Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11Co-62-2024.pdf
PDF · 117.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/62/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci navrhovateľky : LIPTOVENTURE s.r.o., IČO: 52 977 536, so sídlom Demänovská Dolina 95, zastúpenej Mgr. Lukášom Kysuckým, advokátom, Vojtecha Tvrdého 819/1, Žilina, proti osobe, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz: GAMAT, s.r.o., IČO: 51958457, so sídlom Bobrovec 562, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 11. 03. 2024, doručeného na tunajší súd 27. 3. 2024, na základe odvolania, ktoré podala osoba, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21Cn/3/2024-31 zo dňa 28.03.2024, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Navrhovateľka m á voči osobe, ktorej má byť podľa návrhu uložený zákaz, n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil osobe, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz, aby nijako nenakladala so scénickou stavbou LABYRINTH, ktorá sa nachádza na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. B., obec A. C., B. A. C., a to konkrétne na pozemku registra „C“ parc. č. 1061/498, ostatná plocha, o výmere 487 m2, na pozemku registra „C“ parc. č. 1061/499, orná pôda, o výmere 685 m2, na pozemku registra „C“ parc. č. 1061/633, ostatná plocha, o výmere 304 m2 a na pozemku registra „C“ parc. č. 1061/486, orná pôda, o výmere 3873 m2, ako aj aby sa zdržala demontáže a odvozu súčastí uvedenej stavby alebo iného poškodzovania uvedenej stavby (výrok I.). Zároveň súd prvej inštancie poučil osobu, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz, že môže voči navrhovateľke ako žalovanej podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom konania bol nárok osoby, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz na určenie, že je vlastníkom stavby uvedenej vo výroku I. uvedeného uznesenia s tým, že právnym následkom úspešnosti uvedenej určovacej žaloby bude zrušenie uvedeného neodkladného opatrenia aj bez návrhu rozhodnutím súdu, ktorým sa uvedenej určovacej žalobe vyhovie, pričom dovtedy bude uvedené neodkladné opatrenie trvať, pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi navrhovateľkou a osobou, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz. Ďalej súd prvej inštancie rozhodol, že konanie vo veci samej začaté na základe žaloby osoby, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz smerujúcej proti navrhovateľke sa mohol týkať aj nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom uvedeného neodkladného opatrenia (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že navrhovateľka má voči osobe, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz, nárok na náhradu trov konania o danom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu, pričom o výške uvedenej náhrady rozhodne súd po právoplatnosti uvedeného uznesenia samostatným uznesením.
1.1 Nárok navrhovateľky posudzoval súd prvej inštancie podľa § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvej vety, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 CSP a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
1.2 Podľa súdu prvej inštancie vecne príslušným súdom na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol okresný súd. Podľa súdu prvej inštancie miestne príslušným na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol okresný súd, ktorý je alebo by bol miestne príslušný na konanie vo veci samej. Keďže z povahy danej veci vyplývalo, že konanie vo veci samej (z pohľadu navrhovateľky) by bolo konaním o zapieracej žalobe navrhovateľky ako vlastníčky predmetnej stavby domáhajúcej sa ochrany voči osobe, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz ako osobe, ktorá zasahovala do vlastníckeho práva navrhovateľky k danej stavbe inak ako jej zadržiavaním, a to konkrétne demontovaním, resp. poškodzovaním stavby, avšak aj pre hrozbu dispozície formou právnych úkonov s danou nehnuteľnosťou, kde by vzhľadom na umiestnenie uvedenej stavby v obvode okresného súdu bola vo veci samej podľa § 20 písm. a) CSP daná výlučná miestna príslušnosť okresného súdu, bol tak miestne príslušným na konanie o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Okresný súd Liptovský Mikuláš.
1.3 Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že pokiaľ ide o kauzálnu príslušnosť, tak v danom prípade by síce v rámci konania vo veci samej (o zapieracej žalobe) išlo o spor medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, avšak súd súčasne vzhľadom na okolnosti prípadu nemal preukázanú súvislosť daného sporu s ich podnikateľskou činnosťou, pretože predmetom konania vo veci samej by bola vlastnícka žaloba (zapieracia žaloba) navrhovateľky ako vlastníčky proti osobe, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz ako osoby, ktorá ruší vlastníčku pri výkone jej vlastníckych práv iným spôsobom ako zadržiavaním nehnuteľnosti (podľa § 126 ods. 1 OZ), ktorý právny vzťah vyplýva z protiprávneho úkonu, ktorým sa porušilo všeobecné ustanovenie o ochrane vlastníckeho práva, avšak bez zisteného kontextu s podnikaním uvedených dvoch podnikateľských subjektov. Navrhovateľka odôvodnila uvedené správanie rušiteľky len bližšie neurčitými konfliktmi medzi účastníkmi daného konania, resp. ich konateľmi, pri ktorých tak nebolo zrejmé, či majú základ v ich osobných vzťahoch, alebo či súvisia s ich podnikateľskou činnosťou. Vzhľadom na uvedené tak súd nemal za to, že vo veci samej by išlo o obchodnoprávny spor, na ktorý by bol kauzálne príslušný Okresný súd v Žiline, a tým ani nebolo možné uvažovať o jeho príslušnosti v konaní o podanom návrhu na nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia.
1.4 Podľa súdu prvej inštancie na základe navrhovateľkou priložených listinných dôkazov (zápisnice o trestnom oznámení OR PZ Liptovský Mikuláš, odboru kriminálnej polície z 10. 3. 2024 v spojení s čestným prehlásením D. C., druha konateľky navrhovateľky z 11. 3. 2024) pritom bola minimálne osvedčená (spravdepodobnená) potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a osobou, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz (v zmysle požiadavky vyplývajúcej § 325 ods. 1 CSP), pretože z obsahu uvedených listinných dôkazov vyplynulo, že pravdepodobne dochádzalo k demontáži, resp. rozoberaniu stavby uvedenej vo výroku I. daného uznesenia osobou, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz, a teda k jej znehodnocovaniu, ako aj hrozba prípravy na ich odvoz, z čoho nepriamo vyplynula aj hrozba nakladania s danou stavbou formou právnych úkonov zo strany danej osoby. V danej súvislosti (pokiaľ išlo o hrozbu nakladania so stavbou formou právnych úkonov) okresný súd dodal, že vydanie rozhodnutia o neodkladnom opatrení nebolo možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti za preukázania úmyslu osoby, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom danej nehnuteľnosti, pretože vyčkávaním na prejavenie jej úmyslu by mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľnosti, pri ktorom by bola ochrana navrhovateľky znížená. Pokiaľ uvedená osoba nemala v úmysle nehnuteľnosť scudzovať, resp. zaťažovať, tak neodkladné opatrenie je vo vzťahu k nej bez právneho významu a pokiaľ takýto úmysel mala, potom bolo jeho nariadenie dôvodné (viď aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 3Co/337/2009, zverejnené aj v prehľade použiteľnej judikatúry v komentári k CSP, C.H.BECK, 2016, Števček a kol., str. 1102.)
1.5 Podľa súdu prvej inštancie na základe navrhovateľkou priložených listinných dôkazov bola tiež minimálne osvedčená (spravdepodobnená) dôvodnosť a trvanie nároku (navrhovateľky) vo veci samej. Vecou samou bola (z pohľadu navrhovateľky) v danom prípade (ako to už bolo uvedené v súvislosti s výkladom ohľadne príslušnosti tunajšieho súdu) ochrana jej vlastníckeho práva proti osobe, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz, ktorá bola osobou, ktorá do vlastníckeho práva navrhovateľky
neoprávnene zasahovala inak ako zadržiavaním nehnuteľnosti, a ktorej ochrany by sa (v konaní vo veci samej) mohla navrhovateľka domáhať na základe tzv. zapieracej žaloby (actio negatoria), ktorú pripúšťa demonštratívny výpočet vlastníckych žalôb v § 126 ods. 1 OZ, a ktorej predpokladom úspešnosti by bolo preukázanie vlastníctva navrhovateľky a súčasne rušivých zásahov zo strany osoby, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz. V danom prípade mali byť uvedenými inými rušivými zásahmi danej osoby jej aktivity spočívajúce v demontáži, resp. poškodzovaní danej stavby, ako aj následná hrozba, resp. realizácia odvozu častí uvedenej stavby, ako aj hrozba nakladania (disponovania formou právnych úkonov) s danou stavbou zo strany osoby, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz. Dôvodnosť a trvanie nároku navrhovateľky vo veci samej bola tu totiž minimálne osvedčená (spravdepodobnená) na základe faktúry vystavenej osobou, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz (pre navrhovateľku) dňa 16. 12. 2021 v spojení s čestným prehlásením D. C. z 11. 03. 2024, v zmysle ktorých listinných dôkazov bolo aspoň osvedčené (pravdepodobné), že vlastníčkou tejto stavby bola navrhovateľka, a tiež bolo (z listinných dôkazov - zápisnice o trestnom oznámení OR PZ Liptovský Mikuláš, odboru kriminálnej polície z 10. 3. 2024 v spojení s čestným prehlásením D. C., druha konateľky navrhovateľky z 11. 3. 2024) minimálne osvedčené (pravdepodobné), že dochádzalo k vyššie uvedeným zásahom danej osoby do vlastníckeho práva navrhovateľky.
1.6 V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie upozornil na to, že (obdobne ako je tomu v prípade žaloby) aj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napriek nesprávnej formulácii petitu návrhu, mohol súd v konaní pokračovať, ak z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zrejmé, čoho sa návrh týkal a čo sa ním sleduje. Súd prvej inštancie totiž nebol viazaný formuláciou petitu návrhu, ale obsahom návrhu, resp. obsahom petitu návrhu (viď aj komentár k CSP C.H.BECK, 2016, Števček a kolektív, str. 505.) Vzhľadom na uvedené tak súd prvej inštancie nebol viazaný doslovnou formuláciou petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 11. 03. 2024, podľa ktorého znenia by sa malo osobe, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz, zakázať nakladať so stavbou uvedenou vo výroku I. daného uznesenia, a tiež ju predať, darovať, previesť na tretiu osobu, resp. inak scudziť, prenajať alebo poskytnúť do bezplatného užívania, založiť alebo zaťažiť vecným bremenom alebo inak zaťažiť v prospech tretích osôb, keďže podľa uvedenej doslovnej formulácie petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by súd nemohol zohľadniť obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol daný aj odôvodnením uvedeného návrhu, v zmysle ktorého bolo zrejmé, že navrhovateľka sa domáhala okrem uloženia zákazu nakladania (teda dispozície formou právnych úkonov) aj uloženia povinnosti zdržať sa faktických úkonov spočívajúcich v demontáži a odvoze, resp. vôbec poškodzovaniu predmetnej stavby.
1.7 Podľa súdu prvej inštancie bolo potrebné rozlišovať tzv. nakladanie s vecou (v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP), pod ktorým sa rozumie disponovanie s vecami prostredníctvom právnych úkonov, teda iným spôsobom, než ich užívaním a spotrebou, od zdržania sa výkonu určitej faktickej činnosti (v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP), pod ktorým bolo zase treba chápať určité rušivé zásahy skutkového, nie právneho charakteru, spočívajúce v určitej forme užívania, resp. spotrebe (viď aj komentár k CSP C.H.BECK, 2016, Števček a kolektív, str. 1096 - 1097.)
1.8 Súd prvej inštancie teda zistiac, že boli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a d) CSP v spojení s § 326 ods. 1 CSP, rozhodol podľa § 328 ods. 1 CSP, že podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 11. 3. 2024 vyhovuje, a to aj bez výsluchu a vyjadrenia druhého účastníka konania, ako aj bez nariadenia pojednávania podľa § 329 ods. 1, prvej vety CSP.
1.9 Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na to, že uvedeným nariadeným neodkladným opatrením bolo možné dosiahnuť trvalú povahu pomerov vo veci samej (išlo o neodkladné opatrenie, ktoré konzumovalo vec samú - rozsudok, ktorým by sa vyhovelo zadržiavacej žalobe navrhovateľky), súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej (zadržiavaciu žalobu) v určenej lehote podľa § 336 ods. 1, prvej vety CSP, a preto podľa § 337 ods. 1 CSP musel poučiť osobu, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz (ako neúspešného účastníka konania na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému sa v danom konaní uložili povinnosti), že môže podať žalobu vo veci samej (z jeho pohľadu, išlo o odlišnú žalobu ako v prípade navrhovateľky), ktorá bola bližšie konkretizovaná vo výrokovej časti tohto uznesenia, a tiež aj o právnych následkoch s tým spojených, bez toho, aby mu na to určil lehotu, pričom v súlade s § 337 ods. 2 CSP vo výrokovej časti tohto uznesenia tiež poučil o tom, kto mal byť stranami v danom konaní vo veci samej a aký mal byť predmet konania vo veci samej.
1.10 Porovnajúc návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s výrokovou časťou daného uznesenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že plne úspešným účastníkom v tomto konaní bola navrhovateľka, a preto jej podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal voči neúspešnej osobe, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz nárok na náhradu týchto trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu (100%), pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
2. Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie osoba, proti ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz nakladania so stavbou tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolateľ poukázal na to, že predmetom neodkladného opatrenia bola vec, resp. súbor vecí, ktorá nebola nikdy stavbou podľa právneho poriadku, nakoľko s poukazom na § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné, pričom nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Navrhovateľkou tvrdená „scénická stavba LABIRINTH“ nespĺňala žiadne z vyššie uvedených definičných kritérií stavby. Okrem uvedeného považoval odvolateľ za absurdný spôsob, akým navrhovateľka „osvedčila“ vlastnícke právo k „stavbe“, keď predložila súdu faktúru vystavenú zo dňa 16.12.2021, ktorá bola vystavená na stavebné práce už na jestvujúcej stavbe. Daná faktúra bola vystavená v čase, keď jediným spoločníkom a konateľom navrhovateľky bol pán C. E., ktorý bol zároveň jediným spoločníkom a konateľom žalovanej. V danom čase, ako až doposiaľ bola výlučným vlastníkom „stavby“ spoločnosť GAMAT, s.r.o., pričom predmetná faktúra bola vystavená len za vykonanie údržbových prác a jej podstatou bola okrem iného daňová optimalizácia. Podľa odvolateľa právnym titulom vystavenia faktúry bola dohoda o bezodplatnom užívaní veci uzatvorená podľa ust. § 51 a nasl. Zákona NR SR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník medzi spoločnosťou GAMAT, s.r.o. a spoločnosťou LIPTOVENTURE, s. r. o., pričom na základe uvedenej dohody sa GAMAT, s.r.o. zaviazal prenechať LIPTOVENTURE, s. r. o. do bezodplatného užívania „stavbu“ labyrintu. Ďalej poukázal na to, že v súlade s čl. III bod 1 dohody sa zmluvné strany dohodli, že v účastník 2 (LIPTOVENTURE, s. r. o.) bude účastníkovi 1 (GAMAT, s.r.o.) platiť všetky náklady spojené s montážou a prípadnou demontážou stavby, ako aj náklady spojené s údržbou a opravami predmetu užívania. Zároveň sa účastník 2 zaviazal uhrádzať náklady spojené s užívaním pozemku, na ktorom bol predmet užívania postavený. Podľa odvolateľa na základe uvedeného žalovaná vystavila navrhovateľke súhrnnú faktúru za údržbové práce vykonané počas roka 2021. Spoločnosť LIPTOVENTURE, s. r. o. bola len prevádzkovou spoločnosťou, ktorá nevlastnila žiaden majetok, ale vykonávala prevádzku labyrintu, nechávala si z nej príjem a zároveň znášala všetky náklady spojené s uvedenou prevádzkou. Obe spoločnosti vlastnil v danom čase C. E., a preto bolo dané usporiadanie úplne logické a legitímne. Odvolateľ poukázal na to, že pani C. F. sa stala spoločníčkou a konateľkou spoločnosti LIPTOVENTURE, s. r. o. až ku dňu 17.03.2022, pričom spoločnosť nadobudla na základe zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej s C. E. za odplatu 5.000,- eur. Podľa odvolateľa ak by „stavba“ labyrintu mala byť vo vlastníctve spoločnosti LIPTOVENTURE, s. r. o. a jej cena podľa vystavenej faktúry mala byť 95.000,- eur, asi sotva by jej spoločnosť predal za 5.000,- eur, t. j. za hodnotu základného imania spoločnosti. Podľa odvolateľa vlastníkom labyrintu je od počiatku spoločnosť GAMAT, s.r.o., ktorá labyrint zhotovila v mesiaci júl 2020 a za účelom preukázania uvedenej skutočnosti odvolateľ predložil: faktúry na stavebný materiál (drevo, spojovací materiál a pod.), ktoré slúžili na jeho zhotovenie. Všetky faktúry boli vystavené v mesiaci február 2020, kedy spoločnosť GAMAT, s.r.o. začala zhotovovať labyrint; zhotovenie labyrintu bolo ukončené v mesiaci júl 2020; fotodokumentáciu zo zhotovovania labyrintu v mesiacoch marec – júl 2020, z ktorej fotodokumentácie vyplývalo, že sa nejednalo o stavbu, ale o hnuteľnú vec, resp. súbor vecí; výpisy z obchodného registra spoločností GAMAT, s.r.o. a LIPTOVENTURE, s. r. o. za účelom preukázania, že v čase vystavenia faktúry zo dňa 16.12.2021 bol jediným spoločníkom a konateľom oboch spoločností p. E.; zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti LIPTOVENTURE, s. r. o., na základe ktorej C. E. previedol C. F. obchodný podiel za 5.000,- eur, ktorý dôkaz okrem iného preukazoval tú skutočnosť, že spoločnosť LIPTOVENTURE, s. r. o. nemala žiaden majetok (ak by vlastnila labyrint za 95.000,- €, odplata za prevod obchodného podielu asi nebola 5.000,- eur). Podľa názoru odvolateľa rozhodnutie súdu bolo nezákonné a neprimeraným spôsobom zasahovalo do práva žalovanej na súdnu a inú právnu ochranu. Na základe uvedených skutočností odvolateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alebo ho zruší a vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd považuje nariadenie neodkladného opatrenia zo
dôvodné a zákonné, odvolateľ navrhol, aby uznesenie zmenil v rozsahu výroku č. II tak, že navrhovateľke sa ukladá povinnosť v súdom určenej lehote podať žalobu na súd o určenie vlastníckeho práva k veci.
3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania osoby, ktorej bol podľa návrhu uložený zákaz, v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) toto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
4. V prvom rade považuje krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený rozsahom a dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.
5. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Súd prvej inštancie správne uvádza, že neodkladné opatrenie nariadené v priebehu konania o veci samej alebo pred jeho začatím je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným, či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým tieto nepodajú návrh na začatie konania, alebo kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.
7. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.
9. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania (o takýto prípad ide v preskúmavanej veci) alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.
10. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.
11. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
12. Osoba, ktorej bol podľa návrhu uložený zákaz (odvolateľka), vo svojom opravnom prostriedku namietala nesprávne skutkové a právne posúdenie veci vedúce k nedôvodnému nariadeniu neodkladného opatrenia.
13. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že sú splnené zákonné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľka osvedčila najvýznamnejšie skutočnosti, odôvodňujúce neodkladnú úpravu pomerov v nim požadovanom znení.
14. Pokiaľ odvolateľka tvrdila a namietala v podanom odvolaní skutočnosti tvrdené navrhovateľkou, odvolací súd konštatuje, že uvedené tvrdenia nielenže nedoložila žiadnymi relevantnými dôkazmi, ale ich ani nijakým spôsobom neosvedčila. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vecou samou z hľadiska navrhovateľky v danom prípade bola ochrana jej vlastníckeho práva proti osobe, ktorej mal byť podľa návrhu uložený zákaz, keďže išlo o osobu, ktorá do vlastníckeho práva navrhovateľky neoprávnene zasahovala inak ako zadržiavaním veci, a ktorej ochrany by sa navrhovateľka mohla domáhať na základe tzv. zapieracej žaloby, ktorá pripúšťa demonštratívny výpočet vlastníckych žalôb v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ktorej predpokladom úspešnosti by bolo preukázanie vlastníctva navrhovateľky a súčasne rušivých zásahov osoby, ktorej bol podľa návrhu uložený zákaz. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v danom prípade boli týmito rušivými zásahmi danej osoby jej aktivity spočívajúce v demontáži, resp. v poškodzovaní danej stavby, ako aj následná hrozba, resp. realizácia odvozu častí danej stavby, ako aj hrozba nakladania (disponovania formou právnych úkonov) s danou stavbou zo strany osoby, ktorej bol uložený zákaz. Aj podľa odvolacieho súdu dôvodnosť a trvanie nároku navrhovateľky bol minimálne osvedčený (spravdepodobnením) na základe faktúry vystavenej dňa 16.12.2021 vystavenej osobou, ktorej bol podľa návrhu uložený zákaz v spojení s čestným prehlásením D. C. z 11.03.2024, v zmysle ktorých listinných dôkazov bolo aj podľa odvolacieho súdu dostatočne osvedčené, že vlastníčkou danej stavby bola navrhovateľka, ako aj na základe ďalších listinných dôkazov, a to zápisnice o trestnom oznámení OR PZ Liptovský Mikuláš, odboru kriminálnej polície z 10.03.2024 v spojení s čestným prehlásením D. C., druha konateľky z 11.03.2024, bolo dostatočne osvedčené, že dochádzalo k uvedeným zásahom danej osoby do vlastníckeho práva navrhovateľky.
15. Odvolaciu námietku odvolateľky týkajúcu sa tej skutočnosti, že predmetom neodkladného opatrenia bola vec, resp. súbor vecí, ktoré neboli nikdy stavbou podľa právneho poriadku, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ochrana vlastníckeho práva podľa § 126 OZ sa realizuje bez ohľadu na to, či ide o vec hnuteľnú alebo vec nehnuteľnú.
16. Neobstojí námietka odvolateľky týkajúca sa tej skutočnosti, že výlučným vlastníkom stavby bola spoločnosť GAMAT, s.r.o., keďže predmetná faktúra na stavebné práce zo dňa 16.12.2021 bola vystavená v čase, keď jediným konateľom a spoločníkom navrhovateľky bol C. E., pričom právnym titulom vystavenia faktúry bola dohoda o bezodplatnom užívaní podľa § 51 OZ uzatvorenou medzi spoločnosťami GAMAT, s.r.o. a LIPTOVENTURE, s.r.o., na základe ktorej sa spoločnosť GAMAT, s.r.o. zaviazala prenechať spoločnosti LIPTOVENTURE, s.r.o. do bezodplatného užívania stavbu LABYRINTH s tým, že spoločnosť LIPTOVENTURE bude spoločnosti GAMAT, s.r.o. platiť všetky náklady spojené s montážou a prípadnou demontážou stavby, ako aj náklady spojené s údržbou a opravami predmetu užívania, keďže navrhovateľka nadobudla kúpou predmetný LABYRINTH od C. E. dňa 22.04.2022 a po prevzatí spoločnosti previedla C. F. sumu 95.000,- eur z účtu LIPTOVENTURE na účet GAMAT, s.r.o., pričom predmetnou sumou bola vyplatená protihodnota drevenej stavby, z ktorej pozostával LABYRINTH, čo vyplýva zo zápisnice o podaní trestného oznámenia zo dňa 10.03.2024. Odvolací súd teda neuveril verzii odvolateľky, že táto vystavila navrhovateľke faktúru za údržbové práce vykonané počas roka 2021 a spoločnosť LIPTOVENTURE, s.r.o. bola len prevádzkovou spoločnosťou,
ktorá mala len vykonávať prevádzku LABYRINTHU a nechávať si z nej len príjem a zároveň znášať všetky náklady spojené s uvedenou prevádzkou. Uvedený nepomer je zrejmý aj z predmetnej faktúry vystavenej dňa 16.12.2021, podľa ktorej navrhovateľke bola vyfakturovaná suma 95.000,- eur, a to za vykonané stavebné práce na scénickej stavbe LABYRINTH v Liptovskom Mikuláši, špecifikované ako stavebné práce, práce s drevom, opracovanie drevnej hmoty a izolátorské práce, pričom samotné odvolateľkou predložené faktúry ohľadne zhotovenia samotného LABYRINTHU predstavujú iba o niečo málo viac ako 1/3 nákladov v porovnaní s predmetnou faktúrou zo dňa 16.12.2021 za údržbárske a opravárske práce.
17. Pokiaľ odvolateľka namietala, aby odvolací súd zmenil výrok II. napadnutého uznesenia tak, že uloží navrhovateľke povinnosť podať žalobu na súd o určenie vlastníckeho práva, odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na podrobné odôvodnenie napadnutého uznesenia v bode 25. týkajúceho sa tejto otázky, kde súd prvej inštancie podrobne vysvetlil svoj procesný postup aj ohľadne poučovacej povinnosti, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil a poukazuje naň.
18. Odvolací súd zároveň potvrdil výrok III. súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, keďže voči nemu neboli podané relevantné odvolacie námietky a samotný výrok vykazuje vecnú správnosť.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z úspechu navrhovateľky v odvolacom konaní. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súdny úradník súdu prvej inštancie.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)