Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-222-2015.pdf
PDF · 81.89 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/222/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právne veci navrhovateľa: E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX Q. A., proti odporkyni: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX Q. A. v konaní o zaplatenie 550 Eur, t a k t o
rozhodol:
I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 550 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 33 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť žalovanú sumu 550 Eur z titulu pôžičky.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.3.2012 uzavrel s odporkyňou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej poskytol bezúročnú pôžičku vo výške 550 Eur, ktorú sa mu odporkyňa zaviazala vrátiť do 20.4.2012. Pôžičku v lehote splatnosti nevrátila, nebola ochotná ju ani splácať preto sa obrátil s nárokom na súd.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Bránila sa tým, že zmluva je absolútne neplatná, je v rozpore s dobrými mravmi lebo bola podpísaná pod nátlakom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov F. D. Q., listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že s odporkyňou sú vzdialená rodina, požiadala ho o finančnú pomoc, tak sa rozhodol, že jej pomôže. Na jej požiadanie jej požičal 550 Eur a zmluvu o pôžičke podpísali v deň odovzdania peňazí, t.j. dňa 20.3.2012. Dohodli sa na bezúročnej pôžičke. Odporkyňa sa zaviazala pôžičku do 20.4.2012 vrátiť. Po podpísaní zmluvy jej odovzdal peniaze za prítomnosti troch svedkov Edity Demeterovej, Ján Baloga a Jolany Balogovej. Iné osoby prítomné neboli. Odporkyňa peniaze v lehote splatnosti pôžičky nevrátila a nepristúpila ani na to, aby dlh splácala po 50 Eur mesačne hoci jej to navrhol lebo bola ovplyvnená svojou rodinou. Z jeho výpovede vyplynulo, že finančne pomáhal a synom odporkyne, keď ho o to požiadali ale to nemá nič spoločné s dlhom odporkyne voči nemu. Zdôraznil, že pred podaním návrhu na súd odporkyňu viackrát vyzval, aby pôžičku vrátila alebo aspoň splácala, chodil za ňou do osady ale ona sa len vyvolávala hádky a privolávala na neho políciu. Platiť nechcela. Z pôžičky nič nesplatila.
Výsluchom odporkyne súd zistil, že pôžičku uznávala ale len do výšky 200 Eur, a to aj napriek tomu, že zo zmluvy o pôžičke, ktorú podpísala vyplýva, že prevzala 550 Eur. Tvrdila, že sa s odporcom ústne dohodla
na 70 % úrokoch za požičanie peňazí a že navrhovateľovi splácala dlh 4 roky po 200 Eur mesačne a že mu pôžičku vrátila. To, že dlh takto splácala môže potvrdiť jej druh lebo splátky nosila odporcovi spolu s ním. Zároveň tvrdila, že pri preberaní pôžičky boli prítomní druh a dcéra. To, že peniaze v splátkach vrátila, v konaní inak preukázať nevie lebo pri odovzdaní splátok nežiadala navrhovateľa o vystavenie potvrdenia o prevzatí peňazí. Nevedela súdu vysvetliť z akého dôvodu splácala 4 roky dlh po 200 Eur ak tvrdí, že celá pôžička bola iba vo výške 200 Eur. Spočiatku tvrdila, že iné pôžičky od navrhovateľa nemala no neskôr zmenila výpoveď a bránila sa tým, že mala aj ďalšie pôžičky u neho, ktoré takto splácala ale toto tvrdenie v konaní tak isto preukázať nevedela. Výsluchom svedkyne F. manželky navrhovateľa súd zistil, že bola osobne prítomná pri preberaní pôžičky odporkyňou. Potvrdila, že prevzala 550 Eur ako aj to, že pôžička jej bola poskytnutá bezúročne na dobu jedného mesiaca. Uviedla, že odporkyňa bola pri uzavretí zmluvy a preberaní peňazí sama, druh ani dcéra s ňou vtedy neboli. Svedkyňa vyvrátila tvrdenie odporkyne o tom, že dlh splácala mesačne po 200 Eur po dobu 4 rokov s tým, že ak by to mala byť pravda, manžel by sa neobrátil s návrhom na súd. Poukázala na to, že mala obdobný problém so zaťom odporkyne, ktorému ona požičala peniaze a tak isto sa vyhýbal vráteniu pôžičky ako odporkyňa preto dala návrh na súd a súd jej návrhu vyhovel v plnom rozsahu.
Svedok D. X., druh odporkyne tvrdil, že bol osobne prítomný spolu s dcérou a synom, keď odporkyňa preberala od navrhovateľa pôžičku. Potvrdil, že pôžičku poskytol iba vo výške 200 Eur a odporkyňa ju splácala 4 roky po 200 Eur mesačne tak, že každý mesiac nosili splátku a odovzdávali manželke navrhovateľa F. E., pri preberaní ktorej nevystavila potvrdenie o prevzatí peňazí. Svedok potvrdil aj to, že odporkyňa iné pôžičky od navrhovateľa nemala len tú, ktorá je predmetom sporu.
Svedkyňa Q. dcéra odporkyne nebola osobne prítomná pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a nevidela ako matka preberá peniaze preto nevedela súdu potvrdiť ako a na čom sa s navrhovateľom dohodli. O pôžičke vedela z počutia od matky. Potvrdila však, že matka každý mesiac splácala pôžičku navrhovateľovi po 200 Eur až 4 roky a tvrdila, že pri odovzdávaní mesačných splátok do rúk manželky navrhovateľa bola aj ona prítomná. Vyvrátila tvrdenie navrhovateľa že by bol u nich doma za jej matkou a vyzýval ju na splácanie dlhu po 50 Eur mesačne a poprela aj to, že na neho zavolali políciu. To či matka mala aj iné pôžičky, povedať nevedela.
K výpovedi svedkyne Q. X. sa vyjadrila odporkyňa a svoju výpoveď opravila. Uviedla, že sa pomýlila, keď tvrdila, že dcéra bola osobne prítomná pri preberaní peňazí. Vraj sa tam dostavila až po tom, keď boli peniaze už odovzdané.
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.3.2012 súd konštatuje, že bola uzavretá medzi účastníkmi konania. Na základe nej navrhovateľ požičal odporkyni 550 Eur bezúročne /bod 3/ na obdobie jedného mesiaca, t.j. splatnosť pôžičky bola dohodnutá na 20.4.2012. Z bodu 2/ Zmluvy vyplýva, že odporkyňa podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie peňazí vo výške 550 Eur.
Súd po vykonanom dokazovaní právne uzatvára:
Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci.
Podľa § 101 ods. 1 OSP účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 20.3.2012 zmluvu o pôžičke, ktorú obaja vlastnoručne podpísali čo v konaní zhodne potvrdili. V konaní nebolo sporné , že k reálnemu odovzdaniu peňazí z titulu pôžičky došlo v hotovosti po podpise zmluvy čo obaja účastníci zhodne potvrdili. Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.3.2012. Sporná bola výška poskytnutej pôžičky a spôsob jej vrátenia. Súd však vychádzal z obsahu písomnej pôžičky, v ktorej bolo jednoznačne dohodnutá výške pôžičky na 550 €, ktorú sumu potvrdila aj svedkyňa Demeterová. Tvrdenie odporkyne, že nevedela čo podpisuje, že bola k podpísaniu zmluvy donútená, že konala pod nátlakom, v konaní preukázané nebolo a v tomto smere na svoje tvrdenie nenavrhla vykonať žiadne dôkazy. V tomto smere neuniesla dôkazné bremeno preto súd považoval jej tvrdenie o tom, že prevzala iba 200 Eur napriek tomu, že podpísala prevzatie 550 Eur, za ničím nepreukázané, tendenčné tvrdenie. Je síce pravda, že svedok Horňák potvrdil slová odporkyne o výške pôžičky ale jeho svedectvo, vzhľadom k tomu, že ide o druha odporkyne, súd nepovažoval za viery hodné. Naviac má súd pochybnosti o tom, či svedok Horňák bol osobne prítomní pri preberaní pôžičky ak to popiera svedkyňa Demeterová, navrhovateľ a dcéra odporkyne pri tom nebola, teda to potvrdiť nevedela. Odporkyňa svoje tvrdenie v konaní inak preukázať nevedela preto súd ustálil výšku pôžičky tak ako sa na tom písomne dohodli. Písomná forma takéhoto právneho úkonu má veľký význam hlavne pri podobných situáciách, aby sa odstránili pochybnosti o tom čo bolo predmetom zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvy.
Súd neuveril tvrdeniu odporkyne, že pôžičku splácala mesačne po 200 Eur počas 4 rokov. Hoci to potvrdil aj svedok Horňák a nepriamo aj svedkyňa X., okrem toho, že ide o blízkych príbuzných odporkyne čo predurčuje ich snahu pomáhať jej v konaní s úmyslom privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre odporkyňu, ide o absolútne nelogické a nezmyselné tvrdenie bez ekonomického zmyslu. Odporkyňa totiž sama tvrdila, že inú pôžičku od navrhovateľa nemala len túto, t.j. mala voči nemu dlh iba vo výške 200 Eur / podľa nej/ potom je absolútne nepochopiteľné, že 4 roky spláca túto pôžičku po 200 Eur mesačne čím by dlh mnoho násobne preplatila a aj preto je jej tvrdenie neviery hodné. Súd to hodnotí ako ďalší spôsob jej obrany v konaní. Odporkyňa si vo svojej výpovedi viackrát protirečila. Najprv tvrdila, že nemala iné pôžičky od navrhovateľa potom si to rozmyslela a tvrdila, že mala aj iné ale bližšie ich nešpecifikovala teda jej slová boli zmätočné a neurčité. Svojimi tvrdeniami vnášala chaos do skutkových tvrdení v konaní. Inokedy tvrdila, že pri uzavretí pôžička bol druh a dcéra, následne to poprela čo vzbudzuje neviery hodnosť jej výpovede v celom konaní. Nakoľko teda odporkyňa svoje tvrdenie inak ako neviery hodnými svedeckými výpoveďami rodinných príslušníkov preukázať nevedela/ napr. potvrdením o odovzdaní splátok každý mesiac a inak/ súd na základe vykonaného dokazovania uveril tvrdeniu navrhovateľa, uložil odporkyni pôžičku v žalovanom rozsahu vrátiť. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že bola poskytnutá bezúročne preto tvrdenie odporkyne o tom, že sa ústne dohodli na 70 % úrokoch za požičanie peňazí je právne bezvýznamné nakoľko navrhovateľ úroky za požičanie peňazí od nej v konaní nepožadoval. Lehota splatnosti uplynula, dlh vyrovnaný nie je, odporkyňa v konaní hodnoverne nepreukázala, že peniaze vrátila, preto jej súd uložil peniaze vrátiť v plnom rozsahu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP lebo navrhovateľ mal v konaní plný úspech a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 33 Eur pozostavujúcu zo zaplateného súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistením, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.