Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-107-2008.pdf
PDF · 73.72 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/107/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, proti povinnému: O. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXX, (zomrel dňa XX.XX.XXXX) X.: XXXXXXXX, o vymoženie pohľadávky XXX.XXX,XX E., trov predchádzajúceho konania XX.XXX,XX E. a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom S.. S. W., E. úrad v U., N. XXXX, XXX XX U., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Námestovo poverením č. 5507002550 zo dňa 29.5.2000, sp. zn. 7Er/413/00, poveril podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútora vykonaním exekúcie č. EX 394/2000, na vymoženie pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške 392.182,86 Eur, trov predchádzajúceho konania 16.596,95 Eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. XX Cb XXXX/XX zo dňa zo dňa 29.1.1999.
Dňa 21.5.2014 súdny exekútor predložil okresnému súdu exekučný spis stým, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie nakoľko povinný zomrel dňa XX.X.XXXX, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný a ani iný majetok z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku a majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku); v danom prípade začalo dňa 3.5.2000. Exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 235 ods.1 Exekučného poriadku). V prejednávanej veci bolo preto potrebné aplikovať Exekučný poriadok v znení platnom v čase začatia konania exekučného konania (v ďalšom texte sa uvádza Exekučný poriadok v tomto znení, pokiaľ nie je uvedené inak).
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 2. 3Er/107/2008
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O. s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ustanovenia § 7 ods.1, ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, 1/pôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. 2/ Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konania právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo môže v ňom pokračovať.
Súd z obsahu osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2D XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zistil, že povinný zomrel dňa XX.X.XXXX. Povinný zanechal dedičstvo predĺžené o sumu - XXX,XX Eur. Z predmetného rozhodnutia ďalej vyplynulo, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní č. EX 394/2000, neprešla na žiadneho zo zákonných dedičov.
V danom prípade povinný zomrel v priebehu exekučného konania, v ktorom dôsledku stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, strata spôsobilosti je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať, nakoľko právneho nástupcu povinného, na ktorého by prešla pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto konaní niet.
Súd preto v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku exekučné konanie v celom rozsahu zastavil.
Súdny exekútor predložil spoločne s podnetom na zastavenie exekúcie aj špecifikáciu ním uplatnených trov exekúcie vo výške 224,00 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v platnom znení, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. 3. 3Er/107/2008
Oprávnený tak, ako aj súdny exekútor majú zákonný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti (trovy exekúcie), ktoré s poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, uhrádza povinný. Oprávnený môže tieto trovy exekúcie znášať len výnimočne s poukazom na citované ust. § 203 Exekučného poriadku, a to v prípade ak by mu mohlo byť pripísané procesné zavinenie na zastavení exekúcie, nakoľko nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach procesného práva. Ak teda došlo k objektívnej skutočnosti, že povinný zomrel (osobitne za situácie, ak k tomu došlo po takmer troch rokoch od začatia exekučného konania) nemožno túto skutočnosť považovať za zavinenie oprávneného. Ani z obsahu pripojeného exekučného spisu nie je možné vyvodiť záver o existencii iných dôvodov, ktoré by napĺňali znaky zavinenia oprávneného (napr. nedostatočná súčinnosť, resp. nedostatočné plnenie povinností zo strany oprávneného). V nadväznosti
na uvedené nie je preto dôvodné uložiť povinnosť oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
V tomto prípade nie je možné určiť zodpovedný subjekt, ktorý by mal súdnemu exekútorovi nahradiť trovy exekúcie. Zákonom č. 32/2002 Z. z., novelizované ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.2.2002 a podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, nie je vzhľadom k zneniu prechodného ustanovenia § 235 ods.1 Exekučného poriadku, možné aplikovať na prejednávanú vec.
Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, na ktorý nárok inak odkazuje § 196 Exekučného poriadku, nie je podľa názoru súdu, poukazujúc na vyššie zistený skutkový a právny stav exekučného konania, porušením tohto práva. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR - Uznesenie č. IV ÚS 27/2008 zo dňa 24.1.2008, podľa ktorého „samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené „že riziko s výkonom určitej profesie (citovane v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.“
S ohľadom na uvedené skutočnosti súd náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie ( § 374 ods. 4 O.s.p.), ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde ( § 204 ods. 1 O.s.p.).
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. 4. 3Er/107/2008
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.