Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-24-2015.pdf
PDF · 140.41 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/24/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Ing. V. W., nar. XX. XX. P., A. K. XXX/XX, I., zastúpenej JUDr. Anettou Árvayovou, advokátkou, Sládkovičova 7, Nitra, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. decembra 2014 č. 47085-4/2014-BA, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 09. 02. 2015 domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 12. 2014 č. 47085-4/2014-BA, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 09. 07. 2014 č. 18956-42/2014-BAM. Prvostupňový správy orgán týmto rozhodnutím podľa ust. § 97 a § 98 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že žalobkyňa nemá nárok na rekvalifikáciu a rekvalifikačné.
V podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že bola zamestnaná v spoločnosti Provident Financial, s.r.o. od 12. 10. 2004 ako vedúca obchodnej skupiny s miestom výkonu práce v Trnave a jej pracovnou náplňou bolo usmerňovanie obchodných zástupcov a denné cestovanie za nimi osobným motorovým vozidlom. Dňa 14. 06. 2007 však utrpela závažný pracovný úraz. Následne po preliečení jej zamestnávateľ ponúkol pracovnú pozíciu v administratíve, a to listom zo dňa 19. 01. 2012, ale tak, ako mala na pracovnej zmluve s miestom výkonu práce v Trnave, pričom túto ponuku musela odmietnuť zo zdravotných dôvodov, nakoľko jej robí problém sed, dlhšia chôdza a státie, predklon trupu ako i cestovanie, a to s poukazom na lekársky posudok zo dňa 27. 01. 2012 a 08. 03. 2012. Vzhľadom na svoj zdravotný stav musela pracovný pomer ukončiť dohodu ku dňu 31. 03. 2012.
Dňa 31. 01. 2013 podala na pobočke žalovaného v Bratislave žiadosť o poskytnutie pracovnej rekvalifikácie na základe pracovného úrazu zo dňa 14. 06. 2007. V priebehu konania o tejto žiadosti uzatvorila žalobkyňa dňa 22. 07. 2013 pracovný pomer v spoločnosti Handicap Slovakia s.r.o. s miestom výkonu práce v Lužiankach, kde pracuje ako operátor kódovania a spracovania údajov a dňa 30. 09. 2014 jej bolo ponúknuté miesto na vedúcej pozícii, ale jej počítačové znalosti nezodpovedajú požadovanej úrovni pre dané pozície.
V ďalšej časti žaloby žalobkyňa uviedla, že žalovaný vo svojom rozhodnutí na jednej strane uvádza, že je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 % a na druhej strane
uvádza, že nemá pokles pracovnej schopnosti. Podotkla, že je invalidná na následky pracovného úrazu a bolo jej priznané aj jednorazové vyrovnanie vo výške 30 %. Zároveň poukázala na posudky posudkových lekárov, v ktorých sa uvádza, že okrem iných nárokov prichádza do úvahy i nárok na poskytnutie rekvalifikácie a je preto zarážajúce, že keď o ňu požiadala, bol uplatnený nárok zamietnutý, a to rozhodnutím zo dňa 12. 11. 2013, proti ktorému sa odvolala.
Dňa 20. 02. 2014 vydal žalovaný rozhodnutie č. 19968-2/2014-BA, v ktorom vyhovel jej odvolaniu, napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zrušil a vec jej vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne pobočka žalovaného ako prvostupňový správny orgán po predvolaní žalobkyne za účelom posúdenia jej pracovnej schopnosti opätovne rozhodla dňa 09. 07. 2014 tak, že žalobkyňa nemá nárok na pracovnú rekvalifikáciu a rekvalifikačné. I proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, nakoľko správny orgán prvého stupňa opätovne nevzal do úvahy jej argumenty a vec nesprávne právne posúdil. K posudkovému lekárovi bola opätovne predvolaná dňa 03. 12. 2014, pričom tento uviedol, že môže vykonávať prácu, na ktorú má kvalifikáciu (má ukončenú Agronomickú fakultu VŠP a v súčasnosti vzhľadom na jej zdravotný stav neprichádza do úvahy práca, na ktorú má kvalifikáciu). Poukazovala na to, že jej zdravotný stav bol posudkovým lekárom inak posudzovaný v konaní o invalidný dôchodok, kde jej bola odporúčaná rekvalifikácia a inak v tomto konaní, kde jej už rekvalifikácia odporúčaná nebola. Posudkoví lekári nerozhodli v súlade s ust. § 97 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý má v dôsledku pracovného úrazu pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného pomeru. Bližšie ani neuviedli, z akých dôvodov neprichádza do úvahy poskytnutie ňou uplatneného nároku. Nesúhlasila so stanoviskom žalovaného, že nemá nárok na rekvalifikáciu a rekvalifikačné, pričom navrhovala rekvalifikáciu v oblasti práce s PC, nakoľko v čase vzniku pracovného úrazu v roku 2007 bola jej znalosť práce s PC na základnej úrovni a od vzniku úrazu bola stále práceneschopná. Nemôže vykonávať pôvodnú prácu, ktorú vykonávala pred úrazom a je potrebné, aby sa rekvalifikovala v činnosti, ktorá, nebyť úrazu, jej na pôvodnej pozícii nebola potrebná. I keď je zamestnaná, nie je pre ňu problém zúčastniť sa rekvalifikácie za účelom zmeny jej doterajšej kvalifikácie, ktorú treba zabezpečiť získaním nových zručností a znalostí, resp. prípravou umožňujúcou jej pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti. Nové znalosti a zručnosti by žalobkyňa získala práve rekvalifikáciou v oblasti práce s PC, s ktorým pred úrazom nepracovala a nebyť úrazu, by výkon jej práce bol v teréne, a nie pri PC. V prípade, ak sa nerekvalifikuje v tejto oblasti, nie je znalá práce s PC na požadovanej úrovni a musela odmietnuť prácu na vedúcej pozícii, resp. z dôvodu nespôsobilosti na danú prácu môže s ňou byť ukončený pracovný pomer.
V podanej žalobe žalobkyňa namietala nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, odôvodnenie ktorého bolo pre ňu natoľko nedôvodné, nezrozumiteľné a zmätočné, že z neho nebolo možné usúdiť, čo bolo skutkovým a právnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku na dávku na rekvalifikáciu a rekvalifikačné. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného videla v tom, že žalovaný v rámci preskúmania prvostupňového rozhodnutia toto nezrušil a nevrátil na nové konanie pobočke, aby odstránila protiprávny stav. Namiesto toho vydal nové rozhodnutie, v ktorom zásadne a podstatne zmenil celé pôvodné odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, uviedol novú skutkovú a právnu argumentáciu a toto rozhodnutie potvrdil.
Žalobkyňa bola toho názoru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v dôsledku toho, že žalovaný toto rozhodnutie nezrušil, ide o takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom zároveň trpí vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu veci.
Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 03. 03. 2015, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že pobočka v súvislosti so žiadosťou žalobkyne o poskytnutie úrazovej dávky - rekvalifikácie a rekvalifikačného v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14. 06. 2007 vydala dňa 12. 11. 2013 rozhodnutie, ktorým žalobkyni nepriznala nárok na rekvalifikáciu a rekvalifikačné. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 20. 02. 2014 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie pobočky zrušil a vec jej vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Následne v novom prejednaní pobočka žalovaného opätovne posúdila žiadosť žalobkyne a dňa 09. 07. 2014 vydala rozhodnutie, v zmysle ktorého žalobkyňa nemá nárok na rekvalifikáciu a rekvalifikačné.
Toto rozhodnutie bolo vydané na základe posudku posudkového lekára na rekvalifikáciu zo dňa 25. 04. 2014, v zmysle ktorého žalobkyňa nemá pokles pracovnej schopnosti a je schopná sa zaradiť do pracovného procesu, nakoľko následkom pracovného úrazu zo dňa 14. 06. 2007 nestratila odbornú pracovnú schopnosť a pracovné zručnosti. Práca, ktorú žalobkyňa vykonávala v čase posudzovania jej zdravotného stavu - administratívna práca - je pre žalobkyňu vhodná práca a nie je potrebná rekvalifikácia.
I proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v dôsledku čoho bol opätovne posudzovaný jej nárok hľadiska medicínskeho, pričom posudkový lekár v lekárskej správe zo dňa 15. 10. 2014 uviedol, že žalobkyňa nestratila pracovné schopnosti, ktoré mala pred úrazom, je vysokoškolsky vzdelaná, pracuje v administratíve, čo je pre postihnutie vzniknuté následkom jej pracovného úrazu vhodné pracovné zaradenie a po zhodnotení všetkých uvedených skutočností nie je pracovná rekvalifikácia žalobkyne odôvodnená. Následne posudkový lekár, ktorý posudzoval pracovnú schopnosť žalobkyne dňa 03. 12. 2014 v lekárskej správe uviedol, že úraz žalobkyne sa zhojil, preto nemala pokles pracovnej schopnosti a bola schopná vykonávať pôvodnú prácu, pričom jej stav si nevyžadoval rekvalifikáciu. Posudkový lekár zdôraznil, že žalobkyňa má vysokoškolské vzdelanie a neskoršia práca s počítačom, ktorá bola nutnosťou v ďalšej práci, vyplýva zo všeobecného doplnenia si tejto zručnosti. Nešlo teda o rekvalifikáciu v pravom slova zmysle, teda o úplné preškolenie na inú pracovnú činnosť. Prípadné obmedzenia v súčasnosti vyplývajú z následných zdravotných porúch (operácia bedrovej chrbtice a tras končatín). Žalobkyňa nemá pokles pracovnej schopnosti, lebo sa môže opätovne zaradiť do pracovného procesu.
V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný citoval ustanovenia právneho predpisu, v zmysle ktorého postupoval pri rozhodovaní o podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa tvrdiac, že zdravotný stav žalobkyne i následkom jej pracovného úrazu umožňuje vykonávať doterajšiu činnosť (pred pracovným úrazom) alebo inú vhodnú činnosť, aj bez priznania uplatnenej úrazovej dávky. Poukázal na rozdiel medzi posudzovaním miery poklesu pracovnej schopnosti a posudzovaním poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, najmä vzhľadom na možný súvis medzi nimi. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa stanovuje všeobecne, zatiaľ čo miera poklesu pracovnej schopnosti je presne viazaná na výkon doterajšej pracovnej činnosti, pri ktorej poškodený utrpel pracovný úraz. Charakter pracovného úrazu žalobkyne zo dňa 14. 06. 2007 netvoril medicínsky predpoklad pre priznanie žiadanej úrazovej dávky. Žalovaný bol toho názoru, že je v rozpore so zásadami logiky poskytovať žiadaný typ úrazovej dávky žalobkyni, ktorá po vzniku pracovného úrazu naďalej vykonávala pôvodnú pracovnú činnosť, pričom po jeho vzniku začala trpieť inými ochoreniami (s pracovným úrazom nesúvisiacimi) a dôvod na podanie žiadosti o rekvalifikáciu vzhliadla až po piatich rokoch od pracovného úrazu. Žalovaný posúdil odvolanie žalobkyne ako nedôvodné a dňa 08. 12. 2014 rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 07. 2014 o nepriznaní nároku na úrazovú dávku - rekvalifikáciu a rekvalifikačné.
V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne v podanej žalobe a zotrval na svojom stanovisku, že charakter pracovného úrazu žalobkyne posúdený v príčinnej súvislosti s pracovnou činnosťou žalobkyne v čase vzniku tohto úrazu nevytvoril medicínsky predpoklad na priznanie žiadanej úrazovej dávky. Zdravotný stav žalobkyne následkom pracovného úrazu jej umožňuje vykonávať doterajšiu činnosť alebo inú vhodnú činnosť i bez absolvovania rekvalifikácie. V priebehu správneho konania vyplynulo, že dôvodom uplatnenia nároku žalobkyne na rekvalifikáciu a rekvalifikačné je zvýšenie jej kvalifikácie v oblasti práce s počítačom, vzhľadom na možnosť - ponuku iného - vyššieho pracovného zaradenia žalobkyne zodpovedajúceho jej vysokoškolskému vzdelaniu.
Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 12. 2014, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z predloženého administratívneho spisu, týkajúceho sa žalobkyne, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, vyplýva, že žalobkyňa utrpela u svojho zamestnávateľa, t. j. spoločnosti Provident Financial, s.r.o. dňa 14. 06. 2007 pracovný úraz, pričom v tom čase pracovala ako vedúca obchodnej skupiny, a to od 12. 10. 2004 s miestom výkonu práce v Trnave, okresy Piešťany,
Hlohovec, Nitra, Topoľčany a Trnava. V dôsledku pracovného úrazu bola dočasne práceneschopná od 14. 06. 2007 do 14. 10. 2007 a následne bola práceneschopná od 14. 02. 2008 do 04. 05. 2008 a od 08. 06. 2009 do 06. 02. 2012, pričom podporné obdobie jej uplynulo dňa 06. 06. 2010. V podaní zo dňa 26. 11. 2011 žalobkyňa oznámila svojmu zamestnávateľovi, že podľa pracovnej rekomandácie posudkového lekára nie je schopná pracovať na pôvodnom pracovisku. Zamestnávateľ jej v podaní zo dňa 19. 01. 2012 navrhol úpravu pracovných podmienok (administratíva, polovičný úväzok, konkrétna pracovná náplň, pričom miesto výkonu práce je bez zmeny) Žalobkyňa reagovala v podaní zo dňa 30. 01. 2012 tak, že s návrhom úpravy pracovných podmienok nesúhlasila vzhľadom na jej zdravotný stav a následne dňa 30. 03. 2012 bola uzavretá medzi žalobkyňou a jej zamestnávateľom dohoda o skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 03. 2013, pričom v tejto dohode je okrem iného uvedené, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku ošetrujúceho lekára zo dňa 08. 03. 2012 dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Jedná sa o lekársky posudok vyhotovený všeobecným lekárom, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa pre sústavný nepriaznivý zdravotný stav dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vedúcej obchodnej skupiny ako aj prácu ponúkanú v administratíve spoločnosti Provident Financial, s.r.o. s miestom výkonu práce v Trnave od 07. 02. 2012.
Žiadosťou zo dňa 31. 01. 2013 doručenou pobočke žalovaného dňa 01. 02. 2013 žalobkyňa požiadala o poskytnutie rekvalifikácie a rekvalifikačného v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14. 06. 2007 a následného poklesu pracovnej schopnosti. Žiadala o posúdenie ohľadne možnosti opätovného zaradenia do pracovného procesu. Dňa 04. 02. 2013 bola pobočke žalovaného doručená žiadosť (na úradnom formulári) žalobkyne o poskytnutie rekvalifikácie.
Následne dňa 09. 05. 2013 bola posudzovaná zdravotná spôsobilosť žalobkyne absolvovať rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu so záverom, že nemá pokles pracovnej schopnosti, nakoľko je u nej možné predpokladať opätovné zaradenie do pracovného procesu. V ten istý deň bol vydaný posudok na rekvalifikáciu s rovnakým záverom, čo posudkový lekár odôvodnil tým, že v dôsledku pracovného úrazu sa u žalobkyne nejdená o stratu pracovných zručností alebo psychických schopností, nakoľko žalobkyňa v podstate nestratila odbornú pracovnú schopnosť, ktorú mala pred úrazom, čo potvrdzuje i skutočnosť, že pracovala v rovnakej pracovnej pozícii až do roku 2012.
V priebehu konania o priznanie žalobkyňou uplatnenej dávky (rekvalifikácie a rekvalifikačného) žalobkyňa dňa 22. 07. 2013 uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Handicap Slovakia s.r.o., v ktorej je ako druh práce uvedené „operátor kódovania spracovania údajov“ s miestom výkonu práce Lužianky. Dňa 30. 10. 2013 správny orgán prvého stupňa spísal zápisnicu z ústneho pojednávania, ktoré sa konalo za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu. Rozhodnutím zo dňa 12. 11. 2013 č. 24082-35/2013-BAM správny orgán prvého stupňa nepriznal žalobkyni nárok na rekvalifikáciu a rekvalifikačné. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla dôvody svojho nesúhlasu s týmto rozhodnutím a žiadala ho zrušiť. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 20. 02. 2014 č. 19968-2/2014-BA odvolaniu žalobkyne vyhovel, napadnuté rozhodnutie svojej pobočky zo dňa 12. 11. 2013 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom tohto rozhodnutia žalovaného bol nejednoznačný, protirečivý a v príčinnej súvislosti nezrozumiteľný záver posudkového lekára, ktorý bol jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a na základe tohto záveru bolo možné dospieť k tomu, že žalobkyňa má nárok na úrazovú dávku a zároveň aj nie.
Následne bol opätovne dňa 25. 04. 2013 posudzovaný zdravotný stav žalobkyne a bol vydaný posudok na rekvalifikáciu so záverom, že žalobkyňa v dôsledku pracovného úrazu nestratila pracovné zručnosti alebo psychické schopnosti a v podstate nestratila odbornú pracovnú schopnosť, ktorú mala pred úrazom, v dôsledku čoho potom nemá ani pokles pracovnej schopnosti, nakoľko sa môže zaradiť do pracovného procesu. S takýmto záverom žalobkyňa zastúpená právnou zástupkyňou nesúhlasila tvrdiac, že pracovnou rekvalifikáciou by získala výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti a za vhodný by považovala výcvik v oblasti práce s PC, ktorý nutne potrebuje pri výkone terajšej práce a nakoľko nemá potrebné zručnosti s PC nemohla prijať ani pracovnú ponuku na vedúcu funkciu. Pokiaľ pracovala u bývalého zamestnávateľa (Provident Financial, s.r.o.), práca s PC nebola nutnosťou, nakoľko podstatou jej práce bol pohyb v teréne. Po opakovanom posúdení a zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne ohľadne je pracovnej schopnosti, vydala pobočka žalovaného ako správny orgán prvého stupňa dňa 09. 07. 2014 rozhodnutie č. 18956-42/2014-BAM, ktorým nepriznala žalobkyni nárok
na rekvalifikáciu a rekvalifikačné. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a žiadala toto rozhodnutie zrušiť. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 08. 12. 2014 č. 47085-4/2014-BA odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie zo dňa 09. 07. 2014 potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení jeho rozhodnutia.
Podľa § 8 ods. 1, 4, 5 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a/ zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, b/ fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je a/ výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, b/ iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a c/ činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je a/ úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b/.
Podľa § 13 ods. 3, písm. g/ vyššie citovaného zákona, z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to g/ rekvalifikácia a rekvalifikačné.
Podľa § 16 vyššie citovaného zákona, povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.
Podľa § 17 ods. 1 vyššie citovaného zákona, nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 97 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu. Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného; § 95 ods. 3 druhá veta platí rovnako. Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu. Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie; § 95 ods. 4 tretia veta platí rovnako. Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie platí § 95 ods. 5 a 6 rovnako.
Podľa § 98 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.
Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy platí § 96 ods. 2 až 4 rovnako.
Podľa § 153 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením. Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 12. 2014 (druhého v poradí) a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď zamietol jej odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 09. 07. 2014 (druhého v poradí) a potvrdil toto rozhodnutie, podľa ktorého žalobkyňa nemá nárok na rekvalifikáciu a rekvalifikačné podľa ust. § 97 a § 98 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Rekvalifikácia je vecná dávka poskytovaná z úrazového poistenia, ktorá má podporiť snahu poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu. Rekvalifikácia je v ust. § 97 ods. 2 vyššie citovaného zákona definovaná ako zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na jeho vek, pracovné schopnosti a kvalifikáciu.
Rekvalifikácia, ako vecná dávka poskytovaná z úrazového poistenia zamestnávateľa, môže byť poskytnutá po splnení podmienok ustanovených zákonom zamestnancovi zamestnávateľa, ak utrpel pracovný úraz. Na poskytnutie rekvalifikácie z úrazového poistenia teda nie je právny nárok, jedná sa o fakultatívnu dávku. Rekvalifikácia môže byť poskytnutá po posúdení zdravotnej spôsobilosti u poškodeného, ktorý v dôsledku pracovného úrazu má pokles pracovnej schopnosti. Toto posudzovanie je vykonávané najmä s ohľadom na možnosť opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu posudkovým lekárom sociálneho poistenia (ust. § 97 ods. 1 vyššie citovaného zákona). Zdravotnú spôsobilosť poškodeného absolvovať rekvalifikáciu posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky žalovaného. Rekvalifikačné je dávkou peňažného charakteru poskytovanou z úrazového poistenia a súvisí s rekvalifikáciou, ako vecnou dávkou úrazového poistenia. Úlohou tejto dávky je finančne zabezpečiť poškodeného počas absolvovania rekvalifikácie. Nárok na rekvalifikačné má poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia.
Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne ako poškodenej pri pracovnom úraze posudkový lekár sociálneho poistenia určil, že žalobkyňa nemá percentuálny pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, lebo sa môže opätovne zaradiť do pracovného procesu. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v ust. § 8 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo v priamej súvislosti s plnením týchto pracovných úloh, pričom plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností
vyplývajúcich z pracovného pomeru a taktiež i iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh zamestnanca je i úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony však nie sú cesta do zamestnania a späť. Pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu posudkový lekár sociálneho poistenia posudzuje možnosť predpokladu opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 12. 2014 č. 47085-4/2014-BA bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade s právnym predpisom, a to zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného, ktorý okrem iného upravuje i vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia, ktorá zahŕňa i posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, pričom túto posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia v prvostupňovom a v odvolacom konaní.
V predmetnej veci sa konanie začalo na základe písomnej žiadosti žalobkyne zo dňa 31. 01. 2013 (doručenej pobočke žalovaného dňa 01. 02. 2013) o poskytnutie rekvalifikácie a rekvalifikačného z dôvodu pracovného úrazu, ktorý utrpela dňa 14. 06. 2007. Podanú žiadosť doplnila žiadosťou na formulárovom tlačive (doručenou pobočke žalovaného dňa 04. 02. 2013). Z týchto žiadostí žalobkyne vyplýva, že v dôsledku pracovného úrazu bola práceneschopná od 14. 06. 2007 do 14. 10. 2007 (poúrazový stav) a následne bola práceneschopná od 14. 02. 2008 do 04. 05. 2008 (operácia v dôsledku pretrhnutia veľkého sedacieho svalu) a od 08. 06. 2009 do 06. 06. 2010 (operácia chrbtice). Žalobkyňa žiadala o posúdenie možnosti opätovného zaradenia do pracovného procesu. Z ďalších žalobkyňou predložených listinných dokladov ako i z dokladov predložených bývalým zamestnávateľom žalobkyne (Provident Financial, s.r.o.), u ktorého utrpela pracovný úraz vyplýva, že náplňou jej práce ako vedúcej obchodnej skupiny bola riadiaca, organizačná a administratívna činnosť. Žalobkyňa sa k vykonávaniu tejto práce vrátila po ukončení poúrazovej práceneschopnosti v trvaní od 14. 06. 2007 do 14. 10. 2007, čo nebolo sporné a predmetnú prácu vykonávala naďalej okrem obdobia, keď bola opätovne práceneschopná (od 14. 02. 2008 do 04. 05. 2008 a od 08. 06. 2009 do 06. 02. 2012, pričom dňa 06. 06. 2010 jej uplynulo podporné obdobie) v dôsledku operácií. Skutočnosť, že žalobkyňa sa po preliečení pracovného úrazu a následne i po práceneschopnosti v trvaní od 14. 02. 2008 do 04. 05. 2008 vrátila do pracovného procesu k pôvodnému zamestnávateľovi a bola schopná vykonávať pôvodnú prácu svedčí i dodatok zo dňa 26. 02. 2009 k pracovnej zmluve zo dňa 12. 10. 2004. V zmysle tohto dodatku (ktorý žalobkyňa predložila ako prílohu k podanej žalobe) bola miestom výkonu jej práce Trnava a okresy Topoľčany, Piešťany, Hlohovec, Partizánske, Nitra, Šaľa, Galanta, Myjava, Senica a Trnava (teda rozsah pôsobnosti žalobkyne sa oproti pracovnej zmluve zo dňa 12. 10. 2004 ešte rozšíril). Tento pracovný pomer bol ukončený na základe dohody zo dňa 30. 03. 2012 o skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 03. 2012. Ukončeniu pracovného pomeru dohodou predchádzala ponuka zamestnávateľa zo dňa 19. 01. 2012 pre žalobkyňu na pracovnú pozíciu so skráteným pracovným úväzkom na oddelení administratívy, čo žalobkyňa odmietla. V dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 30. 03. 2012 je uvedené, že žalobkyňa podľa posudku ošetrujúceho lekára zo dňa 08. 03. 2012 dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Predmetný lekársky posudok vypracovala všeobecná lekárka (teda nie posudkový lekár sociálneho poistenia), ktorá žalobkyňu ošetrovala ako obvodná lekárka.
Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že žalobkyňa sa po ukončení poúrazovej práceneschopnosti a ďalšej práceneschopnosti v trvaní od 14. 02. 2008 do 04. 05. 2008 vrátila do práce, ktorú vykonávala pred vznikom pracovného úrazu (14. 06. 2007), pričom rozsah jej pracovnej pôsobnosti sa s jej súhlasom ešte rozšíril v zmysle dodatku zo dňa 26. 02. 2009 k pracovnej zmluve a u pôvodného zamestnávateľa bola zamestnaná až do 31. 03. 2012, čo znamená, že okrem obdobia trvania vyššie uvedenej ďalšej práceneschopnosti (od 08. 06. 2009 do 06. 02. 2012, pričom dňa 06. 06. 2010 jej uplynulo podporné obdobie) vykonávala pôvodnú prácu dokonca v rozšírenom rozsahu pôsobnosti a so zmenou pracovnej náplne, ktorá jej bola ponúknutá v podaní zamestnávateľa zo dňa 19. 01. 2012 nesúhlasila. Až žiadosťou doručenou správnemu orgánu prvého stupňa dňa 01. 02. 2013, resp. 04. 02. 2013 (teda viac ako päť rokov po vzniku pracovného úrazu) žiadala o poskytnutie rekvalifikácie. V priebehu tohto konania sa žalobkyňa zamestnala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22. 07. 2013 u zamestnávateľa Handicap Slovakia s.r.o., pričom v pracovnej zmluve je ako druh práce uvedené „operátor kódovania a spracovania údajov“ s miestom výkonu práce Lužianky. Z popisu práce, ktorý je
prílohou k pracovnej zmluve vyplýva, že sa jedná o administratívnu prácu bez toho, aby sa vyžadovala rekvalifikácia žalobkyne.
Následne správny orgán prvého stupňa rozhodol dňa 12. 11. 2013 (teda už v čase trvania pracovného pomeru žalobkyne u nového zamestnávateľa) tak, že žalobkyňa nemá nárok na rekvalifikáciu a rekvalifikačné. Toto rozhodnutie žalovaný zrušil rozhodnutím zo dňa 20. 02. 2014 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko medicínsky záver posudkového lekára, z ktorého vychádzalo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považoval žalovaný za protirečivý, nejednoznačný a nezrozumiteľný.
V priebehu ďalšieho konania posudkový lekár sociálneho poistenia opätovne a podľa ust. § 153 ods. 4, písm. a/, b/ vyššie citovaného zákona posudzoval dňa 25. 04. 2014 pokles pracovnej schopnosti žalobkyne a jej zdravotnú spôsobilosť absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu. Z lekárskej správy a z posudku na rekvalifikáciu zo dňa 25. 04. 2014 vyplýva, že žalobkyňa vyštudovala Agronomickú fakultu Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre a s výnimkou obdobia rokov 1985 až 1987 (kedy pracovala ako zootechnička), pracovala prevažne v administratíve ako administratívna pracovníčka. V čase vzniku pracovného úrazu, t. j. 14. 06. 2007 pracovala ako vedúca obchodnej skupiny v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., pričom na túto pracovnú pozíciu sa vrátila i po ukončení poúrazovej pracovnej neschopnosti (od 14. 06. 2007 do 14. 10. 2007) a zotrvala v nej až do skončenia pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa dňom 31. 03. 2012, pričom v období od 14. 02. 2008 do 04. 05. 2008 bola opätovne práceneschopná (operácia v dôsledku pretrhnutia veľkého sedacieho svalu) a na základe dohody zo dňa 26. 02. 2009 došlo so súhlasom žalobkyne dokonca k rozšíreniu jej pôsobnosti o ďalšie okresy. Ďalšia práceneschopnosť žalobkyne trvala od 08. 06. 2009 do 06. 02. 2012 (operácia chrbtice) s tým, že podporné obdobie uplynulo dňa 06. 06. 2010 a v období od 07. 02. 2012 do 31. 03. 2012 mala žalobkyňa neplatené voľno. Ako vyplýva z tohto posudku, teda posudku zo dňa 25. 04. 2014 žalobkyňa v dôsledku pracovného úrazu nestratila svoje pracovné zručnosti alebo psychické schopnosti vykonávať prácu v administratíve, teda nestratila odbornú pracovnú schopnosť, ktorú mala pred úrazom, v dôsledku čoho potom nie je potrebná jej rekvalifikácia, nakoľko nemá pokles pracovnej schopnosti a môže sa opätovne zaradiť do pracovného pomeru, čo sa i stalo a žalobkyňa od 22. 07. 2013 pracuje v spoločnosti Handicap Slovakia s.r.o. ako operátor kódovania a spracovania údajov, čo je práca v administratíve. Posudkový lekár vo svojom posudku na rekvalifikáciu zároveň uviedol, že žalobkyňa v dôsledku pracovného úrazu zle toleruje dlhšie sedenie a jazdu autom, čo ale neznamená stratu jej pracovných zručností a schopnosti pracovať v administratíve.
Správny orgán prvého stupňa na základe vyššie uvedeného posudku na rekvalifikáciu a lekárskej správy zo dňa 25. 04. 2014 vydal dňa 09. 07. 2014 rozhodnutie, v zmysle ktorého žalobkyňa v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14. 06. 2007 nemá nárok na rekvalifikáciu a rekvalifikačné. V predmetnom rozhodnutí sa vysporiadal i s námietkami vznesenými právnou zástupkyňou žalobkyne pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne dňa 25. 04. 2014, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko žalobkyňa je zaradená do pracovného procesu, pracuje v administratíve a to, že neovláda prácu s počítačom, resp. ju neovláda na úrovni, akú si sama predstavuje, nie je spôsobené jej pracovným úrazom.
Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom okrem iného namietala, že pracuje na skrátený pracovný úväzok vzhľadom k tomu, že podmienkou výkonu práce je znalosť práce s počítačom, s ktorým pred úrazom nepracovala a nebyť úrazu, bol by výkon jej práce v teréne, a nie pri počítači. V dôsledku toho, že nie je znalá práce s počítačom na požadovanej úrovni, musela odmietnuť prácu na vedúcej pozícii a pokiaľ sa nerekvalifikuje, môže byť s ňou z dôvodu nespôsobilosti na danú prácu ukončený pracovný pomer. Posudkoví lekári sociálneho poistenia po podaní odvolania opätovne (dňa 15. 10. 2014 a 03. 12. 2014) v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia posudzovali pokles pracovnej schopnosti žalobkyne a jej zdravotnú spôsobilosť absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, pričom dospeli k rovnakému záveru, že žalobkyňa nemá pokles pracovnej schopnosti, lebo sa môže opätovne zaradiť do pracovného procesu, čo sa aj stalo. Podľa názoru súdu správne rozhodol i žalovaný, keď dňa 08. 12. 2014 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 09. 07. 2014 potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.
V prípade preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. 12. 2014 súd dospel k záveru, že toto rozhodnutie vychádza zo správneho a riadneho zistenia skutkového stavu, pričom posudkoví lekári žalovaného v rámci lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia posudzovali pokles pracovnej schopnosti žalobkyne v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14. 06. 2007 a jej zdravotnú spôsobilosť absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu.
Súd sa stotožnil so zisteniami i právnym záverom žalovaného a nezistil nezákonnosť jeho postupu ani rozhodnutia. Oba správne orgány žiadosť žalobkyne o poskytnutie rekvalifikácie (vecná dávka) a rekvalifikačného (peňažná dávka) správne posúdili podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a dospeli k zhodnému záveru, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre priznanie žiadaných dávok, a to, že v dôsledku pracovného úrazu nemá pokles pracovnej schopnosti a že v čase posudzovania posudkovým lekárom bola už opätovne zaradená do pracovného procesu, preto posudkový lekár už nemohol posudzovať predpoklad jej opätovného zaradenia do pracovného procesu, ktorý je jednou z podmienok pre priznanie tejto dávky.
Žalovaný teda správne rozhodol, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, čo podrobne rozviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vyporiadal sa logicky a vecne správne so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie žiadosti žalobkyne o poskytnutie žiadaných dávok (rekvalifikácie a rekvalifikačného). Námietky a výhrady žalobkyne uvedené v žalobe sú podľa názoru súdu všeobecné a zároveň skutkovo i právne bezvýznamné. Posudkoví lekári vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť úrazového poistenia posudzovali pokles pracovnej schopnosti žalobkyne, ktorá sa po preliečení pracovného úrazu vrátila na pôvodnú pracovnú pozíciu, na ktorej zotrvala (dokonca v rozšírenom rozsahu jej pôsobnosti) až do ukončenia pracovného pomeru, t. j. do 31. 03. 2012, i keď je nesporné, že počas tohto obdobia, teda počas trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa, u ktorého utrpela pracovný úraz bola opakovane práceneschopná. Zaradila sa však do pracovného pomeru u nového zamestnávateľa dňom 22. 07. 2013 na prácu v administratíve bez toho, aby bola potrebná jej rekvalifikácia na túto prácu. Z obsahu predloženého administratívneho je zrejmé, že žalobkyňa, i keď je absolventkou Agronomickej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, s výnimkou rokov 1985 ž 1987 vykonávala administratívne práce, resp. riadiace a organizačné práce. Nový zamestnávateľ ju prijal do pracovného pomeru dňom 22. 07. 2013 bez akejkoľvek podmienky získania, resp. rozšírenia schopností pracovať s počítačom. Z uvedených dôvodov potom posudkoví lekári už neposudzovali zdravotnú spôsobilosť žalobkyne na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, nakoľko v pracovnom procese bola už zaradená.
Súd po oboznámení sa so samotnými dôvodmi žaloby a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 08. 12. 2014 žalobkyňa nemohla byť poškodená na svojich právach. Záver, ktorý urobil správny orgán prvého stupňa zo zistených skutkových okolností v rozhodnutí zo dňa 09. 07. 2014 a žalovaný ustálil v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 08. 12. 2014, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s ustanoveniami zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V postupe správnych orgánov vo vzťahu k žalobkyni súd nezistil žiadne pochybenia ani porušenie základných pravidiel a zásad správneho konania. Záverom súd uvádza, že rekvalifikácia (a teda i na ňu nadväzujúci nárok na rekvalifikačné) je podľa ust. § 97 ods. 1 vyššie citovaného zákona fakultatívna dávka, čo znamená, že aj v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok nemusí byť automaticky priznaná. Rozhodnutie o takejto dávke je vecou úvahy správneho orgánu, preto právny nárok na jej priznanie nevzniká (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 09. 2008 v konaní pod sp. zn. 4 Sžso 48/2007).
V súvislosti s námietkami žalobkyne v podanej žalobe je potrebné uviesť a vyplýva to i z posudkov posudkových lekárov vydaných v priebehu správneho konania, ako i z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 07. 2014, ako i zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, že žalobkyňa v dôsledku pracovného úrazu nestratila svoje pracovné schopnosti a dlhodobé zručnosti vykonávať administratívne a riadiace práce, ale v dôsledku pracovného úrazu horšie toleruje, resp. nezvláda dlhšie sedenie a dlhšie cestovanie motorovým vozidlom (osobným alebo prostriedkom hromadnej dopravy osôb) a z toho dôvodu potom nemohla cestovať tak, ako to vyžadovala jej práca vedúcej obchodnej skupiny, ktorú vykonávala od roku 2004 s miestom výkonu práce v Trnave, pričom do obvodu je pôsobnosti patrili i okresy Piešťany, Hlohovec, Nitra, Topoľčany a Trnava a na základe dodatku zo
dňa 26. 02. 2009 (teda so súhlasom žalobkyne) k pracovnej zmluve i ďalšie okresy. Z ust. § 8 ods. 5, písm. a/ vyššie citovaného zákona vyplýva, že v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je i úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení, pričom tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť. Uvedené potom znamená, že pokiaľ žalobkyňa nemohla v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu zapríčineného pracovným úrazom cestovať do miesta výkonu práce, resp. do iných miest, ktoré patrili do obvodu jej pôsobnosti, z tohto nemožno vyvodiť záver o potrebe poskytnutia rekvalifikácie na inú prácu a o tom, že v dôsledku pracovného úrazu má pokles pracovnej schopnosti, ktorý je podmienkou priznania rekvalifikácie podľa ust. § 97 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov. Žalobkyňa v priebehu správneho konania nepredložila žiadny dôkaz o tom, že v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14. 06. 2007 by mala pokles pracovnej schopnosti vykonávať prácu vedúcej obchodnej skupiny (teda riadiacu, organizačnú a administratívnu prácu), ktorá okrem iného spočívala i v zaškoľovaní obchodných zástupcov. Podľa predložených odborných nálezov však horšie zvláda, resp. netoleruje dlhšie cestovanie za touto prácou, čo však nemožno považovať za pokles vlastnej pracovnej schopnosti odôvodňujúci priznanie dávky na rekvalifikáciu a rekvalifikačné. Priznanie tejto dávky neodôvodňuje ani to, že žalobkyňa nemôže manipulovať s dokumentmi v zmysle ich dvíhania alebo prenášania. Uvedené obmedzenie ešte neznamená, že žalobkyňa nemôže vykonávať prácu v administratíve, ktorú si i sama našla v priebehu konania o priznanie rekvalifikácie a rekvalifikačného bez toho, aby nový zamestnávateľ od nej rekvalifikáciu vyžadoval a potreba rekvalifikácie nevyplýva ani z pracovnej zmluvy zo dňa 22. 07. 2013. V prípade, ak žalobkyňa chce získať u nového zamestnávateľa vyššie postavenie v práci, resp. vedúcu funkciu, ktorá už vyžaduje znalosť práce s počítačom, toto si podľa názoru súdu musí riešiť vo vlastnej kompetencii a na vlastné náklady. Z tohto pohľadu potom treba vyhodnotiť i potvrdenie súčasného zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 30. 09. 2014 (ktoré bolo vydané na žiadosť žalobkyne pre žalovaného), že počítačové znalosti žalobkyne nezodpovedajú úrovni požadovanej na vedúce funkcie.
Žalovaný vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí správne reagoval i na námietku žalobkyne ohľadne posudzovania jej zdravotného stavu pre účely invalidného dôchodku (lekárska správa zo dňa 23. 02. 2011), resp. pre účely úrazovej renty (lekárska správa zo dňa 27. 09. 2011) a jednorazového vyrovnania (lekárska správa zo dňa 15. 11. 2011), v ktorých je všeobecne uvedené, že žalobkyňa môže vykonávať prácu v skrátenom úväzku s využitím kvalifikácie, nie na pôvodnom pracovisku (čo žalobkyňa ani nerešpektovala) a že bola poučená okrem iného i o možnosti poskytnutia rekvalifikácie. Z tohto všeobecného vyjadrenia posudkového lekára o možnosti poskytnutia rekvalifikácie v konaní o inej žalobkyňou uplatnenej dávke, nemožno podľa názoru súdu vyvodiť záver o dôvodnosti uplatnenia dávky na základe žiadosti žalobkyne o rekvalifikáciu a rekvalifikačné, doručenej správnemu orgánu prvého stupňa dňa 01. 02. 2013, resp. dňa 04. 02. 2013. Posudkoví lekári žalovaného, resp. jeho pobočky postupovali podľa názoru súdu správne, keď žalobkyňu poučili o možnosti poskytnutia rekvalifikácie, z čoho ešte nemožno vyvodiť záver, že žalobkyni táto dávka aj patrí, nakoľko podmienky poskytnutia dávky sa posudzujú až v konkrétnom konaní a na základe konkrétnej žiadosti o dávku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť nemocenského poistenia, lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia a lekársku posudkovú činnosť úrazového poistenia, do ktorej patrí i posudzovanie nároku na rekvalifikáciu a rekvalifikačné. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.
Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe poukazovala na lekársky posudok zo dňa 08. 03. 2012, podľa ktorého dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je potrebné uviesť, že jedná o „posudok“ všeobecnej lekárky. Lekársku posudkovú činnosť pre účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, teda nie všeobecný lekár. Z uvedeného potom vyplýva, že správne orgány nemohli vychádzať zo žalobkyňou predloženého lekárskeho posudku zo dňa 08. 03. 2012.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).