Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/159/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci navrhovateľa: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpený Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti odporkyni: V. R., bytom H. XX, 841 02 Bratislava, o zaplatenie 1.041,19 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 03.06.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1.041,19 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania. Navrhovateľ odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom. Prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy o Kreditnej karte došlo dňa 08.10.2007 medzi odporkyňou ako klientom a Slovenskou sporiteľňou, ako predchodcom navrhovateľa, k uzatvoreniu Zmluvy o kreditnej karte, ktorej predmetom je vydanie kreditnej karty odporkyni a zároveň poskytnutie úveru s celkovým úverovým rámcom vo výške 30.000,- Sk (995,81 eura) odporkyni, pričom odporkyňa sa zaviazala čerpaný úver splácať formou inkasa minimálnej splátky. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa sa dopustila porušenia bodu 10.3 písm. b) a f) Obchodných podmienok pre Kreditné karty, Slovenská sporiteľňa odstúpila dňa 24.11.2010 od Zmluvy o Kreditnej karte s účinnosťou od 30.11.2010. V odstúpení od Zmluvy o Kreditnej karte, ktoré bolo Slovenskou sporiteľňou zaslané na adresu odporkyne vyčíslila Slovenská sporiteľňa svoju nesplatenú pohľadávku voči odporkyni a vyzvala ju, aby do 15 dní odo dňa účinnosti odstúpenia od Zmluvy o Kreditnej karte túto pohľadávku uhradila. V zmysle Obchodných podmienok bolo odstúpenie od zmluvy odporkyni doručené dňa 27.11.2010, a teda lehota na zaplatenie pohľadávky predchodcovi navrhovateľa uplynula dňa 15.12.2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola Slovenskou sporiteľňou navrhovateľovi postúpená pohľadávka zo Zmluvy o Kreditnej karte v znení jej dodatkov, ktorá ku dňu postúpenia pozostávala z istiny vo výške 1.041,19 eura, spolu s príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 137,56 eura.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, pričom uviedla, že žalovanú pohľadávku je schopná splácať najviac vo výške 10,- eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov založených v súdnom spise, konkrétne: č.l. 6 - Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE, č.l. 12- príloha k Zmluve o postúpení s individualizovanou pohľadávkou uplatnenou v prebiehajúcom konaní, č.l. 13 - Oznámenie o postúpení

pohľadávok, č.l. 14- výzva navrhovateľa na zaplatenie dlhu, č.l. 15 - Návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte, č.l. 16 - Odstúpenie od Zmluvy o Kreditnej karte, č.l. 36- Výpis z bankového účtu odporkyne, č.l. 42 - Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre kreditné karty, z ktorých zistil nasledovné s k u t k o v é o k o l n o s t i relevantné pre rozhodnutie vo veci:

Prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy o Kreditnej karte došlo dňa 08.10.2007 medzi odporkyňou ako klientom a Slovenskou sporiteľňou, ako predchodcom navrhovateľa, k uzatvoreniu Zmluvy o kreditnej karte, ktorej predmetom je vydanie kreditnej karty odporkyni a zároveň poskytnutie úveru s celkovým úverovým rámcom vo výške 30.000,- Sk (995,81 eura) odporkyni. Odporkyňa poskytnutý úverový rámec čerpala spôsobom a vo výške vyplývajúcom z výpisu z jej bankového účtu. Odstúpením od Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 24.11.2010 právny predchodca navrhovateľa odstúpil v súlade s ustanovením bodu 10.3 písm. b) a f) Obchodných podmienok pre kreditné karty od Zmluvy o Kreditnej karte, a to s účinnosťou ku dňu 30.11.2010, pričom zároveň vyzval odporkyňu na úhradu vzniknutej pohľadávky, a to najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia tohto odstúpenia. Odstúpenie od Zmluvy bolo odporkyni doručené dňa 27.11.2010, lehota na zaplatenie pohľadávky tak odporkyni uplynula dňa 15.12.2010. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom zo dňa 27.09.2012 bola pohľadávka voči odporkyni vo výške dlžnej istiny 1.041,19 eura s príslušenstvom postúpená na navrhovateľa.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd p r á v n e u z a t v á r a:

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § písm. a, b o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa (ďalej len ), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa veta prvá , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110).

Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa , Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa , zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa , koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že uplatnenému nároku navrhovateľa nemožno vyhovieť, nakoľko je tento premlčaný.

Premlčanie je jedným z právnych následkov márneho uplynutia doby. Právne následky premlčania určitého práva nastávajú, ak toto právo nie je vykonané pred uplynutím premlčacej doby. Zmyslom tohto inštitútu je čeliť zložitým sporom, ktoré by mohli vznikať pri časovo neobmedzenej príliš dlhej možnosti uplatniť právo na súde. Premlčanie tiež donucuje veriteľa k aktivite pri uplatňovaní vlastných nárokov. Zároveň sú chránení aj dlžníci, ktorí tiež nie sú vystavení donucujúcemu úkonu zo strany štátnej moci po neobmedzenú dobu. Následkom premlčania nie je zánik práva ako takého, ale oslabenie nároku. Ak dlžník uplatní v konaní pred súdom námietku premlčania, nemôže byť premlčané právo priznané.

Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa odstúpil od Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 08.10.2007 prostredníctvom ktorej odporkyňa čerpala právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutý úverový rámec s účinnosťou ku dňu 30.11.2010. Spolu s predmetným odstúpením právny predchodca navrhovateľa zároveň zosplatnil pohľadávku voči odporkyni vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmluvy vo výške 1.091,26 eura, pričom zároveň vyzval odporkyňu na úhradu vzniknutej pohľadávky, a to najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia tohto odstúpenia. Odstúpenie od Zmluvy bolo odporkyni doručené dňa 27.11.2010, lehota na zaplatenie pohľadávky odporkyni uplynula dňa 15.12.2010 Premlčacia doba ohľadne celého zostatku dlhu tak začala plynúť 16.12.2010 ( veta druhá v spojení s ). Posledný deň takto určenej premlčacej doby pripadol na 15.12.2013 ( ). Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 11.06.2014, teda po márnom uplynutí premlčacej doby.

Hoci je konajúcemu súdu známa skutočnosť, že judikatúra súdov všetkých stupňov nie je v otázke aplikácie a pokiaľ ide o premlčaciu lehotu v spotrebiteľských zmluvách jednotná, má za to, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave ktorá má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi dvoma zákonmi prichádzajúcimi v tomto prípade do úvahy ( a ) sa primárne použije špeciálny predpis a ak tento určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe . sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v a v jeho vykonávacích predpisoch. Súd má za to, že takáto úvaha je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď uznesením zo dňa 19. 6. 2013 sp. zn. - 10 skonštatoval, že prednostným uplatnením na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Vo všeobecnosti možno teda konštatovať, že ustanovenie predstavuje korektív pre použitie ustanovení , a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter Zmluvy o Kreditnej karte a povinnosť súdu prihliadať ex offo na premlčanie nároku navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy, súd návrh navrhovateľa zamietol.

Spolu so žalovanou istinou súd zamietol uplatnený návrh aj v časti úrokov z omeškania. Úroky z omeškania predstavujú príslušenstvo pohľadávky ( ). Záväzkovoprávny vzťah,

ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo vedľajší (akcesorický). O hlavný záväzkovoprávny vzťah ide vtedy, ak jeho kauza priamo smeruje k zaplateniu, resp. získaniu určitej peňažnej čiastky. Vedľajším záväzkovým vzťahom je mimo iného záväzok dlžníka zo zmluvy (aj úverovej), alebo zo zákona platiť veriteľovi úrok, ako určitú pomernú časť hlavného peňažného záväzku. Úrokový právny vzťah môže vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi založený hlavný peňažný právny vzťah. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti dlhu s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový záväzkovoprávny vzťah. Ak teda dlžníkovi vznikne povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza k zmene obsahu práv a povinnosti dlžníka, ku zmene v obsahu záväzkovoprávneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší. Niet pochybností o tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno priznať veriteľovi súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkovoprávneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzok teda nie je pre povinnosť platiť úroky z omeškania významná. Súd preto dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevznikne samostatne nanovo každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením hlavného peňažného záväzku. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.

Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.02.2007 pod. sp. zn. , vyslovil obdobný právny názor, keď uviedol že, "nelze souhlasit s názorem, že úroky z prodlení se promlčují po dnech a promlčecí doba tedy běží samostatně pro právo na zaplacení úroků za každý den prodlení se zaplacením jistiny. V opačném případě by se popíralo, že povinnost platit úrok z prodlení jako právní následek prodlení dlužníka se splněním dluhu je příslušenstvím pohledávky tomuto dluhu odpovídajíci a že povinnost platit úroky z prodlení tedy představuje vedlejší (akcesorický) závazkový právní vztah. Tento názor by nutně musel mít za následek ( v rozporu s účelem právního institutu promlčení) vznik kategorie "nepromlčitelných práv", v níž by byl dlužník "donucován" prostřednictvím nikdy nepromlčitelných úroků z prodlení ke splnění jistiny pohledávky, ačkoliv již došlo k jejímu promlčení. Takový následek by byl nepochybně absurdní." V uvedenom prípade teda Najvyšší súd Českej republiky pri interpretácii okamihu začatia plynutia premlčacej doby pri úrokoch z omeškania dospel k záveru, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania so splnením úveru alebo iného dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku. Ďalej konajúci súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 06.11.2007, sp. zn. v ktorom tento dospel k záveru, že " povinnost platit úroky a úroky z prodlení nemůže trvat déle, než trvá závazek hlavní. Splněním dluhu (závazku) nebo jeho zánikem z jiného důvodu zaniká také povinnost platit úroky a úroky z prodlení jako vedlejší (akcesorický) závazkový právní vztah. Zůstavá tu jen povinnost zaplatit dospělé úroky a úroky z prodlení. Dojde-li k promlčení hlavního závazkového právního vztahu, nemůže se takový právní následek uplynutí času nevztahovat k závazku vedlejšímu (akcesorickému)". Je teda zrejmé, že rozhodnutia na ktoré sa navrhovateľ odvoláva vo svojom vyjadrení k podanému odporu sú v súčasnosti už prekonané. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zamietol aj návrh navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania z premlčanej istiny.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. (ďalej len "") v spojení s O.s.p, tak, že v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Hoci to bola odporkyňa, ktorá mala v konaní plný úspech, boli teda splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania odporkyni, táto náhradu trov konania nežiadala a ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.