Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-216-2015.pdf
PDF · 75.61 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/216/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT FUND 1 LTD, Nikózia, Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi 2408, reg. č. HE 308237, Cyprus, zastúpeného: BBH advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava, Gorkého 3, proti žalovanému: A. E., U.. XX.XX.XXXX, R. Š., L. XXXX/XX, o zaplatenie 566,90 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 26.08.2013 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu istiny vo výške 566,90 eur, úroku z omeškania 8,5% ročne od 23.08.2013 a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalovanému bol poskytnutý úver právnym predchodcom žalobcu (VÚB, a. s., Bratislava) vo výške 1.327,76 eur, ktorý mal byť vrátený za podmienok a v lehote uvedených v zmluve. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. K 14.05.2013 pohľadávka predstavovala sumu 1.271,48 eur, žalobca si uplatňuje sumu 566,90 eur. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalovanému bola žaloba doručená dňa 29.07.2015, k žalobe sa nevyjadril. Nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 25.05.2005 právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver vo výške 40.000 Sk (1.327,76 eur). Úver mal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach po 1.035,42 Sk (34,37 eur) - spolu 2.062,18 eur, od 25. júna 2005 do 25. mája 2010. Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená na 10,29%.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012 postupca - VÚB, a. s., Bratislava postúpil na postupníka - žalobcu okrem iných aj pohľadávku vedenú voči žalovanému a špecifikovanú k 12.06.2012 z úveru č. 5000941321 vo výške celkom 1.145,02 eur, z čoho istina predstavuje 566,90 eur.
Podľa platobnej histórie úveru žalovaný na úvere zaplatil 41 splátok, naposledy dňa 07.11.2008.
Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalovaná mala uzavrieť predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ), tiež aj ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák. (zákon č. 40/1964 Zb.), keďže právny predchodca žalobcu je podnikateľ a úvery poskytuje opakovane (dodávateľ), žalovaná je fyzická osoba, ktorá preukázateľne nekonala v tomto vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.2008 (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, posúdenie premlčania podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by bolo v neprospech žalovaného - spotrebiteľa.
V danom prípade musel súd vziať do úvahy aj citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne
predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu premlčaný, žaloba nebola podaná dôvodne a bolo potrebné ju v celosti zamietnuť. Zo zmluvy vyplýva splatnosť úveru do 25.05.2010, dňom nasledujúcim právny predchodca žalobcu mohol svoje právo (domáhať sa zaplatenie celého zvyšku úveru) uplatniť po prvýkrát, premlčacia lehota uplynula pre celý nárok dňom 26.05.2013, po uplynutí trojročnej lehoty.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., avšak žalovanému, ako úspešnému účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).