Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/47/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: MST Trade s.r.o., so sídlom Námestie Bélu Bartóka 3297/27 Veľký Meder (od 08. 04. 2015), IČO: 45 643 997, zastúpený Advokátska kancelária dr. jur. Ferenc Mazács, advokátom, so sídlom Alžbetínske nám. 328/4/1094, Dunajská Streda, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. decembra 2014 č. 1100306/1/556036/2014/5201, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou zo dňa 03. 03. 2015 žiadal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky č. 9412401/5/2940102/2014 zo dňa 19. 06. 2014, ktorý určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 9.618,94 eur za zdaniteľné obdobie III. štvrťrok 2010. Žalovaný ako odvolací orgán v daňových veciach vydal rozhodnutie podľa o správe daní (Daňový poriadok účinný od 01. 01. 2012) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým zmenil rozhodnutie správcu dane tak, že Daňový úrad Nitra podľa / bod 1 v znení neskorších predpisov v nadväznosti na Daňového poriadku platiteľovi dane z pridanej hodnoty (žalobca) vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 9.549,47 eur za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 z dôvodu, že správca dane nesprávne vyčíslil základ dane (v sume 2.290,00 eur) a daň (v sume 435,10 eur), keď ako základ dane určil celú prijatú protihodnotu uvedenú na faktúrach. Podľa zákona o DPH mal správca dane správne vyčísliť základ dane ako protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo mal prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň, teda základ dane 1.924,37 eura a následne daň v sume 1.924,37 eur.

Žalobca s rozhodnutiami daňových orgánov nesúhlasil a včas podanou žalobou na súd sa domáhal ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na nové konanie. Dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného uviedol a špecifikoval tak, že u žalobcu Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky vykonal daňovú kontrolu k dani z pridanej hodnoty ( ďalej len „DPH“), okrem iného i za zdaňovacie obdobie február 2011 po ukončení predmetnej daňovej kontroly Daňový úrad vyhotovil dňa 06. 05. 2014 protokol č. 9412401/5/2940102/2014, ku ktorému protokolu sa žalobca písomne vyjadril podaním zo dňa 12. 06. 2014. Správca dane bez akéhokoľvek vecného preskúmania vyjadrenia žalobcu k predmetnému protokolu vydal dňa 19. 06. 2014 dodatočný platobný výmer č. 9412401/5/2943908/2014,

ktorým žalobcovi dodatočne vyrubil rozdiel dane v sume 37.990,00 eur. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím zo dňa 18. 12. 2014 zmenil dodatočný platobný výmer správcu dane a v konečnom dôsledku žalobcovi vyrubenú DPH znížil o sumu 108,00 eur. Žalobca je toho názoru, že daňové správne orgány porušili viaceré zákony, čo ho núti podať túto žalobu o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia a zákonnosti postupu správcu dane. Žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava svojich prednesov uvedených vo vyjadrení k protokolu a v podanom odvolaní a považuje za zbytočné tieto prednesy opakovať. Žalobca uviedol, že vo svojich písomných podaniach neustále poukazoval na porušovanie alebo nesprávnu aplikáciu viacerých ustanovení zákonov, čo vo svojej podstate znamená nezákonný postup a nedodržiavanie zákonnosti v priebehu daňovej kontroly daňovými správnymi orgánmi, ktoré pochybenia nenapravil ani žalovaný ako ústredný daňový orgán. Poukázal v tejto súvislosti na sprísnenie podmienok uplatnenia odpočtu DPH tak pri vnútroštátnych, ako aj pri intrakomunitárnych plneniach, ktoré sprísnené zákonné podmienky však vstúpili do platnosti až od 01. 10. 2012 ( a o DPH), pričom daňová kontrola bola vykonaná za obdobie 3. štvrťrok 2010. Žalovaný a jeho daňové orgány nižšieho stupňa vôbec neprihliadli na celkový reťazec jednotlivých obchodných prípadov uskutočnených žalovaným (zrejme žalobca mal na mysli seba) v priebehu kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, pričom nebol braný zreteľ ani na postupné a plynulé úhrady žalobcu tak svojim dodávateľom, ako aj svojim odberateľom, a to bezhotovostnými bankovými prevodmi. Žalované daňové orgány neprihliadli na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ako i na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 25. 03. 2005 sp. zn. , na ktoré v odvolaní poukázal. V ďalšej časti žalobca poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v konaní vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, keď v bodoch 47, 51, 52 a 53 odôvodnenia rozsudku vyslovil rovnaký názor ako Najvyšší súd SR. Rozhodnutia žalovaného majú pre žalobcu priam drastický následok, a to znemožnení výkonu jeho činností od februára 2015. Žalobca požiadal i o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorému súd uznesením zo dňa 16. 06. 2015 č. k. -39 vyhovel. Žalovaný na výzvu súdu podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie k žalobe a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca v prvej časti v podstate opisným spôsobom uvádza údaje o daňovej kontrole. V druhej časti žaloby uvádza všetky zákonné opravné prostriedky a porušenie zákona v priebehu daňovej kontroly daňovými správnymi orgánmi. V tretej časti žaloby žalobca prehlasuje, že sa plne pridržiava svojich prednesov uvádzaných v podanom vyjadrení a odvolaní, a preto žalobca považuje za zbytočné tieto prednesy opakovať a ktoré tvoria prílohy žaloby. V ďalšej časti žalobca v podstate poukazuje na postup správcu dane, ktorý neprihliadol na celkový reťazec jednotlivých obchodných prípadov uskutočnených samotným žalobcom v priebehu kontrolovaného zdaňovacieho obdobia a v závere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR, ako i rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ žalobca v žaloby uvádza, že sa pridržiava svojich prednesov uvedených vo vyjadrení a v podanom odvolaní, tak i žalovaný trvá na odôvodnení podrobne uvedenom v napadnutom rozhodnutí. K ostatným námietkam žalobcu v čl. III žaloby uviedol, že správca dane počas daňovej kontroly, ako aj následného vyrubovacieho konania postupoval v súlade s právnymi predpismi najmä o DPH v znení neskorších predpisov platným v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia február 2011. K žalobcom namietaným rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ako aj rozsudkom Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že nie je možné aplikovať citované rozhodnutia v žalobe na prípade žalobcu, nakoľko správca dane neposudzoval prípade z hľadiska zaťaženia obchodných transakcií daňovým podvodom a taktiež ani z trestnoprávneho hľadiska, ale vykonal dokazovanie v súlade s zákona o správe daní a poplatkov platného v čase daňovej kontroly v nadväznosti na ust. a hmotnoprávneho predpisu zákona o dani z pridanej hodnoty.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (, ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby ( ), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa . Žalobca na výzvu súdu v lehote stanovenej nereagoval a žalovaný dal súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Rozsudok súd dňa 25. 11. 2015 verejne vyhlásil ( a ).

Z predloženého administratívneho spisu, týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že dňa 30. 03. 2011 sa začala v priestoroch sídla daňového subjektu (žalobcu) vykonávať daňová kontrola zameraná na dodržiavanie , a to zdaniteľné obchody týkajúce sa dodania tovarov a služieb v tuzemsku (, ), splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru a služieb do iného členského štátu v EU (nenie nároku na odpočítanie dane a splnenie podmienok podľa až dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia III. štvrťrok 2010, IV. štvrťrok 2010, január - marec 2011 (oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 24. 02. 2011). Správca dane dňa 06. 05. 2014 vyhotovil Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9412401/401/51738991/2014, ktorý v tento deň prerokoval s konateľom žalobcu, ktorý spolu s výzvou zo dňa 06. 05. 2014 na vyjadrenia sa k protokolu a termínom jeho prerokovanie zaslal žalobcovi. Zásielku si žalobca prevzal dňa 23. 05. 2014. Správca dane platiteľa (daňový subjekt) pri prerokovaní protokolu upozornil, že je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia. V predmetnej výzve správca dane určil deň prerokovania protokolu na 13. 06. 2014 (zápisnica o ústnom prejednávaní). Dňa 12. 06. 2014 (následne aj v deň určený na prerokovania protokolu) bolo splnomocneným zástupcom platiteľa prostredníctvom elektronickej podateľne podané vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca ako platiteľ v zmysle druhej vety o správe daní a poplatkov v nadväznosti na Daňového poriadku bol oprávnený sa k protokolu písomne vyjadriť najneskôr do 04. 06. 2014. Teda platiteľ sa v zákonnej lehote písomne k protokolu nevyjadril a zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Správca dane dňa 15. 11. 2011 vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly podľa (žalobca prevzal 22. 11. 2011), po jej rozšírení o ďalšie zdaňovacie obdobia (oznámenie zo dňa 19. 05. 2011) a jej predĺžení nadriadeným orgánom (oznámenie zaslanie žalobcovi zo dňa 29. 09. 2011) z dôvodu požiadania o medzinárodnú výmenu daňových informácií v zmysle v zmysle Nariadenia č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty. Na základe výsledkov z daňovej kontroly vydal správca dane dodatočný platobný výmer zo dňa 06. 19. 2014 č. 9412401/5/2940102/2014, ktorým vyrubil platiteľovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 ako rozdiel medzi daňou uvedenou žalobcom v daňovom priznaní a daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie (dôvody ktorého sú totožné s dôvodmi podanej žaloby). Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že zmenil rozhodnutie správcu dane (v prospech žalobcu) a žalobcovi znížil vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty o sumu 108,- eur za kontrolované zdaňovacie z dôvodu nesprávne určenia základu dane a vyčíslenia samotnej dane.

Podľa článku č. 193 Smernica Rady 2006/112/ES, DPH platí každá zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje zdaniteľné dodanie tovaru alebo zdaniteľné poskytovanie služieb okrem prípadov, keď daň platí iná osoba v prípadoch uvedených v článkoch 194 až 199 a článku 202.

Podľa , veta prvá a druhá o dani z pridanej hodnoty (účinný v kontrolovanom období), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 22 ods. 1, veta prvá vyššie citovaného zákona, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Podľa o dani z pridanej hodnoty (účinný v kontrolovanom období), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa / , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa / má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

Podľa o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom ku dňu kontroly (ďalej len zákon o DPH), oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

Podľa o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona o DPH, miestom dodania služby zdaniteľnej osoby, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba , ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržuje.

Medzi účastníkmi konania v danej veci skutkový stav nie je sporný, ako tvrdí žalobca, sporný je iba výklad ust. , , v spojení s o dani z pridanej hodnoty v súvislosti so splnením podmienok pre oslobodenie od dane u žalobcu s deklarovanými odberateľmi podľa predložených dokladov a uplatnenie nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr.

V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. , teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia ( ). Správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia daňových orgánov teda nie je súdom skutkovým (okrem prípadov podľa ), ale súd posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia daňového orgánu.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (platnom do 31. 12. 2011, t. j. v čase daňovej kontroly v spojení s prechodným ust. o správe daní a poplatkov - Daňový poriadok účinný od 01. 01. 2012), v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa , platného v čase vykonávania daňovej kontroly, a nie zákona č. - Daňového poriadku, ako uvádza žalobca, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa v súvislosti s preverením dodania tovaru žalobcovi (cukor, baliaci materiál) obrátil s dožiadaniami na príslušné daňové úrady a v súvislosti s poskytnutím služieb (preprava, provízia) do iného členského štátu so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len žiadosť o MVI) na

príslušnú daňovú správu v Českej republike a v Maďarsku v zmysle čl. 5 Nariadenia č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty.

V súvislosti s možnosťou správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny informácií súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28. 02. 2013 č. k. -11, v ktorom bola riešená obdobná problematika a právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí sa pri posudzovaní prerušenia daňovej kontroly v predmetnej veci riadil. Z tohto rozhodnutia vyplýva záver, že „v dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých dožiadané orgány príslušných členských štátov nedodržali lehoty stanovené v Nariadení Rady (ES) zo dňa 07. 10. 2003 č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty“. Ústavný súd SR v tomto svojom rozhodnutí zároveň zdôraznil, že „výklad ustanovení zákona o správe daní a poplatkov týkajúcich sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na celé daňové konanie nemôže ohroziť účinnú aplikáciu nariadenia“. Toto nariadenie bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 zrušené Nariadením Rady (EÚ) zo dňa 07. 10. 2010 č. 904/2010, ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012, pričom úprava lehôt na poskytnutie informácií, resp. postup pri ich nedodržaní sú upravené v čl. 10 až 12 tohto nového nariadenia a sú prakticky totožné s úpravou platnou do 31. 12. 2011.

1/ Zo spisového materiálu vyplýva a súd mal preukázané, že žalobca (platiteľ DPH) v kontrolovanom zdaňovacom období III. štvrťrok 2010 si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa Holding B.M s.r.o., Semerovo 152, Slovensko, za dodanie tovaru podľa fa č. 02/09/10 (baliaci papier) a fa č. , č. 13/09/10, č. 014/09/10 za dodanie tovaru (cukor) v sume 9 183,84 eur.

Kontrolou predložených dokladov, faktúr a listín, vrátane dožiadaní na príslušné DÚ Šaľa, Piešťany a výsluchom žalobcu, konateľov dodávateľského subjektu, správca dane zistil porušenie zákona o DPH a v r. 21, 23 daňového priznania znížil žalobcovi uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH o sumu 9.183,84 eur.

Konateľ spoločnosti Holding B.M s.r.o., Semerovo 152 Slávko Haládik (obdobie od 21. 04. 2010 do 17. 05. 2010) uviedol (zápisnice z pojednávania), že nemal vedomosť, že je spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti, nevykonával žiadnu činnosť pre túto spoločnosť, podpísal iba nejaké papiere, za čo mu bola sľúbená peňažná odmena, ktorú nedostal. Správca dane vypočul i konateľa spoločnosti Holding B.M s.r.o., Semerovo Štefana Mandíka (obdobie od 21. 04. 2010 do 04. 02. 2011), ktorý uviedol (zápisnice z ústneho pojednávania z 09. 02. 2011), že všetky doklady má František Vanya, lebo on sa vzdal konateľstva i obchodného podielu v spoločnosti u notárky v Komárne. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpisu z Obchodného registra OS Nitra a do 04. 02. 2011 Štefan Mandík a František Vanya obaja boli konateľmi v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Od 05. 02. 2011 konateľom spoločnosti sa sal Štefan Cagáň, ktorý uviedol do zápisnice, že bol u notárky v Komárne, kde sa stretol s vyššie uvedenými osobami, ktoré mu sľúbili prácu, ale nemá žiadne papiere a o existencii uvedenej spoločnosti nevie.

V súvislosti s preverením dodania tovaru (cukor) od spoločnosti Holding B.M s.r.o., zaslal správca dane na DÚ Šaľa dožiadanie na výsluch svedka Františka Vanyu. Šetrením bolo zistené, že má trvalý pobyt v Šali bez uvedenia adresy na Slovensku nemá evidovaný žiadny trvalý a prechodný pobyt. Žalobca bol oboznámený s priebežnými výsledkami dňa 14. 07. 2011 (zápisnica z ústneho pojednávania) a bol vyzvaný, aby do 01. 08. 2011 preukázal splnenie nároku na odpočítanie dane vlastnými dokladmi, že reálne došlo k zdaniteľným obchodom od spoločnosti Holding B.M s.r.o. Dňa 20. 07. 2011 sa k správcovi dane dostavil František Vanya uviedol, faktúry na dodávku cukru pre žalobcu vystavoval on, ktoré i podpisoval, nemal vedomosť o tom, že podľa zápisu v Obchodnom registri (obdobie od 29. 04. 2010 do 21. 02. 2011) ich mal podpisovať i druhý konateľ Š. Mandík. Dodávatelia fakturovaného cukru boli z Maďarska, Poľska a Českej republiky, ktorí zabezpečovali i dopravu predmetného tovaru pre Holding B.M s.r.o. na sklad v Piešťanoch, ktoré priestory mala spoločnosť v prenájme od WOX s.r.o. Nitra. Spoločnosť Holding B.M s.r.o. získala cez internet, obchody dojednávali telefonicky alebo osobne s kontaktnou sobou z Maďarska. Dopravu tovaru - cukor zo skladu v Piešťanoch do spoločnosti MST Trade s.r.o. zabezpečoval odberateľ.

Z odpovedi DÚ Piešťany zo dňa 24. 08. 2011, na dožiadanie správcu dane, súd zistil, že bolo vykonané miestne zisťovanie na skladové priestory spoločnosti Holding B.M. s.r.o. označené Františkom Vanyom

v Piešťanoch, ul. A. Trajana, časť Bratislavská 130/1, išlo o kancelárske priestory, ktoré WOX s.r.o. Nitra, Štefánikova 22 nevyužívala, ale šetrením bolo zistené, že išlo o adresu Piešťany, ul. A. Trajana, časť Bratislavská 130/A a na uvedenej adrese sa nachádza obchodný dom Kolonáda, objekt patrí P. F., ktorý tieto priestory nikdy spoločnosti WOX s.r.o. Nitra neprenajal. Táto spoločnosť v zastúpení Štefana Mandíka mala priestory podľa nájomnej zmluvy z 18. 08. 2010 dať do prenájmu spoločnosti Holding B.M s.r.o. na uskladnenie cukru. Z oznámenia DÚ Nitra I mal súd preukázané, že spoločnosť WOX s.r.o. Nitra, Štefánikova 22 je nekontaktná, posledné daňové priznanie na DPH podala v novembri roku 1999 a registrácia na DPH mu bol zrušená k 31. 01. 2001.

Zákon o DPH sa vzťahuje na platiteľov dane z pridanej hodnoty a tento nie je možné aplikovať, resp. jeho ustanovenia na neplatiteľov DPH. Pokiaľ si žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za dodanie tovaru od dodávateľa Holding B.M s.r.o., Semerovo 152 Slovensko, fa č. 02/09/10 (baliaci papier) a fa č. , č. 13/09/10, č. 014/09/10 za dodanie tovaru (cukor), musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov, a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch, čo žalobca nevedel reálne preukázať (hoci listiny k tomu smerovali) a zaťažuje ho dôkazné bremeno v zmysle (nie podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/12009 Z. z., ako uvádza žalobca). Vykonaným šetrením správcom dane neboli preukázané skutočnosti tvrdené žalobcom, ako i jeho dodávateľom o reálnom nadobudnutí tovaru, jeho uskladnení, nakoľko nebol preukázaný pôvod tovaru, nebolo možné identifikovať spoločnosť, ktorá dodala cukor a baliaci papier dodávateľovi žalobcu, preveriť prepravcu tohto tovaru a pod.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje za potrebné uviesť, že základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane je, aby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo a aby boli splnené vecné a časové podmienky na odpočítanie dane. V administratívnom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie dožiadaním, ohliadkou miesta sídla žalobcu, výsluchom konateľa, predložením listín, a pod. Podmienky uvedené v a nasl. (odpočítanie dane) sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Odpočet DPH si žalobca uplatnil sám, preto je povinný uchovávať a následne preukázať všetky doklady, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie skutočností, uvedených na faktúre.

2. Žalobca dňa 25. 10. 2010 podal riadne daňové priznanie za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010, v ktorom vykázal dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1, 2, 4 zákona o DPH - intrakomunitárne dodanie služieb (sprostredkovanie obchodu), a to pre odberateľa STL CZ s.r.o., Mezírka 1, Brno- stred, Veveří, Česká republika (v sume 6 00,- eur), a pre maďarskú spoločnosť Kamrapolc Kft., HU 14008757 (preprava, provízia) (v sume 2.290,- eur, 6 fa), hoci tieto služby neboli poskytnuté v tuzemsku, nebolo predmetom dane v tuzemsku a dodanie takýchto služieb sa uvádza v súhrnom výkaze. Správca dane preto znížil daňové priznanie o sumu 8.890,-eur (r. 15, 16).

V súvislosti s preverením dodania služieb do iného členského štátu zaslal správca dane žiadosť o MVI zo dňa 14. 11. 2011 č. /Ta, Sd, v ktorej žiadal maďarskú daňovú správu o preverenie faktúr prepravných dokladov, objednávok, zmlúv a dokladov o zaplatení vystavených kontrolovaným platiteľom pre spoločnosť Kamrapolc Kft., 2120 Dunakeszi János U.2, HÚ 14008757 v sume 2.290,- eur (6 fa). Dňa 23. 10. 2013 bola doručená odpoveď na predmetnú žiadosť o MVI, z ktorej vyplynulo, že od 14. 07. 2011 je riaditeľom spoločnosti I. U. (občan Chorvátska), predvolanie zaslané na sídlo spoločnosti sa vrátilo s poznámkou „nevyžiadané/nevyzdvihnuté“ a miestnym zisťovaním nebola spoločnosť nájdená na svojom registrovanom sídle. Maďarský správca dane kontaktoval imigračný úrad, aby zistil adresu I. U. a údaje o ňom. Podľa poskytnutých informácií nemá I. U. platnú adresu bydliska ani povolenie na pobyt v Maďarsku a nenachádza sa ani v databáze národného trestného registra. Následne bolo zistené, že spoločnosť Kamrapolc Kft. nevykonávala žiadne obchodné činnosti na svojom registrovanom sídle, spoločnosť je nezastihnuteľná a nie je známe miesto pobytu riaditeľa spoločnosti.

Dňa 14. 11. 2011 zaslal správca dane žiadosť o MVI č. /Ta Sd, i do Českej republiky, v ktorej žiadal Českú daňovú správu o preverenie faktúr dodanie služieb (preprava, provízia) pre

odberateľa STL CZ s.r.o., Mezírka 1, Brno- stred, Veveří, Česká republika, v ktorej bolo uvedené, že spoločnosť uviedla prijaté faktúry vo svojich daňových priznaniach.

Dňa 02. 04. 2014 sa s kontrolovaným platiteľom uskutočnilo ústne pojednávanie (zápisnica o ústnom pojednávaní), pri ktorom bol kontrolovaný platiteľ oboznámený so všetkými priebežnými výsledkami daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2010, 3. štvrťrok 2010, január 2011 - marec 2011 a zároveň bol vyzvaný, aby v zmysle § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6 písm. e/ zákona o správe daní do 16. 04. 2011 preukázal dodanie služieb (provízia + preprava), ktoré vykázal v riadnom súhrnom výkaze za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2010 pre Kamrapolc Kft., 2120 Dunakeszi János U.2, HÚ 14008757 v sume 2.290,- eur, ako i splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. Žalobca (platiteľ) sa vyjadril, že tovar nakúpil od spoločností uvedených na faktúrach a tovar predal spoločnostiam, ktoré sú uvedené na faktúrach, párovanie faktúr bolo umelo vytvorené, nakoľko skladovú evidenciu neviedol a presná identifikácia tovaru je nemožná. Prisľúbil, že doklady predloží do 16. 04. 2014. V tento deň sa na daňový úrad dostavil Marcel Sztruhár, konateľ platiteľa (žalobcu) na ústne pojednávanie, ale dokazovanie z jeho strany bolo bezvýsledné (zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 16. 04. 2014). Správca dane stanovil platiteľovi lehotu na predloženie dôkazov do 30. 04. 2014 s tým, aby preukázal splnenie nároku na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH vlastnými dokladmi prípadne inými dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné preukázať, že reálne došlo k zdaniteľným obchodom v zmysle predložených faktúr. Platiteľ sa však do 30. 04. 2014 k veci nevyjadril a nové dôkazy nepredložil. Platiteľ bol tiež oboznámený s výsledkami na základe medzinárodného šetrenia za kontrolované zdaňovacie obdobie na spoločnosť Kamrapolc Kft., 2120 Dunakeszi János U.2, HÚ 14008757 (provízia za službu) v sume 2.290,- eur.

Niet pochýb, že žalobca v daňovom konaní prezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu (Česko, Maďarsko), t. j. že malo ísť o intrakomunitárne dodanie služieb (sprostredkovanie obchodu, preprava, provízia) s miestom ich dodania do iného členského štátu podľa § 15 zákona. Žalobca dodanie služieb uviedol do súhrnného výkazu za 3. štvrťrok 2010 a potom neboli splnené podmienky s oslobodením od dane podľa § 43 ods. zákona o DPH, ako to žalobca deklaroval v daňovom priznaní.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Zákon ponecháva na zvážení každého daňového subjektu, akým spôsobom si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. Súd je toho názoru, že neznalosť zákona neospravedlňuje („ignorantia iuris non excusat“), a preto aj v podnikateľskej sfére sa následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní (napr. rozsudky NS SR č. , č. ). Daňový subjekt, ktorý podniká, má sa riadiť SR a je povinný dodržiavať zákony, teda riadiť sa zákonom o DPH ako podnikateľ, ktorý má nielen práva voči štátu, ale aj povinnosti. Je povinnosťou žalobcu ako podnikateľa, pokiaľ je platcom DPH, aby si tieto povinnosti osvojil, tieto dodržiaval a riadil sa uloženými povinnosťami podľa zákona. Toto jednoznačne vyplýva i z zák. č. 1 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ako to uvádza žalovaný, že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.

Účelom zákona o DPH, ktorý transponoval Smernicu Rady EÚ č. 2006/112/ES z 28. 11. 2006, bolo upraviť vzťah daňového subjektu ako registrovaného platcu DPH k štátu stanovením povinností daňovému subjektu, ale určil i jasné pravidlá pri uplatnení si nároku na odpočet dane zo zdaniteľných plnení ako základ tohto práva, teda stanovil hmotnoprávne podmienky podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a zamedziť tak ľahkému zneužitiu tohto práva. Zákona o DPH vyžaduje preukázanie pôvodu a účel zdaniteľného plnenia dodaného v zmysle vystavenej faktúry pre odberateľa, ktorý si na základe nej uplatňuje nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k štátu zmysle zákona o DPH. Správca dane nie je povinný preukázať existenciu daňovej transakcie, ale v rámci daňovej kontroly overuje, či daňový subjekt deklarovanú daňovú transakciu podľa predložených daňových dokladov. Nesplnenie hmotnoprávnych podmienok nie je možné odpustiť a zákonodarca

vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť odpočtu DPH požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu zákonných podmienok uvedených v / o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH).

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. -17 z 23. 02. 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 daňového poriadku, v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

Súd dospel k záveru, že v danej veci, ak sa daň stala splatnou iba z dôvodu uvedenia na faktúre, nevzniklo ešte žalobcovi právo na odpočet dane. Súd poukazuje na závery ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok č. C-255/02 Helifax), keď konštatoval, že právo na odpočet dane stanovené v šiestej smernici (teraz nahradená Smernicou 2006/112/EÚ) je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a nemôže byť v zásade obmedzené, ale iba v prípade, ak neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti zdaniteľného plnenia. Smernicu rady EÚ treba vykladať tak, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú jeho zneužitie za účelom získania daňovej výhody.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd námietky žalobcu v podanej žalobe, týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie a pod., považoval za nedôvodné, lebo súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR , a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ( a nasl. SR a Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Obdobne s prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR , , ).

Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. V tomto duchu žalovaný správny orgán vysvetlil podstatu podmienok zákona o DPH na zistený skutkový stav podľa dôkaznej situácie, lebo žalobca spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že splnil zákonné podmienky pre odpočet DPH a oslobodenia dane v zmysle zákona o DPH tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní a podľa predložených dokladov za zdaňovacie obdobie, ktoré bolo predmetom daňovej kontroly.

Krajský súd preto nemohol prihliadnuť na námietky žalobcu tak, ako ich opísal v žalobe s odkazom na jeho vyjadrenie k Protokolu z daňovej kontroly, keďže bolo podane po lehote stanovenej zákonom, ako i odkaz na podané odvolanie, bez bližšej špecifikácie nezákonnosti rozhodnutia v žalobe a poukázania na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Súd je toho názoru, že pri nedostatku žalobných dôvodov, ktoré by mali zakladať nezákonné rozhodnutie žalovaného, ako i pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Žalobca v podanej žalobe poukazuje na rozhodnutia ESD (rozsudky C-354/03, C-80/11, C-142/11 a NS SR - , NSS ČR č. , avšak podľa názoru súdu si nesprávne vysvetľuje ich

závery na zdaniteľný obchod a ani neuvádza, v ktorých bodoch by bolo možné tieto závery aplikovať na jeho obchodné transakcie podľa predloženej faktúry a vykonaného šetrenia správcom dane v kontrolovanom zdaniteľnom období. Bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov uvádzaných súdov, a nielen uvádzať závery z týchto rozhodnutí. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu. Odpočítanie dane nenastáva ex lege podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, ale je iba právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane.

Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach o porušení § 49 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH, keďže neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatých dodávok tovaru (cukor, baliaci materiál) od spoločnosti Holding B.M. s.r.o. Semerovo ako i intrakomunitárne dodanie služieb (preprava, provízia) fakturované platiteľom maďarskej spoločnosti Kamrapolc Kft., HU 14008757 a českej spoločnosti STL CZ s.r.o. s oslobodením od dane podľa zákona o DPH, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Žalobca nemohol byť vyššie uvedenými rozhodnutiami daňových orgánov ukrátený na svojich právach, nakoľko sa dôsledne neriadil vyššie citovaným zákonom. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. .

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).