Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-581-2015.pdf
PDF · 81.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/581/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO: 36 826 711, proti žalovanej: K. F., bývajúca C. Č., B. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská č. 13, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Budapeštianska č. 8, o zaplatenie 331,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 11.5.2015 č. k. 18C/306/2012 - 72 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.
Žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice - okolie rozsudkom označeným v záhlaví (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania (v sume) 10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 331,94 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania od 6.7.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nezaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie Zmluvy o pripojení uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako sankciou, že žalovaná si neplnila povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené od elektronickej siete. Do konania dňa 6.9.2012 na strane žalovanej vstúpil vedľajší účastník. Vo svojom vyjadrení dňa 17.7.2013 vzniesol námietku premlčania. Na pojednávaní dňa 25.7.2013 sa žalovaná pripojila k námietke premlčania vznesenou vedľajším účastníkom.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v danom prípade premlčacia doba uplynula dňa 5.7.2012, a keďže žaloba bola podaná na súde dňa 6.7.2012, teda po márnom uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Z tohto dôvodu súd má za to, že nárok je premlčaný a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, ako aj vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, ktorý sa premlčania dovolali, súd nemohol žalobcovi uplatnený nárok priznať.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p.. V danom prípade žalobca nebol úspešný a vedľajší účastník pri obrane žalovanej splnil svoje poslanie. Žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. prináležala náhrada trov konania (ak by jej vznikli), pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym zástupcom, ktorý si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia sumou 102,75 eura v podaní zo dňa 17.7.2013, a to za tri úkony po 26,56 eura plus 2 x režijný paušál 7,63 eura a 1 x 7,81 eura za 1/ prípravu a prevzatie zastúpenia, 2/ vyjadrenie k žalobe (8.3.2013), 3/ stanovisko k vyjadreniu žalobcu (17.7.2013). Z obsahu spisu
ako aj vzhľadom na výsledok konania mal za to, že v posudzovanej veci obsah písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka k žalobe bol v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania vo veci samej, čím takto prispel k zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti. Niet preto pochýb o tom, že jeho vynaložením sa sledovala účelná procesná obrana proti žalobou uplatnenému nároku. Predmetom konania je však suma 331,94 eura (jedná sa o drobný spor), preto súd aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p. na trovy konania vedľajšieho účastníka a tie primerane znížil. Za danej situácie súd využil moderačné právo zmierniť následky právnych noriem vzťahujúcich sa na náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu uplatnených trov súd tak nepriznal v plnej výške, ale len v rozsahu 3 % z uplatnenej pohľadávky (9,9582 eur, čo je približne 10 eur) pretože túto považoval za primeranú uplatnenému nároku, pričom vychádzal z charakteru sporu, ako aj zo skutočnosti súdu známej z jeho činnosti, že medzi vedľajším účastníkom a jeho advokátom nejde o vzťah (len) na základe individuálneho plnomocenstva pre túto konkrétnu vec, keďže daný advokát to isté spotrebiteľské združenie ako vedľajšieho účastníka hromadne zastupuje v desiatkach až stovkách obdobných súdnych sporov.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške na 41,94 eura s DPH. Uviedol, že účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí, teda súd musí mať vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas a použitie § 101 ods. 3 O.s.p. nie je možné na daný prípad použiť. Namietal neúčelnosť priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, keďže neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie je spochybnená aj vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník je subjektom odborne spôsobilým, znalým problematiky ochrany spotrebiteľa, ktorý musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach. Namietal ďalej účel vstupu vedľajšieho účastníka do konania a poukázal na to, že sám vedľajší účastník neposkytol ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi. Podľa názoru žalobcu ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpení právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Nakoniec spochybnil aj prínos vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý vo svojej argumentácii iba poukázal na ustanovenia a rozhodnutia, týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka.
Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu súhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a navrhol napadnutý výrok potvrdiť.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p., t.j. preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Rozsudok je v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 10 eur vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa výsledku konania vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na strane žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný a zároveň ním vynaložené trovy konania boli potrebné na účelné bránenie práva žalovanej, na strane ktorého vystupoval, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania tak, ako sú tieto špecifikované v odôvodnení jeho rozsudku.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola doručená súdu dňa 6.7.2012. Podaním doručeným súdu dňa 6.9.2012 vedľajší účastník vstúpil do konania a požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Dňa 17.7.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Toto vyjadrenie bolo doručené žalobcovi dňa 7.8.2013, ktorý naňho reagoval
vyjadrením doručeným súdu dňa 2.9.2012. Dňa 11.5.2015 súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu v prejednávanej veci došlo potom, čo vedľajší účastník podaním doručením súdu dňa 17.7.2013 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a jeho následným procesným postupom v danej veci.
Za tejto situácie bezpochyby právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva žalovanej a poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovanej. Nemožno preto hodnotiť vynaloženie trov právneho zastúpenia ako trovy nadbytočné, či neúčelné tak, ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní.
K odvolacej námietke žalobcu ohľadne významu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza nasledovné:
V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom (čl. 47 ods.2 Ústavy). Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia združení v nejakom združení sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže vyvodzovať, že také združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Navyše, v zákone č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a). Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu (porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom, v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Združeniu podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 ústavy v spojení s § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p., osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.
Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd je názoru, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci, spočívajúce v zastúpení advokátom, boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom.
Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov nevyhnutných pre účelné bránenie práva
účastníka, na strane ktorého vystupuje (v prejednávanej veci žalobcu), a to s poukazom na ust. § 142 ods.1 O.s.p..
Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo, ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. čl. 47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a pod. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.
V prejednávanej veci trovy účtované vedľajším účastníkom v súvislosti s poskytnutím právnych služieb právnym zástupcom sú účelné tak, ako bolo vyššie uvedené, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Napokon súd prvého stupňa využil svoje moderačné právo a priznané trovy konania vedľajšieho účastníka primerane znížil vzhľadom na charakter sporu a aj na to, že v prejednávanom prípade ide o drobný spor, s čím sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.