho práva na českých odberateľov už na území SR, pretože ani predložené CMR túto skutočnosť bez odstránenia správcom dane nadobudnutých pochybností vyplývajúcich z MVI nepreukazujú. Súd pripomína, že medzinárodný nákladný list (CMR) je predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak aj o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave.
80. Zo zistených dôkazov, ktoré vykonal správca dane, podľa názoru správneho súdu jednoznačne vyplýva, že v danom prípade sa jednalo o dodanie tovaru v rámci reťazového obchodu, pri ktorom išlo o predaj toho istého tovaru medzi viacerými obchodnými spoločnosťami. Išlo teda o jednu pohyblivú dodávku v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z., teda dodanie tovaru sa uskutočnilo bez odoslania alebo prepravy, teda miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje - sú to v danom prípade prevádzky žalobcu na Slovensku, pretože žalobca fakturoval tovar bez prepravy a v konaní nebolo preukázané, že prepravu tovaru si zabezpečili odberatelia vlastnými vozidlami, ani iní prepravcovia na ich účet. Na základe rozsiahleho dokazovania zo strany správcu dane smerujúcemu k prevereniu prepravcov tovaru bolo preukázané, že prepravu tovaru vykonali prepravcovia a to na svoj účet alebo na účet iných spoločností, ktoré sa stávali aj vlastníkmi tohto tovaru.
81. V rozsudku č. C-245/04 (EMAG Handel Eder OHG proti Finanzlandesdirektion für Karnten), SD EU stanovil, že ak dve po sebe nasledujúce dodávky za úhradu vykonané medzi osobami podliehajúcimi dani, ktoré konajú ako takéto osoby týkajúce sa toho istého tovaru, zakladajú jediné zaslanie týchto tovarov v rámci Spoločenstva alebo jedinú dopravu týchto tovarov v rámci Spoločenstva, táto zásielka alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z dvoch dodávok, ktorá samotná bude oslobodená od dane. Tento výklad platí bez ohľadu na to, ktorá z osôb podliehajúcich dani - prvý predajca, sprostredkujúci nadobúdateľ alebo druhý nadobúdateľ- má právo disponovať s tovarmi počas uvedeného zaslania alebo uvedenej dopravy. Pokiaľ ide o otázku, ktorej dodávke sa má pripísať preprava v rámci spoločenstva, tak je určené podľa toho, kto zabezpečoval prepravu tovaru resp. na účet ktorej osoba bola preprava vykonaná. Správca dane vo svojom rozhodnutí podrobne popísal sled dodaní od žalobcu do Českej republiky a tieto aj prehľadne znázornil grafmi, pričom dospel k záveru, že na prípad žalobcu je uvedený rozsudok SD EU aplikovateľný. Zdôraznil, že na základe predložených rámcových kúpnych zmlúv uzatvorených s jednotlivými odberateľmi a žalobcom bolo dohodnuté, že kupujúci alebo ním poverená osoba je povinný prevzatie tovaru písomne potvrdiť na dodacom liste. Z administratívneho spisu vyplýva, že predložené dodacie listy neboli podpísané kupujúcim uvedeným ako odberateľ na faktúre, ani ním poverenou osobou. Žalobca nedisponoval ani CMR - nákladnými listami, v ktorých by jeho deklarovaní odberatelia ARZETO s.r.o., VAREZZAN s.r.o, Uneda s. r. o. a SO-AND- SO s.r.o. svojim podpisom potvrdili prevzatie tovaru v mieste určenia v inom členskom štáte a dátum jeho prevzatia. 82. Súdny dvor EÚ sa v takýchto prípadoch jednoznačne vyslovil a svoje závery ustálil nasledovne: v rámci reťazového obchodu je potrebné posudzovať každý zmluvný vzťah samostatne a pre účely DPH sa každý dodávateľ v reťazci považuje za priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa. Iba jedno dodanie tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu môže byť spojené s prepravou (pohyblivá dodávka), ostatné dodávky tovaru sa uskutočňujú bez prepravy (nepohyblivá dodávka) a miestom ich dodania je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý účastník reťazového obchodu môže previesť na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Správny postup pri uplatňovaní režimu DPH je u reťazových obchodov podmienený aplikáciou ustanovení zákona o DPH, ktoré definujú miesto dodania tovaru (§ 13 zákona o DPH) a miesto nadobudnutia tovaru (§ 17 zákona o DPH). Tieto ustanovenia sú dôležité z hľadiska určenia členského štátu, v ktorom podlieha dodanie tovaru dani, príp. je oslobodené od dane.
83. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období august 2012 uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr (benzín a nafta) vyhotovených tuzemskou spoločnosťou KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. v celkovej sume odpočítania dane 86.972,96 eur. Správca dane uvedené odpočítanie dane neuznal, pretože v prípade tovaru „benzín“ nebolo preukázané materiálne plnenie, t. j. reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu a v prípade tovaru „nafta“ bolo preukázané, že k dodaniu tovaru nedošlo v tuzemsku ale v ČR, čím v oboch prípadoch neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože pri fakturovanom tovare nevznikla dodávateľovi daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 zákona o DPH.
84. Správca dane pri daňovej kontrole zistil, že k faktúram na dodanie tovaru benzín neboli predložené žiadne doklady o preprave tovaru (ADR, CMR, e-SD alebo STAS), k faktúram na dodanie tovaru motorová nafta boli predložené prepravné doklady CMR (medzinárodné nákladné listy), z ktorých vyplývalo, že tovar bol zakaždým prepravený z Česka na Slovensko, a to buď vlastnými
vozidlami žalobcu, alebo vozidlami prepravcu Kuchařík autodoprava s.r.o., Česká republika, pričom ako odosielateľ je na týchto dokladoch uvedená česká spoločnosť ČEPRO a.s. a príjemca je uvedený žalobca. Spoločnosť KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. sa na adrese sídla nezdržuje, sídlo je len virtuálne a zásielky sa vracali späť s poznámkou „adresát neznámy". Správca dane v rámci preverovania zdaniteľného plnenia predvolal bývalých aj súčasných konateľov spoločnosti, z ktorých sa na ústne pojednávanie dostavil bývalý konateľ' spoločnosti C. L. (konateľ v preverovanom období od 14. 01. 2011 do 21. 09. 2012). C. L. uviedol, že faktúry na preverované zdaniteľné plnenia vystavil, ale nevedel ich predložiť, pretože si ich ponechal bývalý spoločník K. V. a nevedel predložiť žiadne doklady potvrdzujúce jeho tvrdenia. Uviedol, že dodávateľom tovaru bola česká spoločnosť ČEPRO, a.s., ktorá zabezpečovala aj prepravu svojimi vozidlami zo svojho skladu priamo do skladov žalobcu. Ostatní konatelia sa na ústne pojednávanie nedostavili, pričom C. T., Maďarsko (konateľ v období 28. 11. 2012 -11. 03. 2013) v liste, ktorý doručil správcovi dane oznámil, že nedisponuje žiadnymi dokladmi spoločnosti a o činnosti spoločnosti nemá žiadne vedomosti. Správca dane teda zistil, že preverovaný daňový subjekt je nekontaktný a konateľ spoločnosti je nezastihnuteľný. Vo všetkých preverovaných prípadoch sa malo jednať o tovar podliehajúci spotrebnej dani z minerálnych olejov a teda tovar, ktorého prepravu je potrebné nahlásiť do colného systému SysNeD (resp. EMCS), kde k uvedenému dodaniu neexistujú žiadne záznamy o takýchto dodávkach v colnom systéme SysNeD (resp. EMCS) ani e-SD, ani žiadne doklady preukazujúce prepravu (CMR, CIM) ani dodanie (faktúry, dodacie listy) zo spoločnosti ČEPRO a.s. Vykonaným overením bola reálnosť takýchto dodávok a materiálna existencia tovaru uvedeného na faktúrach nepotvrdená.
85. K námietke sťažovateľa o arbitrárnosti rozsudku je potrebné konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa bez akýchkoľvek pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, pretože vyrubovacie konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Námietku žalobcu o nevypočutí konateľov českých spoločností (ARZETO, VAREZZAN, Uneda a SO-AND-SO) považoval správny súd za nedôvodnú, nakoľko správca dane vykonával dokazovanie prostredníctvom žiadostí o MVI, pričom česká finančná správa zistila, že vo všetkých prípadoch išlo o nekontaktné spoločnosti, ktoré so správcom dane nespolupracujú a na jej výzvy nereagujú. Rovnako súd považuje za potrebné zdôrazniť, že správca dane i žalovaný vychádzali predovšetkým z listinných dôkazov a dokladoch sprevádzajúcich pohyb tovaru (údaje na CMR, platby, záznamy o prevádzke motorových vozidiel), pričom prípadné vyjadrenia konateľov odberateľov žalobcu by nezvrátili takto zistený skutkový stav len na základe svedeckej výpovede. To isté platí i pri námietke žalobcu, že neboli vypočutí konatelia spoločností, ktoré boli na konci reťazca (koneční príjemcovia tovaru).
86. K námietke žalobcu, že správca dane nevypočul K. V. z Maďarska (spoločníka spoločnosti KOLO- KOMPANY) a súčasného konateľa spoločnosti KOLO-OMPANY M. M. z Rumunska správny súd uvádza, že tieto osoby boli správcom dane predvolané na výsluch, ako to vyplýva z administratívneho spisu, ale na výsluch sa nedostavili a dôvod neoznámili. Správca dane zistil od konateľa tejto spoločnosti C. L., ktorý bol konateľom spoločnosti v čase realizácie obchodov so žalobcom, že doklady nemá s tým, že si ich ponechal ich bývalý spoločník K. V.. Okrem toho ďalší konateľ spoločnosti KOLO-KOMPANY, ktorý bol tiež predvolaný na ústne pojednávanie správcom dane z Maďarska - C. T. správcovi dane oznámil, že žiadnymi dokladmi nedisponuje a o činnosti spoločnosti v auguste 2012 nemá žiadne vedomosti. Za takejto dôkaznej situácie považoval potom správny súd námietku žalobcu o nevypočutí K. V. za nedôvodnú, nakoľko správca dane sa o jeho výsluch pokúsil a ako už bolo uvedené vyššie, nie je povinnosťou správcu dane vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepotvrdia tvrdenia žalobcu.
87. Žalobca neuniesol ani vo vyrubovacom, ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť ani s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú kontrolu daňovníkom deklarovaných skutočností a dokladov. Aj keď faktúry obsahujú po formálnej stránke všetky predpísané náležitosti, pre daňové účely musia byť skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi.
88. Správny súd považuje za potrebné pripomenúť, že podmienky priznania práva na odpočet dane z tovaru daňovníkovi sú upravené v § 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH, ktorý má pôvod v práve Európskej únie, konkrétne v šiestej smernici Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (77/388/EHS), ktorá bola nahradená smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“). Pri aplikácii vnútroštátneho práva je preto nevyhnutné zohľadňovať aj výsledky rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ. V zmysle ustálenej judikatúry, vychádzajúcej z výkladu právnej úpravy je pri rozhodovaní o priznaní práva na odpočet dane potrebné skúmať a rozlišovať splnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok uplatnenia nároku. Hmotnoprávnymi podmienkami je preukázanie, že daňový subjekt nárokujúci si odpočet je zdaniteľnou osobou, tovar alebo služby od dodania ktorých odvodzuje právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a zdaniteľná osoba predmetné tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (napr,. vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021). Formálnymi podmienkami je preukázanie splnenia podmienok nároku príslušnými daňovými dokladmi. V prejednávanej veci správca dane a žalovaný spochybnením deklarovaného dodávateľa spochybňujú preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane - statusu zdaniteľnej osoby skutočného dodávateľa. Postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby patrí medzi materiálne podmienky, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne.
89. V zmysle ustálenej judikatúry nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane. Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021). Dôsledkom možnosti ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH je zavedeniu primárneho dôkazného bremena daňovníka na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet, akceptované v národnej právnej úprave ako aj judikatúre národných súdov. Obchodné transakcie preto nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), ale predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktorého reálnosť v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk 20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).
90. Rovnako z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva, že preukázanie hmotnoprávnej podmienky - dodanie tovaru zdaniteľnou osobou - prislúcha daňovému subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie DPH. V nadväznosti na to je zdaniteľná osoba povinná predložiť objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich DPH, a v súvislosti s ktorými skutočne zaplatila DPH. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH. Pokiaľ sa týka vyhodnocovanej požiadavky primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu, jej vyžadovanie je plne v súlade aj s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a
hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane. Na druhej strane je potrebné dodať, že vyhodnocovanie primeranej obozretnosti sa obvykle spája s vyhodnocovaním primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, kedy sa vyslovuje záver o tom, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020).
91. S odkazom na vyššie uvedenú judikatúru SD EÚ správny súd zdôrazňuje potrebu rozlišovania medzi nepriznaním nároku pre nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane od nepriznania nároku na základe preukázania daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom. V prejednávanom prípade správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach a spochybnil postavenie dodávateľa žalobcu ako zdaniteľnej osoby. Tým, že správne orgány preukázali, že KOLO-KOLOMPANY nemohol žalobcovi dodať tovar tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, spochybnili jednu z hmotnoprávnych podmienok - postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Správca dane má v tejto súvislosti právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, pričom v tomto smere je oprávnený preveriť aj celý reťazec dodávateľských subjektov. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že dodávateľom tovaru bola zdaniteľná osoba, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.
92. Vyhodnotením rozsiahlych zistení bolo správcom dane relevantným spôsobom spochybnené žalobcom deklarované tuzemské dodanie tovaru dodávateľom KOLO-KOLOMPANY osvedčované predloženými dokladmi. Žalobca ani počas daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní neodstránil pochybnosti správcu dane, nepredložil vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporné zdaniteľné obchody spočívajúce v dodaní benzínu a nafty boli skutočne dodané deklarovaným dodávateľom KOLO-KOLOMPANY, alebo inou zdaniteľnou osobou v rámci tuzemského dodania. Správca dane v rámci daňovej kontroly u žalobcu vykonal rozsiahle šetrenie celého obchodného reťazca spoločností, a to nielen vo vzťahu k deklarovanému tuzemskému dodaniu tovaru, ale prostredníctvom MVI preveroval aj pôvod tovaru, jeho prepravu a pod., pričom žalobcu nezaťažoval objasňovaním skutočností týkajúcich sa tretích subjektov (subdodávateľov jeho priameho dodávateľa). Preverovanie celého dodávateľského reťazca spoločností a rovnako tak presúvanie dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom v procese dokazovania v daňovom konaní automaticky neznamená, že daňový subjekt je dôkazným bremenom zaťažovaný nad zákonom prípustnú mieru a musí preukazovať skutočnosti týkajúce sa iných subjektov, na ktoré pri svojej činnosti nemá dosah. Správne orgány nepožadovali od žalobcu kontrolu subdodávateľov, ale preukázanie priameho dodávateľa žalobcu, čo je jeho zákonnou povinnosťou, a preto na neho neodôvodnene nepreniesli dôkazné bremeno tak, ako to tvrdí žalobca.
93. Správny súd zdôrazňuje, že nezodpovedá poctivému obchodnému styku, ak si dodávateľ alebo odberateľ nezabezpečí doklady potrebné aj pre prípady vzniku uplatnenia zodpovednosti za vady dodávky. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadom obchodného partnera ako i osoby, ktorá dodávku vykoná. Ak žalobca vstupoval do obchodného vzťahu s dodávateľom KOLO-KOLOMPANY a pre prípad následnej kontroly si nezabezpečil dostatok preukazných dôkazov, na základe ktorých by sa dalo bezpochyby potvrdiť dodanie tovaru práve deklarovaným dodávateľom, nemôže sa vzhľadom na existenciu materiálneho plnenia spoliehať na zásadu neutrality DPH a bez všetkého tvrdiť, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil.
94. Okrem uvedeného neobstojí obrana žalobcu, ktorý vzhľadom na nespochybnenie existencie plnenia s odkazom na judikatúru súdneho dvora poukazoval na to, že jeho vedomosť o prípadnom podvodnom konaní zo strany tretích subjektov mu nebola preukázaná. Z citovanej judikatúry SD EÚ jasne v tejto súvislosti vyplýva, že treba rozlišovať medzi nepriznaním nároku na základe preukázania nedostatku hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie DPH a medzi nepriznaním nároku z dôvodu preukázania existencie podvodu v súvislosti s uplatnením nároku na odpočet DPH na (Ferimet, C281/20), čo však žalobca v podanej žalobe spája. Hoci je potrebné žalobcovi prisvedčiť, že spravidla
nemožno vyžadovať od zdaniteľnej osoby, ktorá si chce uplatniť svoje právo na odpočítanie DPH, aby overila, či má dodávateľ dotknutých tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb postavenie zdaniteľnej osoby, neplatí to v prípade, ak je preukázanie tohto postavenia nevyhnutné na overenie, či je splnená táto hmotnoprávna požiadavka práva na odpočítanie dane (Ferimet, C281/20). Skúmanie preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok nároku na vrátenie DPH predchádza povinnosti daňových orgánov preukazovať, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že poskytnutie uvedených tovarov alebo služieb súvisí s podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Všeobecnú povinnosť preukazovať podvod zo strany správcu dane správny súd nespochybňuje, ale v prejednávanej veci nešlo o tento prípad, keďže sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní hmotnoprávnej podmienky na odpočet DPH, a preto už nebolo povinnosťou daňových orgánov preukazovať podvod.
95. K hmotnoprávnym námietkam žalobcu, po preskúmaní rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, správny súd dodáva, že daňové orgány správne a v súlade so zákonom uzavreli a logicky zdôvodnili, že v danom prípade nebolo preukázané intrakomunitárne dodanie tovaru (minerálnych olejov) českým odberateľom žalobcu, ani dodanie nafty a benzínu tuzemským dodávateľom. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko. Záver správcu dane a žalovaného, ktorí urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH v znení platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia august 2012.
96. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 3 ods. 3 citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa daňového poriadku, ako uvádzal žalobca, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu.
97. Z prvostupňového a napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného, podľa názoru súdu, vyplýva zrozumiteľné právne posúdenie veci spolu s vyjadrením názoru, že bolo rozhodnuté v súlade s rozsudkom C-245/04. Žalobca sa v správnej žalobe zameral len tento rozsudok a opomenul platnú právnu úpravu zákona o DPH, len v opore ktorej mohol dosiahnuť účinnú ochranu svojich subjektívnych práv (ak boli porušené). Žalobca citoval niektoré pasáže tohto rozsudku a bez bližšej argumentácie tvrdil, že správca dane a žalovaný závery tohto rozsudku nesprávne vykladajú. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, s úspechom tak mohol urobiť len priliehavou právnou argumentáciou namietajúcou konkrétny nesúlad právnych záverov žalovaného a správcu dane so zákonom o DPH, resp. s výsledkami jeho eurokonformného výkladu, ak by bol prípustný (prípustný by bol v prípade namietanej nedostatočnej alebo nesprávnej transpozície smernice do právneho poriadku členského štátu, ktorá tvrdená nebola). Žalobca by účinne namietal nezákonnosť právneho posúdenia veci iba vtedy, pokiaľ by tvrdil a preukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane, uplatnenie ktorého je podmienené splnením špecifických požiadaviek plynúcich z ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH, najmä objektívnymi dôkazmi o fyzickom pohybe tovaru, poradí jeho odberateľov a mieste nadobudnutia tovaru. Takéto tvrdenia a už vôbec nie dôkazy správna žaloba neobsahuje.
98. K námietke žalobcu, že vydaniu rozhodnutie daňového úradu predchádzalo poskytnutie neprimerane krátkej lehoty na vyjadrenie sa k zápisnici s oboznámením s priebehom a výsledkami dokazovania vykonaného v rámci vyrubovacieho konania po doručení rozsudku Krajského súdu v Bratislave, správny súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú. Z celého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol riadne oboznamovaný so zistenými skutočnosťami, s protokolom z daňovej kontroly a aj sa k nim vyjadroval, teda v priebehu daňovej kontroly bol súčinný so správcom dane. Pokiaľ teda predmetom
oboznámenia na ústnom pojednávaní dňa 26. 11. 2019 boli skutočnosti, ktoré už boli žalobcovi známe a nebolo žiadnym spôsobom doplnené dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania, potom lehota 8 dní na podanie vyjadrenia je primeraná a to aj s prihliadnutím na to, že žalobca predsa podal odvolanie i správnu žalobcu proti predchádzajúci rozhodnutiam finančných orgánov a teda zrejme mal k dispozícii svoje podklady pre účely ďalších podaní, ktoré mohol využiť.
99. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel záveru, že žaloba nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
100. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.