Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-53-2015.pdf
PDF · 88.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/53/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka I. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/ XX, XXX XX C., t.č. A. O. Č.. X, XXX XX A. O. a otec O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X, XXX XX C., t.č. na neznámom mieste, v zastúpení opatrovníčkou S. G., zamestnankyňou Okresného súdu Senica, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. O. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 11.3.2015.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. O. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona, s účinnosťou od 11.3.2015.
Nedoplatok na výživnom za čas od 11.3.2015 do 30.11.2015 v sume 235,42 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého podala na tunajší súd dňa 11.03.2015 návrh, ktorým žiadala zveriť mal. O. do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné na maloletého v sume 150,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z ich partnerského vzťahu. S otcom maloletého začali spoločne žiť asi 2 roky pred narodením mal. O.. Z dôvodu nedostatočného bytového priestoru išli každý bývať k svojim rodičom, otec do C. a matka s maloletým v H. pri C.. Chceli takto dočasne riešiť bytovú otázku. Po presťahovaní sa vzájomne pravidelne navštevovali. Neskôr si prenajali byt v C., kde spoločne bývali asi 5 mesiacov. Potom si spoločne kúpili 2 - izbový byt v C., kde spoločne bývali do roku 2011. Začali medzi nimi vznikať hádky a nezhody. Dôvodom bola skutočnosť, že otec dlhodobo nepracoval. Celú domácnosť a náklady musela pokryť matka výlučne z jej príjmu. Popri rodičovskej dovolenke začala preto pracovať brigádne. Neskôr o byt prišli v dražbe. Postupne sa vzájomne citovo odcudzili. Začiatkom roku 2012 ukončili vzťah a rozišli sa. Matka odišla bývať k svojim rodičom do H.. Odvtedy ich otec nekontaktoval. Boli len v telefonickom kontakte, kedy matka opakovane žiadala aby prispieval na maloletého, čo však neurobil. Sporadicky sa stretávali u otcových rodičov, kde občas s maloletým dochádzala, nakoľko má s nimi veľmi dobrý vzťah. Otec o mal. neprejavuje záujem. Matka nadviazala novú známosť s M. G., žijú spolu od 12/2013 v spoločnej domácnosti v A. O. v jeho rodinnom dome aj s mal. O., s ktorým má maloletý veľmi dobrý vzťah. Mal. O. navštevuje 3. ročník ZŠ v C.. Matka je zamestnaná v spoločnosti L. Z., jej mesačný zárobok je vo výške 620,- eur netto.
Súčasný pobyt otca sa nepodarilo zistiť, jeho adresa na ktorej sa zdržiava nie je známa a preto bol otcovi podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník.
Otec ani opatrovník otca sa k návrhu nevyjadrili. Opatrovník otca ani kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavili, predvolanie riadne a včas prevzali, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie nepožiadali. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, zástupcu Okresnej prokuratúry, potvrdeniami o príjmoch, rodným listom, správami o pobyte otca, správou z prešetrenia pomerov, správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne a zistil tento skutkový stav veci:
Z výsluchu matky súd zistil, že býva v rodinnom dome u priateľa aj s mal. O.. Zamestnaná je v L. Z., jej priemerný mesačný príjem činí 658,81 eur, ďalej poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Mal. O. navštevuje 4. ročník ZŠ. Výdaje na neho sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena, školské potreby a podobne. O otcovi nemá žiadne informácie, nevie kde býva. Otec sa o mal. nezaujíma. Neprispieva ani na výživu, ani na Vianoce, meniny, narodeniny. Posledné 3-4 roky o neho nejaví absolútne žiadny záujem, nestretávajú sa. Od 3/2015 teda od podania návrhu nezaplatil na výživnom nič.
Zástupca Okresnej prokuratúry navrhol zveriť mal. do starostlivosti matky a otcovi určiť výživné.
Zo správy z prešetrenia pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 10.08.2015 súd zistil, že rodičia mal. O. dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého zabezpečuje len matka. Matka s maloletým býva v spoločnej domácnosti so svojím partnerom v A. O.Ľ. u jeho otca. Jedná sa o štvorizbový rodinný dom, kde má matka k dispozícii dve izby, ktoré sú riadne zariadené a udržiavané v poriadku. Mal. O. ukončil v tomto školskom roku 3. ročník ZŠ v C.Č.. Na koncoročnom vysvedčení mal. samé jednotky. Nenavštevoval žiadne krúžky, stravoval sa v škole. Je zdravým dieťaťom. S partnerom matky má dobrý vzťah. Matka pracuje v spoločnosti L. Z., kde pracuje na tri pracovné zmeny. V čase jej neprítomnosti zabezpečuje starostlivosť o maloletého jej partner alebo otec partnera. Otec býva na neznámom mieste, výživné dlhodobo neposiela. Šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. dieťa. Navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť povinnosť platiť na dieťa výživné.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky mal súd preukázané, že matka pracuje v spoločnosti L. Z. Z.. Z..F..P.. od 17.10.2011, kde dosahuje priemerný čistý príjem vo výške 658,81 eur mesačne.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica mal súd preukázané, že matka poberá prídavok na dieťa v mesačnej sume 23,52 eur. Matka ani otec za posledných 12 mesiacov neboli evidovaní ako uchádzači o zamestnanie, nepoberali dávku v hmotnej núdzi.
Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec za posledných 12 mesiacov nepoberal žiadne dávky sociálneho poistenia. Matka za posledných 12 mesiacov poberala nemocenské spolu vo výške 398,- eur.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dôvodný, nakoľko rodičia maloletého nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému súd prihliadol na záujem maloletého a dospel k záveru, že bude v jeho záujme, ak bude zverený do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča, ktorý mu v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť. Súd je toho názoru, že zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky mu budú zabezpečené lepšie podmienky a predpoklady na jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súdu nie je známy pobyt otca ani skutočnosť, či je zamestnaný, teda súdu nie je známy žiadny príjem otca ani jeho majetkové pomery. Z toho dôvodu súd určil otcovi povinnosť platiť výživné, na maloletého vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona (zák. č. 601/2003 Z.z.) čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Takto určené výživné predstavuje zákonné minimum (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), ktorým je povinný každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa nemôže „doplácať“ na to, že jeho rodič je napr. nezamestnaný, zdržiava sa na neznámom mieste, atď. Súd k tomuto poznamenáva, že v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 601/2003 Z.z., sumy uvedené v § 2 (t.j. sumy životného minima) sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Takto určené výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Súd priznal výživné pre maloletého od podania návrhu, teda od 11.03.2015. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.03.2015 do 30.11.2015 v sume 235,42 eur, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nedoplatok súd určil súčtom súm za jednotlivé mesiace, ktoré predstavovali 30% zo sumy životného minima čo v zmysle zákona č. 601/2003 Z.z. predstavuje sumu 27,13 eur mesačne. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 21 dní mesiaca 3/2015 v sume 18,38 eur (27,13/31x21), za mesiace 4/2015 až 11/2015 v sume 217,04 eur (27,13x8), spolu teda 235,42 eur.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len opatrovník otca a kolízny opatrovník a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)