Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

67Ek/736/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX D., proti povinnému F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX H., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 121EX 289/20, v konaní o vymoženie 1.659,70,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. júla 2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. júla 2022 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenej n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. júla 2022.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu pôvodných oprávnených 1/, 2/ na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 4.5.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky pôvodných oprávnených 1/, 2/, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. -77 zo dňa 2.6.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2005 a vykonateľnosť dňa 1.8.2005 (ďalej len „exekučný titul“). Pôvodná exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Borisom Gerberym, so sídlom exekútorského úradu Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, pod EX 64/2005, pričom podľa oznámenia súdneho exekútora, dňa 22.6.2020 došlo k ukončeniu exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Poprad, pod sp. zn. ( ).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 11.6.2020 súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 11.6.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. 3. Dňa 21.03.2022 bol súdu predložený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, oznámenie o postúpení pohľadávky a Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 16.3.2022. Súd na zmenu oprávneného prihliadol a dňa 1.6.2022 vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie.

4. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.7.2022, vydaným vyšším súdnym úradníkom súd, v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol.

5. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, povinný môže podať opätovne návrh na zastavenie exekúcie, avšak zákon ho limituje v tom, že v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže namietať len

také skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok tak obmedzil povinného na podávanie opätovných návrhov na zastavenie exekúcie z tých istých dôvodov, a preto ak by ďalší v poradí návrh povinného na zastavenie exekúcie mal byť právne relevantný, musí v ňom povinný uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali po predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom súd už rozhodol, pričom sa musí jednať o skutočnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Jedinou výnimkou zákonného obmedzenia podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, predstavujú tie skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. V poradí ďalšie návrhy povinného na zastavenie exekúcie nemajú ani odkladný účinok. Vyšší súdny úradník, po preskúmaní v poradí druhého návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že povinný v opätovnom návrhu na zastavenie exekúcie nenamietal nové skutočnosti, ktoré by nastali po podaní jeho predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie a ktoré by sa týkali zániku vymáhaného nároku, zrušenia exekučného titulu, ani skutočností brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Keďže povinný takéto skutočnosti súdu neuviedol, súd považoval jeho v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ho zamietol. Vyšší súdny úradník k tvrdeniam povinného spočívajúcim v nesúhlase povinného so zvoleným spôsobom vykonania exekúcie súdnym exekútorom uviedol, že spôsob akým sa vykoná exekúcia je plne v kompetencii súdneho exekútora a súd nepreskúmava spôsob akým ju vykonal. V prípade peňažného plnenia môže byť exekúcia vedená aj viacerými spôsobmi, pričom súdny exekútor ich volí vo vzťahu k majetkovým pomerom povinnej osoby v exekučnom konaní. Pri určení spôsobu vykonania exekúcie sa prioritne riadi zásadou primeranosti. Jedným zo zásahov do v zásade neobmedzenej voľby spôsobu výkonu exekúcie na peňažné plnenie súdneho exekútora je ustanovenie § 63 ods. 2 Exekučného poriadku. Predmetné ustanovenie sa dotýka tzv. drobných exekúcií a spôsobu exekúcie vedenej predajom nehnuteľností, pokiaľ ide o nehnuteľnosť, v ktorej má povinný evidovaný trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu. Ustanovenie § 63 ods. 3 Exekučného poriadku predstavuje výnimku z režimu limitácie spôsobov vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti pri drobnej exekúcii. Ani režim drobnej exekúcie nemôže byť absolútny, pretože by mohlo prísť k jeho zneužitiu, a to najmä zo strany subjektov, voči ktorým je vedených viacero exekučných konaní. Je preto namieste isté vyváženie postavenia oprávneného a povinného. Vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností v rámci drobnej exekúcie je výnimočné a musia byť splnené predpoklady, ktorými sú: schválenie súdu pri viacerých exekučných konaniach vedených voči povinnému, v ktorých sa v súhrne vymáhajú pohľadávky prevyšujúce sumu 2000,-EUR a súčasne preukázanie, že exekúciu na peňažné plnenie nie je možné vykonať iným spôsobom. Iba pri preukázaní splnenia obidvoch vyššie vymedzených podmienok môže súd vyhovieť návrhu súdneho exekútora a schváliť predaj nehnuteľnosti pri tzv. drobnej exekúcii.

6. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 8.8.2022, podal povinný dňa 17.8.2022 (na poštovú prepravu), teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť.

7. Podanú sťažnosť povinný odôvodnil tým, že sa súd nedostatočne vysporiadal s dôvodmi na zastavenie tejto „starej“ exekúcie, ktorá je nezákonná, nemorálna a v rozpore s SR. Nová oprávnená nemá zďaleka taký spoluvlastnícky podiel na domovom majetku, ako uvádza, pretože sú na ňu podané žaloby (o určenie vlastníckeho práva a o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy), ktoré sú dôvodné a podľa nich bude mať oprávnená podiel na nehnuteľnosti1/16 a on 7/16. Ona sa snaží získať to, čo jej nepatrí. Tiež zamlčala, že jej Okresný súd Poprad zamietol návrh na neodkladné opatrenie na vydanie kľúčov od jeho rodinného domu, v ktorom on už býva 65 rokov a v ktorom má trvalý pobyt. Nezmienila sa ani o tom, že spáchala trestný čin poškodzovania cudzej veci a majetku o čom prebieha trestné konanie. Ďalej povinný zdôraznil, že on ani morálne ani právne nedlhuje týmto ľuďom nič o čom svedčí čestné prehlásenie spísané u notára dňa 4.7.2002 a podpísané ním a E. E., v ktorom sa E. E. zaviazal že záloha 50.000,-Sk je záväzná a on sa zaviazal, že ju vráti v plnej výške ale najneskôr do 2 dní od doručenia celej sumy za odpredaj nehnuteľnosti na jeho účet. G. E. ho však oklamali, sumu mu na účet nedoručili, dom si previedli na seba a ako prví od zmluvy odstúpili. Preto on nemá povinnosť vrátiť im zálohu, keď podmienku doručenia celej sumy jemu na účet, oni už nikdy nesplnili. Rovnako je aj zákonný dôvod na zastavenie tejto starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby 5 rokov odo dňa prvotného poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa oznámenia Okresného súdu Poprad () zo dňa 17.5.2021 bolo exekučné konanie skončené.

8. Súd sťažnosť povinného zaslal dňa 22.8.2022 na vyjadrenie oprávnenej, ktorá uviedla, že na vykonaní exekúcie trvá a skutočnosti uvedené povinným považuje za irelevantné. Aj v predmetnom čestnom vyhlásení, ktoré súdu predložil povinný, je uvedené sa jedná o zálohu, ktorú mal vrátiť a nikde nie je uvedené, že v prípade odstúpenia od zmluvy zálohu vrátiť nemusí, čo aj nariadil v roku 2015 súd a na základe jeho rozhodnutia je vedená táto exekúcia.

9. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

14. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

15. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

16. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

17. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 13. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k sťažnosti povinného uvádza, že po preskúmaní veci zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, t.j. ako ďalší návrh na zastavenie exekúcie, podaný po uplynutí zákonom stanovenej lehoty podľa ods. 2 daného ustanovenia, ktorý nemá odkladný účinok. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by nastali po podaní jeho predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Súd poukazuje na vyššie citovanú zákonnú úpravu týkajúcu sa návrhu povinného na zastavenie exekúcie, z ktorej je zrejmé, že povinný má právo v priebehu exekučného konania podať viac návrhov na zastavenie exekúcie. Zákon však rozlišujeme medzi návrhom za zastavenie exekúcie podaným v lehote do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, kedy musí povinný súdu uviesť a preukázať všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie a návrhom za zastavenie exekúcie podaným po uplynutí lehoty do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, kedy môže povinný súdu uviesť a preukázať už iba tie právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty a ďalším návrhom na zastavenie exekúcie (t.j. návrhom v poradí druhým, tretím, ...), v ktorom môže povinný súdu uviesť a preukázať už iba tie právne skutočnosti, ktoré nastali po

podaní jeho predchádzajúceho návrhu (v posudzovanom prípade povinný podal predchádzajúci návrh na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 29.3.2021) s výnimkou takej skutočnosti, ktorú by povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr.

19. Povinný podal súdnemu exekútorovi dňa 28.2.2022, v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie. Súd po jeho preskúmaní konštatuje, že povinný v tomto návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadnu právnu skutočnosť, ktorá by nastala po podaní jeho predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom súd už právoplatne rozhodol. Súčasne povinný neuviedol v podanom návrhu za zastavenie exekúcie ani takú právnu skutočnosť, ktorá by patrila medzi taxatívne uvedené skutočnosti v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a odôvodňovala by zastavenie exekúcie napriek tomu, že by bola súdu preukázaná oneskorene.

20. S tvrdeniami povinného, ktoré uviedol povinný v podanej sťažnosti, sa súd už podrobne a právoplatným rozhodnutím vysporiadal pri rozhodovaní o predchádzajúcom návrhu povinného na zastavenie exekúcie. K tvrdeniam povinného týkajúcich sa čestného vyhlásenia je potrebné zdôrazniť aj to, že exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať. Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného ani z toho dôvodu, že v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu (obsah čestného vyhlásenia) a s ktorými sa vysporiadal už súd v konaní v ktorom bol exekučný titul vydaný (t.j. Okresný súd Poprad, v konaní sp. zn. , ukončeným rozsudkom zo dňa 2.6.2005, právoplatným dňa 28.7.2005 a vykonateľným dňa 1.8.2005, ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom).

21. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

22. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

23. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávnenou, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich. Súd konštatuje, že oprávnená bola v exekučnom spore o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešná. Súd preto rozhodoval o trovách exekučného konania oprávnenej.

24. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

27. Oprávnená si náhradu trov, ktoré by jej vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnila. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnená nenavrhla, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenej trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného nepriznal.

28. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).