Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_23P-148-2015.pdf
PDF · 88.73 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/148/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, v právnej veci navrhovateľky N. I., rodenej R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. XXX, zast.: I.. I. C., advokátka, M. K. 1, I. proti odporcovi N. I., nar. 3.X.XXXX, trvale bytom M. R. XX, zast.: N.. U. Y., advokát, I. 2, G., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. U. I., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom A. práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky N. I., rodenej R., nar. XX.XX.XXXX a odporcu N. I., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, ktoré je zapísané v Y. manželstiev I. úradu C., vo zväzku 3, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom 1, rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva zveruje maloletého U. I., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletého U. v sume 100,- € mesačne, vždy do 25-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Odporca je oprávnený stretávať sa s maloletým U. každú prvú a tretiu sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. vždy za prítomnosti navrhovateľky. Navrhovateľka je povinná dieťa na styk s odporcom riadne pripraviť.
Navrhovateľka je povinná vždy posledný deň v mesiaci informovať odporcu o zdravotnom stave maloletého a o aktuálnych podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého a zároveň je povinná neodkladne informovať odporcu o mimoriadnych podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.7.2015 domáhala rozvodu manželstva s odporcom, ktoré bolo uzavreté dňa 1.3.2014 a zároveň žiadala, aby na čas po rozvode bol maloletý U.verený do jej osobnej starostlivosti, odporca aby bol zaviazaný platením výživného vo výške 100 € mesačne a styk odporcu s maloletým aby bol upravený každú prvú a tretiu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod do 12.00 hod. za prítomnosti navrhovateľky.
Odporca s rozvodom manželstva súhlasil, súhlasil aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, nesúhlasil s výškou výživného, žiadal, aby bol zaviazaný platiť výživné v sume 50 €, nakoľko vzhľadom na jeho príjmové pomery a výdavky, ktoré má, je v jeho možnostiach platiť výživné vo výške
50 € mesačne. Zároveň žiadal, aby súd upravil jeho stretávanie sa s maloletým v širšom rozsahu, než to navrhla navrhovateľka.
V priebehu konania došlo medzi navrhovateľkou a odporcom k dohode ohľadne stretávania sa odporcu s maloletým.
Kolízny opatrovník sa k návrhu na rozvod nevyjadril, avšak v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľke, styk odporcu s maloletým upraviť v zmysle dohody rodičov a ohľadne výšky výživného vyhovieť návrhu matky v plnom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, s jednotlivými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo 1.3.2014, ktoré je zapísané v Y. manželstiev I. úradu C., vo zväzku 3, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X (sobášny list čl. 7 spisu).
Z manželstva pochádzajú maloletý U. I., nar. X.X.XXXX ( rodný list čl. 8 spisu).
Navrhovateľka v návrhu a vo svojej výpovedi uviedla, že po uzavretí manželstva, manželia žili v spoločnej domácnosti s rodičmi navrhovateľky. Podľa navrhovateľky manželstvo od začiatku nebolo harmonické, medzi manželmi vznikali konflikty, navrhovateľka sa snažila situáciu riešiť kompromismi, napriek tomu sa vzájomné nedorozumenia prehlbovali až vyústili do odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti v novembri 2014. Odvtedy manželia neobnovili vzájomné spolužitie. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka vníma finančné problémy, ktoré s manželom mali. Navrhovateľka už nechce obnoviť manželské spolužitie.
Odporca súhlasil s návrhom na rozvod, pričom ako príčinu rozvratu manželstva vnímal finančné problémy, ktoré s navrhovateľkou mali. Po opustení spoločnej domácnosti sa snažil sms správami kontaktovať navrhovateľku, zaujímal sa aj o maloletého U. avšak navrhovateľka na jeho sms správy nereagovala.
Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne a prídavky na maloleté dieťa vo výške 23,52 €. V spoločnej domácnosti žije so svojimi rodičmi v dome vo vlastníctve rodičov, rodičom na bývanie neprispieva, vzhľadom na to, že poberá len rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Pravidelné mesačné výdavky navrhovateľky pozostávajú z týchto súm: 60 € strava, 50 € oblečenie, kozmetika, drogéria, 6 € mobil, 5 € lieky, 22 € poistné, 30 € nákup pohonných hmôt.
Maloletý je v domácnosti s navrhovateľkou, ktorá mu zabezpečuje celodennú starostlivosť. Pravidelné mesačné náklady maloletého pozostávajú z týchto súm: 55 € - plienky, vlhčené utierky, 70 € - strava (mlieko, príkrmy, ovocie, detské výživy), 40 € - oblečenie, 15 € - kozmetika, 7 € - lieky, 22 € - poistné. Maloletý trpí atopickým ekzémom, preto je potrebné často ho prebaľovať a ošetrovať jeho pokožku špeciálnymi prípravkami. Navrhovateľka vyčíslila náklady maloletého na sumu 187 €, v tejto sume nie je zarátaná suma 22 €, keďže poistné nie nevyhnutným nákladom na maloleté dieťa.
Matka s úhradou nákladov finančne vypomáhajú jej rodičia. Otec pravidelne prispieva na výživu maloletého sumou € mesačne.
Odporca žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov. Otec je zamestnaný v spoločnosti Yazaki Wiring Technologie Slovakia s.r.o. s priemernou čistou mzdou za obdobie 1 - 10/2015 vo výške 463 €. K výške mzdy odporca uviedol, že v mesiacoch január až august 2015 mu boli vyplácané prémie (v rozsahu od 301 do 60 €), ktoré boli zahrnuté do výške celkovej mzdy, avšak tieto vyplácanie týchto prémií sa podľa oznámenia jeho zamestnávateľa malo zastaviť. Zároveň uviedol, že v mesiaci september 2015 si privyrobil sumu 115 € a v mesiaci október 2015 sumu 64 € ako bonusy za opravu chybných kusov počas víkendov. Tieto bonusy sú zarátané do výšky celkovej mzdy.
Z výplatných pások odporcu súd zistil, že zamestnávateľ od augusta 2015 mesačne prispieva odporcovi sumou 10,50 € na cestovné.
Pravidelné mesačné náklady maloletého pozostávajú z týchto súm: 100 € platí odporca rodičom za bývanie, 38 € strava a nápoje v práci, 35 € obuv a oblečenie, 8 € hygienické potreby, 10 € mobil, 50 € prispieva na mal. U.lej má odporca náklady na pohonné hmoty, keďže do práce dochádza autom z dôvodu zlého autobusového spojenia, denne prejde 84 km, pri spotrebe 7,2 l/1 km, cene pohonných hmôt 1,238 €/1l, pri počte pracovných dní 24 v mesiaci, tak odporca minie na pohonné hmoty sumu 180 €. Priemerné mesačné náklady odporcu tak dosahujú sumu 371 €, v tejto sume nie je zarátaná suma 50 € , ktorú odporca platí z titulu výživného.
Podľa § 23 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 144 z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení(ďalej len O.s.p.), účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Súd mal za preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je rozvrátené, neplní svoj účel, v manželstve od začiatku boli rozpory a nezhody medzi manželmi, manželia žijú oddelene už od novembra 2014, odvtedy ani raz nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia, obaja manželia súhlasili s rozvodom manželstva, preto súd manželstvo rozviedol.
Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému Tomášovi na čas po rozvode, obaja rodičia súhlasili so zverením maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľke a zároveň sa dohodli ohľadne úpravy stretávania sa odporcu s maloletým, preto súd zveril maloletého navrhovateľke a upravil styk odporcu s maloletým v zmysle dohody rodičov tak, ak oje uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zároveň na návrh odporcu zaviazal navrhovateľku povinnosťou vždy posledný deň v mesiaci informovať odporcu o zdravotnom stave maloletého a o aktuálnych podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého a zároveň povinnosťou neodkladne informovať odporcu o mimoriadnych podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého, keďže maloletý bude v osobnej starostlivosti navrhovateľky a tak odporca bude mať menší prehľad o maloletom. Toto informovanie môže navrhovateľka realizovať aj v rámci stretnutí maloletého s odporcom, keďže stretnutia sa budú konať v jej prítomnosti.
V súvislosti so stretávaním sa odporcu s maloletým súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vzhľadom nízky vek dieťaťa a jeho prirodzenú naviazanosť na matku - navrhovateľku a vzhľadom na to, že odlúčením dieťaťa a otca - odporcu došlo k odcudzeniu medzi otcom a maloletým, maloletý zatiaľ otca vníma ako cudziu osobu, bude v prvom rade úlohou matky, aby počas stretnutí pomohla otcovi nadviazať kontakt a rozvinúť vzťah s maloletým a následne upevniť citové puto medzi ním a maloletým a to aj spoločným trávením času v trojici, hrou s maloletým a otcom, keďže matka lepšie pozná správanie sa maloletého a zároveň, aby pomohla otcovi a naučila ho bežnej starostlivosti o maloletého (prebaľovanie, kŕmenie). Bude úlohou oboch rodičov, aby vzájomné rozpory, ktoré majú medzi sebou, neprenášali do ich vzťahu rodičia - maloleté dieťa, pretože to nie je v záujme maloletého, ktorý potrebuje mať vybudovaný vzťah a citové puto nielen s matkou, ale aj s otcom.
Pokiaľ ide o výšku výživného, súd zohľadnil príjmové pomery na strane oboch rodičov. Navrhovateľka vzhľadom na to, že je na rodičovskej dovolenke a zabezpečuje maloletému celodennú starostlivosť, nemá možnosť zamestnať sa a zvýšiť si svoj príjem. Je nutné zdôrazniť, že navrhovateľka si časť vyživovacej povinnosti plní svojou osobnou starostlivosťou o maloletého.
Súd bral do úvahy priemernú mesačnú mzdu odporcu vo výške 463 € a výšku jeho nevyhnutných mesačných nákladov 371 €. Pokiaľ ide o námietky odporcu ohľadne vyplácaných prémií a bonusov za prácu za opravu chybných výrobkov, súd uvádza, že pre účely výživného je rozhodujúca výška čistej priemernej mzdy povinnej osoby, preto súd vychádzal z čistej priemernej mzdy odporcu vo výške 371 €, kde sú v danom prípade zarátané aj prémie a bonusy. Súd však pozitívne hodnotí snahu odporcu zvýšiť svoj príjem takouto formou.
Pokiaľ ide o výšku nákladov na cestovné v sume 180 € mesačne, súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že zamestnávateľ prispieva na cestovné sumou 10,50 € mesačne a zároveň súd vidí možnosť znížit tieto vysoké náklady na cestovné tak, že odporca sa môže dohodnúť s niektorým zo svojich spolupracovníkov, aby spoločne cestovali a to napriek obavám odporcu zo zodpovednosti za cudziu osobu v jeho vozidle a takto bude môcť znížiť svoje náklady na pohonné hmoty. Sám odporca vypovedal, že viacerí jeho kolegovia dochádzajú spoločne autom do práce a preto má aj odporca možnosť vyvinúť snahu nájsť kolegu, s ktorým bude do práce dochádzať a znížiť si tak náklady na pohonné hmoty.
Zároveň súd nezohľadnil do výšky nákladov na cestovné opotrebenie vozidla, pretože na účely posúdenia nákladov povinnej osoby za účelom stanovenia výšky výživného súd neberie do úvahy náklady spojené s opotrebením vozidla, ale len náklady na pohonné hmoty.
Vzhľadom na výšku nevyhnutných priemerných mesačných nákladov na maloletého Tomáša, ktoré sú vo výške 187 a na výšku príjmu odporcu (463 €) a výšku nákladov odporcu (371 €), kde rozdiel medzi
príjmami a výdavkami je suma 92 €, súd zaviazal odporcu platením výživného v sume 100 €, keďže táto suma pokrýva výšku nákladov na maloletého, ktoré má znášať otec a je v možnostiach otca platiť túto sumu.
O trovách konania rozhodol súd súlade s ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Podľa § 2 ods. 2 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Navrhovateľka je oslobodená od platenia súdnych poplatkov a preto súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol, že odporca nie je povinný platiť súdny poplatok za návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom poriadku.