Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/86/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: V. Z., L.o sídlom M. X., G. XX, E.: XX XXX XXX, proti povinnému: F. Y., bytom A., V. XX/XX, o vymoženie 3.213,30 Eur (96.804,00 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. januára 2015, č.k. - 70, v senáte takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu v časti, ktorou zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti - ktorou okresný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie pre nemožnosť vykonania exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného, uznesenie okresného súdu z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd návrhy povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.03.2013 a zo dňa 16.07.2014 zamietol.

Dôvodil, že exekučným titulom v danej veci je Platobný výmer W. C. Q. (právneho predchodcu oprávneného) vydaný pod č. 2025/97a/ zo dňa 24. novembra 1997, právoplatný dňa 20.12.1997, ktorým bolo povinnému predpísané dlžné zdravotné poistné vo výške 97.804,00 Sk. Opodstatnenosť návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27.03.2013 povinný videl v tom, že na jeho majetok bol vedený konkurz, ktorý bol zastavený pre nedostatok majetku na jeho strane ako povinného ako dlžníka, ktoré skutočnosti sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 16.07.2014 povinný vzniesol námietku premlčania a opätovne poukázal na dôvod zastavenia exekúcie spočívajúci v jeho nemajetnosti.

Okresný súd aplikujúc o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, upravujúci špeciálnu trojročnú premlčaciu lehotu na vymáhanie poistného uviedol, že premlčacia lehota na uplatnenie práva vymáhať exekučným titulom predpísané poistné, začala plynúť v deň nasledujúci po dni právoplatnosti exekučného titulu, t.j. 21.12.1997. Odo dňa podania návrhu na výkon exekúcie v roku 1999, t.j. počas druhého roku plynutia trojročnej premlčacej lehoty, však táto v zmysle až do spočíva (lehota neplynie) nakoľko sa vo veci vedie exekučné konanie. Keďže vzhľadom na uvedené, trojročná lehota na premlčanie práva vymáhať predpísané poistné doposiaľ neuplynula, vznesenie námietky premlčania a s tým spojený návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Ďalej uviedol, že rovnako namietaná nemajetnosť povinného v prejednávanej veci, nie je spôsobilá zapríčiniť zastavenie exekúcie, nakoľko podľa Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 01. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov a dôvod zastavenia exekúcie podľa / (ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie), bol do Exekučného poriadku zavedený až jeho novelou a to , ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.02.2012. Je pravdou, že uznesením pod č. k. -70 zo dňa 11.02.2000 Krajský

súd v Bratislave vyhlásil konkurz na majetok povinného ako dlžníka, tento však následne bol uznesením Krajského súdu v Bratislave pod č.k. -441 zo dňa 29.07.2011 zrušený po splnení rozvrhového uznesenia (t.j. nie zastavený, ako nesprávne uviedol povinný). Konkurz na majetok povinného bol teda vyhlásený až po začatí exekučného konania. Vzhľadom na čas začatia konkurzného konania, spravovalo sa uvedené konkurzné konanie, vrátane právnych účinkov vyhlásenia konkurzu o konkurze a vyrovnaní v znení platnom ku dňu začatia konkurzného konania (t.j. 20.05.1999, kedy, ako vyplýva z uznesenia o vyhlásení konkurzu, veriteľ povinného podal návrh na vyhlásenie konkurzu). V zmysle a o konkurze a vyrovnaní, došlo vyhlásením konkurzu na majetok povinného k prerušeniu exekučného konania, no dôsledkom právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu, sa v exekúcii pokračuje. Vyhlásenie vyššie uvedeného konkurzu na majetok povinného, ani jeho následné skončenie, nie sú teda dôvodom, pre ktorý by exekúciu bolo potrebné zastaviť, z ktorého dôvodu súd obidva návrhy povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Namietol nesprávne právne posúdenie veci, keď súd nezastavil exekúciu podľa Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Uviedol, že v zmysle o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Rozhodnutie oprávneného, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie, nadobudlo vykonateľnosť dňa 21.04.1999; exekúcia sa začala v roku 1999 a doposiaľ sa nevykonala; naviac od roku 2000 do roku 2012 bol povinný v konkurze a v tejto dobe mali byť exekúcie v zmysle Zák. o konkurze a vyrovnaní zastavené. Poukázal na svoj zlý zdravotný stav. S poukazom na uvedené žiadal o zmenu napadnutého rozhodnutia a to tak, že exekúcia bude zastavená.

Súdny exekútor v zmysle písomného vyjadrenia k odvolaniu povinného, považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne.

Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že dôvody pre zastavenie exekúcie tak, ako ich uplatnil povinný, posúdil okresný súd správne ako nespôsobilé k zastaveniu exekúcie. K námietke, že predmetné exekučné konanie malo byť zastavené z dôvodu v minulosti prebiehajúceho konkurzného konania, oprávnený uviedol, že voči povinnému bolo vedené konkurzné konanie na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. na základe o konkurze a vyrovnaní, v zmysle ktorého sa prebiehajúce exekučné konania vyhlásením konkurzu prerušujú. Zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu, čo znamená, že po zrušení konkurzu sa v prerušených konaniach opäť pokračuje. Pokiaľ sa povinný dovoláva zastavenia exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, predmetné ustanovenie nie je možné aplikovať, nakoľko na povinného bolo vedené konkurzné konanie podľa o sociálnom poistení, nemožno aplikovať, nakoľko pohľadávka nevyplýva z právnej úpravy sociálneho poistenia, ale z právnej úpravy zdravotného poistenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. („ďalej len “), bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie povinného je čiastočne dôvodné, preto uznesenie okresného súdu v časti, ktorou zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ust. Exekučného poriadku (zánik práva po vydaní rozhodnutia v ňom priznaného) ako vecne správne potvrdil podľa , a vo zvyšnej časti, pokiaľ ide o dôvod zastavenia exekúcie pre nemožnosť jej vykonania z dôvodu nemajetnosti povinného, toto za použitia zrušil a v tejto časti vrátil okresnému súdu za použitia ods. 2 citovaného ustanovenia na ďalšie konanie a to z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 26.03.1999, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 96.804,--Sk (3.213,30 Eur) s prísl., a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie W. C. Q., pobočka Q., vydaným pod č. 2025/97a dňa 24. novembra 1997, právoplatným dňa 20.12.1997 a vykonateľným dňa 30.12.1997, ktorým bol povinný zaviazaný uhradiť mu dlh na zdravotnom poistení za obdobie od 01.08.1995 - 30.09.1997 podľa . Poverením pod č. 5307 004736

zo dňa 21.04.1999 Okresný súd Prievidza poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora F.. D. Z., so sídlom O. T. v C..

Návrhy povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku okresný súd zamietol ako nedôvodné.

Povinný odvolaním namietal nesprávne právne posúdenie veci.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení od 01.02.2002) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh, alebo aj bez návrhu.

Podľa o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach v znení platnom v čase vydania exekučného titulu, právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo.

Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa o sociálnom poistení právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Podľa o sociálnom poistení je rozsahom sociálneho poistenia a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, b) dôchodkové poistenie, a to 1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia, c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania, d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu 2a) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len "príspevky na starobné dôchodkové sporenie") nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného správne okresný súd vyvodil, že dôvod, pre ktorý povinný navrhoval zastavenie exekúcie, uvedený v ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (t.j. že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané), nie je daný. Premlčacia lehota pre uplatnenie práva vymáhať dlh na zdravotnom poistnom predpísaný exekučným titulom, na základe ktorého je vedená táto exekúcia, sa spravuje ust. , v zmysle ktorého je premlčacia lehota 3 - ročná a začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, t.j. v danom prípade od 21.12.1997. Návrh na výkon exekúcie bol podaný dňa 26.03.1999, od ktorého dňa s poukazom na ust. , premlčacia lehota prestala plynúť a v dôsledku stále prebiehajúceho exekučného konania naďalej spočíva, t.j. neplynie. Keďže samotná pohľadávka, ako aj jej vymáhanie z titulu nedoplatku na zdravotnom poistení má osobitnú právnu úpravu (rozsah sociálneho poistenia podľa pokrýva nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti), na daný

prípad nemožno aplikovať ust. upravujúci 10 - ročnú prekluzívnu lehotu.

Z uvedeného dôvodu námietku povinného uplatnenú odvolaním, spočívajúcu v tom, že právo oprávneného zaniklo uplynutým 10 - ročnej prekluzívnej lehoty s poukazom na ust. o sociálnom poistení, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú a uznesenie okresného súdu v časti, ktorou zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ust. Exekučného poriadku ako vecne správne za použitia potvrdil.

Pokiaľ však ide o zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie pre jeho nemajetnosť s odôvodnením, že ust. bolo zavedené do Exekučného poriadku až v dôsledku jeho novely s účinnosťou od 01.02.2002, považuje odvolací súd tento záver v konečnom výsledku za nesprávny.

V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu jednotlivých noviel Exekučného poriadku na konania začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ nie je ustanovené inak. Uvedená zásada býva niekedy výslovne vyjadrená v právnom predpise. Príkladom je ust. , ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 26.07.2001, t. j. pred účinnosťou . Výnimkou z uvedeného je ustanovenie , podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 01.02.2002, t. j. pred účinnosťou novely Exekučného poriadku vykonanej dokončia podľa dovtedajších predpisov.

Z pohľadu vyššie uvedeného je pravdou, že zastavenie exekúcie podľa ust. t.j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ktorý bol do Exekučného poriadku zavedený až novelou č. , s účinnosťou od 01.02.2002, s poukazom na ust. Exekučného poriadku do úvahy síce v preskúmavanej veci neprichádza (vzhľadom na to, že konanie začalo pred účinnosťou uvedenej novely), čo však neznamená, že táto skutočnosť (samozrejme ak sa preukáže) nemôže byť dôvodom majúcim za následok neprípustnosť exekúcie a jej následné zastavenie podľa ust. .

Podľa exekúciu súd zastaví, ak túto exekučný súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Pokiaľ odvolací súd vezme do úvahy, že účelom exekúcie je výkon práva na uspokojenie pohľadávky oprávneného priznanej mu exekučným titulom, tak logicky nevyhnutným predpokladom toho, aby exekúciu bolo možné vykonať, je existencia majetku, či majetkových práv povinného, ktoré môžu byť v exekúcii postihnuté za účelom dosiahnutia uspokojenia nároku, pre ktorý je exekúcia vedená. Pokiaľ sa preukázateľne zistí, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by mohol exekúcii podliehať, je zrejmé, že exekúciu nemožno vykonať, v čom je potrebné vidieť existenciu tzv. iného dôvodu pre ktorý je potrebné túto vyhlásiť za neprípustnú a následne ju za aplikácie ust. zastaviť. Pretrvávanie exekúcie za takéhoto stavu, nemôže byť ani z hľadiska ochrany práv oprávneného v konečnom dôsledku hospodárne a účelné, keďže je s ňou spojený vznik ďalších trov.

Už samotná skutočnosť, že uznesením pod č. k. -70 zo dňa 11.02.2000 Krajský súd v Bratislave vyhlásil konkurz na majetok povinného ako dlžníka, ktorý následne bol uznesením Krajského súdu v Bratislave pod č.k. -441 zo dňa 29.07.2011 zrušený po splnení rozvrhového uznesenia, pričom pohľadávky neboli v celom rozsahu uspokojené pre nedostatok finančných prostriedkov svedčí o tom, že na strane povinného v tomto konaní nebol šetrením (ktoré bezpochyby bolo v rámci prebiehajúceho konkurzu dôkladne vykonané) zistený dostatok majetku, z ktorého by bolo možné prihlásené pohľadávky (o.i. tiež tú ktorá je predmetom vymoženia v tejto exekúcii prihlásenú právnym predchodcom oprávneného) uspokojiť, ktorému zisteniu ako možnému dôvodu majúcemu za následok nemožnosť vykonať ani túto exekúcie, okresný súd v najmenšom pozornosť nevenoval. Je síce pravdou, že listom zo dňa 15.05.2013 oznámil poverený exekútor súdu, že nie je dôvod zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného, pretože mu majú byť vykonávané zrážky z dôchodku, avšak z listu právneho predchodcu oprávneného zo dňa 02.10.2014 vyplýva, že tomuto boli poukázané v priebehu exekučného konania trvajúceho v tom čase 15 rokov, len tri platby na úhradu jeho pohľadávky a to v

roku 2012 v celkovej sume spolu 93,50 Eur. Možno sa teda len domnievať, že ak aj skutočne je pravdou, že sa zrážky z dôchodku povinného vykonávajú, nepokryli pravdepodobne doteraz ani trovy exekúcie, keďže oprávnenému na úhradu jeho dlhu nie sú poukazované. Cieľom exekučného konania však nie je vyrábanie ďalších trov, na úhradu ktorých by bola exekúcia bez viditeľného efektu v prospech oprávneného ďalších niekoľko rokov vedená (už v súčasnosti to je 16 rokov), so zreteľom na čo, je potrebné sa so vzniknutou situáciou vysporiadať, čomu však musí predchádzať dôkladne zistený skutkový stav veci.

Z uvedených dôvodov, bolo preto potrebné uznesenie okresného súdu v jeho zamietajúcej časti, týkajúcej sa návrhu povinného na zastavenie exekúcie pre nemožnosť jej vykonania z dôvodu nedostatku majetku na strane povinného za použitia ust. (pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie) zrušiť a za použitia ods. 2 tohto ust. vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Pokiaľ ide v konečnom dôsledku o námietku povinného, že exekučné konanie malo byť zastavené podľa § 48 Zák. o konkurze a reštrukturalizácii ("ZoKaR") z dôvodu prebiehajúceho konkurzného konania, túto nebolo možné vyhodnotiť ako dôvodnú. Vzhľadom na čas začatia konkurzného konania, ako to správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj okresný súd, spravovalo sa uvedené konkurzné konanie, vrátane právnych účinkov vyhlásenia konkurzu o konkurze a vyrovnaní ("ZoKV") v znení platnom ku dňu začatia konkurzného konania (t.j. 20.05.1999). V zmysle a ošlo vyhlásením konkurzu na majetok povinného k prerušeniu, nie k zastaveniu exekučného konania (ako sa nesprávne domnieva povinný), pričom dôsledkom právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu, je pokračovanie v exekúcii. Dôsledky konkurzu uvedené v ust. ZoKaR tak v danej veci vo vzťahu k t.č. už zrušenému konkurzu nemožno aplikovať.

Úlohou okresného súdu po vrátení veci, bude doplniť dokazovanie o aktuálne zistenia majetkových a zárobkových pomerov povinného, vyžiadať si od súdneho exekútora správu, koľko a kedy bolo poukázané oprávnenému na úhradu jeho pohľadávky, aký majetok povinného bol postihnutý, existencia akého majetku bola zistená, či sú vykonávané zrážky z dôchodku povinného, kedy a koľko ich bolo a na čo boli diferencovane poukázané (ak na trovy tak koľko a aké, prípadne koľko prichádza do úvahy predbežne na trovách exekútora ešte uhradiť), za účelom čoho si možno tiež pripojiť exekučný spis vedený súdnym exekútorom, zistený stav vyhodnotiť vo vzťahu k pravdepodobnosti reálneho vykonania tejto exekúcie s možnosťou postupu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku. Odvolací súd tiež poznamenáva, že právnou kvalifikáciou uvedenou povinným v návrhoch na zastavenie exekúcie, nie je okresný súd viazaný, pričom ex offo musí počas celého konania skúmať, či tu nie je existencia ktoréhokoľvek zo zákonných dôvodov, opodstatňujúcich zastavenie exekúcie (§ 58 ods. 1 Ex.por.).

Právnym názorom odvolacieho súdu je okresný súd viazaný ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .