Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoP-34-2015.pdf
PDF · 89.95 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/34/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. O., nar. XX. P. XXXX a T. O., nar. XX. P. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, matky: P. O., nar. XX. E. XXXX, bytom F. XXX, P. X. U. a otca: Y. O., nar. XX. P. XXXX, bytom H. XXXX/XX, P., o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Senica zo 17. júna 2015 č. k. 1P/29/2015-80, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa I. zvýšil výživné otca na maloletú T. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne a na maloletého T. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, ktoré výživné otcovi uložil povinnosť platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 23. apríla 2015, II. nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 23. apríla 2015 do 30. júna 2015 na maloletú T. v sume 45,30 eur a na maloletého T. v sume 45,30 eur povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody zo splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, III. vyhlásil, že tým mení rozsudok Okresného súdu Senica z 11. júna 2009 č. k. 4C 100/2009 v časti výživného na maloleté deti a IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 78 ods. 1 a 3 a § 62 ods. 2 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného voči maloletým deťom bol sčasti dôvodný, nakoľko v čase poslednej úpravy výšky výživného v roku 2009 maloleté deti ešte navštevovali základnú školu, maloletá T. mala 6 rokov a maloletý T. 5 rokov, pričom teraz má maloletá T. 12 rokov a maloletý T. 11 rokov, navštevujú 2. stupeň základnej školy v dôsledku čoho došlo aj k zvýšeniu finančných výdavkov spojených s uspokojovaním ich osobných potrieb. Deti sa venujú aj mimoškolským aktivitám, navštevujú stolnotenisový krúžok. Výdavky matky spojené s takýmito aktivitami súd považoval za nadštandardné. Nezistil zmenu v osobných pomeroch na strane rodičov, keďže im od poslednej úpravy výživného nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť a neprišlo ani k zmene v ich osobnom živote (neuzatvorili manželstvo). Konštatoval však že zmena nastala v ich príjmoch, keď u matky došlo k zvýšeniu príjmov zo sumy 291,30 eur mesačne na sumu 407,90 eur mesačne a u otca k poklesu príjmu zo sumy 819,70 eur mesačne na sumu 424 eur mesačne. V tejto súvislosti súd konštatoval, že rodičia majú príjmy takmer rovnaké. Pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil osobnú starostlivosť o deti zo strany matky avšak aj záujem o otca o výchovu detí a jeho príspevky nad rámec určeného výživného realizované vo forme rôznych darčekov pre deti a zohľadniac možnosti a schopnosti rodičov
ako aj odôvodnené potreby maloletých detí dospel k záveru, že ak otec prispeje na výživu maloletej T. sumou 120 eur mesačne a na maloletého T. sumou 120 eur mesačne a matka prispeje na výživu detí v rovnakej výške, spolu s rodinnými prídavkami bude mať na výživu každého z detí sumu okolo 263,52 eur, ktorú sumu považoval za postačujúcu na krytie odôvodnených potrieb oboch detí, ako aj ich nákladov na súčasnú záujmovú činnosť. Nakoľko k zvýšeniu výživného došlo spätne od 23. apríla 2015, teda od podania návrhu na začatie konania, súd ustálil nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú T. v sume 45,30 eur a na maloletého T. v sume 45,30 eur, ktoré nedoplatky otcovi povolil splatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročný celý dlh. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže v danom prípade išlo o vec starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Rozsudok napadla včasným odvolaním len matka s návrhom na jeho zmenu určením výživného na maloletú T. v sume 180 eur mesačne a maloletého T. v sume 180 eur mesačne, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že jej neposkytol primeraný a dostatočný priestor na detailné odôvodnenie podaného návrhu a taktiež možnosť sa vyjadriť k výpovedi otca, že nemala možnosť vyvrátiť tvrdenia otca, použiť dôvodné a zákonné argumenty podporujúce dôvodnosť podaného návrhu a dôvodnosť požadovanej sumy výživného, pričom otec mal dostatok priestoru na zdôvodnenie svojho nesúhlasu s navrhovanou zmenou, že súd nedostatočne preskúmal skutočnú situáciu jak detí tak aj ich rodičov, poukázala na to že celkový príjem matky so zarátaním štátnych sociálnych dávok vo forme prídavku na deti a príspevky na kompenzáciu jej zdravotného stavu predstavuje sumu 492,70 eur, pričom náklady na udržanie domácnosti a náklady na energie, telefón a internet predstavujú sumu 260,50 eur mesačne, náklady na športové aktivity každého dieťaťa predstavujú sumu 28 eur mesačne, pričom celkové náklady na uspokojovanie osobných potrieb každého z detí predstavujú sumu 230 eur mesačne. Ďalej dôvodila, že obe deti na odporúčanie zubného lekára potrebujú zubný strojček, čo by predstavovalo zvýšené výdavky matky na každé z detí vo výške 300 eur. Pri určení výživného žiadala zohľadniť jej zvýšené výdavky na stravovanie, ktoré je nútená vynakladať v dôsledku celiakie a ďalších pridružených diagnóz, ktorých kompenzácia od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Senica v sume 36,77 eur mesačne nie je postačujúca nielen na zabezpečenie diétnej stravy, ale ani doplnkovej liečby probiotikami a vitamínmi. Namietala, že príjem otca vykázaný v daňovom priznaním za rok 2014 vo výške 424 eur netto mesačne nie je jeho skutočným príjmom, nakoľko otec deti si privyrába rôznymi "fuškami", že finančné prostriedky získané pôžičkami otca detí po rozvode manželstva neboli použité v prospech detí, že osobné motorové vozidlo splácané formou leasingu nie je viazané na výkon jeho živnosti, ale toto používa len pre svoju osobnú potrebu, že súd nezisťoval a nevyhodnotil dôvod poklesu príjmu na strane otca napriek tomu, že podľa jej vedomostí si takýto pokles príjmov otec zavinil sám, porušovaním pracovnej disciplíny, v dôsledku čoho bol s ním ukončený pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa výpoveďou, že otec plne nevyužíva svoje stredoškolské vzdelanie, nakoľko podľa jej názoru a verejne dostupných údajov v profesii pilčíka, ktorej sa otec maloletých detí venuje, je množstvo ponúk práce s oveľa vyšším zárobkom (od 7 eur na hodinu až do 1.200 eur brutto na mesiac) ako ten, ktorý dosahuje otec detí.
K odvolaniu matky detí sa vyjadril otec aj kolízny opatrovník. Otec maloletých detí navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, poukázal na to, že z jeho priemerného mesačného zárobku 424 eur mu po zaplatení výživného v sume 240 eur zostane na uspokojovanie jeho osobných potrieb suma 184 eur, pričom jeho výdavky na domácnosť predstavujú sumu 80 eur mesačne, nakoľko býva u svojej matky (dôchodkyne), s ktorou sa podieľa na takýchto výdavkoch každý v 1. Ďalej dôvodil, že spláca pôžičky v sume 119 eur mesačne a leasing v sume 104 eur mesačne. Ojazdené motorové vozidlo kúpil, aby mohol cestovať za deťmi a to v čase keď jeho otec bol vážne chorý, pripútaný na invalidný vozík a motorové vozidlo bol nútený používať aj na jeho dopravu do nemocnice na vyšetrenia. Toho času využíva motorové vozidlo taktiež na dopravu matky do nemocnice, na cintorín a podobne. Pôžičku si bral z dôvodu, že mu často nezostali finančné prostriedky ani na výživné, ktoré chcel zaplatiť riadne a včas. S lízingovými splátkami mu pomáha jeho matka, ktorá ako dôchodkyňa je nútená si brigádnicky privyrábať prácou v potravinách. Poprel tvrdenie matky, že obe deti navštevujú stolnotenisový krúžok, nakoľko to bola pravda len u dcéry, keďže syn v čase pojednávania súdu prvého stupňa (17.6.2015) bol už z tohto krúžku odhlásený. Opätovne zdôraznil, že deti na súťaže vozil svojím autom a v prípade, že mu matka detí povedala že niečo potrebuje, tak to deťom kúpil ako napríklad tenisky či batoh. K námietke matky ohľadom poklesu jeho príjmu uviedol, že od predchádzajúceho zamestnávateľa odišiel na vlastnú žiadosť dohodou o skončení pracovného pomeru. Poprel, že by sa o deti starala len jeho matka ako aj tvrdenia matky že si popri živnosti privyrába rôznymi „fuškami“, prípadne navštevuje pohostinstvá. Pokiaľ aj niekomu vypomáhal, tak to boli jeho priatelia, ktorí mu v minulosti pomáhali pri rekonštrukcií ich
starého rodinného domu a týmto spôsobom im vracia pomoc, ktorú mu oni v minulosti poskytli. Poprel tvrdenie matky, že s deťmi žije sama, nakoľko podľa jeho vedomostí 3 až 4 dni v týždni s nimi žije aj priateľ matky, ktorú skutočnosť matka na súde zatajila.
Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol zvýšiť výživné otca na sumu 150 eur na každé dieťa vzhľadom na vek a potreby detí.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky detí nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je dôvodné ho v celom rozsahu potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 25. novembra 2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 1P/29/2015 je zvýšenie výživného otca na maloletú T. O., nar. XX. P. XXXX a maloletého T. O., nar. XX. P. XXXX. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo výživné otca na deti zvýšené.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Správnym bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, tak na strane výživou odkázaných detí, ako aj na strane výživou povinných rodičov detí. Súd prvého stupňa správne ustálil podstatné zmeny pomerov s prihliadnutím na podstatné zmeny, tak na strane detí, ako aj na strane ich rodičov, ktorých zárobkové pomery sa počas rozhodného obdobia menili. Súd prvého stupňa sa tiež dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými matkou detí a vzhľadom na to, že matka detí ani v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa tiež správne rozhodol o nedoplatku otca na zročnom výživnom za obdobie od účinnosti úpravy do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý vzhľadom na jeho výšku správne v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím k výške nedoplatku, ako aj majetkovým pomerom otca.
Nedôvodnou bola námietka matky, že súd jej neposkytol dostatočný priestor na odôvodnenie podaného návrhu na zvýšenie výživného na maloleté deti, nakoľko z obsahu spisu vyplynulo, že návrh na začatie konania nebol spísaný na súde postupom podľa ust. § 42 ods. 2 O.s.p., ale matka detí ho spisovala a podávala na súd sama a súd ju pri spisovaní návrhu a odôvodňovaní navrhovanej zmeny pôvodného rozhodnutia súdu o upravujúceho výšku výživného otca na maloleté deti žiadnym spôsobom neobmedzoval a nelimitoval rozsah jeho odôvodnenia. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 17.6.2015, na ktoré s dostatočným predstihom (28 dní) predvolal účastníkov konania, teda tak, aby mali dostatok času na svoju prípravu na pojednávanie. Zo zápisnice z pojednávania vyplynulo, že toto trvalo od 12.45 hod. do 14.12 hod., teda takmer 1,5 hodiny, pričom na pojednávaní boli vypočutí matka, otec ako aj kolízny opatrovník detí. Matka detí vypovedala aj po prednese otca detí a vyjadrovala sa aj k jeho výpovedi prednesenej na pojednávaní.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky maloletých detí o riadnom o nedostatočnom zohľadnení odôvodnených potrieb maloletých detí, možností a schopností ich otca prispievať na ich výživu a nevysporiadaní sa súdu prvého stupňa s poklesom príjmu otca detí odvolací súd dodáva:
Podľa § 62 ods. 4 vety prvej Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa ods. 5 rovnakého ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Odvolací súd poukazuje na závery svojej ustálenej rozhodovacej praxe vo veciach výživného (od ktorých ani v tejto konkrétnej veci nebolo potrebné ustupovať), vychádzajúcej z toho, že pokiaľ je tu stav výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča o dieťa a naopak povinnosť druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením súm určeného výživného, na výživné dieťaťa od takto výživou povinného rodiča možno zásadne uvažovať (samozrejme s prípustnosťou rôznych modifikácií pravidla najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb) so sumami reprezentujúcimi 20 - 25% jeho čistého mesačného príjmu.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Nakoľko otec maloletých detí u svojho posledného zamestnávateľa (spoločnosti C. X. s.r.o.) dosahoval čistý mesačný príjem 819,70 eur a svoj pracovný pomer u tohto zamestnávateľa ukončil, ako to sám uviedol vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky, dohodou (kedy možno uvažovať že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a to vzhľadom na jeho neskorší čistý mesačný príjem vo výške 424 eur mesačne) v prejednávanej veci preto bolo treba vychádzať z priemerného čistého mesačného zárobku otca vo výške 819,70 eur a rozpätie súm 163,94 eur - 204,92 eur (20 - 25% čistého mesačného príjmu) tak bolo spektrom, v ktorom sa bolo treba pohybovať pri určení výšky výživného na deti. Pokiaľ súd prvého stupňa určil výživné za samotnou hornou hranicou takéhoto spektra (2 x 120 eur = 240 eur), bolo potrebné považovať odvolanie matky vzhľadom na skutočnosť, že z dokazovania nevyplynulo, že by otec detí dosahoval vyšší príjem ako je suma 819,70 eur mesačne za nedôvodné. Takto stanovené výživné zo strany otca totiž zohľadňuje jeho možnosti a schopnosti podieľať sa na výžive svojich detí (neprihliadajúc na jeho finančné záväzky spojené s leasingom auta a pôžičkami na jeho osobnú spotrebu, ktoré nebolo nevyhnutné z jeho strany vynakladať) ako aj podiel matky na výžive detí zohľadňujúci jej osobnú starostlivosť o deti a jej zvýšené výdavky na stravu a lieky, ako aj odôvodnené potreby detí a ich právo podieľať sa na životnej úrovni ich rodičov.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.