Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoKR-30-2015.pdf
PDF · 102.46 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/30/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci navrhovateľa GEOBAU, s. r. o. so sídlom Šintava 566, 925 51 Šintava, IČO:36 681 237, s adresou na doručovanie Trnavská cesta 920, 926 01 Sereď, zastúpeného JUDr. Milanom Cíbikom so sídlom Tomášikova 4, 821 03 Bratislava proti odporcovi Ing. Mgr. Miroslav Šperka, LL.M., so sídlom Kancelárie správcu Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica, správca úpadcu DONIVO TD, s. r. o. „v konkurze" so sídlom Zvolenská cesta 165, 974 05 Banská Bystrica, IČO:36 746 321, zastúpenému V4 Legal, s. r. o. so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO:36 858 820 o určenie pravosti popretej pohľadávky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cbi/16/2012-310 zo dňa 13. apríla 2015 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cbi/16/2012-310 zo dňa 13. apríla 2015 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľ je veriteľom úpadcu DONIVO TD, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 165, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 746 321, z právneho dôvodu nepomenovanej zmluvy, predmetom ktorej bolo vykonanie prepravy na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a faktúry č. 2010/100050, istina vo výške 24 232,21 Eur, úroky z omeškania vo výške 4 035,72 Eur, v celkovej sume 28 267,93 Eur, prihlásených súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka pod č. 95; z právneho dôvodu nepomenovanej zmluvy, predmetom ktorej bolo vykonanie prepravy na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a faktúry č. 2010/100059, istina vo výške 11 311,66 Eur, úroky z omeškania vo výške 1 765,30 Eur, v celkovej sume 13 076,96 Eur, prihlásených súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka pod č. 96; z právneho dôvodu nepomenovanej zmluvy, predmetom ktorej bolo vykonanie prepravy na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a faktúry č. 2010/100064, istina vo výške 866,32 Eur, úroky z omeškania vo výške 133,35 Eur v celkovej sume 999,67 Eur, prihlásených súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka pod č. 97; z právneho dôvodu nepomenovanej zmluvy, predmetom ktorej bolo vykonanie prepravy, na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a faktúry č. 2010/100073, istina vo výške 26 858,24 Eur, úroky z omeškania vo výške 4 024,96 Eur, v celkovej sume 30 883,20 Eur, prihlásených súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka pod č. 98; z právneho dôvodu nepomenovanej zmluvy, predmetom ktorej bolo vykonanie prepravy, na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a faktúry č. 2010/100078, istina vo výške 633,50 Eur, úroky z omeškania vo výške 90,30 Eur, v celkovej sume 723,80 Eur, prihlásených súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka pod č. 99; z právneho dôvodu nepomenovanej zmluvy, predmetom ktorej bolo vykonanie prepravy, na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a faktúry č. 2010/100094, istina vo výške 5 353,39 Eur, úroky z omeškania vo výške 759,- Eur,
v celkovej sume 6 112,39 Eur prihlásených súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka pod č. 100.
Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1 003,93 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa a nahradiť trovy konania štátu vo výške 113,67 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodní uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal určenia „že navrhovateľ je veriteľom úpadcu DONIVO TD, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 165, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 746 321, z právneho dôvodu zmluvy o preprave na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a faktúry č. 2010/100050, istina vo výške 24 232,21 Eur, úroky z omeškania vo výške 4 035,72 Eur v celkovej výške 28 267,93 Eur prihlásených súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka pod č. 95; z právneho dôvodu zmluvy o preprave na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a fa. č. 2010/100059, istina vo výške 11 311,66 Eur, úroky z omeškania vo výške 1 765,30 Eur, v celkovej sume 13 076,96 Eur, prihlásených súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka pod č. 96, z právneho dôvodu zmluvy o preprave na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a faktúry 2010/100064, istina vo výške 866,32 Eur, úroky z omeškania vo výške 133,35 Eur v celkovej sume 999,67 Eur, prihlásených súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka pod č. 97, z právneho dôvodu od zmluvy o preprave na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a faktúry č. 2010/100073, istina vo výške 26 858,24 Eur, úroky z omeškania vo výške 4 024,96 Eur, v celkovej sume 30 883,20 Eur, prihlásených súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka pod číslom 98, z právneho dôvodu zmluvy o preprave na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a faktúry č. 2010/100078, istina vo výške 633,50 Eur, z úroky z omeškania vo výške 90,30 Eur, v celkovej sume 723,80 Eur, prihlásených súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka pod č. 99, z právneho dôvodu zmluvy o preprave na základe objednávky zo dňa 01. 06. 2010 a faktúry č. 2010/100094, istina vo výške 5 353,93 Eur, úroky z omeškania vo výške 759,- Eur, v celkovej sume 6 112,39 Eur, prihlásených súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012, vymáhateľnej v poradí iná pohľadávka pod č. 100“. Navrhovateľ sa teda domáhal určenia právneho dôvodu, výšky a poradia prihlásených pohľadávok voči úpadcovi DONIVO TD, s.r.o., v celkovej výške 80 063,95 Eur. Svoj nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe faxovej objednávky úpadcu zo dňa 01. 06. 2010 vykonal navrhovateľ v prospech úpadcu prepravu zeminy pri stavbe rýchlostnej cesty R1 v období od augusta 2010 do novembra 2010, pričom mesačne vyššie uvedenými faktúrami bola vyúčtovaná dohodnutá cena za vykonanie prepravy zeminy na danej stavbe. Vyššie uvedený záväzok úpadcu zaplatiť dohodnutú cenu za prepravu zeminy si úpadca nesplnil a po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu si navrhovateľ súhrnnou prihláškou zo dňa 23. 10. 2012 prihlásil a uplatnil voči úpadcovi vyššie uvedenú pohľadávku vo výške 80 063,95 Eur za dopravu na výstavbe R1. Správca zapísal navrhovateľom prihlásené a uplatnené pohľadávky do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 95 až 100, pričom správca poprel navrhovateľom prihlásené pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu, že ohľadne týchto pohľadávok je vedené súdne konanie, a teda sú ku dňu vyhlásenia konkurzu sporné.
Okresný súd o návrhu navrhovateľa rozhodol rozsudkom zo dňa 30.10.2013 č. k. 61Cbi/16/2012-218 tak, že návrh v celom rozsahu zamietol. Hoci mal súd preukázaný vznik právneho vzťahu medzi navrhovateľom a úpadcom ako aj nárok na zaplatenie uplatnenej sumy, dospel k záveru o existencii iného právneho dôvodu, ako bol uplatnený navrhovateľom. Keďže navrhovateľ si v návrhu uplatnil určenie iného právneho dôvodu, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru o nemožnosti vyhovenia návrhu. Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol svojim uznesením sp. zn. 41CoKR/5/2014 zo dňa 26.11.2014 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V citovanom rozhodnutí krajský súd uložil konajúcemu súdu opätovne posúdiť nárok navrhovateľa v kontexte so závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo/729/2006, pričom odvolací súd nespochybnil závery súdu prvého stupňa o existencii nároku navrhovateľa proti úpadcovi a nebolo uložené ani vykonanie dokazovania. Pretože výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, súd na pojednávaní dňa 13.4.2015 na návrh navrhovateľa pripustil zmenu návrhu, obsahom ktorej bola zmena určenia zmluvného vzťahu uplatnených pohľadávok navrhovateľa. Po pripustení zmeny návrhu nebolo navrhnuté účastníkmi konania žiadne ďalšie dokazovanie.
Súd dospel k záveru, že bola v konaní preukázaná existencia právneho vzťahu medzi navrhovateľom a úpadcom, a to na základe nepomenovanej zmluvy založenej na základe objednávky zo dňa 1. 6. 2010, doplnenej emailom úpadcu zo dňa 28. 6. 2010 a jednotlivými úkonmi špecifikácie rozsahu a trasy vykonávania prepráv. Súd mal ďalej preukázaný vznik nároku navrhovateľa voči úpadcovi na zaplatenie dohodnutej ceny vykonávania prepravných úkonov podľa uvedenej objednávky úpadcu, t. j. v závislosti od vzdialenosti a množstva 13 m3 pri naložení jedného motorového vozidla a nemal preukázaný rozpor medzi uplatnením právneho dôvodu navrhovateľa v súhrnnej prihláške voči žalobnému petitu. Súd neakceptoval tvrdenia odporcu o odlišnej dohode ceny plnenia s odkazom na geodetické zameranie, navyše pokiaľ svedok Z. vo svojej výpovedi potvrdil, že samotná osoba oprávnená za úpadcu, a to L.. I. oznámil svedkovi Z. existenciu dohody medzi úpadcom a ďalšími prepravcami vo vzťahu k cene plnenia, a to s odkazom na 13 m3 naloženia jedného motorového vozidla. Súd neakceptoval ani námietky odporcu, že poverená osoba úpadcom, svedok Z. nekontroloval reálne množstvo prepravenej zeminy, ale len počet otočiek motorových vozidiel vzhľadom k tomu, že takéto podmienky zadal samotný úpadca a dokonca poveril osobu odlišnú od vlastných zamestnancov na kontrolu tohto množstva s odkazom na počet motorových vozidiel a 13 m3 na jedno naloženie motorového vozidla, kedy za osobu oprávnenú na kontrolu týchto skutočností úpadca poveril zamestnanca tretieho subjektu svedka Z..
Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo/729/2006 zo dňa 12. 12.2008, ktoré závery majú byť zohľadnené súdom prvého stupňa pri uplatňovaní nároku navrhovateľa podľa pokynu odvolacieho súdu. Ďalej okresný súd uviedol, že odporca na pojednávaní dňa 30.10.2013 namietol, že navrhovateľom pôvodne uplatnený právny dôvod na základe zmluvy o preprave veci z vykonaného dokazovania nevyplýva a nemohlo dôjsť medzi navrhovateľom a úpadcom k vzniku zmluvy o preprave veci podľa objednávky zo dňa 1.6.2010 vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí zmluvy o preprave vecí, t. j. z dôvodu neurčenia miesta odoslania a miesta určenia prepravovanej veci. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o existencii zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a úpadcom, a to na základe nepomenovanej zmluvy. Podľa cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR aplikovateľného aj na daný prípad však odlišné právne posúdenie súdom uplatneného právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky oproti žalobnému petitu nie je dôvodom na zamietnutie incidenčnej žaloby o určenie popretej pohľadávky. Pretože súd dospel k záveru o totožnosti skutkového základu uvedeného v prihláške a v žalobnom petite, potom iná právna kvalifikácia toho istého skutku nie je zmenou právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky a nárok navrhovateľa je daný aj keď z iného titulu. Pokiaľ by aj v konaní nedošlo k zmene návrhu, vypustením označenia zmluvy o preprave ako právneho dôvodu, bolo preto povinnosťou súdu aj v pôvodnom znení petitu priznať navrhovateľovi ním uplatnený nárok, avšak z iného titulu - nepomenovanej zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd návrhu navrhovateľa vyhovel a určil právny dôvod prihlásených pohľadávok z titulu nepomenovanej zmluvy na základe totožnosti skutku uvedeného v prihláške a v žalobe. Podstatnou náležitosťou zmluvy o preprave vecí podľa § 610 Obchod. zákonníka, ktoré je svojou povahou kogentné ustanoveniu § 263ods. 2 Obchod. zákonníka je určenie veci, určenie miesta odoslania a určenie miesta určenia tejto zásielky. Objednávka úpadcu zo dňa 1.6. 2010, ani doplnenie tejto objednávky úpadcom zo dňa 28.6. 2010 neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o preprave, a to miesto odoslania a miesto určenia zásielky. Ak keď je nepochybné, že navrhovateľ v prospech úpadcu dlhodobo vykonával prepravné úkony, tieto vykonával na základe individuálneho určovania, množstva a trás týchto prepráv tak ako to bolo poukázané svedkom Z., ako aj svedkom I. vo veci 63Cb/108/2011 a aj samotným navrhovateľom v tomto konaní. Z dôvodu absencie podstatných náležitostí zmluvy o preprave vecí preto nemohlo dôjsť k uzavretiu tohto zmluvného typu podľa § 610 a nasl. Obchod. zákonníka a keďže súd v konaní má preukázanú existenciu dohody o povinnosti navrhovateľa vykonávať prepravu podľa konkrétnych individuálnych požiadaviek úpadcu a má preukázané vykonanie týchto úkonov za dohodnutú cenu s odkazom na objednávku a emailové doplnenie, nemohlo dôjsť k vzniku zmluvy o preprave vecí, ale podľa názoru súdu k uzavretiu nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchod. zákonníka. Už v konaní 63Cb/108/2011 navrhovateľ na pojednávaní dňa 5.12.2011 (č.l. 96 spisu) poukazoval na možné uzavretie nepomenovanej zmluvy, pričom tento svoj názor opätovne zopakoval v tomto konaní na pojednávaní dňa 15.3.2012 (č. l. 181 a 182 spisu) tvrdiac, že danému vzťahu vzniknutému medzi účastníkmi konania sa najviac približuje zmluva o preprave veci, ktorý svoj názor navrhovateľ zdôraznil aj v tomto konaní na pojednávaní dňa 30.10.2013. Na základe vykonaného dokazovania, ako aj prezentovaný názor súdu v pôvodnom rozhodnutí navrhovateľ navrhol zmenu návrhu, čomu súd podľa § 95 O.s.p. vyhovel a dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu zmluvy o preprave veci, ale nepomenovanej zmluvy s právami a povinnosťami vymedzenými podľa objednávky úpadcu a individuálnym určovaním konkrétneho rozsahu práv a povinnosti pri vykonávaní prepráv v konkrétnych dňoch vo vzťahu k rozsahu
a trasám týchto prepráv. Súd mal v konaní preukázané vykonanie jednotlivých prepráv podľa pokynov úpadcu ako aj dohodnutú cenu za tieto plnenia podľa objednávky na základe vzdialenosti vykonávaných prepráv s ohľadom na vykonané množstvo pri naložení jedného motorového vozidla v rozsahu 13 m3 tak, ako je takéto určenie množstva na jedno vozidlo obsiahnuté samotným úpadcom v jeho objednávke zo dňa 1.6.2010 špecifikované ďalej v emaile úpadcu zo dňa 28.6.2010. Pretože navrhovateľom uvedený právny dôvod v prihláškach uplatnených pohľadávok je skutkovo totožný s dôvodom uvedeným v žalobe, v súlade so závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo/729/2006 zo dňa 12. 12. 2008 súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a určil pravosť navrhovateľom prihlásených pohľadávok v celkovej sume 80.063,95 eur čo do právneho dôvodu (nepomenovaná zmluva) vymáhateľnosti a poradia. Suma 69.255,32 eur predstavuje istinu, t. j. dohodnutú cenu plnenia vyúčtovanú faktúrami, suma 10.808,63 eur predstavuje úroky z omeškania podľa § 369 Obchod. zák., ktoré boli priznané vo výške 9 % ročne z vyúčtovaných istín odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do dňa vyhlásenia konkurzu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech navrhovateľa, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný a priznal mu právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.003,93 eur. Vzhľadom k tomu, že súd priznal svedkovi Smejkalovi náhradu svedočného vo výške 113,67 eur, zaviazal súd neúspešného odporcu podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p. na náhradu trov konania štátu, nakoľko svedočné bolo priznané a vyplatené z rozpočtovaných prostriedkov okresného súdu.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne posúdil skutkový stav veci a v dôsledku tejto skutočnosti zaviazal úpadcu na plnenie, ktoré vzhľadom na faktický stav od neho nemožno spravodlivo požadovať. Z geodetických zameraní, ktoré boli predložené konajúcemu súdu vyplýva skutočnosť, že z danej stavby sa odviezlo reálne viac zeminy ako sa na nej nachádzalo. Zo záznamov o výkone vozidla predložených navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ odviezol takmer dvakrát toľko zeminy, ako sa jej na danom úseku nachádzalo. Uvedené potvrdzujú geodetické zamerania, ktoré odporca prostredníctvom spoločnosti PB SCOM s. r. o. každý mesiac uskutočňoval na zistenie reálneho stavu odvezenej zeminy. Napriek uvedenej skutočnosti konajúci súd zaviazal úpadcu na plnenie, ktoré nezodpovedá skutočnému stavu. V objednávke č. 2010/06/02- ME zo dňa 1.6.2010, ktorá podľa právneho posúdenia konajúceho súdu predstavuje spoločne s nepomenovanou zmluvou právny dôvod vzniku pohľadávok uplatňovaných v tomto konaní je uvedené, že množstvo prevážaného tovaru bude určené podľa potreby a dohody úpadcu. Úpadca mal so spoločnosťou PB SCOM , s. r. o. dohodu o geodetickom zameraní a spoločnosť PB SCOM s. r. o. úpadcovi radila len reálne odvezenú zeminu. Úpadca uvedenú dohodu aplikoval na právny vzťah s navrhovateľom a v súlade s uvedeným má za to, že vo vzťahu k navrhovateľovi mu vznikla povinnosť uhradiť len za skutočne odvezenú zeminu. V odôvodnení rozsudku konajúci súd uvádza, že „podľa obsahu tejto objednávky mala byť cena prepravy materiálu (zeminy) dohodnutá v závislosti od vzdialenosti v merných jednotkách v m3, pričom konkrétne pri vzdialenosti do 5 km sa uvádzalo 13 m3 za cenu 1,60 eur (cena za jednotku)“. Má za to, že údaje v zátvorke, t. j. 13 m3 predstavovalo maximálny objem zeminy, ktorá mala byť odvezená, avšak jej konkrétne množstvo malo byť určované podľa dohody a potreby úpadcu ako objednávateľa. Zo svedeckej výpovede svedka A. Z. vyplýva, že konkrétne množstvo 13 m3 na jedno naloženie nikto nekontroloval. Kontrolovali sa len otáčky vozidla. V nadväznosti na uvedené má odporca za to, že navrhovateľom mala byť účtovaná cena podľa geodetického zamerania preukazujúceho reálne množstvo odvezenej zeminy a nie na základe paušálneho vyúčtovania v rozsahu 13 m3 na jedno motorové vozidlo, keďže dodržiavanie tohto limitu nebolo nikdy kontrolované a ako vyplýva z geodetických zameraní nemohlo byť ani reálne uskutočnené, keďže v takom prípade by bolo odvezené takmer dvakrát také množstvo zeminy. Odporca počas celého konania namietal uplatňovanú výšku pohľadávky, ktorá je v rozpore s objektívne zisteným stavom o množstve prevezenej zeminy na základe geodetických zameraní. V denných záznamoch, ktoré boli potvrdzované pánom Z. ako zamestnancom spoločnosti PB SCOM s.r.o. je zároveň uvedené „faktúra dle objednávky PB SCOM DONIVO“. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že k vyúčtovaniu malo dôjsť na základe faktického stavu veci, t.j. na základe výsledkov geodetických zameraní, ktoré preukazujú reálny objem zeminy vyvezenej z danej oblasti a nie vyúčtovanie na základe konštantnej hodnoty, ktorá nijakým spôsobom nereflektuje skutočný stav. Na základe uvedenej skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu odporcu podané nebolo.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam ako aj vec správne právne posúdil.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým určil, že navrhovateľ je veriteľom úpadcu z právneho dôvodu nepomenovanej zmluvy, predmetom ktorej bolo vykonanie prepravy na základe objednávky dňa 1.6.2010, ktorou spolu vo výške 80.063,95 eur. Základnou odvolacou námietkou je tvrdenie odporcu, že úpadca bol zaviazaný na plnenie, ktoré nezodpovedá skutočnému stavu vzhľadom na závery geodetických zameraní, keďže v objednávke je výslovne uvedené, že množstvo prevážaného tovaru bude určené podľa potreby a dohody úpadcu.
Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uvedenú skutočnosť namietal odporca už v priebehu konania, keď tvrdil, že navrhovateľom mala byť správne účtovaná cena podľa geodetického zamerania vo vzťahu k množstvu prepravenej zeminy a nie na základe paušálneho vyúčtovania množstva zeminy, a to v rozsahu 13 m3 na jedno motorové vozidlo použité pri preprave zeminy.
S uvedenými námietkami sa v rozsudku súd prvého stupňa vysporiadal, keď okrem iného uviedol, že kontrola vykonaného množstva prepravy mala byť podľa bodu 7 objednávky realizovaná na základe potvrdených denných záznamov. Úpadca emailom zo dňa 28.6.2010 oprávnenou osobou za úpadcu L.. O. I. opätovne potvrdil objednanie motorových vozidiel na vykonávanie prepravy zeminy, a to rozčlenenej podľa vzdialenosti od 5 km do 14 km za cenu do 1,60 eur za 1 m3 až do 3,54 eur za 1 m3 s množstvom 13 m3 na naloženie jedného vozidla. Zároveň úpadca týmto emailom (č.l. 44 p.v. spisu) oznámil navrhovateľovi osobu oprávnenú na potvrdzovanie prepráv, a to zamestnanca spoločnosti PB SCOM pána Z. ako ním poverenú osobu. V spise sa nachádzajú záznamy o výkone vozidla potvrdené svedkom Z. obsahujúce dátum, počet prepráv a množstvo prepravenej zeminy ( č. l. 22 až 42 p.v., č. l. 57, 62 a nasl., 70 - 74 p.v., č. l. 78 p.v.) Spolu vyúčtoval navrhovateľ na ťarchu úpadcu uvedenými faktúrami sumu 69.255,32 eur, ktorú úpadca navrhovateľovi za vykonanie prepravy zeminy neuhradil. Ďalej okresný súd uviedol, že z predmetnej objednávky vyplýva objednanie prepráv materiálu pri stavbe cesty R1, pričom cena bola dohodnutá v závislosti od vzdialenosti prepráv s tým, že pri jednotlivých vzdialenostiach prepráv bolo vždy uvedené množstvo 13 m3 čo znamenalo množstvo naloženého materiálu na jedno motorové vozidlo a výška ceny sa ďalej odvíjala od vzdialenosti prepráv za dohodnutého množstva pri naložení jedného vozidla 13 m3 v cene 1,6 eur pri vzdialenosti do 5 km až po 3,54 eur pri vzdialenosti do 14 km. V bode 7 bolo dohodnuté, že množstvo prepravovaného materiálu bude potvrdzované v záznamoch o prevádzke nákladného automobilu. Odvolací súd poukazuje na to, že tieto záznamy o prevádzke nákladného automobilu boli navrhovateľom do spisu predložené. Ďalej je nesporné, že na základe žiadosti navrhovateľa došlo k upresneniu osoby oprávnenej na kontrolu množstva prepraveného materiálu, a to svedkom Z. s tým, že aj v tomto emaile od oprávnenej osoby za úpadcu bola zdôraznená skutočnosť 13 m3 na naloženie jedného motorového vozidla a opätovne zopakovaná cena v závislosti od vzdialenosti a množstva v m3.
Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky odporcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, Tieto boli vyvrátené v konaní pred prvostupňovým súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvého stupňa správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje
rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané aj podrobné dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v Občianskom súdnom poriadku. Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s. p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný návrh na rozhodnutie o trovách nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.